Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: FEROSTA, s.r.o., so sídlom Brehy 673/73, 013 05 Belá, IČO: 36 814 491, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, voči žalovanému: N. N., T. T. X. A. XX, XXX XX N., S.N.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.795,10 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 01.02.2017 doručeným súdu 01.02.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.795,10 Eur spolu s úrokom z omeškania, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 15.01.2016 uzatvoril zmluvu o dielo po cenovej ponuke a dielo vykonal. Bola vystavená faktúra, avšak žalovaný uhradil iba fakturovanú sumu bez DPH a po odpočte sumy 150,- eur ako zmluvnú pokutu. Spolu so žalobným návrhom predložil faktúru č. XXXXXXXXX, mailovú korešpondenciu, cenovú ponuku, zápis o odovzdaní a prevzatí časti diela, súpis vykonaných práv, krycí list, zmluvu o dielo, prílohu č.1, list žalovaného z 15.08.2016, 06.09.2016, pokus o zmier, výpis uznesení zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovačného.

2. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd mal preukázané, že žalobca po elektronickej korešpondencii so žalovaným zaslal žalovanému rozpočet diela - Q. N.Č. na sumu 8.225,50 eur, pričom v tejto mailovej korešpondencii zo dňa 02.10.2015 zaslal opravený rozpočet s uvedením, že cena je bez DPH. (l.č. 7)

4. Z mailovej korešpondencie zo dňa 08.01.2016 vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi ako úspešnému uchádzačovi návrh zmluvy na vykonanie diela „Úprava vstupu do Domu cirkevných obradov N..“ Žalovaný zároveň požiadal žalobcu o preštudovanie návrhu zmluvy a o prípadné jej doplnenie. (l.č. 15)

5. Dňa 15.01.2016 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo vykonanie diela - „Úprava vstupu do Domu cirkevných obradov N..“ V článku II. bola dojednaná cena za vykonané dielo - vo výške 8.225,50 eur.

Podľa bodu 2 tohto článku Zmluvy v danej sume sú zahrnuté náklady na vykonanie prác a náklady na materiál potrebný pri vykonaní prác v súlade s Prílohou č.1 zmluvy. Podľa bodu 3 sa zmluvné strany dohodli, že táto suma je konečná. V článku III. si zmluvné strany dohodli termín plnenia diela

- do 30.06.2016 a tento termín je možné predĺžiť len na základe vzájomnej dohody alebo z dôvodu zlých poveternostných podmienok. Podľa čl. VI. Zmluvy v prípade omeškania zhotoviteľa s odovzdaním predmetu diela v dohodnutom termíne zaplatí zhotoviteľ objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10,- eur za každý deň omeškania. (l.č. 12)

6. Prílohou č.1 k Zmluve sú náklady k rozpočtu s presnou špecifikáciou v celkovej sume 8.225,50 eur. Príloha je opatrená podpisom a pečiatkou žalobcu. (l.č. 14 obsahu spisu)

7. Podľa § 536 Obchodného zákonníka (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

8. Podľa § 546 Obchodného zákonníka (1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. (2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.

9. Dňa 15.07.2016 bol vykonaný Zápis o odovzdaní a prevzatí časti diela. V danom zápise je okrem iného uvedené aj, že fakturácia bude realizovaná v zmysle Zmluvy o dielo a celková hodnota vykonaných prác s DPH predstavuje výšku 9.870,60 eur. Preberacie konanie sa uskutočnilo dňa 15.07.2016. (l.č. 9)

10. Žalobca vystavil dňa 15.07.216 faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 9.870,60 Eur s DPH (bez DPH cena 8.225,50 eur) so splatnosťou 22.08.2016. Prílohou faktúry bola 1x mailová korešpondencia ohľadom ceny diela z 02.10.2015 a 1x kópia zápis o odovzdaní a prevzatí časti diela.

11. Súdu bol predložený aj krycí list na sumu 9.870,60 eur s DPH, v ktorom je uvedené - náklady rozpočtu 8.225,50 eur, ostatné náklady 0,00 eur a pod uvedeným bola cena bez DPH 8.225,50 eur a cena s DPH 9.870,60 eur. Je nepochybné, že krycí list bol predložený až po uzavretí zmluvy.

12. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi z danej faktúry iba sumu 8.075,50 eur dňa 11.11.2016 bez úhrady sumy 1.795,10 eur, ktorá predstavuje DPH a jednostranný zápočet zo strany žalovaného vo výške 150,- eur z titulu zmluvnej pokuty za oneskorenie odovzdania diela.

13. Žalovaný potvrdil uzavretie Zmluvy o dielo, pričom uviedol, že návrh zmluvy, ktorá bola uzavretá, bola zaslaná žalobcovi, aby sa ňou oboznámil, prípadne doplnil, napriek tomu žalobca bez ďalšieho zmluvu podpísal. Uviedol, že medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté a ani žiadny osobitný právny predpis pre právny vzťah zo zmluvy o dielo medzi platcom DPH a neplatcom DPH neurčuje, že k zmluvne dohodnutej odplate má byť pripočítaná DPH a teda zmluvne dojednanú cenu treba považovať za konečnú, teda vrátane DPH. Žalovaný poprel akúkoľvek dohodu o úhrade DPH, resp. o dojednaní ceny bez DPH.

14. Súd poukazuje na to, že hoci z mailovej korešpondencie z 02.10.2015 vyplýva oznámenie žalobcu, že cena je bez DPH, zmluva bola uzavretá až 15.01.2016, pričom uzavretiu zmluvy predchádzala ešte mailová korešpondencia zo strany žalovaného žalobcovi, a to dňa 08.01.2016, z ktorej vyplýva, že tohto dňa žalovaný zaslal žalobcovi ako úspešnému uchádzačovi návrh zmluvy na vykonanie diela „Úprava vstupu do Domu cirkevných obradov N.“ a požiadal ho o preštudovanie návrhu zmluvy a o prípadné jej doplnenie. Žiadna ďalšia komunikácia, či rokovanie nebolo preukázané, ani tvrdené žiadnou zo strán.

Teda žalobca mal k dispozícií návrh zmluvy od 08.01.2016, ktorú podpísal dňa 15.01.2016. Teda mal dostatok času na preštudovanie zmluvy a oboznámenie sa s jej obsahom a podmienkami.

15. Súd poukazuje na to, že hoci cenová ponuka s uvedením, že ide o cenu bez DPH, je z 02.10.2015, návrh zmluvy bol zaslaný až 08.01.2016 a zmluva bola uzavretá až 15.01.2016, teda viac ako 3 mesiace po zaslaní cenovej ponuky. Je taktiež nutné zdôrazniť, že cenová ponuka nie je zmluva, ani žiadna dohoda. Už z názvu vyplýva, že ide o ponuku, teda o jednostranný akt zo strany zhotoviteľa a až zmluvou strany prejavili svoju vôľu. Zmluva je úkon, ktorým zmluvné strany prejavujú svoju vôľu. A z predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva cena diela 8.225,50 eur s uvedením, že ide o konečnú cenu. Pri takto dojednanej cene nebolo uvedené, či cena je s DPH alebo bez DPH.

16. Podľa § 3 ods.3 zák.č. 18/1996 Z.z. súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.

17. S poukazom na citované zákonné ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pokiaľ nebolo dohodnuté ináč, súčasťou je aj DPH.

18. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by bolo dohodnuté inak, než vyplýva zo zmluvy, teda že by cena uvedená v zmluve bola bez DPH. Cenová ponuka nie je zmluvou a jednak predchádzala uzavretiu zmluvy niekoľko mesiacov. Taktiež z rozhodnutí obecného zastupiteľstva žalovaného vyplýva, že cena diela zahŕňa aj DPH. Žalobca ničím relevantným nepreukázal dojednanie ceny diela uvedenej v zmluve navýšenej o DPH. Pokiaľ žalobca poukazuje na Zápis o odovzdaní a prevzatí časti diela zo dňa 15.07.2016, v ktorom je okrem preberacieho protokolu uvedené, že celková hodnota vykonaných prác s DPH predstavuje čiastku 9.870,60 eur a tento zápis bol podpísaný aj žalovaným, čo považuje za odsúhlasenie ceny neznamená to dohodu o cene diela. Je nepochybné, že cena diela bola jednoznačne dojednaná v Zmluve o dielo. Akékoľvek predchádzajúce údaje ohľadom ceny diela sú len údajmi v štádiu rokovania, avšak konečná cena bola napevno dojednaná Zmluvou, kde absentuje údaj DPH, preto treba túto sumu v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením posudzovať ako cenu s DPH.

