Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-3-2017.pdf
PDF · 89.82 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/3/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments Limited, 83 Ducie Street, Manchester, M1 2JQ, Spojené kráľovstvo, IČO: 09252000, zastúpeného Mgr. Michalom Jendrulekom, usadeným euroadvokátom so sídlom Cintorínska 9, 810 00 Bratislava 1, proti povinnému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXX/X, XXX XX Q., o vymoženie sumy 1.709,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 10Er/145/2016-22 zo dňa 06.12.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu, zároveň priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., súdnemu exekútorovi so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s odkazom na ustanovenie § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). O trovách exekučného konania rozhodol analogicky podľa § 256 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zastavenie exekúcie odôvodnil podľa § 243f ods. 1 - 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 256 CSP. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 7C/383/2013-91 zo dňa 24.09.2015. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného a exekučného titulu súd zistil, že uvedený exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z odôvodnenia predmetného rozsudku je zrejmé, že súd posudzoval zmenku, pričom zistil, že vystaviteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá indosovala túto zmenku na spoločnosť CD Consulting, s.r.o. Zmenku podpísal povinný ako občan
- fyzická osoba. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., táto spoločnosť má ako predmet podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že šlo o spotrebiteľskú zmluvu. Keďže predmetná exekúcia prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému ako fyzickej osobe, v danej veci aplikoval ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, podľa ktorého: „V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.“
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa, t. j. postupcu - indosatára zmenky - postupníka, postupník s postúpenou pohľadávkou získava všetky práva s ňou spojené, vrátane práva požadovať od postupcu predloženie listín preukazujúcich výšku, ako aj právny základ postúpenej pohľadávky. Aj keď teda oprávnený nie je majiteľom ani indosatárom zmenky, bol povinný vyžiadať si od svojho právneho predchodcu (postupcu) všetky listinné dôkazy na preukázanie skutočnosti týkajúcej sa vzťahu jeho právneho predchodcu (postupcu
- indosatára) s povinným, ktoré by potom v exekučnom konaní mohol pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, no oprávnený dostatočne nepreukázal, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a ani to, že v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že ak sa nepreukáže opak, sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd preto podľa tohto zákonného ustanovenia exekúciu zastavil. Výrok o trovách exekúcie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 a § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie udeliť. Poukázal na to, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že nemá žiaden vlastný vzťah s povinným a svoje právo preukazuje vykonateľným súdnym rozhodnutím ako aj Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom z uvedeného vyplýva, že povinnosť stanovená v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sa naňho nevzťahuje, keďže mu súd nepriznal právo zo zmenky rozhodnutím a nejde o oprávneného, ktorý by mal vlastné vzťahy s povinným a ktorý svoje právo nepreukazuje ani nepretržitým radom indosamentov. Na oprávneného prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky, a preto logicky nemá práva zo zmenky. V prípade, ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená, možno túto pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Len v prípade, že by prechod práva z exekučného titulu bol na základe rubopisu, oprávnený by bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky (remitenta) k dlžníkovi. V danom prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri tom zmenku nenadobudol, teda logicky si neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu svojich argumentov poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Oboer/426/2014 zo dňa 20.10.2015 s citáciou odôvodnenia Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 5CoE/134/2013. Podľa neho neboli naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože on nie je oprávneným, ktorému by bolo priznané právo zmenky rozhodnutím súdu a ktorý by súčasne mal vlastné vzťahy s povinným a zároveň nepreukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov.
