Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: V.. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. N. XX, zastúpený Mgr. Róbertom Jakubáčom, bytom Hurbanovská 47, Imeľ, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6Cpr/3/2012-161 zo dňa 13. júla 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Nových Zámkoch dňa 28.09.2012, potom, čo nebolo vyhovené jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovaným, domáhal nároku na náhradu škody podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci - služobným hodnotením riaditeľa Policajného zboru v Nových Zámkoch č.p. ORP-77-28/VO-2007 zo dňa 21.05.2007, ktorým bol hodnotený ako „spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú prácu“ v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu, riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre , ktoré boli v konečnom dôsledku zrušené ako nezákonné. V dôsledku týchto nezákonných rozhodnutí mu vznikla okrem skutočnej škody podľa § 17 ods. 1 cit. zák. ( rozdiel platových náležitostí) , ktorú si v tomto konaní neuplatňuje, aj škoda ako nemajetková ujma v zmysle ust. § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorú si v tomto konaní podanou žalobou uplatnil a to vo výške 10.000 eur. 2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.666,- eur , do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 18 ods. 1, 2, § 489 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 2 písm. a), b), § 3 § 4 ods. 1 písm. c), § 5, § 9, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z.. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- eur podľa § 17 odsek 2 zákona č. 517/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom v roku 2007. Považoval za preukázané, že dňa 21.05.2007 riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch schválil služobné hodnotenie žalobcu č. ORP-77-28/VO-2007, ktorým bol žalobca hodnotený ako "spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú prácu," a na základe odvolania žalobcu odvolací orgán - Krajské

riaditeľstvo PZ v Nitre odvolanie žalobcu zamietol, pričom na základe podnetu žalobcu minister vnútra rozhodnutím SRLZ-141-13/SP-2007 zo dňa 18.12.2007 rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstvo PZ v Nitre zrušil a Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre dňa 24.04.2008 rozhodnutím KRP-2-41/PK-2008 napadnuté služobné hodnotenie žalobcu znovu potvrdil, pričom na základe podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia minister vnútra opätovne rozhodol tak, že jeho podnet zamietol s konštatovaním, že predmetné rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného zákona a ostatnými predpismi. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/72/2008-74 zo dňa 13.01.2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/148/2009 zo dňa 27.01.2010 je zrejmé, že služobné hodnotenie žalobcu zo dňa 18.05.2007 schválené riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch dňa 21.05.2007 so záverom "spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu," ako i rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. KRP-2-41/PK-2008 zo dňa 24.04.2008 boli zrušené a vec bola vrátená Krajskému riaditeľstvu PZ v Nitre na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že v predmetnej veci už Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre ďalej nekonalo s odôvodnením, že žalobca od 01.02.2008 pracoval na Krajskom riaditeľstve PZ Bratislava z dôvodu, že služobné hodnotenie malo vykonať Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava. Teda nedošlo k naplneniu a realizácií výroku vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/148/2009, aby sa vo veci ďalej konalo. Konštatoval, že z uvedených rozsudkov Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu SR vyplýva, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov ale i pre hrubé procesné pochybenia, ktoré mali vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (strana 7 rozsudku 11S/72/2008), pričom aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo/148/2009 sa uvádza, že správy orgán nedodržal postup uvedený v zákone a nehodnotil žalobcu v zákonom stanovenej lehote a teda chýba objektívne a zákonným spôsobom získané hodnotenie žalobcu, pričom sa poukazuje na to, že už samotné toto pochybenie môže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (strana 6 rozsudku). Súd mal taktiež preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky č. ORP-367-4/VO-2007 zo dňa 14.05.2007, ktorým bol potvrdený disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu PZ v Nových Zámkoch č. 3 zo dňa 13.04.2007, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie a to zníženie funkčného platu o 5% po dobu 2 mesiacov, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 28S/26/2007-38 zo dňa 06.11.2007 uvedené rozhodnutie zo dňa 14.05.2007 zrušil a vec vrátil Okresnému riaditeľstvu PZ v Nových Zámkoch na ďalšie konanie. Taktiež rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/171/2008 zo dňa 05.05.2009 bolo zrušené rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky zo dňa 24.10.2008 č. ORP-92-36/VO-2008 a tiež rozhodnutie riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu PZ v Nových Zámkoch 13.04.2007 a vec bola vrátená na ďalšie konanie, pričom tento rozsudok bol potvrdený Najvyšším súdom SR č. 2Sžo/298/2009 zo dňa 31.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2010. Uvedenými rozhodnutiami žalobca teda zdôvodňoval svoj nárok na nemajetkovú ujmu, pričom túto spolu s nárokom na náhradu škody si uplatnil podaním zo dňa 12.10.2010, ktorú označil ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na túto žiadosť odpovedalo podaním zo dňa 14.04.2011, v ktorom uviedlo, že žiadosti nie je možné vyhovieť. Konajúci súd mal za preukázané, že na základe uvedeného služobného hodnotenia bol žalobca preložený z funkcie vedúceho oddelenia výkonu služby ODI ORPZ v Nových Zámkoch na funkciu inšpektora s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia PZ v Šali, ktorú vykonával do 31.01.2008, pričom od 01.02.2008 vykonával prácu na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave ako obyčajný policajt s tým, že od 01.06.2010 bol ustanovený do funkcie zástupcu riaditeľa vnútorného odboru a vedúceho oddelenia organizácie a právneho zastúpenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vzhľadom na jeho dobré pracovné výsledky. Konajúci súd mal za to, že z obsahu uvedených rozsudkov, ako aj ich odôvodnení vyplýva, že rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch, ktorým bolo schválené služobné hodnotenie žalobcu ORP-77-28/VO-2007 a tiež rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. KRP-2-41/PR-2008, ktoré sa týkalo taktiež služobného hodnotenia žalobcu boli nezákonnými rozhodnutiami, a preto žalobcovi vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Ďalej konštatoval, že z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva že taktiež rozhodnutia o znížení funkčného platu o 5% boli vydané v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na okolnosti, že žalobca nemohol vykonávať pôvodnú prácu v pôvodnej funkcii, že vykonával menej platenú prácu v mieste vzdialenom 36 km od Nových Zámkov vo funkcii radového policajta mal za to, že na jeho strane došlo k nemajetkovej ujme spôsobenej nezákonným rozhodnutím a že sú dané dôvody pre to, aby žalobe bolo vyhovené, keďže samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením pre žalobcu aj s prihliadnutím na skutočnosť, že svojich práv sa domáhal súdnou cestou, pričom v týchto konaniach bol úspešný, avšak žiadne iné zadosťučinenie mu zo strany žalovaného poskytnuté nebolo. Ďalej uviedol, že nemajetková ujma bola

