Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Er/4956/2013

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, K., zastúpený JUDr. Ingrid Kovaľčukovou, advokátkou AK so sídlom Štúrova 33, Košice, proti povinnému: K. V., nar. XX.X.XXXX, W. S. XX, K., zastúpeného Advokátska kancelária Illéš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 36861472 o vymoženie dlžného výživného do 31.8.2013 v sume 1.000 EUR a úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne so sumy dlžného výživného: 250 EUR od 15.6.2013 do zaplatenia, 250 EUR od 1.7.2013 do zaplatenia, 250 EUR od 1.8.2013 do zaplatenia a bežné výživné v sume 300 EUR od 1.9.2013 do budúcnosti a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad so sídlom Werferova 1, Košice, o námietkach povinného proti exekúcii a o odklade exekúcie takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. P o v o ľ u j e odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie.

IV. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 19.8.2013 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 086809 * vydaného Okresným súdom Košice I dňa 8.11.2013 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický. Súdny exekútor upovedomil účastníkov exekučného konania o začatí exekúcie upovedomením č. EX 2192/2013-23 AF zo dňa 18.11.2013, ktoré bolo povinnému doručené dňa 22.11.2013.

2. Povinný dňa 5.12.2013 podal námietky proti exekúcii, čím bola zachovaná 14-dňová zákonná lehota na podanie námietok proti exekúcii.

3. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol, že exekučné konanie je vedené na podklade rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.5.2013 vydaného v konaní pod sp. z n. 21P/161/2010 a že povinný podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom prebieha odvolacie konanie pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 8Co/98/2013. O podanom odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté, pričom je dôvodný predpoklad, že predmetný exekučný titul bude odvolacím súdom zrušený, a preto povinný namieta neprípustnosť exekúcie, nakoľko prípadné zrušené exekučného titulu bráni jeho vymáhateľnosti. Povinný zároveň oznámil, že v predmetnej exekučnej veci podal návrh na odklad exekúcie a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd námietkam povinného vyhovel a následne exekúciu zastavil.

4. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16Er/4956/2013-39 zo dňa 28.1.2014 námietky povinného proti exekúcii zamietol.

5. Povinný proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie, v ktorom okrem iného opakovane poukázal na to, že exekučné konanie je vedené na podklade rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.5.2013 vydaného v konaní pod sp. zn. 21P/161/2010, proti ktorému povinný podal odvolanie, o ktorom prebieha odvolacie konanie a že o odvolaní povinného doposiaľ rozhodnuté nebolo, pričom je dôvodný predpoklad, že predmetný exekučný titul bude odvolacím súdom zrušený. Podľa názoru povinného sa konajúci exekučný súd vo svojom odôvodnení nesprávne vysporiadal s otázkou podaného odvolania, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - exekučným titulom totiž došlo k zmene výšky výživného z 50 EUR na sumu 300 EUR, čo len svedčí o zjavnej arbitrárnosti a nezákonnosti exekučného titulu, nakoľko majetková situácia povinného sa od pôvodne stanovenej výšky výživného nezmenila, skôr sa zhoršila. Táto skutočnosť indikuje, že je dôvodný a reálny predpoklad zrušenia exekučného titulu, pretože vzhľadom na skutkové okolnosti vyplývajúce z uvedeného konania o zvýšenie výživného, je nelogické, aby došlo k takto neprimeranému zvýšeniu výživného o viac ako 500% oproti pôvodne určenej sume v rozsudku zo dňa 21.2.2007. Ďalej povinný argumentoval, že nemôže súhlasiť s názorom exekučného súdu, podľa ktorého nemá oprávnenie prejudikovať rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní, keďže naopak práve posúdenie odvolania v spojitosti s obsahom exekučného titulu umožňuje vyvodiť záver o jeho zjavnej arbitrárnosti, ktorá opodstatňuje jeho zrušenie a bráni vymáhateľnosti nároku na podklade takého exekučného titulu. Povinný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2010 2MCdo 3/2009 a uviedol, že exekučný súd mal náležitým spôsobom aj bez ďalších návrhov preskúmať skutočnosti vyplývajúce z konania o zvýšenie výživného, ktoré boli potrebné na správne právne posúdenie prejednávanej veci. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný navrhol, aby sudca napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zmenil a námietkam povinného proti exekúcii, resp. podnetu na zastavenie exekúcie vyhovel, prípadne predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý rozhodne o zrušení napadnutého uznesenia.

