Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-149-2009.pdf
PDF · 87.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/149/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou, Ph.D. spore žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L. č. XX, proti žalovaným: 1/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L. č. XX, a 2/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L. č. XX, o zriadenie vecného bremena takto
rozhodol:
I. Súd zriaďuje na novovytvorenej parcele registra „C“ KN číslo XXX/X vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom v rozsahu parcely registra „C“ KN číslo XXX/X v prospech vlastníka parcely registra „C“ KN číslo XXX/X a XXX/X, ktoré parcely číslo XXX/X, XXX/X a XXX/X boli vytvorené z parcely číslo XXX a XXX geometrickým plánom číslo XC/XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveným Ing. Yvetou A., znalkyňou v odbore geodézia a kartografia.
II. Súd zriaďuje na novovytvorenej parcele registra „C“ KN číslo XXX/X vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom v rozsahu parcely registra „C“ KN číslo XXX/ X v prospech vlastníka parcely číslo XXX/X a XXX/X, ktoré parcely číslo XXX/X, XXX/X a XXX/X boli vytvorené z parcely číslo XXX a XXX geometrickým plánom číslo XC/XXX/XXXX, zo dňa 19.10.2012, vyhotoveným Ing. Yvetou A., znalkyňou v odbore geodézia a kartografia.
III. Geometrický plán číslo XC/XXX/XXXX, zo dňa 19.10.2012, vyhotovený Ing. Yvetou A., znalkyňou v odbore geodézia a kartografia, úradne overený Správou katastra Piešťany dňa 10.01.2013, je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
V. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške XXX,XX eur na účet číslo XXXXXXXXXX/ XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu vo výške XXX,XX eur na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k parcelám č. XXX a XXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. V. L..
2. Rozsudkom zo dňa 26.septembra 2013, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX Okresný súd Piešťany zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. V. L., obci V. L. zapísaných Správou katastra Piešťany na LV č. XXX ako parc. č. XXX o výmere XXX m2 (záhrady), parc. č. XXX o výmere 628 m2 (zastavané plochy a nádvoria), parc. č. XXX o výmere 1353 m2 (záhrady). Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal novovytvorené parcely reg. C KN a to parc. č. XXX/X o výmere 316 m2
(záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 286 m2 (zastavané plochy), parc. č. XXX/X o výmere 478 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 127 m2 (zastavané plochy) v podiele 1/1 podľa geometrického plánu č. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.10.2012 vyhotoveného znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia Ing. Yvetou A., do podielového spoluvlastníctva žalovaných v prvom a druhom rade (ďalej len žalovaní) prikázal novovytvorené parcely reg. CK N a to parc. č. XXX/X o výmere 326 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 277 m2 (zastavané plochy), parc. č. XXX/X o výmere 435 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 168 m2 (zastavané plochy), každému v podiele 1/2-ice, podľa geometrického plánu č. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.10.2012 vyhotoveného znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia Ing. Yvetou A., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Súd zriadil na novovytvorenej parcele reg. C KN č. XXX/X vecné bremeno - právo prechodu pešo i motorovým vozidlom v rozsahu parcely reg. C KN č. XXX/X v prospech žalovaných. Súd zriadil na novovytvorenej parcele reg. C KN č. XXX/X vecné bremeno - právo prechodu pešo i motorovým vozidlom v rozsahu parcely reg. C KN č. XXX/X v prospech žalobcu. Súd rozhodol, že geometrický plán č. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.10.2012 vyhotovený a autorizačne overený Ing. Yvetou A., znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, úradne overený Ing. Evou W. dňa 10.01.2013 je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
3. Voči predmetnému rozsudku v časti o zriadenie vecného bremena sa odvolal žalobca. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28. januára 2015, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že súd prvého stupňa „mal rozhodnúť len o určení existencie vecného bremena (deklaratórny účinok), ktoré vzniklo vydržaním. Ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v tom, že si zrejme neuvedomil rozdiel medzi vecným bremenom viažucim sa na určitú osobu (in personam) a viažucim sa na vlastníctvo určitej nehnuteľnosti (in rem). V danom prípade z vykonaného dokazovania ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozsudku jednoznačne vyplynulo, že má ísť o určenie existencie vecného bremena spojeného s vlastníctvom nehnuteľnosti (in rem), a preto oprávneným i povinným z vecného bremena nie je len určitá konkrétna osoba ale každodobý vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa v rozpore s tým zriadil vecné bremeno v prospech navrhovateľa a odporcov 1 a 2, pričom správne mal rozhodnúť o určení existencie vecného bremena, z ktorého povinným je vlastník predmetnej nehnuteľnosti a oprávneným je vlastník predmetnej nehnuteľnosti, aby tak bolo jednoznačne zabezpečené, že takéto vecné bremeno prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 Obč. zákonníka).“
4. Predmetom konania tak zostalo vyriešenie otázky vecného bremena k novovzniknutým parcelám č. XXX/X a XXX/X.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením: znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Ing. Yvetou A., listu vlastníctva č. XXX, fotodokumentácie z miesta ohliadky a ďalšieho obsahu spisu, pričom zistil tento skutkový stav.
6. Medzi stranami sporu došlo na základe vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Piešťany k zrušeniu a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pôvodným parcelám č. XXX, druh pozemku - záhrady, vo výmere XXX m2, č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 628 m2 a č. XXX, druh pozemku - záhrady, vo výmere 1353m2, ktoré boli pôvodne v podielovom spoluvlastníctve žalobcu s veľkosťou podielu 1, a žalovaných (resp. ich právnych predchodcov) s veľkosťou podielu každý 1.
7. Okresný súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal novovytvorenú parcelu č.XXX/X, vo výmere 316m2, č. XXX/X, vo výmere 286 m2, č. XXX/X, vo výmere 478 m2 a XXX/X vo výmere 127m2. Do výlučného vlastníctva žalovaným prikázal novovytvorené parcely č. XXX/X vo výmere 326 m2, č. XXX/X vo výmere 277m2, č. XXX/X, vo výmere 435 m2 a č. XXX/X, vo výmere 168 m2, každému v podiele 1. Celkovo tak žalobcovi pripadlo XXXX m2 a žalovaným XXXX m2.
8. Žalobca počas konania namietal, že znalkyňa „ubrala“ z jeho pozemku parcely č. XXX/X 30 cm a posunula hranicu v prospech žalovaných. Tu je však potrebné uviesť, že po právoplatnosti rozsudku o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, predmetom ďalšieho konania bola už len otázka vecného bremena. Keďže žalobca v tejto časti nepodal včas odvolanie, súd sa už samotnou výmerou novovzniknutých parciel nemohol zaoberať. Ako však bolo uvedené vyššie, novovytvorené parcely prikázané do vlastníctva žalobcu majú výmeru väčšiu o 1 m2 ako je výmera novovytvorených parciel prikázaných do vlastníctva žalovaných.
9. Z katastrálnej mapy ako aj z fotodokumentácie vyhotovenej na mieste počas ohliadky súd zistil, že dom žalovaných sa nachádza na parcele č. XXX/X a je postavený po celej šírke parcely a dom žalobcu na parcele č. XXX/X a je takisto postavený po celej šírke danej parcely. Takže strany sa môžu dostať k zadnej časti svojich domov len cez pôvodnú parcelu č.XXX; v súčasnosti žalobca po parcele XXX/ X a XXX/X a žalovaná po parcele č.XXX/X a XXX/X. Žalovaní majú za domom umiestnený septik, ku ktorému majú prístup len cez parcelu č. XXX/X a XXX/X. O. č. XXX/X je však zastavaná garážou a dielňou tak, že nie je možné, aby cez parcely po celej ich dĺžke prešlo motorové vozidlo. Šírka parcely č.XXX/X je 4,43m (pričom sa tu nachádzajú stavby) a parcely č.XXX/X je 2,21m.
10. Z výsluchu strán súd zistil (a táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná), že k zadnej časti domov sa strany a ich predchodcovia dostali po spevnenej časti pôvodnej parcely č. XXX, ktorá však nie je verejnou komunikáciou.
11. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
12. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v dôsledku reálneho rozdelenia nehnuteľností, ktoré mali strany v podielovou spoluvlastníctve je potrebné zriadiť vecné bremeno zaťažujúce jednu sporovú stranu v prospech opačnej strany a naopak.
14. V konaní nebolo sporné, že strany a ich právni predchodcovia boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom predchádzajúceho vysporiadania. S ohľadom na spoluvlastnícke právo strán, neprichádzalo do úvahy vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Ak teda strany a ich právni predchodcovia využívali spevnenú plochu ako prístup k ostatným nehnuteľnostiam, využívali ju titulom svojho podielového spoluvlastníctva. Nešlo o cudziu vec, preto nemožno hovoriť o vydržaní ich práva prechodu či prejazdu. Nie je totiž možné vydržať vecné bremeno k vlastnej veci. Táto zásada platila už v rímskom práve (nemini sua res servit). Z uvedeného dôvodu bolo možné vecné bremeno len zriadiť.
15. Už v predchádzajúcom rozsudku bolo ustálené (a poukazuje na to aj krajský súd na strane č. 7 uznesenia), že prechod po spevnenej časti pôvodnej parcely č. XXX využívali obe strany a ich právni predchodcovia ako prístupovú cestu k zadnej časti svojich domov. Keďže k rozdeleniu pozemkov došlo spôsobom rešpektujúcim dlhoročné užívanie parciel, strany si mali byť vedomé, že bude potreba riešiť aj prístup k zadnej časti domov, ktorý bol doposiaľ možný len cez spevnenú časť pôvodnej parcely č. XXX, v súčasnosti parcely č. XXX/X a XXX/X.
16. Súd má za preukázané, že žalovaní z dôvodu zástavby parcely č. XXX/X, po reálnom rozdelení parcely č. XXX, nemajú prístup motorovými vozidlami k domu na parcele č. XXX/X cez pozemky prikázané do ich vlastníctva. Nemožnosť prejazdu motorovými vozidlami až k zadnej časti rodinného domu, znemožňuje žalovaným vyprázdňovanie septiku nachádzajúcom sa za domom. Keďže k reálnemu rozdeleniu parciel došlo až niekoľko rokov po tom, čo žalovaní na parcele č. XXX/X postavili garáž a dielňu, nie je na mieste úvaha, aby žalovaní odstránili tieto stavby z dôvodu zabezpečenia prístupu motorovým vozidlom k zadnej časti domu. Uvedené riešenie by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. Žalobca v prípade potreby takisto užíval spevnenú časť parcely ako prístupovú cestu. Z dôvodu potreby sprístupnenia zadnej časti domov, ktorá je v dôsledku reálnej deľby pôvodných parciel sťažená, resp. v prípade žalovaných nemožná, súd zriadil na novovzniknutých parcelách č. XXX/X a XXX/X, kopírujúcich spevnenú časť pozemku, vecné bremeno tak, aby bolo možné spevnenú plochu využívať ako prístupovú cestu oboma stranami.
17. Vzhľadom na pretrvávajúce spory medzi stranami, na záver súd považuje za potrebné zdôrazniť, že parcela č. XXX/X a XXX/X má byť v stave umožňujúcom prechod. Vecné bremeno totiž vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej je vecné bremeno zriadené, zaťažuje len v rozsahu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Preto napr. žalovaný nemôže parkovať svoje vozidlá na parcele č. XXX/X, nakoľko táto parcela nie je v jeho vlastníctve, môže cez ňu len prejsť. Rovnako to platí aj o úprave spevnenej časti. Každá strana je oprávnená nakladať so „svojou časťou“ ako vlastník, avšak nemá žiadne iné právo ako právo prechodu a prejazdu k „druhej časti“ plochy, nakoľko nie je jej vlastníkom.
18. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Keďže žalobca bol úspešný v spore o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva a žalovaní v spore o zriadenie vecného bremena, vzhľadom na rovnaký úspech v spore, súd o trovách rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV rozsudku.
20. Keďže štátu počas konania vznikli počas konania trovy predstavujúce znalečné nepokryté preddavkami, súd uložil stranám hradiť vzniknuté trovy štátu každému v podiele 1/2. Keďže však strany po pojednávaní uviedli, že znalečné uhradili, súd vydal opravné uznesenie, ktorým uvedenú zrejmú nesprávnosť opravil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení