Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/194/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcu X. U., nar. XX. D. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený advokátom JUDr. Martinom Olosom, advokátska kancelária so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 01 Rajecké Teplice, proti žalovanej J. B., nar. XX. H. XXXX, bytom Ul. H. F. XXX/XX, XXX XX X., zastúpená advokátom JUDr. Antonom Vaským, advokátska kancelária so sídlom Štefánikovo námestie č. 16/6, 967 01 Kremnica, v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 18C/12/2014-323 zo dňa 13. januára 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej (prvým výrokom), nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom podielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej (druhým výrokom), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi primeraná náhradu v sume 22.679,92 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu (štvrtý výrok). Súd prvej inštancie ďalej rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 20 % (piaty výrok) a voči žalovanej v rozsahu 100 % (šiesty výrok). 1.1 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „C. s. p.“), podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru prvoinštančného súdu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bránia priznať náhradu trov konania ktorejkoľvek strane sporu spočívali v predmete sporu, ktorým bolo zrušenie a vyporiadanie a podielového spoluvlastníctva. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný žalobou a pri rozhodovaní o trovách konania prihliada na osobitosť takéhoto konania. Keďže žalobca sa pôvodne domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja a až následne požiadal o zmenu spôsobu vyporiadania prikázaním podielu za primeranú náhradu, nemožno mu priznať náhradu trov konania voči žalovanej. Súd prvej inštancie totiž rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva iným spôsobom ako navrhol žalobca. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaný vedel, že žalovaná v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania žije a má záujem o kúpu podielu žalobcu. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvej inštancie nepovažoval ani skutočnosť, že žalobcovi priznal primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 22.679,92, čo predstavuje sumu takmer v takej výške, v akej ju navrhoval žalobca (25.000,- eur). Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie. Rozsudok prvoinštančného súdu v tomto výroku označil za arbitrárny, ktorý trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal najmä konštatovanie prvoinštančného súdu o tom, že nebol v konaní úspešný. Podľa tvrdenia žalobcu súd prvej inštancie v merite rozsudku akceptoval jeho žalobný návrh. Navyše mu okresný súd priznal náhradu 22.679,92 eur, čo pri požadovanej náhrade 25.000,- eur predstavuje úspech žalobcu vo výške 90,71 %. Z uvedeného vyplýva, že mal žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu trov konania minimálne v rozsahu 81,43 %. Nepriznanie náhrady trov konania žalovaný ďalej namietal z dôvodu, že samotné súdne konanie začalo a trovy konania vznikli kvôli postoju žalovanej ohľadom odkúpenia podielu. Žalobca sa totiž niekoľko rokov neúspešne pokúšal vyrovnať so žalovanou mimosúdne a iba kvôli jej nevôli riešiť vzniknutú situáciu mimosúdne podal nakoniec žalobu na súd. Žalovaná opakovane ponúkala za vyplatenie podielu nízku cenu. Z dôvodu spochybňovania ceny nehnuteľností žalovanou bol nakoniec ustanovený súdny znalec. Ustanovená súdna znalkyňa Z.. Q. pochybila pri vypracovaní znaleckého posudku a pri určení ceny nehnuteľností. Z tohto dôvodu bol žalobca nútený nechať vypracovať na vlastné náklady ďalší znalecký posudok. Za stavu, kedy podľa názoru žalobcu zavinila vedenie súdneho konania objektívne žalovaná, považoval za nespravodlivé neuloženie povinnosti nahradiť mu trovy konania. Nepriznanie trov konania spôsobí žalobcovi značnú ekonomickú ujmu, nakoľko je starobný dôchodca, rozvedený a žijúci osamelo. Vedenie súdneho konania považoval žalobca za krajný prostriedok vymoženia práva, no vzhľadom na jeho pokročilý vek bol nútený ho uplatniť. Žalobca v závere skonštatoval, že s poukazom na ustanovenie § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „O. s. p.