6. Povinný súdu dňa 5.12.2013 taktiež doručil návrh na odklad exekúcie, ktorý odôvodnil tými istými skutočnosťami, ako svoje námietky proti exekúcii, naviac citoval ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a argumentoval, že pred povolením odkladu exekúcie by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, pričom takýmto osvedčením je v danom prípade podané odvolanie, na základe ktorého sa v súčasnosti vedie odvolacie konanie, ktorého výsledkom môže byť zrušenie exekučného titulu. Povinný bol toho názoru, že je tu daný zákonný predpoklad pre povolenie odkladu exekúcie a žiadal, aby súd zvážil nepriaznivé následky spôsobené prípadným neodložením exekúcie voči povinnému, keďže takéto následky na strane povinného môžu vzniknúť v prípade, neodloženia exekúcie a následného zrušenia exekučného titulu. Povinný navrhol, aby súd povolil odklad exekúcie až do rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. 8Co/98/2013, o odvolaní povinného proti rozsudku zo dňa 29.5.2013, sp. zn. 21P/161/2010.

7. Oprávnený sa k návrhu povinného na odklad exekúcie písomne vyjadril dňa 17.12.2013, v ktorom uviedol, že povinný neuviedol jediný dôvod, na základe ktorého sa domnieva, že by mal odvolací súd zrušiť rozsudok, ktorým bolo zvýšené výživné na jediné nezaopatrené dieťa povinného a nesúhlasil s tvrdením povinného, že by samotným podaním odvolania voči rozsudku súdu vo veci výživného bolo vôbec možné dostatočne osvedčiť existenciu skutočností spôsobujúcich zrušenie exekučného konania a poukázal na to, že exekučný titul je predbežne vykonateľný a možno ho vykonať bez ohľadu na právoplatnosť, a preto podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku nemá za následok odklad jeho vykonateľnosti. Oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného na odklad exekúcie v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 69,22 EUR.

8. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16Er/4956/2013-42 zo dňa 29.1.2014 odklad exekúcie nepovolil (I. výrok) a uložil povinnému uhradiť oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 38,52 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

9. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže výsledkom inštitútu odkladu exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorému by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia

neodložila. O povolení odkladu exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, môže súd na rozdiel od ostatných dôvodov odkladu exekúcie rozhodnúť aj z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu. Súd však musí mať preukázané, že je tu dôvodný predpoklad, že exekúcia bude z niektorého zákonného dôvodu zastavená. Z tohto dôvodu pred povolením odkladu exekúcie by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Podľa názoru povinného exekučný súd mal starostlivo preskúmať a vyvážiť záujmy povinného so záujmami oprávneného s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. To, či je daný dôvodný predpoklad na zastavenie exekúcie, a teda, či je odklad exekúcie dôvodný, možno zistiť jedine dôkladným posúdením okolnosti, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. V tomto kontexte mal konajúci exekučný súd vziať do úvahy, že záujem oprávneného na plnení vyživovacej povinnosti zo strany povinného by v danom prípade nebol ohrozený, nakoľko matka mal. H. V. oprávneného pracuje ako advokátka, oprávnený si privyrába formou brigád a povinný platí výživné v stanovenej výške. Táto skutočnosť vylučuje ohrozenie výživy oprávneného. Nemožno súhlasiť s názorom oprávneného a súdu, že pri tzv. predbežne vykonateľných rozsudkoch neprichádza odklad exekúcie vôbec do úvahy z dôvodu, že by takýmto postupom bol marený účel inštitútu predbežnej vykonateľnosti. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom exekučného súdu, podľa ktorého nemá oprávnenie preskúmavať hmotno-právny obsah exekučného titulu, keďže tento názor nekorešponduje s dikciou § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je povinnosťou súdu skúmať podmienky, na základe ktorých možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Podľa tejto argumentácie by nebolo možné vôbec posudzovať podmienky na odklad exekúcie, pretože exekučný súd sa pri aplikácii tohto ustanovenia nemôže vyhnúť skúmaniu dôvodného predpokladu pre zrušenie exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný bol toho názoru, že odklad exekúcie prichádza do úvahy bez ohľadu na to, či exekučným titulom je tzv. predbežne vykonateľné rozhodnutie, alebo iba vykonateľné rozhodnutie. Opačná argumentácia by poprela zmysel a účel ako aj samotnú existenciu a relevanciu inštitútu odkladu exekúcie v právnom poriadku. Povinný považoval za nesprávny aj výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní pre nesprávnu aplikáciu § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže konanie o povolení odkladu exekúcie je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podporne zároveň uviedol, že vyjadrenie oprávneného k návrhu na odklad exekúcie nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania, nakoľko právny zástupca oprávneného je zároveň aj jeho zákonným zástupcom, ktorý sa mohol rovnakým spôsobom vyjadriť z pozície rodiča. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný navrhol, aby sudca napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zmenil a návrhu povinného na odklad exekúcie, resp. podnetu na zastavenie exekúcie vyhovel, prípadne predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach ako príslušnému odvolaciemu súdu, ktorý rozhodne o navrhovanej zmene, resp. zrušení napadnutého uznesenia.

10. Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.4.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou povinného v jeho odvolaní, keďže mal za to, že rozhodovanie exekučného súdu o návrhu povinného na odklad exekúcie, resp. vôbec rozhodovanie súdu podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nemožno za žiadnych okolností považovať za konanie v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p., ale jedná sa rozhodovanie súdu o procesnej otázke v rámci konania, už začatého v súlade s ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne na návrh. Povinný nesprávne považuje rozhodovanie o odklade exekúcie za samostatné konanie, ktoré v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. možno začať bez návrhu, tomu zodpovedajúcim spôsobom nesprávne očakáva, že exekučný súd je povinný riadiť sa vyšetrovacou zásadou, a teda z vlastnej iniciatívy by mal podľa neho vyhľadávať, zabezpečovať a vykonávať dôkazy bez ohľadu na jeho vlastnú aktivitu a aktivitu druhého účastníka konania a podľa požiadavky povinného, by mal exekučný súd tento svoj postup rozvinúť až v takom rozsahu, aby sa zaoberal posudzovaním nielen materiálnej a formálnej spôsobilosti exekučného titulu, ale mal by sa zaoberať aj jeho posudzovaním z hľadiska hmotného práva, vecnou správnosťou a pred rozhodnutím o odklade, by sa mal dokonca aj dôkladne oboznámiť s celým spisovaným materiálom vzťahujúcim sa ku konaniu 21P/161/2010, z ktorého vzišiel exekučný titul a taktiež by sa mal dôkladne zaoberať aj okolnosťami, na základe ktorých došlo k vydaniu rozsudku vo veci samej. Požiadavka povinného na uvedený postup súdu nemá oporu v zákone a je absolútne mimo kontext systému súdnictva daného zákonom, keď stavia exekučný súd do pozície ďalšej inštancie s právom, resp. dokonca s povinnosťou vykonávať revízie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov SR konajúcich o merite veci v samostatnom konaní, z ktorého vzišiel exekučný titul, ktorý sa má v exekučnom konaní fakticky už len vykonať. Oprávnený poukázal na to, že povinný sa domáha zohľadnenia nepriaznivých následkov a ujmy na jeho strane pre prípad, že by súd nepovolil odklad exekúcie, avšak nežiada jej

odklad z dôvodov podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku z tzv. sociálnych dôvodov, a to napriek tomu, že ďalej tvrdí pravdepodobnosť zrušenia exekučného titulu, ktorým bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 300 EUR z dôvodu, že jeho majetková situácia sa údajne oproti rozsudku vydaného v r. 2007 nijako nezmenila, dokonca zhoršila, keď povinný údajne stratil zamestnanie a súčasne došlo k pozastaveniu jeho živnosti. Ďalej oprávnená uviedla, že pre aplikáciu inštitútu odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, osobitne pri predbežne vykonateľných rozsudkoch, nestačí pre splnenie preukázania podmienok odkladu exekúcie len samotná okolnosť, že proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané odvolanie, ako sa to snaží presadzovať povinný. Právny názor oprávneného aj súdu má oporu v štandardnej rozhodovacej praxe súdov, a to vo vzťahu k štandardným nie vykonateľným rozsudkom, nieto ešte k predbežne vykonateľným. Oprávnený k odvolaniu povinného voči výroku o trovách konania uviedol, že nemôže obstáť požiadavka povinného, aby tieto trovy nemusel hradiť len preto, že právny zástupca vykonávajúci advokáciu ako svoje povolanie je súčasne v príbuzenskom vzťahu s účastníkom konania, ktorého v konaní zastupuje a proti ktorému sú z jeho strany realizované procesné úkony, keďže od nadobudnutia plnoletosti oprávneného, k čomu došlo dňa 24.7.2012, sa stal oprávnený plne právne spôsobilý na všetky právne úkony, vrátane procesnej spôsobilosti konať samostatne pred súdom. Týmto okamihom súčasne zo zákona zaniklo právne postavenie matky oprávneného, ako jeho zákonnej zástupkyni a výber právneho zástupcu bol v danom prípade výlučne slobodnou vôľou plnoletého oprávneného, ktorý má v tomto smere rovnaké práva ako povinný, a ktorý sa rozhodol poveriť svojim zastupovaním advokátku, ktorej dôveruje. Oprávnený na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd zamietol návrh povinného na odklad exekúcie a priznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia, aj za procesný úkon vyjadrenie sa k odvolaniu povinného vo výške 38,74 EUR.

11. Povinný súdu doručil dňa 2.5.2014 návrh na zastavenie exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že podal odvolanie voči exekučnému titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.5.2013, vydaného v konaní pod sp. zn. 21P/161/2010, ktorému Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.2.2014 č.k. 8Co/98/2013-427 vyhovel a uvedený exekučný titul zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

12. Po podaní odvolania s účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tejto úprave bolo potrebné účinky odvolania povinného posudzovať podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016.

13. Proti rozhodnutiam, ktorými sa námietky proti exekúcii zamietli a súd odklad exekúcie nepovolil nie je prípustné odvolanie, a to podľa ust. § 50 ods. 4 a § 56 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). V dôsledku včas podaného odvolania proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom došlo podľa § 374 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 k zrušeniu týchto uznesení ex lege a o podaných námietkach proti exekúcii a o návrhu povinného na odklad exekúcie, preto opätovne rozhodne sudca.

14. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

15. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a

na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

16. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“).

17. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

18. V prejednávanej exekučnej veci je zrejmé, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P/161/2010-377 zo dňa 29.5.2013, ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca (povinného) pre oprávneného od 16.7.2010 do budúcnosti zo sumy 47,79 EUR na sumu 300 EUR mesačne, ktoré je otec povinný platiť oprávnenému vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 19.8.2013 a týmto dňom sa začala exekúcia.

19. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii ako dôvod námietok uviedol, že rozsudok (exekučný titul), na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia bol napadnutý odvolaním, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté a že možno predpokladať, že rozsudok bude zrušený. Ako už súd vyššie uviedol, exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P/161/2010-377 zo dňa 29.5.2013, ktorým súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany povinného pre oprávneného.

20. Dňom 1.6.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý v ust. § 44 upravuje časový okamih vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a v zmysle ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, Takáto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov (predtým upravená v § 162 ods. 1 a 2 O.s.p.) bola zavedená s prihliadnutím na funkcie rozsudkov týkajúcich sa výživného pre mal. deti, ako aj pri rozsudkoch vo veciach výživného plnoletých osôb. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného a v zmysle cit. ust. § 44 Civilného mimosporového poriadku, je predbežne vykonateľný. V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie lehota na plnenie už od jeho doručenia povinnému účastníkovi. Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku predchádza právoplatnosť. Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať bez ohľadu na právoplatnosť, nemá podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku za následok odklad jeho vykonateľnosti.

21. V prejednávanej exekučnej veci súd je toho názoru, že exekučný titul vo výroku o výživnom bol predbežne vykonateľný (bez obmedzenia) ex lege, a preto z hľadiska predbežnej vykonateľnosti exekučného titulu je bez právneho významu skutočnosť tvrdená povinným, že exekučný titul bol napadnutý odvolaním. Tento exekučný titul bol vykonateľný v čase začatia exekúcie (19.8.2013) tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo že tú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd v tejto súvislosti dodáva, že z ust. § 50 Exekučného poriadku vyplýva, že pri vznesení námietok proti exekúcii sa uplatňuje koncentračná zásada, námietky musia byť odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Súd je teda viazaný dôvodmi, ktoré povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uvedie a tieto dodatočne nie je možné rozšíriť.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii považoval za nedôvodné, a preto ich zamietol.

23. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

24. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným.

25. Ako už súd vyššie uviedol, exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P/161/2010-377 z o dňa 29.5.2013. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/161/2010 súd zistil, že tento exekučný titul bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 8Co/98/2013-427 zo dňa 28.2.2014 a následne Okresný súd Košice I č.k. 21P/161/2010-546 zo dňa 9.7.2014 zvýšil výživné zo strany otca pre oprávneného H. V., nar. XX.X.XXXX zo sumy 47,49 EUR na sumu 100 EUR mesačne od 16.7.2010 do budúcnosti, ktoré je otec povinný posielať oprávnenému vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (I. výrok), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v I. výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.4.2015 č.k. 8Co/88/2014-591 dňa 17.6.2015.

26. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku obsahuje dva dôvody zastavenia exekúcie, a to že rozhodnutie bolo zrušené, alebo rozhodnutie sa stalo neúčinným. K zrušeniu exekučného titulu môže dôjsť len v právnom konaní, v ktorom bol vydaný a iba podľa procesných noriem umožňujúcich takéto zrušenie. V občiansko-súdnom konaní je to zrušenie neodkladného opatrenia, pretože pominuli dôvody, ktoré viedli k jeho nariadeniu, zrušenie predbežne vykonateľného rozhodnutia v odvolacom konaní a právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní.

27. V prejednávanej exekučnej veci bolo súdu preukázané, že na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekúcia, bol po začatí exekúcie exekučným súdom zrušený, teda nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu a následne bol Okresným súdom Košice I vydaný nový exekučný titul - rozsudok OS KE I č.k. 21P/161/2010-546 zo dňa 9.7.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2015.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku vyhovel a exekúciu zastavil.

29. Z ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd môže povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Nakoľko súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku v súlade s ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie.

30. O trovách exekúcie súd nerozhodol v tomto rozhodnutí, keďže o nich rozhodne samostatným uznesením potom, ako uznesenie nadobudne právoplatnosť a ako súdny exekútor predloží súdu vyčíslenie trov exekúcie a príslušný exekučný spis.

Poučenie:

Proti I. a IV. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p).

Proti II. a III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) C. s. p.) V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C. s. p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania.