Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: E. E., Y.. XX.X.XXXX, E. I. J. XXXX/XX, XXX XX I., L. Č.A. E. R. C. L. X, XXX XX I., o zaplatenie 1.207,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -100 zo dňa 02.12.2021, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 837,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto od 13.10.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Citoval ustanovenie , , až 4, a a , , , a , a a a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ako ZoSÚ).

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 3.8.2018 právny predchodca žalobcu (pôvodný veriteľ C.V. C. A..C..) uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.000 eur. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah strán ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov. Konštatoval, že konanie právneho predchodcu žalobcu spočívajúce v nenáležitom skúmaní bonity klienta je možné posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z podkladov predložených

samotným žalobcom vo vzťahu k bonite žalovaného skúmanej právnym predchodcom žalobcu, okrem popisu úveru zistil, že žalovaný uviedol určité údaje právnemu predchodcovi žalobcu, ktoré tento bez ďalšieho akceptoval. Konštatoval, že bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že jeho právny predchodca bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd prvej inštancie formulárové, ba priam ľahkovážne skúmanie bonity dodávateľom u spotrebiteľa vyhodnotil za v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobu kvôli laxnému skúmaniu bonity v prevyšujúcej časti zamietol. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 eura, pričom žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 162,26 eura podľa vyjadrenia samotného žalobcu, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel, t. j. 837,74 eura s prísl a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu podľa , keď úspech žalobcu predstavoval 69 % a jeho neúspech 31 %, preto má nárok na náhradu trov konania vo výške 38 % voči žalovanému.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa a . Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, kedy konštatoval, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu C. C.A., A..C.., pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalovaným riadne nepreveroval schopnosť spotrebiteľa riadne splácať úver (bonitu) v zmysle ust. ZoSÚ. Žalobca zastáva názor, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t. j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti postupcu. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra a preto nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca nepreukázal uvedené predzmluvné povinnosti postupcu. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Namietal, že veriteľ posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených v ust. ZoSÚ (v prejednávanom prípade dokonca obomi spôsobmi), potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností (resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou) podľa ust. ZoSÚ, nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo „alebo“. Ide o výrokovú spojku (disjunkciu), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz. Uvedené splnenie povinnosti skúmať bonitu spôsobom prihliadnutia do databázy vyplýva z Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery C., A..C.. ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca opätovne poukázal na dokumenty ohľadne skúmania bonity - výpis z úverového registra, ktorý už je súčasťou spisu. V tomto konkrétnom prípade bol dopyt vykonaný v deň podpisu zmluvy dňa 03.08.2018 a bonita bola vypočítaná správne, teda na základe výsledkov dopytu. Namietal, že súd prvej inštancie sa s predmetným výpisom z úverového registra a skúmaním bonity na podklade predložených dôkazov podaním žalobcu zo dňa 25.11.2021 v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Uviedol, že primárna návratnosť bola overená nasledovne: príjmy žiadateľa boli vo výške 380 eur a boli overené na základe interných informácií, náklady na domácnosť dosahovali úroveň 240 eur, v rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií, a splátky existujúcich úverov boli vo výške 0 eur. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške s mesačnou splátkou 51,42 eura. Dispozostatok (suma finančných prostriedkov, ktoré má žiadateľ k dispozícii po odrátaní výdavkov) bol vo výške 140 eur (380 eur - 240 eur), čo postačovalo na splátku poskytnutého úveru a zároveň neprekračovalo maximálne splátkové zaťaženie. Tvrdil, že žalovaný nepoprel ani len jedno z tvrdení žalobcu ohľadom skúmania bonity. Žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia uvedené žalobcom v písomných podaniach ohľadne bonity, na základe čoho je nutné skutkové tvrdenia žalobcu považovať za nesporné. Rozhodnutie považoval za prekvapivé aj z toho dôvodu, že súd vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový za nespornosti skutkového stavu. Skúmanie bonity pred poskytnutím úveru nebolo medzi stranami sporu sporné, pričom boli rozporované výlučne súdom, ktorý ako arbiter procesu celkom evidentne takýmto postupom de facto prevzal zastupovanie slabšej strany, ktorý postup mu však ust. neumožňuje. Súd sa s vyššie uvedenými skutočnosťami v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal, čo zakladá vadu zmätočnosti napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti prevyšujúcej nesplatenú istinu úveru zamietol, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. Keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené žalovaný odvolaním nenapadol, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok žalobcu, to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. V danom prípade bol Zmluvou o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo dňa 03.08.2018 založený medzi právnym predchodcom žalobcu (C. C. A..C..) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplynula veriteľovi povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok žalovanému úver - peňažné prostriedky vo výške 1.000 eur a žalovanému ako dlžníkovi povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu aj s úrokmi a poplatkami 24 mesačnými splátkami vo výške 51,42 eura k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola 25.08.2020.

11. V danom prípade išlo vzhľadom k subjektom zmluvy (dodávateľ podľa ust. a spotrebiteľ podľa ust. ) o zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. . Možno bez najmenších pochybností konštatovať, že v danom prípade išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol. Zároveň túto úverovú zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany veriteľa poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania spotrebiteľovi možno podľa ustanovenia a a ZoSÚ podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ.

12. Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp. zn. C-565/12 z 27.03.2014, C - 449/13 zo dňa 18.12.2014 a C - 679/18 zo dňa 05.03.2020, na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , ZoSÚ a ďalšie. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ.

13. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky. Správne súd prvej inštancie pri posúdení úverovej schopnosti kládol dôraz na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká

bude potrebná pre splácanie úveru. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný na doloženie dokladov tykajúcich sa skúmania bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy o splátkovom úvere. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 25.11.2021, v ktorom uviedol, že príjmy žiadateľa boli vo výške 380 eur a boli overené na základe interných informácií a náklady na domácnosť dosahovali úroveň 240 eur. Uviedol, že v rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií, ktorý priložil v prílohe. Dodal, že splátky existujúcich úverov boli vo výške 0 eur. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške s mesačnou splátkou 51,42 eura. Dispozostatok (suma finančných prostriedkov, ktoré má žiadateľ k dispozícii po odrátaní výdavkov) bol vo výške 140 eur (380 eur-240 eur), čo postačovalo na splátku poskytnutého úveru a zároveň neprekračovalo maximálne splátkové zaťaženie.

15. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako právny nástupca veriteľa v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ.

16. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal listinnými dôkazmi tvrdené overenie deklarovaného príjmu žalovaného vo výške 380 eur, resp. neuviedol, na základe akých interných informácií dospel k tomu záveru o výške príjmu. Zároveň nepredložil iný listinný dôkaz svedčiaci o príjme žalovaného. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, že by jeho právny predchodca zisťoval a vyhodnotil prijem žalovaného pred uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.08.2018. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani pokiaľ ide o skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Žalobca síce uviedol vo svojom vyjadrení náklady žalovaného na domácnosť vo výške 240 eur, no neuviedol, akým spôsobom právny predchodca žalobcu pristúpil k zisťovaniu týchto výdavkov, ako dospel k tejto výške nákladov na domácnosť žalovaného. Na druhej strane skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov, (predložený výpis z bankového registra, ktorý predložil žalobca) nie je ani dostatočné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.

17. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní jeho žiadosti o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je správny.

18. Pokiaľ žalobca potrebné zistenia v konaní odvodzoval od jeho nerozporovaného tvrdenia na základe ustanovenia , takýto postup v spotrebiteľských sporoch ( - ) nepovažuje odvolací súd za náležitý v prípade, že súd požaduje skutočné preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti. Súd prvej inštancie požadoval relevantný dôkaz o skúmaní bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ, ktorý mohol vykonať aj bez návrhu. Uvedený postup súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd môže

vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. - súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. K posudzovaniu bonity odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18, podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

19. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny podľa a potvrdil.

20. Pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie aplikoval ust. konštatovaním, že v konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania v rozsahu 38 % z trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.

21. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti, teda petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v konaní iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu trov všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech, t.j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.

22. Napriek uvedenému odvolací súd zástava názor, že úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle . V žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie sa ho nedotkne.

23. V prejednávanej veci je evidentné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé obchodné praktiky, či uplatnené nároky na plnenia v rozpore s dobrými mravmi, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania nepriznať.

24. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s uvedenými skutočnosťami ako s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu ust. .

25. Odvolací súd pripomína, že podnikateľské aktivity žalobcu sú odvolaciemu súdu známe z jeho činnosti, žalobca opakovane a úmyselne porušuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, nerešpektuje súdne rozhodnutia, ktorými boli jednotlivé zmluvné podmienky vyhlásené za neprijateľné, dlhodobo koná vo vzťahu k spotrebiteľom v rozpore s dobrými mravmi, čo sa nedá označiť inak ako nekalá obchodná praktika.

26. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie . Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

27. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania postupom vyplývajúcim z ustanovenia zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

28. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vyššie uvedených intenciách s tým, že posúdi, či v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. . Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).