“), ma súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na základe uvedeného navrhol žalobca odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok vo výroku o trovách zmeniť tak, že žalovanú zaviaže nahradiť mu trovy prvostuňového konania v rozsahu 81,43 %.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 C.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a rozhodnutia súdu prvej inštancie zistil, že žalobca podal dňa 07. februára 2014 žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých bol spoluvlastníkom v podiele 1/3. Žalobca sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi strany sporu každému v podiele 1/3. V čase podania žaloby bol ako žalovaný č. 2 označený aj brat žalobcu a žalovanej Q. U., nar. XX. Y. XXXX, bytom H. F. XXX/XX, XXX XX X. (ďalej ako „Q. U.“), ktorý bol v tom čase podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to v podiele 1/3. Žalovaná bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/3 a súčasne danú nehnuteľnosť spolu s manželom a dcérou aj dlhodobo obývala. Dňa 18. júla 2014 bolo súdom prvej inštancie konanie voči Q. U. zastavené a to z dôvodu, že svoj podiel k nehnuteľnosti v podiele 1/3 previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. decembra 2013 na žalovanú. Žalovaná sa tak stala vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 2/3, čím deklarovala, že nechce aby došlo k vyporiadaniu nehnuteľnosti predajom, ale odkúpením ostatných podielov do jej výlučného vlastníctva. Žalobca si bol vedomý tejto skutočnosti už pred podaním žaloby, čo potvrdzujú aj listinné dôkazy vykonané súdom prvej inštancie. Zástupca žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 12. novembra 2013 vyzval žalovanú na odkúpenie podielu 1/3 nehnuteľnosti v jeho vlastníctve za kúpnu cenu 20.000,- eur, v opačnom prípade avizoval v tejto veci podanie na súd. Z vyjadrení žalovanej k predžalobnej výzve zo dňa 17. a 19. novembra 2013 je odvolaciemu súdu zrejmé, že žalovaná chcela zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vyriešiť mimosúdne. Napriek tomu, že nesúhlasila s navrhnutou kúpnou cenou za podiel žalobcu, bola ochotná kúpnu cenu optimalizovať. Žalobca túto skutočnosť v konaní viackrát popieral keď tvrdil, že žalovaná predžalobnú ponuku na vyrovnanie odmietla a nechcela akceptovať požadovanú kúpnu cenu. Z obdobného dôvodu podľa návrhu žalobcu došlo k vedeniu celého

konania a s ním súvisiacich trov konania. S poukazom na uvedené žalobca v odvolaní namietal aj opodstatnenosť znaleckého posudku k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti vypracovaného znalkyňou Z.. F. Q., kvôli ktorému si nechal žalobca na vlastné náklady vypracovať druhý znalecký posudok od znalca Z.. W. U.. Z uvedeného vyplýva, že jediná sporná vec tkvela vo výške kúpnej ceny za podiel žalobcu Odvolací súd nespochybňuje nariadenie znaleckého dokazovania ani význam doplnkového znaleckého posudku, ktorý si nechal vypracovať žalobca, avšak je toho názoru, že stranám sporu nič nebránilo nechať si vyhotoviť znalecký posudok mimo súdneho konania a tak predísť vzniku nadbytočných trov konania, ktoré žalobca v odvolaní namieta. Nemožno teda objektívne zhodnotiť, že konanie vo veci a tým aj trovy konania zavinila žalovaná. Uvedené podporuje navyše fakt, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifickým konaním, pri ktorom je potrebné prihliadnuť predovšetkým na to, že v tomto konaní majú sporové strany postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (zásada iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto ohľade súd nie je viazaný návrhmi sporových strán, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Súd prvej inštancie síce výrok o nepriznaní trov konania žiadnej zo strán sporu nesprávne odôvodnil (s poukazom na § 257 C. s. p.) tým, že o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti rozhodol iným spôsobom ako to požadoval žalobca, to však nič nemení na správnosti tohto výroku. S ohľadom na uvedené, prihliadajúc na správanie sa žalovanej pred podaním žaloby ako aj počas konania odvolací súd dospel k záveru, že konečné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v prospech oboch strán sporu a je preto spravodlivé, aby žalobca a žalovaná znášali sami trovy konania, ktoré im v súvislosti s takýmto konaním vznikli. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. V dôsledku úspechu žalovanej v odvolacom konaní jej odvolací súd priznáva v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).