19. Čo sa týka zápisu o odovzdaní a prevzatí časti diela, predmetom zápisu bolo odovzdanie diela, nie dojednanie ceny. Uvedenie ohľadom fakturácie je len údajom okrajovo spomenutým. Nie je relevantným údajom, nejde o žiadne dojednanie, o žiadnu zmenu zmluvy, zmluva môže by v zmysle čl.VIII zmenená iba vo forme dodatkov, podpísaných oprávnenými zástupcami zmluvných strán. Teda daný Zápis nezodpovedá ani forme zmeny zmluvy. Sám zhotoviteľ v odovzdávacom protokole uviedol, že fakturácia bude realizovaná v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2016. Teda potvrdil, že faktúra by mala byť v zmysle zmluvy, kde bola dojednaná cena 8.225,50 eur. Pokiaľ v Zápise je uvedené zároveň, že celková hodnota predstavuje 9.870,60 eur s DPH, to ešte neznamená, že táto cena musí byť aj fakturovaná, keďže tomu predchádzalo uvedenie, že fakturácia bude v zmysle zmluvy a jednak dané konštatovanie o celkovej hodnote nemožno považovať za dohodu o cene diela, aj keď preberací protokol bol podpísaný stranami. Nemožno to považovať ani za odsúhlasenie zo strany žalovaného, ktorý poprel akúkoľvek vôľu dojednania takej ceny a z daného záznamu nevyplýva, že ide zo strany žalovaného o prejav vôle na dojednanie ceny diela v takej výške. Súd opätovne zdôrazňuje, že zo Zápisu daný údaj o cene, či fakturácii vyplýva iba ako konštatovanie celkovej hodnoty, avšak poukazuje sa na to, že fakturácia bude vykonaná v zmysle zmluvy o dielo a tam je uvedená konečná cena - 8.225,50 eur. Súd zároveň poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď na jednej strane tvrdí, že starostka žalovaného svojim podpisom na preberacom protokole dala súhlas s cenou diela, avšak práve žalobca bol ten, ktorý súhlasil s cenou zahrňujúcou DPH, a teda cenou konečnou uvedenou v zmluve, keďže takú zmluvu podpísal, a to po poskytnutí dostatočného časového priestoru na preštudovanie, na oboznámenie sa so zmluvou s výzvou na prípadné jej doplnenie, či zmenu. Pokiaľ teraz tvrdí nejakú ďalšiu dohodu ohľadom DPH, taká nebola preukázaná a pokiaľ chcel navýšiť o DPH, mal to jednoznačne dojednať v zmluve. Cenová ponuka 3-mesaice pred zavretím zmluvy predložená, je nepostačujúca. Zároveň je tu ďalší rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď na jednej strane tvrdí, že od samého počiatku bola dojednaná cena bez DPH (hoci zmluva jednoznačne preukazuje opak) a zároveň tvrdí, že dohoda o cene navyšujúcej o DPH bola v zápise o odovzdaní diela, ktorý považuje ako dodatok. Teda je nepochybné, že žalobca sa všetkými

„silami“ a prostriedkami snaží vnútiť a presvedčiť dohodu o cene bez DPH. Z ničoho to však nevyplýva, z predložených listín vyplýva iba cena zahrňujúca DPH, čo potvrdil aj žalovaný.

20. Žalobca považoval preberací protokol za dodatok k zmluve, s čím absolútne nemožno súhlasiť. Ide o nesprávny názor zo strany žalobcu, ktorý je podľa názoru súdu len účelovou obranou. Daný preberací protokol bol o odovzdaní a prevzatí diela a bol vykonaný po uzavretí zmluvy o dielo, kde bola cena riadne dojednaná. Zo zápisu nevyplýva, že ide o zmenu zmluvy a teda dodatok k zmluve, ako tvrdil žalobca v rámci svojej účelovej obrany. Údaj ohľadom fakturácie bol uvedený naviac bez relevantného dôvodu, resp. len pre informáciu. Podľa žalobcu podpisom na protokole žalovaný dal súhlas s cenou diela a teda s fakturáciou. S týmto názorom nemožno súhlasiť, nakoľko uvedené si rozporuje aj v samotnom zápise, kde je uvedené, že: „fakturácia bude realizovaná v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2016. celková hodnota vykonaných prác s DPH predstavuje čiastku 9.870,60 eur,“ teda na jednej strane fakturácia bude podľa zmluvy, ale cena je uvedená iná. Súd zároveň poukazuje aj na to, že predsa skonštatovanie celkovej hodnoty vykonaných prác nemusí byť totožné s cenou fakturovanou. To je len o samotnej dohode, resp. zmluvných dojednaniach. A v zmluve nepochybne bola uvedená konečná cena 8.225,50 eur. Daný zápis nemožno posúdiť ani podľa obsahu ako dodatok k zmluve. Jednoznačne z neho vyplýva, že ide čisto len o preberací protokol a konštatovanie o celkovej hodnote nemožno posudzovať ako zmenu zmluvy ohľadom ceny diela.

21. Žalobca tvrdil, že vôľa žalobcu bola vždy cena s DPH a vždy počítal s tým, že cena bude s DPH. Súd však poukazuje na to, že z ničoho toto nevyplýva, veď iba na cenovej ponuke datovanej viac ako 3 mesiace pred uzavretím zmluvy bolo uvedené - cena bez DPH. Preto je nelogické jeho následné konanie, keď po preštudovaní návrhu zmluvy o dielo nedoplnil cenu o DPH, resp. nezmenil dané ustanovenie o cene podľa svojej údajnej vôle, hoci návrh zmluvy mal k dispozícii dostatočný čas a dokonca bol aj požiadaný o jej preštudovanie, prípadné doplnenie. Napriek tomu zmluvu nedoplnil a podpísal a teda súhlasil aj s dojednaním o cene diela. Pokiaľ požadoval DPH a zo zmluvy vyplýva, že cena zahŕňa DPH s poukazom na § 3 ods.2 zák. o cenách, bolo v jeho záujme toto v zmluve doplniť/zmeniť a akákoľvek nevedomosť, či pochybenie z jeho strany nemôže byť na úkor žalovaného. Predsa je dlhoročným podnikajúcim subjektom a mal mať o tom vedomosť. Žalovaný konal poctivo a korektne , čo preukazuje, že návrh zmluvy predložil žalobcovi s výzvou na preštudovanie a prípadné doplnenie, či zmenu.

22. Žalobca poukazuje na § 266 ods.4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri pochybnostiach treba vykladať prejav vôle na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Súd však zdôrazňuje, že nie je splnená podmienka pre aplikáciu tohto ustanovenia, nakoľko žiadna pochybnosť daná nie je. Cenová ponuka je jedna vec, zmluva zas druhá, každá má iné účinky - „ponuka“ už podľa názvu vyplýva, že ide o ponuku a je na zmluvných stranách, ako ustália svoju vôľu. Bol daný návrh zmluvy, kde jednoznačne vyplýva cena 8.225,50 eur s uvedením, že je to konečná cena. Zároveň pochybnosti sú vyvrátené aj samotným zákonným ustanovením § 3 ods.2 zák.č. 61/1996 Z.z., ktoré jednoznačne stanovuje, že pokiaľ nie je uvedené/dohodnuté ináč, súčasťou ceny je DPH. Nevedomosť zákona neospravedlňuje a žalobca je skúseným a dlhoročným podnikajúcim subjektom, mal mať o tom vedomosť a mal obozretne postupovať a to aj pri študovaní návrhu zmluvy a mal vedieť, ako uvádzať cenu. Žiadna dohoda, že cena je bez DPH, nevyplýva, nebola preukázaná. Jednak to zmluva potvrdzuje, z ktorej jednoznačne vyplýva, že ide o konečnú cenu zahrňujúcu aj DPH, pričom aj z prílohy k zmluve nevyplýva navýšenie o DPH. Jedine z cenovej ponuky vyplýva cena bez DPH, ale to je len ponuka na takú cenu. Zo zmluvy vyplýva iná dohoda. Žalovaný dal návrh takého dojednania žalobcovi a ten také dojednanie, taký návrh prijal. Teda súd má za to, že v prejave vôle neboli žiadne pochybnosti. Je nelogické, že ak žalobca mal záujem o cenu bez DPH, tak do cenovej ponuky uviedol - cena bez DPH, ale v zmluve to už nepožadoval. Ak mal vôľu navýšiť cenu o DPH, mal to jednoznačne uviesť a nie ešte dojednať v zmluve, že cena je konečná. Veď týmto si žalobca sám rozporuje. Cenová ponuka je jedna vec, ale prijatie návrhu druhá a návrh/zmluva nemusí byť totožná s cenovou ponukou. Predsa zmluva o dielo je ten konečný prejav vôle. Žalobca nemusel návrh v takom znení prijať, resp. mal možnosť doplniť návrh zmluvy pred jej uzavretím. Uzavretím však dal súhlas s obsahom. Nič v zmluve nezmenil, nič nedoplnil, na znak súhlasu so znením zmluvy ju podpísal. Keď vedel uviesť DPH do cenovej ponuky, nebol dôvod to nedoplniť aj do zmluvy, pokiaľ na tom trval, pokiaľ to bola jeho skutočná vôľa. Ale z predložených listín vyplýva vôľa tak, ako vyplýva zo zmluvy, čo preukazuje jednak zmluva, ako aj príloha k zmluve a je neprípustné, aby teraz požadoval navýšenie o DPH. Taktiež nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že vraj s daným znením zmluvy o cene súhlasil len z nepozornosti. Veď je predsa dlhoročným podnikajúcim subjektom v danej oblasti a návrh zmluvy mal k dispozícii určitú dobu na

preštudovanie. Dokonca žalovaný bol tak korektný, že so zaslaním návrhu žiadal žalobcu, aby zmluvu preštudoval a prípadne ju doplnil alebo zmenil.

23. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj Prílohu č.1 k Zmluve, v ktorej sú uvedené náklady rozpočtu s uvedením jednotlivých prác a dodávok a jednotlivé ceny za uvedené položky spolu s uvedením celkovej ceny nákladov rozpočtu 8.225,50 eur ako cena celkom. Z ničoho nevyplýva DPH.

24. Z písomnej korešpondencie strán konania vyplýva, že žalovaný reagoval na výzvu, upomienku žalobcu na úhradu zvyšnej sumy - DPH, avšak žalovaný vo svojich písomnostiach uvádzal, že úhrada bola v súlade so zmluvou.

25. Súd poukazuje na to, že žalobca je podnikajúca právnická osoba, pričom spoločnosť žalobcu vznikla 07.08.2007. Teda svoju podnikateľskú činnosť vykonáva 10 rokov a ako podnikajúca právnická osoba fungujúca 10 rokov, by mala vedieť účtovanie, či uvádzanie DPH. Dokonca súd zdôrazňuje na to, že žalobca v cenovej ponuke výslovne uviedol - cena je bez DPH. Teda z toho vyplýva, že mal vedomosť ohľadom uvádzania údaju DPH, a teda vedel rozlíšiť cenu s DPH a cenu bez DPH. Napriek tomu tento údaj v zmluve nebol uvedený. Aj napriek tomu, že návrh zmluvy mu bol doručený žalovaným, bola mu poskytnutá dostatočná lehota na jej pripomienkovanie, doplnenie, či uzavretie. Napriek tomu bez ďalšieho doplnenia, či pripomienkovania, návrh prijal a zmluvu dňa 15.01.2016 podpísal. Z ničoho nevyplýva, že by jeho vôľa na cenu diela bola dojednaná v zmluve o navýšenie o DPH. Súd poukazuje, že žalobca nie je na trhu ani spotrebiteľ, ani žiadny „nováčik“ v podnikaní a prípadná nevedomosť zákona (§ 3 ods.3 zák.č. 18/1996 Z.z.) nemôže jeho vôľu ospravedlniť. Je nepochybné, že žalobca zmluvu nepripomienkoval, nič nedoplnil, a to ani tak závažný údaj - podstatnú náležitosť, ako je cena diela a súhlasil s cenou 8.225,50 eur spolu s uvedením, že ide o konečnú cenu.

26. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti posúdil, že zmluvné strany dojednali riadne a platne cenu diela ako konečnú cenu 8.225,50 eur, ktorá zahŕňa aj DPH s poukazom na § 3 zákč. 18/1996 Z.z. Žiadne ďalšie dojednania ohľadom DPH neboli platne uzavreté, ani preukázané, cenová ponuka s údajom bez DPH bola viac ako 3 mesiace pred uzavretím zmluvy ponúknutá a zároveň cenová ponuka nie je žiadna dohoda. Keby žalovaný súhlasil s cenovou ponukou v celom rozsahu, prenieslo by sa to do zmluvy. Napriek tomu v zmluve bola riadne cena uvedená s dodatkom, že ide o konečnú cenu a žalobca s tým súhlasil, keďže zmluvu v takomto znení uzavrel - podpísal. Predsa je nelogické tvrdenie žalobcu o jeho vôli s DPH, keďže na jednej strane vedel tento údaj uviesť v cenovej ponuke, ale v zmluve akceptoval cenu bez uvedenia „bez/s DPH,“ hoci ako dlhoročný podnikateľ to musel vedieť a mal to tak urobiť, pokiaľ to tak chcel. Avšak jeho iná vôľa, než vyplýva zo zmluvy, z ničoho relevantného nevyplýva. Cena diela vyplýva nielen zo zmluvy, ale aj z jej prílohy č.1. Žalobcu nemôže ospravedlniť ani prípadné tvrdenie, že si to nevšimol a pod., čo však ani netvrdil. Súd zároveň opakuje, že preberací protokol nie je dodatkom zmluvy a cena v protokole nie je dohodou o cene. Zároveň nevyplývajú ani žiadne pochybnosti v prejave vôle, na čo poukazoval žalobca s poukazom na § 266 ods.4 Obchodného zákonníka, keďže jednoznačne vyplýva z § 3 ods.3 cit.zák. ohľadom úpravy ceny a DPH.

27. Taktiež aj z predloženého Súpisu vykonaných prác k faktúre vyplýva cena diela 8.225,50 eur. Z ničoho nevyplýva, že by sa k cene mala pripočítať DPH. (l.č. 10)

28. Pokiaľ žalobca poukazuje na krycí list, v ktorom je uvedená cena s DPH, toto nemožno považovať ako dohodu o cene diela, pričom krycí list je vystavený k faktúre dňa 15.07.2016 zo strany žalobcu. Je to súčasť faktúry a nemožno to posudzovať ako vôľu dojednania ceny diela.

29. Žalovaný teda správne postupoval, keď uhradil vystavenú faktúru iba vo výške dojednanej ceny diela v zmluve, t.j. 8.225,50 eur.

30. Žalovaný však vykonal úhradu tak, že z ceny diela odpočítal 150,- eur a zaplatil teda celkovo iba 8.075,50 eur. Toto odôvodnil tým, že vykonal zápočet zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o dielo.

31. Žalobca namietal tento zápočet s poukazom na to, že žalovaný nemohol vykonať jednostranný zápočet bez vedomia, či oznámenia žalobcovi.

32. Súd mal preukázané, že žalovaný zaslal dňa 28.12.2016 list žalobcovi s odôvodnením jeho úhrady spolu s prílohou - výpis Uznesenia zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce N. zo dňa 09.11.2016. V danom oznámení žalovaný odkazuje na schválenie zápočtu - zmluvnej pokuty v pripojenom uznesení. (l.č. 22)

33. Z výpisu Uznesenia zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce N. zo dňa 09.11.2016 vyplýva, že trvá na uplatnení zmluvnej pokuty vo výške 150,- eur za oneskorené odovzdanie diela formou zápočtu ako najnižšej možnej sankcie vyplývajúcej z uzavretej zmluvy a neuplatňuje si ďalšie sankcie.

34. Podľa bodu 1., čl. VI. Zmluvy v prípade omeškania zhotoviteľa s odovzdaním predmetu diela v dohodnutom termíne zaplatí zhotoviteľ objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10,- eur za každý deň omeškania. (l.č. 12)

35. Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí časti diela z 15.07.2016 vyplýva, že dielo bolo odovzdané až dňa 15.07.2016, hoci podľa čl.III Zmluvy zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo do 30.06.2016. Termín podľa zmluvy bolo možné predĺžiť, ale z ničoho nevyplýval dôvod predĺženia, dokonca ani žiadna strana netvrdila dôvod na predĺženie, či žiadosť na predĺženie vykonania diela, resp. dohodu o tom. Teda žalobca bol povinný odovzdať dielo do 30.06.2016. Keďže žalobca preukázateľne dielo odovzdal až 15.07.2016, teda o 15 dní neskôr, dostal sa do omeškania 15 dní. V zmysle zmluvných dojednaní žalobca bol povinný zaplatiť 10,- eur za každý deň omeškania, t.j. 150,- eur. Z ničoho nevyplýva, že žalovaný mal na to iba nárok, resp. že mal o to požiadať, resp. určitým spôsobom si to mal žalovaný uplatniť. Zo zmluvy totiž jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu danú zmluvnú pokutu zaplatiť bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy, či akéhokoľvek uplatnenia zo strany žalovaného. Žalobca bol teda automaticky povinný danú zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy zaplatiť a nečakať na nejakú výzvu,... zo strany žalovaného. Keďže žalobca danú zmluvnú pokutu dobrovoľne nezaplatil, hoci bol na to povinný hneď pri každom dni omeškania, žalovaný danú dlžnú sumu odpočítal z ceny diela, teda vykonal zápočet, čo bolo žalobcovi oznámené a riadne doručené.

36. Hoci v zmluve nebolo uvedené, v akej lehote je povinnosť žalobcu v prípade omeškania zaplatiť zmluvnú pokutu, súd posúdil, že daná povinnosť vyplýva žalobcovi ihneď po omeškaní. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorú strany v zmluve dohodli, vzniká už samotným porušením zmluvnej povinnosti. Súd posúdil dojednanie o zmluvnej pokute za platné a výšku zmluvnej pokuty za primerané vzhľadom na predmet diela a nebol dôvod ani na moderáciu zmluvnej pokuty.

37. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

38. Započítanie je spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej pohľadávky.

39. Z predložených listín je zrejmé, že žalobca si započítal sumu 150,- eur titulom zmluvnej pokuty, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť hneď okamihom omeškania. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 28.12.2016 tento jednostranný zápočet vyplýva. Z listiny vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bola daná listina doručená dňa 30.12.2016. Vzhľadom na námietky žalobcu voči platnosti, či účinkom započítania zo strany žalovaného, právny zástupca žalovaného vykonal - uplatnil si zápočet aj priamo pred súdom dňa 28.07.2017. Teda nepochybne zo strany žalovaného došlo započítaniu pohľadávky vo výške 150,- eur. Súd poukazuje na to, že povinnosť žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu vznikla hneď vznikom okamihu omeškania, žalobca však zmluvnú pokutu nezaplatil a preto je nelogická jeho námietka voči tomu, keďže bol povinný ju zaplatiť a nevznikla žiadna okolnosť vylučujúca povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a predsa kedy žalovaný nepostupoval tak, že pohľadávku započítal, mohol zbytočne vzniknúť ďalší súdny spor, úroky z omeškania, trovy konania. Bola len dobrá vôľa žalovaného, že tak nepostupoval a že si neuplatnil ďalšie nároky, ako sú úroky z omeškania,...

40. Súd hodnotil dôkazy vzájomne a každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je neopodstatnený, nakoľko v zmluve bola jednoznačne dojednaná riadne a platne cena diela vo výške 8.225,50 eur ako konečná cena a s poukazom na § 3 ods.3 zák.č. 18/1996 Z.z., podľa ktorého dohodnutá cena zahŕňa aj DPH, keďže nič iné nebolo dojednané. Podstatné sú zmluvné dojednania bez ohľadu na cenové ponuky a pod., pričom žalobca mal návrh zmluvy k dispozícii na prípadné doplnenie, či pripomienkovane, avšak s predloženým návrhom v takom znení súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom. Teda žalovaný bol povinný uhradiť iba cenu diela dojednanú v zmluve, t.j. bez ďalšieho navýšenia o DPH. Čo sa týka zmluvnej pokuty, povinnosť žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikla samotným omeškaním s odovzdaním diela. Keďže žalobca zmluvnú pokutu ihneď po vzniku danej povinnosti ju zaplatiť, nezaplatil, žalovaný úhradu ceny diela ponížil o zmluvnú pokutu, teda nevyvolal ďalší súdny spor a bez ďalšieho vykonal zápočet, čo žalobcovi oznámil a doručil mu aj výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného a z opatrnosti si uplatnil zápočet aj pred súdom ako kompenzačnú námietku, preto nebol dôvod zaväzovať žalovaného ma sumu 150,- eur, keďže si ju započítal a súd posúdil zápočet za opodstatnený.

41. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Vzhľadom, že žalovaný mal úspech v konaní v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

44. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363

Podľa § 365

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).