žalobcovi spôsobená tým, že vzhľadom na svoju kvalifikáciu a vzdelanie vykonával menej platenú prácu, a to až do 01.06.2010, mimo svojho pôvodného pracoviska, pričom jeho bývalým spolupracovníkom ani súčasným spolupracovníkom, ale ani jeho rodinným príslušníkom nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom objasnené, že služobné hodnotenie, ktoré bolo podkladom pre jeho preradenie na inú prácu a preloženie na iné pracovisko, bolo nedôvodné a nezákonné. Zároveň zastal názor, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím príslušných orgánov, ako i nemajetkovou ujmou, keďže negatívne hodnotenie žalobcu zapríčinilo jeho preradenie na inú prácu a preloženie na iné pracovisko, v dôsledku čoho žalobca utrpel nemajetkovú ujmu. Nemajetkovú ujmu utrpel aj tým, že vzhľadom na to, že bol preložený na vykonávanie funkcie radového policajta v Šali, bol nútený hľadať si prácu na inom útvare Policajného zboru v Slovenskej republike mimo pôsobnosti Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky, avšak s negatívnym služobným hodnotením, ktorého nezákonnosť potvrdil až rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/148/2009, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2010, o ktorom sa však bývalí spolupracovníci žalobcu, ako i osoby, u ktorých sa uchádzal o zamestnanie nemuseli dozvedieť. Ďalej súd prvej inštancie podotkol, že podľa § 35 odsek 1 písmeno c) zákona č. 73/1998 Z.z. o policajnom zbore bolo povinnosťou služobného úradu vzhľadom na negatívne služobné hodnotenie, preložiť žalobcu na inú funkciu, pričom táto skutočnosť sa uvádza aj v závere služobného hodnotenia Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky č. ORP-77-28/VO-2007. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov považoval výšku priznanej nemajetkovej ujmy v sume 6.666,- eur (200.819,91 Sk) za primeranú, a preto vo zvyšku žalobu zamietol. Záverom podotkol, že nárok žalobcu bol posudzovaný podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a nie podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. tak, ako to navrhoval žalovaný, keďže mal za to, že zákon č. 514/2003 Z.z. je zákonom špeciálnym, ktorý upravuje postup pri náhrade škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 1 uvedeného zákona. Čo sa týka trov konania, súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP hoci bol v konaní prevažne úspešný, keďže náhradu trov konania nežiadal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobný návrh žalobcu odvolací súd v zamietajúcej časti potvrdí, v časti priznanej nemajetkovej ujmy v sume 6.666,- eur zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v sume 209,87 eur. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď na daný právny vzťah aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z.. Dôvodil tým, že medzi žalobcom a žalovaným v čase vydania predmetného služobného hodnotenia existoval služobnoprávny vzťah podľa § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, preto požiadavka žalobcu na náhradu škody, ktorá sa má odvíjať od porušenia právnej povinnosti služobného úradu pri zmene jeho služobného pomeru nemôže byť posudzovaná ako zodpovednostný vzťah verejnoprávnej povahy vyplývajúci z rozhodnutia, resp. úradného postupu orgánu pri výkone verejnej moci, na ktorý by bolo možné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z.. Z uvedeného dôvodu sa nemôže stotožniť s výrokom rozhodnutia, ktorým súd priznal žalobcovi nemajetkovú ujmu titulom nezákonného rozhodnutia v zmysle zák. č. 513/2003 Z.z. Zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky zo dňa 09.06.1992 sp.zn. I. ÚS 191/92, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2011, sp.zn. 6Co/128/2010, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.04.2014, sp.zn. 8C/318/2009-257. Ďalej v odvolaní namietal, že žalobcom uplatnený návrh na náhradu nemajetkovej ujmy je v celom rozsahu nedôvodný. K tomu uviedol, že podľa § 17 ods. 1 zák. č. 513/2003 Z.z. pokiaľ je možné dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným spôsobom ako peňažnou náhradou, právna úprava dáva prednosť práve tejto inej forme náhrady ako napríklad verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho či zmeňujúceho rozsudku atď. Náhradou nemajetkovej ujmy by sa pritom mal sledovať cieľ kompenzácie ujmy spôsobenej najmä poškodením dobrej povesti, občianskej cti, pričom česť a dobrá povesť je výrazom správania sa konkrétnej fyzickej osoby u ostatných členov spoločnosti, je odrazom charakteristiky danej osoby, prezentácie jej postojov atď. Uviedol, že síce žalobca tvrdí, že mu vznikla nemajetková ujma, avšak toto svoje tvrdenie sa mu nepodarilo dostatočne preukázať. Podľa názoru žalovaného žalobca dostatočne nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho cti, ľudskej dôstojnosti, že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti a že sa tak udialo v dôsledku predmetného služobného hodnotenia, teda neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania závažnosti a rozsahu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť zásahom orgánu verejnej moci spôsobená. Pokiaľ ide o výšku priznanej nemajetkovej ujmy, túto považuje za nedôvodnú vzhľadom na nepreukázanie vzniknutej ujmy. Ďalej namietal, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že v súčasnosti trpí vážnymi

