Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-310-2016.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/310/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom v Bratislave, Michalská ulica č. 9, proti žalovanej F. L., V.. XX. XX. XXXX, P. Q., Z. C.. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 6,90 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 25C/178/2014-12 zo dňa 3. 10. 2014
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") napadnutým uznesením konanie v časti príslušenstva pohľadávky zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu Mgr. Miroslava Vilíma trovy právneho zastúpenia vo výške 24,41 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 5. 12. 2012 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 52,61 eur s príslušenstvom titulom dlžného poistného. Písomným podaním zo dňa 5. 3. 2014 pred začatím konania o veci samej oznámil súdu, že žalovaná dňa 11. 2. 2014 sumu vo výške 58,15 eur uhradila, ktorá suma bola započítaná na úhradu istiny 52,61 eur a čiastočne na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5,54 eur. Z uvedeného dôvodu žalobu v časti istiny 52,61 eur s príslušenstvom vo výške 5,54 eur zobral späť, konanie v tejto časti žiadal zastaviť a zotrval na zaplatení príslušenstva pohľadávky vo výške 6,90 eur. Okresný súd uznesením zo dňa 7. 3. 2014 pod č.k. 25C/96/2013-63 konanie v časti istiny 52,61 eur s príslušenstvom vo výške 5,54 eur zastavil a nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky vo výške 6,90 eur vylúčil na samostatné konanie. Následne žalobca podaním zo dňa 2. 10. 2014 oznámil, že žalovaná uhradila sumu vo výške 13,80 eur, ktorá bola započítaná na úroky z omeškania v sume 6,90 eur a trovy konania 6,90 eur za zaplatený súdny poplatok. Z uvedeného dôvodu zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť, pričom požadoval náhradu trov právneho zastúpenia. Zastavenie konania aj v časti príslušenstva pohľadávky okresný súd odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a výrok o trovách konania ust. § 150 ods. 2 O.s.p. považujúc za primerané trovy právneho zastúpenia vo výške 24,41 eur, ktoré pozostávajú z 1 úkonu právnej pomoci v sume 16,60 eur a režijného paušálu 7,81 eur, vzhľadom na predmet sporu, ktorý je považovaný za drobný spor bez zložitých právnych úvah a vyhotovenie žaloby v takomto spore nemožno považovať za náročný zložitý proces. Preto súd priznanú náhradu považoval za zodpovedajúcu primeraným nákladom na vedenie takéhoto sporu advokátom. Pri rozhodovaní o trovách konania nemohol súd opomenúť skutočnosť tvrdenú žalobcom, podľa ktorej z uhradenej sumy 13,80 eur čiastku 6,90 eur započítal na zaplatený súdny poplatok, pričom uznesením okresného súdu zo dňa 7. 3. 2014 č.k. 25C/96/2013 bol žalobcovi krátený súdny poplatok vrátený.
3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o trovách konania. Navrhol zmeniť uznesenie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na trovách konania sumu 117,72 eura. Zároveň uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená poistná zmluva, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj keď rozdiel medzi požadovanou a priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný, podľa odvolateľa odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov konania nemá oporu v zákone. Z fikcie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania je možné v prípade, ak sú súbežne splnené dve podmienky, a to že ide o drobný spor, ktorého hodnota v zmysle ust. § 200ea O.s.p. nepresahuje 500,- eur a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Podľa odvolateľa však pri posudzovaní primeranosti vyčíslených trov je potrebné zohľadniť viacero kritérií ako dôvod podania žaloby, počet relevantných úkonov vykonaných v priebehu konania, a to s ohľadom aj na dĺžku konania. To podľa odvolateľa znamená, že aj pri drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané, aj keď ich výška presahuje hodnotu sporu. Žalobca neinicioval konanie prejednávanej veci preto, že by mal záujem profitovať na úkor žalovanej. Do pozície žalobcu sa dostal bez vlastného zavinenia, keďže bola to žalovaná, ktorá porušila svojej povinnosti vyplývajúce zo zákona. Žalobca, resp. jeho právny zástupca nevykonávali v priebehu konania žiadne nadbytočné úkony, keďže úkony vykonané právnym zástupcom žalobcu predstavujú minimálny počet úkonov nevyhnutných pre uplatnenie nároku súdnou cestou a pre jeho priznanie súdom. Žalobca si uplatňoval trovy za 4 úkony právnej služby, a to 1. prevzatie, veci, 2. podanie žaloby, 3. čiastočné späťvzatie žaloby po úhrade zo strany žalovanej a 4. späťvzatie návrhu po úhrade zo strany žalovanej. Žiadne iné úkony neboli žalobcom uplatňované. V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že súdy by pri svojich rozhodnutiach nemali neprimerane zvýhodňovať žalovaných a dávať im indície k tomu, aby mohli nadobudnúť dojem, že aj v prípade vyhýbania sa povinnostiam im nehrozí v spore žiadna alebo iba nepatrná ujma najmä z hľadiska uplatnených trov konania. Ak by teda žalovaná nebola porušila svoje povinnosti, žalobca by nebol nútený podať žalobu na súd.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/295/2015-31 zo dňa 15. 4. 2016 vrátil vec okresnému súdu ako predčasne predloženú, keďže nebolo účinné doručené uznesenie okresného súdu žalovanej a uznesenie o ustanovení opatrovníka po rozhodnutí okresného súdu vo veci uznesením č.k. 25C/178/2014-27 zo dňa 3. 3. 2015 považoval za predčasné.
5. Následne okresný súd doručil uznesenie vrátane odvolania žalobcu proti uzneseniu žalovanej na adresu jej zamestnávateľa Železnice SR, SMSÚ EE, Pri plynárni č. 4 dňa 2. 6. 2015. Žalovaná odvolanie proti uzneseniu nepodala a k podanému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.
6. Následne bol spis opätovne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP). Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.
9. Základ nároku na náhradu trov konania vyplýva z ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., teda pre správanie sa žalovanej (postupné uhradenie pohľadávky) bola žaloba žalobcom vzatá späť. Preto vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania.
10. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. aj keď uznal, že spornú
vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., avšak vytýka okresnému súdu, že neprimeranosť trov neposudzoval individuálne majúc za to, že znížiť trovy konania nemožno len preto, že ide o drobný spor s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. o to viac, že zákon v ustanovení § 150 ods. 2 O.s.p. nedefinuje pojem neprimerané trovy voči pohľadávke.
11. Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Citované znenie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. dávalo do 01.07.2016 t.j. do účinnosti O.s.p., súdu možnosť využiť moderačné právo pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tzv. drobných sporoch. V tomto prípade nemuseli byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a nemuselo ísť ani o výnimočnú situáciu (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea O.s.p.) postačovalo, že trovy konania sú neprimerané k vymáhanej pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi hodnotou predmetu sporu a výškou trov ponechával zákonodarca na súdnu prax. Aplikácia ustanovenia teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že je namieste náhradu trov konania nepriznať alebo znížiť. Bolo pritom potrebné rozhodovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj na to, aby sa dosiahol účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci. Na druhej strane však výklad právneho predpisu nesmel obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatňovaní základného práva. Od 01.07.2016 ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nemá v CSP ekvivalent, nakoľko od 01.07.2016 je úprava v tomto smere daná len ust. § 257 CSP (do 01.07.2016 ust. § 150 ods. 1 O.s.p.).
12. Odvolací súd s prihliadnutím na primeranosť trov konania vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke dospel k záveru, že trovy konania žalobcu sú opodstatnené v plnej výške zaplateného súdneho poplatku (zaplatený v sume 16,50 eur), pričom uznesením okresného súdu zo dňa 7. 3. 2014 bol vrátený žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 9,80 eur a 6,90 eur zaplatená suma žalovanou, ktorá bola započítaná na zaplatený súdny poplatok a pokiaľ sa týka trov právneho zastúpenia, považuje aj odvolací súd za primerané prvoinštančným súdom priznané trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vrátane režijného paušálu vo výške 24,49 eur.
13. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Keďže odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, neprichádza do úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).