Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/255/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, proti povinnému: ROVIX s.r.o., Abovská 1, 040 17 Košice, IČO: 452 423 13, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Atilu Adáma, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, pre vymoženie sumy 332,79 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 5.1.2017, č.k. 39Er/717/2014-8 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Atilovi Ádámovi, Exekútorský úrad Košice so sídlom Čajakova 25, 040 01 Košice, trovy exekúcie vo výške 41,51 eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a výrok o trovách exekúcie ustanoveniami § 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 2 a § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, ustanoveniami § 14 , § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Uviedol, že oprávnený podal dňa 10.2.2014 na Exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej sumy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 700-3410063214-GC04/14 zo dňa 10.1.2014.

4. Dňa 18.4.2014 bola Okresnému súdu Košice II doručená žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

5. Dňa 27.2.2014 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5803*156738.

6. Následne dňa 15.12.2016 doručil poverený exekútor súdu prvej inštancie návrh, ktorým žiadal zastaviť predmetnú exekúciu v celom rozsahu a to z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Majetok povinného nebol zistený ani po opakovaných lustráciách majetku, či osobnej návšteve sídla povinného, na ktorej sa už povinný nachádza. Exekútor vo svojom podaní vyhlásil, že si uplatňuje náhradu trov exekučného konania.

7. Trovy exekúcie si odôvodnil tým, že súdny exekútor si uplatnil nasledovné trovy: 1. Odmena § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z.:

- paušálna odmena za výkon exekučnej činnosti 33,19 eur, 2. Hotové výdavky podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z.:

- poštovné 1,40 eur,

3. DPH 20% 6,92 eur. Spolu: 41,51 eur.

8. Súd konštatuje, že proti takto uplatneným trovám exekúcie nenamieta, pretože pokiaľ ide o paušálne trovy za výkon exekučnej činnosti, súdny exekútor má na ne zákonný nárok, a pokiaľ ide o hotové výdavky, tieto súd pokladá za účelne vynaložené. Z uvedených dôvodov je odmena za vykonanú činnosť priznaná v plnej výške: Spolu s DPH 20% sú tak celkovo tak súdnemu exekútorovi priznané trovy vo výške 41,51 eur.

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že povinný vlastní dlhodobý hmotný majetok, obežný majetok a eviduje pohľadávky z obchodného styku (viď. príloha 1 odvolania), Povinný naďalej vykonáva činnosť ako podnikateľský subjekt (viď príloha 2 odvolania).

10. Ďalej k veci dodal, že exekúcia začala už 10. februára 2014 a od začiatku exekúcie okrem ich návrhu na začatie exekúcie a všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 11. marca 2014 v ich exekučnom spise ako oprávnený nemali žiadne doklady o úkonoch exekútora, ktoré by smerovali k vymoženiu ich pohľadávky.

11. V predmetnom exekučnom konaní evidovali iba jednu čiastočnú úhradu od povinného vo výške 83,44 eur zaplatenú v hotovosti v pokladni oprávneného dňa 16.2.2015 v rámci trestného konania. Skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní dosiaľ nebola vymožená iná úhrada od povinného vyplýva podľa názoru oprávneného z neefektívneho spôsobu vykonávania exekúcie súdnym exekútorom, resp. z jeho nečinnosti, nie pre nedostatok majetku povinného.

12. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti listom zo dňa 10. novembra 2016 (viď. príloha 3 odvolania) požiadali konajúceho súdneho exekútora o podanie správy o stave exekúcie s tým, aby sa zameral na možnosť vykonania exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, alebo aby zvolil spôsob vykonania exekúcie z hmotného majetku, prípadne z finančnej hotovosti povinného. Na uvedené k dnešnému dňu nedostali odpoveď, preto im nie je známe, aké kroky exekútor vykonal na preukázanie nemajetnosti povinného. Odpoveď vo forme uznesenia o zastavení exekúcie na podnet súdneho exekútora nepovažovali za korektnú. Je zrejmé, že povinný svojim premysleným konaním ukracoval oprávneného a v prípade zastavenia exekúcie bude táto pohľadávka trvalo nevymožiteľná.

13. Nakoľko podľa § 148 ods. 2 z č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, trvali na využití celkovej lehoty na vymáhanie predmetnej pohľadávky.

14. Navrhovali, aby v súlade s ust. § 389 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, a aby sa v exekučnom konaní pokračovalo vymáhaním pohľadávky oprávneného a trov exekučného konania od povinného

15. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

16. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že všetky možné zákonné úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného boli viackrát vykonané, a na ich základe si stojí za tvrdeniami, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný nemá absolútne žiadny majetok, na ktorý má exekučné konanie dosah, a nevykonáva žiadnu činnosť, teda exekúcie vo svojej podstate, ktorá spočíva v speňažení majetku povinného, nemá žiadnu šancu byť úspešná. Na tom nič nemení ani fakt,

- že povinný prípadne, „vlastní“, teda tlačí pred sebou nevymožiteľné pohľadávky z dávnejších obchodných vzťahov s obchodnými spoločnosťami, ktoré sú v súčastnosti už väčšinou dlhodobo nemajetné, alebo ani neexistujú,

- alebo, že predkladá mesačné výkazy za zamestnancov, čo samo o sebe vôbec nesvedčí o existencii z exekvovateľného majetku povinného. (Zamestnancom firmy je sám konateľ a zamestnanecký pomer je ponechaný pre iné výhody, ktoré z toho vyplývajú),

- alebo je v evidencii Dopravného inšp. ako držiteľ (lebo vlastníkom je väčšinou leasingová spoločnosť) väčšinou staršieho mot. vozidla - pravdepodobne už fyzicky neexistujúceho - na ktorom sú blokácie mnohých exekútorov. Navrhoval teda, aby odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

18. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní bezvýhradne stotožnil s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a to za absencie akýchkoľvek dôkazov o majetku dlžníka. Aj dôvody napadnutého uznesenia týkajúce sa výroku zastavenia exekúcie poukazujú len na obsah návrhu súdneho exekútora.

19. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy a nie je účelné, aby odvolací súd nahrádzal toto dokazovanie a bral na posúdenie veci namiesto súdu prvej inštancie.

20. Odvolací súd podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení.

21. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie zabezpečiť všetky potrebné dôkazy týkajúce sa majetku povinného a to aj so zreteľom k informáciám, na ktoré poukázal oprávnený v dôvodoch svojho odvolania a až následne súd prvej inštancie bude môcť posúdiť, či sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

22. Podľa § 396 ods. 1, 3 C.s.p. o náhrade týchto trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).