4 Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého uznesenia. Vzhľadom na to uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.08.2016, kedy bola u súdneho exekútora spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 7C/383/2013-91 zo dňa 24.09.2015. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., dňa 03.10.2016 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 06.12.2016 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
6. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol zmenený o. i. zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v ustanovení § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ako prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 zakotvil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017: „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
8. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. V tejto veci súd prvej inštancie zo správne zisteného skutkového stavu nevyvodil správny záver, keď o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ale rozhodol o zastavení exekúcie, hoci predtým nebolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, ktoré je podmienkou neskoršieho rozhodnutia súdu o zastavení už prebiehajúcej exekúcie z dôvodov upravených v ustanovení § 57 a § 58 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
9. V predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 7C/383/2013-91 zo dňa 24.09.2015. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že tento súd posudzoval právo zo zmenky, pričom zistil, že ju povinný vystavil dňa 27.07.2010 na zmenkovú sumu 1.709,83 eura a spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 11.02.2011. Zmenka bola opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a „bez protestu“. Exekučný súd správne poukázal na to, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., je podnikateľom s predmetom podnikania, o. i. aj poskytovania úverov z vlastných zdrojov, pričom zároveň konštatoval, že predmetná zmenka bola podpísaná povinným, ktorý ju podpísal ako občan - fyzická osoba. S ohľadom na to bol oprávnený, hoci nadobudol predmetnú pohľadávku postúpením od veriteľa, voči ktorému súdu rozhodol v základnom konaní, no je zrejmé, že tento veriteľ pohľadávku pred začatím základného konania nadobudol ako indosatár indosovaním predmetnej zmenky. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku ako exekučného titulu vyplýva, že súd sa dôsledne nezaoberal možným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným ako zmenkovým dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako pôvodným zmenkovým veriteľom a z toho plynúcimi možnosťami obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu vystavenia zmenky s dobrými mravmi alebo so zákonom ako aj s možnými neprijateľnými podmienkami zmluvy, pričom oprávnený si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2016, citovaného vyššie v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia, nesplnil.
10. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení exekúcie s aplikáciou ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, nebolo správne, pretože exekúciu možno zastaviť len vtedy, ak predtým bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Za situácie, že súd koná o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, môže po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom - rozhodnúť o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi, aby vykonal exekúciu. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Žiadosť súdneho exekútora musí zamietnuť aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. V danej veci ide práve o takýto prípad, kedy súd pri závere o nesplnení uvedených podmienok mal žiadosť súdneho exekútora zamietnuť, nie rozhodnúť o zastavení exekúcie. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v citovaných ustanoveniach § 39 ods. 4 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z.) sú totiž exekučné súdy v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, povinné ex offo prihliadať - ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka ako spotrebiteľa na podklade novelizovaného ustanovenia § 17 ods. 1, 2 Zákona zmenkového a šekového - na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Oprávnený bol preto už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú (po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, začatých ešte predo dňom 23.12.2015 v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona).
11. Oprávnený tvrdil, že nemá povinnosť uvádzať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, a teda ani dopĺňať návrh podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 z dôvodu, že on nie je oprávneným, ktorému bolo priznané právo zo zmenky rozhodnutím súdu a ktorý by súčasne mal vlastné vzťahy s povinným, pričom nepreukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov. Odvolací súd k tejto obrane oprávneného poznamenáva, že aj keď ako postupník nebol priamo účastníkom základného konania, z ktorého vzišiel exekučný titul, zákon jednoznačne vychádza z toho, že aj následný oprávnený z daného exekučného titulu má povinnosť opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.), pričom skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, a k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený podľa obsahu spisu vymáhanú pohľadávku nadobudol v dôsledku jej postúpenia účastníkom základného súdneho konania, žalobcom CD Consulting, s.r.o., so sídlom Praha 3, K Červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, ktorému bola pohľadávka priznaná rozsudkom súdu, čo znamená, že v tomto prípade oprávnený pohľadávku nenadobudol nepretržitým radom indosamentov. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že zákonná povinnosť vo vzťahu k nemu existuje aj za situácie, že pohľadávku nadobudol postúpením, keď predtým došlo k jej indosovaniu. Ak by sa mala prijať za právne významnú jeho obrana uvedená v odvolaní, potom je zrejmé, že postúpenie pohľadávky zo zmenky, priznanej predmetným exekučným titulom indosatárovi, by sa mohlo posúdiť ako obchádzanie zákona vo vzťahu k spotrebiteľovi. Zavedenie ochrany spotrebiteľa malo pomôcť vyrovnať nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a účelom toho je, aby exekučný súd mohol posúdiť vlastný vzťah veriteľa, na základe ktorého bola zmenka vystavená. Táto povinnosť sa týka každého oprávneného uplatňujúceho si právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky, t. j. nie len toho, kto svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, ale i toho, kto nadobudol právo z exekučného titulu postúpením pohľadávky.
12. Odvolací súd prejednajúc odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, toto uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Správny postup súdu mal totiž zodpovedať možnostiam upraveným v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v tomto smere malo byť uznesenie aj odôvodnené. Za danej situácie nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia dostatočne presvedčivé, čím nezodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP. V ďalšom konaní sa bude súd prvej inštancie nanovo zaoberať súladom žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a následne vo veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu rozhodne jednou z dvoch alternatív upravených v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V prípade, že žiadosť zamietne, proti uzneseniu súdu o zamietnutí žiadosti bude odvolanie prípustné.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).