problémami vzniknutými v dôsledku predmetného služobného hodnotenia a že bolo vážnym spôsobom poškodené jeho dobré meno a možnosť profesijného uplatnenia (o čom svedčí aj jeho ustanovenie do funkcie zástupcu riaditeľa vnútorného odboru Krajského riaditeľa Policajného zboru v Bratislave). Zo strany súdu ide o nesprávne skutkové zistenia, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcej v neodôvodnenom priznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že samotné konštatovanie porušenia práva by v prípade preukázania vzniku nemajetkovej ujmy nebolo pre žalobcu dostatočným zadosťučinením. Uviedol tiež, že služobné hodnotenie policajta a personálny rozkaz sú dva samostatné inštitúty, čo potvrdzuje okrem iného to, že proti nim existujú samostatné vzájomne na sebe nezávislé opravné prostriedky. Podľa žalovaného v tomto prípade neexistuje priama príčinná súvislosť medzi tvrdeným vznikom nemajetkovej ujmy žalobcu a predmetným služobným hodnotením, pretože žalobca nebol preložený na inú pozíciu z dôvodov uvedených v napadnutom služobnom hodnotení, ale v dôsledku personálneho rozkazu, ktorý nebol zo strany príslušného orgánu zrušený, resp. zmenený pre nezákonnosť. Rovnako namietal, že súd prvej inštancie pri priznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi v uvedenej výške zohľadnil skutočnosť, že žalobca využil v tomto konaní služby právneho zástupcu, ktorých náhradu si však v konaní neuplatnil, čo žalovaný považuje za neprípustné. Prvoinštančný súd naopak nerozhodol o trovách konania, ktoré si uplatnil žalovaný, čo možno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K argumentácii žalovaného o aplikácii nesprávneho právneho predpisu uviedol, že všeobecná zodpovednosť služobného úradu je upravená v § 173 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. a viaže zodpovednosť služobného úradu za spôsobenú škodu iba všeobecne na „porušenie právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh“, a teda že táto všeobecná nekonkrétna špecifikácia je v rozpore s tvrdením žalovaného, že ide o zákon špeciálne upravujúci zodpovednostné vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru. Mal za to, že v celej ôsmej časti citovaného zákona sa upravuje škoda skutočná, spôsobená policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ňou a to iba v prípade porušenia právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh. Z toho vyplýva, že riešenie nemajetkovej ujmy nie je v tomto zákone vôbec upravené a vzťahuje sa iba na skutočnú škodu, ktorá policajtovi vznikla pri výkone služby. Okrem toho neurčitý pojem „porušenie právnej povinnosti“ nemožno v žiadnom prípade aplikovať na nezákonné rozhodnutia služobného úradu zrušené oprávneným orgánom v konaní o preskúmaní nezákonného rozhodnutia a už vôbec ho nie je možné vykladať na ťarchu poškodenej osoby. V protiklade k tvrdeniu žalovaného je ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., pretože táto dikcia zákona sa týka špeciálne prípadov škody spôsobenej nezákonných rozhodnutím a tento postup nie je možné aplikovať na „iné porušenia právnej povinnosti“, pričom túto skutočnosť potvrdzuje aj ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Mal za to, že odvolanie žalovaného na názor KS v Prešove je irelevantné a zavádzajúce, pretože sa síce týka nároku na náhradu škody vojaka ozbrojených síl SR podľa zákona č. 514/2003 Z.z., avšak v uvedenom prípade ide o náhradu skutočnej škody v súvislosti s priznaným príspevkom na bývanie, ktorú je možné nárokovať podľa osobitného zákona. Uviedol, že vzhľadom na to, že zákon č. 73/1998 Z.z. úhradu nemajetkovej ujmy neupravuje, mal za to, že postup podľa tohto zákona tak, ako to uvádza žalovaný, nie je možné aplikovať. Preto je podľa neho žaloba podľa zákona č. 514/2003 Z.z. plne odôvodnená. K žalovaným namietanej dostatočne nepreukázanej nemajetkovej ujme uviedol, že zo samotného znenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že ak dôjde k ujme v dôsledku nezákonného rozhodnutia, nemajetková ujma sa uhrádza a to v peniazoch. Podmienkou je, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu a nie je možné ju uspokojiť inak. K dostatočnému zadosťučineniu vzhľadom na ujmu žalobca uviedol, že viac ako tri roky, počas ktorých bol nútený viesť súdne konania z dôvodu nezákonných rozhodnutí štátneho orgánu, sú dostatočným dôkazom opodstatnenosti podanej žiadosti. Okrem iného aj z toho dôvodu, že počas celého obdobia, kedy sa snažil dokázať nezákonný postup mal znemožnený kariérny postup, pričom boli v tejto dobe zmarené nielen roky jeho vysokoškolského štúdia, ale aj dobré meno a profesijný kredit. Nezákonné služobné hodnotenie malo na profesionálnu kariéru a služobný postup likvidačný dopad, ktorý spustil reťazovú reakciu, ktorá sa premietla takmer do všetkých oblastí jeho života. Išlo o problémy finančné vyplývajúce zo zníženého platu a neadekvátneho služobného hodnotenia a v súvislosti s hypotékou aj problémy existenčné. Vysoko stresové faktory vyplývajúce z tejto situácie sa následne dlhodobo prenášali aj na jeho manželku a syna a i v súčasnosti jeho rodinný život negatívne ovplyvňuje to, že musí dochádzať do miesta výkonu štátnej služby mimo svojho trvalého bydliska, vyše 200 km denne. Uviedol, že nemajetková ujma nie je vec hmotnej povahy a preto sa jej vznik preukazuje na základe konkrétnych okolností, za ktorých vznikla, pričom všetky skutočnosti boli preukázané vykonaním dôkazov priamo

na súde prvej inštancie. Závažnosť následkov v spoločenskom uplatnení videl aj v tom, že služobné hodnotenie policajtov je platné 5 rokov odo dňa jeho právoplatnosti a zakladá sa do spisového materiálu. V súvislosti s tým bolo sťažené jeho spoločenské uplatnenie, pričom negatívnu odpoveď o prijatie obdržal napr. z Odboru kontroly Prezídia PZ, KDI KR PZ v Trnave, KDI KR PZ v Bratislave, Kriminalisticko expertízneho ústavu prezídia PZ v Bratislave Rači. Uviedol, že až po takmer 30 mesiacoch pôsobenia v radovej funkcii na KR PZ v Bratislave bolo vzhľadom na jeho výborné pracovné výsledky nadriadeným vypracované kladné služobné hodnotenie a následne bol dňa 01.06.2010 ustanovený do riadiacej funkcie. Zároveň uviedol, že na základe nezákonného služobného hodnotenia bol dňa 01.08.2007 preložený mimo miesta výkonu štátnej služby do 40 km vzdialeného mesta Šaľa. Až do jeho preloženia sa v tomto období musel potýkať so závažnými problémami z dôvodu hľadania adekvátneho zaradenia v rámci PZ ako i poklesu spoločenskej prestíže a životnej úrovne pre celú jeho rodinu. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke morálnej ujmy, za ktorú možno považovať aj vydanie nezákonného rozhodnutia ( osobitne v prípade nezákonného služobného hodnotenia, ktoré degraduje prácu hodnoteného bez toho, aby takéto hodnotenie malo oporu v skutočnostiach preukazujúcich opodstatnenosť negatívneho hodnotenia).

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

9. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

10. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

11. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

12. Podľa § 35 odsek 1 písmeno c) zákona 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného

miesta výkonu štátnej služby alebo iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu pretože podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu.

13. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav a tento po právnej stránke správne posúdil. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o trovách konania.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo veci samej odvolací súd dodáva, že zákon č. 514/2003 Z.z. pozná rovnako ako Občiansky zákonník (v § 442 ods. 1) dva základné druhy náhrady škody, a to náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Tieto pojmy je potrebné vykladať v nadväznosti na výklad týchto pojmov v Občianskom zákonníku. Predmetný zákon rozširuje právo na náhradu škody ako právo na náhradu skutočnej majetkovej škody i na náhradu škody, ktorá sa poskytuje vo forme „spravodlivého zadosťučinenia“. Rozširuje tak možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nielen na náhradu skutočnej majetkovej škody, ale aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Právo domáhať sa takejto náhrady sa priznáva každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu. Zároveň v § 17 ods. 3 sú zakotvené kritériá, na základe ktorých sa určí výška náhrady nemajetkovej ujmy. Tieto kritériá sa týkajú jednak závažnosti okolností, za ktorých ku škode došlo, jednak samotnej osoby poškodeného, jeho súkromného života a postavenia v spoločenskom prostredí, v ktorom dotknutá osoba žije. V prípade súdneho sporu tieto okolnosti zisťuje súd.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný nárok žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a nie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej takýmto nezákonným rozhodnutím neupravuje. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu , že zák. č. 73/ 1998 Z.z. upravuje výlučne škodu skutočnú, spôsobenú policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním a to iba v prípadoch porušenia právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh( § 173 ods.1, § 187 ), čo nie je daný prípad. V súvislosti s aplikáciou zák. č. 514/2003 Z.z. na náhradu škody( nemajetkovej ujmy) spôsobenej nezákonným rozhodnutím odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/384/2015).

16. Odvolací súd konštatuje, že nemajetková ujma nie je preukázateľná, resp. žiadnym spôsobom merateľná, nakoľko ujmu je možné iba pociťovať, pričom sa nemusí jednať iba o osobu, ktorej je ujma spôsobená, ale takúto ujmu môže pociťovať ktokoľvek, komu na osobe poznačenej ujmou záleží. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Zároveň je dôležité prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie tejto osoby. Výška nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu.

17. V prejednávanej veci je nezákonným rozhodnutím, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, služobné hodnotenie riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch č. ORP-77-28/VO-2007 zo dňa 21.05.2007 ako aj na neho nadväzujúce nezákonné rozhodnutia. Uvedené negatívne rozhodnutie bolo vydané 21.05.2007 a konania ohľadne nezákonnosti tohto rozhodnutia boli právoplatne skončené až 11.05.2010 ( rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo/298/2009). Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je možné konštatovať, že nezákonné služobné hodnotenie malo závažný negatívny dopad na žalobcu a to nielen v oblasti jeho kariérneho postupu a pracovného zaradenia, ktoré musel v dôsledku takéhoto rozhodnutia zmeniť ( preradenie do funkcie radového policajta) a napriek svojej kvalifikácii a dosiahnutému vzdelaniu vykonávať menej platenú prácu mimo miesta svojho bydliska, čo ovplyvnilo aj jeho finančnú sféru a finančnú situáciu jeho rodiny a malo dopad aj na jeho rodinný život. Toto malo priamy dopad na kvalitu a spôsob jeho života, jeho spoločenské i rodinné vzťahy a v neposlednom rade i osobný život, čo bolo jednoznačným podkladom vzniku nemajetkovej ujmy. V predmetnej veci boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezákonným rozhodnutím, teda že došlo k nezákonnému rozhodnutiu,

že došlo ku škode a je zrejmá príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, ktorú odvolací súd videl v tom, že podľa zákona č. 73/1998 Z.z. bolo povinnosťou žalovaného preradiť žalobcu na menej závažnú funkciu (čo aj urobil) vzhľadom na obsah služobného hodnotenia, ktoré bolo ako nezákonné zrušené.

18. K namietke žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach, majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúce v neodôvodnenom priznaní majetkovej ujmy v peniazoch ako aj k namietanému nepreukázaniu žalobcom tvrdených skutočností, je potrebné dodať, že dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie je oprávnený sám posúdiť, či žalobca žalobu podoprel relevantnými tvrdeniami, ako i listinnými dokladmi. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vyplývajú z dostatočne vykonaného dokazovania v danej veci.

19. Súd prvej inštancie preto správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko ani samotné konštatovanie porušenia práva by nebolo v tomto prípade dostatočným zadosťučinením. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prvej inštancie pri jej určení vychádzal z ust. § 17 ods. 3 písm. a), b), c), d) zák. č. 513/2013 Z.z. Žalovaný pred vydaním nezákonného rozhodnutia slúžil v policajnom zbore 14 rokov bez akéhokoľvek disciplinárneho trestu, práve naopak, jeho práca bola hodnotená kladne, za čo dostával každoročne odmeny. Nezákonné hodnotenie malo následky hlavne v profesionálnom živote , pretože nielen že musel byť preložený na inú menej zodpovednú funkciu ( § 35 ods. 1 písmeno c) zákona 73/1998 Z.z. ) ale pre negatívne služobné hodnotenie si nevedel nájsť miesto v policajnom zbore zodpovedajúceho jeho vzdelaniu a praxi. Počas troch rokov, čo sa domáhal zrušenia nezákonného rozhodnutia mal znemožnený kariérny postup a spochybnený bol jeho profesionálny kredit. Nezákonné rozhodnutie vyvolalo reťazovú reakciu, ktorá sa zasiahla všetky oblasti života žalobcu ( finančné problémy, dochádzanie do zamestnania 200 km denne na úkor rodinného života, stres a psychické vypätie počas troch rokov súdnych sporov o zrušenie nezákonného služobného hodnotenia, čo malo negatívny vplyv aj na rodinných príslušníkov).

20. Prvoinštančný súd zároveň správne posúdil aj výšku priznanej nemajetkovej ujmy, s ktorou výškou sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému v ďalšom poukazuje na dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom dôvody uvádzané žalovaným v podanom odvolaní nemôžu nijako zmeniť inak správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

22. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý síce bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže si ich neuplatnil.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .