Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-95-2008.pdf
PDF · 125.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cb/95/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D. v právnej veci žalobkyne: E. T., F. XX.XX.XXXX, T. T., R. XX, právne zastúpená: Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Budatínska 16, proti žalovanému: S.O.S. financ, spol. s r.o., so sídlom v Piešťanoch, Winterova 1777/60, IČO: 36 250 406, o zaplatenie 73.026,62 eur (2.200.000,-Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 73.026,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 73.026,62 eur od 07.11.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 84% trov konania žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 03.10.2006 domáhala aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni 2.200.000,-Sk s 10 % úrokom ročne za obdobie od 05.09.2006 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania žalobkyne.
2. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný na základe úverovej zmluvy číslo XXX/XX so zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka poskytol žalobkyni úver vo výške 300.000,-Sk s tým, že účastníci zmluvy sa dohodli na vrátení zmluvy 480.000,-Sk pričom suma prevyšujúca požičanú sumu, teda 180.000,- Sk predstavuje úrok z úveru a náklady na správu úverového účtu. Ročný úrok z poskytnutého úveru tak predstavuje viac ako 30 %.
3. Vyššie uvedenou úverovou zmluvou obsahujúcou aj klauzulu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bola nehnuteľnosť patriaca žalobkyni prevedená na žalovaného, a to štvorizbový byt vo veľkosti 100 m2 nachádzajúcich sa v Bratislave - Petržalke, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX ako byt číslo XXX na prvom podlaží bytového domu na I. K. Č. XX J. J. Č. XXXX, v bytovom dome postavenom na parcele číslo XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu ako aj pozemkoch parcely číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 320 m2, parcela číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 325 m2, parcela číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 328 m2, parcela číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 327 m2, parcela číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 324 m2 a parcela číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 s podielom veľkosti 9118/664371 k celku, ktorého hodnota bytu predstavuje sumu približne 3.000.000,-Sk.
4. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že úverová zmluva obsahuje viacero zmluvných dojednaní, ktoré sú v rozpore so zákonom, a preto tieto dojednania nemôžu byť platné. Úverová zmluva je nevyvážená a jednoznačne prispôsobená záujmom navrhovateľa ako veriteľa. Poskytuje nevyvážené rozsiahle možnosti už pri nepatrnom porušení jej ustanovení na predčasné splatenie úveru, nielen s navýšením pôžičky, ale aj so zmluvnými pokutami. Takmer vôbec neposkytuje priestor prednostného riešenia prípadných sporov alebo nepatrného porušenia úverovej zmluvy rokovaním.
5. Poukázala na článok XIV. odsek 10, článok V, článok VII, článok XI úverovej zmluvy. Ďalej uviedla, že závažnými protizákonnými zmluvnými ustanoveniami sú také dojednania, ktorými zmluvné strany vylučujú všeobecnosť platnosti dobrých mravov. Zabezpečovací prevod vlastníckych práv nenahrádza kúpnu zmluvu. Je právom akcesorickým, odvíjajúcim sa od práva poskytnutého úveru.
6. Ďalej poukázala na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, § 456 - 458 Občianskeho zákonníka a § 43 Občianskeho zákonníka a § 489 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že o plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval či dodatočne odpadol. V tomto konkrétnom prípade právny dôvod na plnenie - prevod nehnuteľnosti prekračujúci výšku poskytnutého takzvaného úveru s príslušenstvom od samého začiatku neexistoval. Uviedla, že je neprípustné, aby žalovaný spôsobom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva získal majetkový prospech, ktorý nie je dôvodný a tak taký bez právneho dôvodu nadobudnutý majetkový prospech je povinný vydať tomu, na úkor koho sa žalovaný obohatil a teda v prospech žalobkyne.
7. Dodala, že v danom prípade nie je možné vydať časť nehnuteľnosti prekračujúcu hodnotu poskytnutého takzvaného úveru ako náhradné plnenie prichádza do úvahy náhradné plnenie v peňažnej forme. Preto žiada, aby žalovaný zaplatil rozdiel medzi hodnotou poskytnutej pôžičky spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný poskytol žalobkyni a trhovou hodnotou nehnuteľnosti ku dňu jej vypratania žalobkyňou, ktorý rozdiel predstavuje sumu 2.200.000,-Sk. Žalobkyňa sa z bytu vysťahovala dňa 04.09.2006, preto si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim od odovzdania nehnuteľnosti žalovanému.
8. Okresný súd Trnava vo veci vydal dňa 15.10.2007 pod číslom konania XXCb/XX/XXXX-XX platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9. Voči predmetnému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne považuje za neopodstatnený a založený na neúplných skutkových tvrdeniach a nesprávnom právnom vyhodnotení celej veci. Žalobkyňa odôvodňuje uplatnený nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zásade tak, že žalovanému malo vzniknúť na jej úkor bezdôvodné obohatenie tým, že získal nehnuteľnosť v hodnote vyššej o 2.200.000,-Sk než aká bola hodnota poskytnutého peňažného plnenia zo strany žalovaného v prospech žalobkyne vrátane jeho príslušenstva. Z takto definovaného nároku je zrejmé, že nemôže ísť o nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď je zrejmé, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k príslušnej nehnuteľnosti právnym titulom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe platného právneho dôvodu. Je vylúčené, aby žalovanému vzniklo na úkor žalobkyne takýmto spôsobom bezdôvodné obohatenie. Rovnako je zrejmé, že nemôže ísť ani o naplnenie žiadnej inej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného už právny základ uplatneného nároku žalobkyne, ktorá sa domáha vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, nemôže byť daný. Rovnako výška tohto nároku nie je žiadnym spôsobom reálne podložená. Je založená na subjektívnej úvahe žalobkyne o približnej hodnote príslušnej nehnuteľnosti.
10. Poukázal na to, že žalobkyňa v súvislosti s vyprataním vôbec neuvádza, že prevzala od žalovaného peňažnú sumu vo výške 700.000,-Sk na základe príkaznej zmluvy, ktorú ako príkazník uzavrela so žalovaným ako príkazcom dňa 04.09.2006 a o túto sumu neznížila ňou uplatňovaný nárok. Pokiaľ ide o navýšenie poskytnutého úveru o sumu 180.000,-Sk z právneho hľadiska išlo o odplatu za poskytnutie úveru dojednanú v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Dodal, že podľa jeho názoru žiadne z dojednaní úverovej zmluvy nie je neplatné ani z dôvodu rozporu so zákonom ani z dôvodu obchádzania zákona, alebo rozporu s dobrými mravmi. Zmluva zabezpečuje predovšetkým nároky žalovaného ako veriteľa z hľadiska povahy a charakteru tohto obchodno-záväzkového vzťahu. Je celkom logické, že žalovaný poskytuje úvery cudzím osobám v krátkom časovom horizonte od požiadania o poskytnutie úveru a musí mať preto návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov vrátane zaplatenia dojednanej odplaty riadne zaručenú. Žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
11. Rozsudkom zo dňa 24. februára 2015, pod č.k. XCb/XX/XXXX-XXX, súd žalobu zamietol z dôvodu, že ak by súd aj dospel k záveru, že právny titul, na podklade ktorého žalobkyňa obdržala sumu 350000,- Sk a žalovaný získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je neplatným právnym titulom, znamenalo by to, že žalobkyňa je naďalej vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a je povinná vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške poskytnutého úveru. Záver o neplatnosti právnych úkonov by v žiadnom prípade neviedol k záveru, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce rozdielu medzi trhovou cenou nehnuteľnosti a výšku poskytnutého úveru. 12. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30. novembra 2016, predmetný rozsudok pod č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zrušil a vec súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že sa so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, považuje ho za prinajmenšom predčasný, keďže súd sa nezaoberal prieskumom predmetných zmlúv. Uviedol, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že nie je podstatné, z akého titulu sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pretože súd na základe návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia a opísaných skutkových okolností prípadu posúdi vec právne sám, teda o akú skutkovú podstatu vzniku bezdôvodného obohatenia sa v zmysle ust. § 451 ods. 2 O.z. jedná, či o plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z LV č. XXXX GKÚ Bratislava, kat. úz. Petržalka vyplynulo, že byt, ktorý bol predmetom zabezpečenia neexistuje, tento bol zmenený na nebytový obchodno kancelársky priestor pod W.-XXXX/XX, z čoho vyplýva, že ho nie je možné vydať, v dôsledku čoho vznikol nárok na peňažnú náhradu. Keďže došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie v ďalšom konaní sa bude zaoberať jeho výškou, pričom posúdi aj ostatné dôkazy a to úverovú zmluvu a nároky z nej plynúce, príkaznú zmluvu a tiež ďalšie navrhnuté dôkazy.
13. Keďže po doručení uznesenia Krajského súdu strany nenavrhli ani nepredložili súdu žiadne dôkazy, súd vychádzal z rovnakých dôkazov, ktoré boli oboznámené pre vydaním v poradí prvého rozsudku t.j z Úverovej zmluvy so zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam uzatvorenej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, číslo 470/06 zo dňa 31.03.2006 (ďalej len Zmluva o úvere), Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzatvorenej v zmysle § 553 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov zo dňa 31.03.2006, znaleckého posudku číslo XX/XXXX, zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 21.11.2003, príkaznej zmluvy zo dňa 04.09.2006, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.09.2006, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 12.09.2006 a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:
14. Žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila so žalovaným ako veriteľom dňa 31.03.2006 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 300.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že splatnosť úveru je do 31.03.2007 za podmienky, že nedôjde k predčasnej splatnosti úveru v zmysle zmluvy. Ďalej sa dohodli, že úver bude splatený v prvom rade finančnými prostriedkami a v prípade, ak to nebude možné, definitívnym prevodom predmetu zabezpečenia úveru. Žalobkyňa v zmluve vyslovila súhlas s tým, že ak si nesplní svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, veriteľ si uspokojí záväzky s príslušenstvom z predmetu zabezpečenia úveru. V článku III. zmluvy bol vyjadrený záväzok žalobkyne ako dlžníka Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti podľa § 553 Občianskeho zákonníka (ďalej len Zmluva o zabezpečení záväzku) v prospech veriteľa previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v katastrálnom území Petržalka zapísanej v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva číslo XXXX ako byt číslo XXX na prvom poschodí, vchod 19, na ulici I. R. T. v obytnom dome so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXXX v celosti a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra C evidované na katastrálnej mape parcela číslo 1244-zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2, parcela číslo XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2, parcela číslo XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 328 m2, parcela číslo XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parcela číslo XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 324 m2 a parcela číslo XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 v podiele vo veľkosti XXXX/XXXXXX vzhľadom k celku. Zmluvné strany sa zaviazali v deň podpisu úverovej zmluvy uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení záväzku.
15. Dňa 31.03.2006 žalobkyňa ako prevádzajúci uzavrela so žalovaným ako nadobúdateľom Zmluvu o zabezpečení záväzku, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že zabezpečovaná pohľadávka nadobúdateľa voči prevádzajúcemu z úverovej zmluvy sa stane predčasne splatnou a prevádzajúci na písomnú výzvu nadobúdateľa zročný úver nesplatí, t.j. neuspokojí pohľadávku nadobúdateľa a neuhradí v novej lehote splatnosti plnú hodnotu úveru s príslušenstvom, nadobúdateľ sa definitívne stane vlastníkom predmetných nehnuteľností. Zmluva o zabezpečení záväzku bola doplnená Dodatkom k zmluve zo dňa 14.08.2006 spočívajúcom v špecifikácii parciel, na ktorých je predmet zabezpečenia úveru postavený.
16. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2003. Hodnota predmetného bytu v čase prevodu vlastníckeho práva predstavovala sumu 416.150,-Sk, ktorá cena bola stanovená znalcom Ing. Vladimírom Lamošom v znaleckom posudku číslo XXX/XXXX.
17. Dňa 04.09.2006 žalobkyňa ako príkazník uzatvorila so žalovaným ako príkazcom príkaznú zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala vypratať predmetné nehnuteľnosti za čo sa príkazca zaviazal zaplatiť príkazníkovi odmenu vo výške 700.000,-Sk, ktorú aj žalobkyni vyplatil dňa 12.09.2006,o čom svedčí príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad.
18. Zo znaleckého posudku Ing. Petra Kujana číslo XX/XXXX súd zistil, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti ku dňu prevodu nehnuteľnosti na žalovaného predstavovala sumu 90.000,- Eur.
19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
22. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
23. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
24. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
25. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného k 31.03.2006 (ďalej len OZ), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
27. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
28. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
29. Už Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení uviedol že dojednania v Zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti obchádzajú zákon, sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto je predmetná zmluva neplatná. Tomuto záveru zodpovedá aj ustálená rozhodovacia prax v obdobných prípadoch, v ktorých súdy deklarovali neplatnosť zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z dôvodu rozporov s dobrými mravmi práve pre absenciu ustanovenia o vydaní tzv. hyperochy, teda prebytkov hodnoty zabezpečovanej pohľadávky po odpočítaní nákladov súvisiacich s uspokojením pohľadávky (napr. s dražbou nehnuteľnosti).
30. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobkyňa je naďalej vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorú je žalovaný povinný vydať.
31. Pokiaľ ide o skúmanie platnosti a neplatnosti príkaznej zmluvy, tu je potrebné uviesť, že samotná príkazná zmluva je právny úkon, ktorý síce skutkovo súvisí s právnymi následkami, ktoré neplatne vyvolali Zmluvy o úvere a Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, avšak ide o samostatný právny úkon, ktorého platnosť nie je právne viazaná na platnosť Zmluvy o úvere či Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Je potrebné zdôrazniť, že počas konania žalobkyňa ani žalovaný sa nedomáhali určenia platnosti či neplatnosti predmetného právneho úkonu a žalovaný nežiadal vydanie poskytnutých peňažných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia z príkaznej zmluvy, nakoľko ju považoval za platnú. Z uvedeného dôvodu konštatovanie platnosti či neplatnosti príkaznej zmluvy nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
32. Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „Zmluva o úvere je hlavným záväzkom vo vzťahu k uzavretej zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k tomu, ak by žalobkyňa ako dlžníčka svoj záväzok z uzavretej zmluvy riadne a včas nesplnila“. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva práve zo Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu hlavného záväzku.
33. Pokiaľ ide o Zmluvu o úvere, ktorú mimochodom žalovaný považoval za platnú a nedomáhal sa žiadnych nárokov, ktoré poskytol na jej základe žalobkyni, tu súd musel vykonať prieskum zmluvy, nakoľko žalobkyňa poukazovala na neplatnosť niektorých jej ustanovení, a teda mala za to, že žalovaný si započítal vo svoj prospech plnenia, na základe neprijateľných zmluvných podmienok.
34. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver predstavuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Tento právny vzťah možno podriadiť aj pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnení (platného v čase uzavretia zmluvy), keďže v zmysle jeho ustanovenia § 23a ods. 1 sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (okrem zmlúv podľa Občianskeho zákonníka i všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). 35. Úprava spotrebiteľskej zmluvy potom tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval Občiansky zákonník (ktorým bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých niekoľko smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí B.-XXX/XX E. J. R.. A. B. O. C. I. J.., B.- XXX/XX Q. V. E. R.. M. C. G. J. I. B.-XX/XX H. M. C. I. S. J.) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade definície nachádzajúcej sa v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobkyňa sa domáha svojho nároku voči žalovaným, ktorí sú spotrebiteľmi. 36. Obdobný uvedenému je prípad novelizácie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ktoré už normatívne vyriešilo prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XMCdo XX/XXXX W. XX. apríla 2015 novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka (účinného od 1. mája 2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri výklade národného práva v súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje právo proti spotrebiteľovi, ustálila aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX). 37. V danom prípade absentoval v zmluve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto je potrebné posudzovať úver ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Pokiaľ ide o ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 2% z dlžnej sumy a to opakovane, ide o neprijateľnú podmienku pre jej neurčitosť, nakoľko nie je zrejmé, za akých podmienok môže veriteľ od dlžníka opakovane žiadať zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Veriteľ do formulárovej zmluvy zakomponoval aj ďalšie zmluvné pokuty, ktoré majúce súvis plnením záväzku dlžníka, avšak sú v podstate technického charakteru ako je nesprávne uvedenie variabilného symbolu pri poukazovaní platieb (čl. VII bod 2, neoznámenie zmeny telefónneho kontaktu či adresy čl. VII bod 9 a 10). Ďalšie zmluvné pokuty sa týkajú predmetu zabezpečenia úveru (čl. VII bod 4-8), a ani v týchto prípadoch výšku zmluvnej pokuty, ktorá je neprimerane vysoká, a podmienky jej uplatnenia spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, nakoľko boli uvedené na predtlačenom formulári, pričom podmienky zmluvy sú nastavené jednoznačne v neprospech dlžníka.
38. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci B.-XXX/XX zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. 39. Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Preto neprijateľná podmienka ohľadne zmluvných pokút je neplatná ako celok a nemožno a nie je možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú. 40. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že na základe Zmluvy o úvere by žalovaný mal nárok len na splatenie úveru bez úrokov a bez poplatkov, ktorý predstavoval 285.000 Sk. Žalovaný síce formálne poskytol žalobkyni úver vo výške 300.000 Sk, avšak už v deň podpisu zmluvy bola splatná prvá splátka vo výške 15.000 Sk, teda možno konštatovať, že v skutočnosti bolo žalobkyni poskytnutých len 285.000 Sk, t.j. 9.460,27 eur. Žalovaný mal podľa zmluvy nárok na úrok z omeškania len v zákonnej výške od 12.07.2006 (deň nasledujúci po splatnosti úveru) do dňa prevodu nehnuteľností, ku ktorému došlo najneskôr dňa 28.08.2006, kedy žalovaný vyzval žalobkyňu na vypratanie nehnuteľnosti. Úrok z omeškania predstavuje 8% (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinné k 12.07.2006) zo sumy 9.460,27 eur za uvedené obdobie t.j. 97,45 eur. 41. Súd viazaný názorom Krajského súdu v Trnave, že nie je možné vydať predmetnú nehnuteľnosť, a preto žalobkyni má byť vyplatený ekvivalent v peniazoch, ustálil, že žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške eur 80.442,28 eur (90.000 eur - (9460,27 + 97,45 eur)). Keďže žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 73.026,62 eur, súd žalobe v časti istiny vyhovel.
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
44. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného k 07.11.2007, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Záväzok z vydania bezdôvodného obohatenia nastupuje tam, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a ak neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu.
46. V prípade bezdôvodného obohatenia nie je zo zákona stanovená lehota na jeho vydanie, preto ten, kto sa neoprávnene obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie najneskôr na výzvu oprávnenej osoby.
47. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od 05.09.20016, nakoľko 04.09.2006 odovzdala žalovanému kľúče od predmetnej nehnuteľnosti. Počas konania nepreukázala, dokonca ani netvrdila, že by žalovaného vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preukázateľne bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr doručením platobného rozkazu spolu so žalobou t.j. 05.11.2007. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka žalovaný mal vydať bezdôvodné obohatenia prvý deň po tom, čo bol o jeho vydanie požiadaný, t.j. 06.11.2007. Keďže tak neurobil, žalobkyňa má nárok na úrok zmeškania od 07.11.2007. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobkyni úrok z omeškania z priznanej sumy v zákonnej výške od prvého dňa omeškania žalovaného a v časti úroku z omeškania presahujúcej zákonný úrok ako aj úrok z omeškania za obdobie od 05.09.2006 do 06.11.2007 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
48. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 73.026,62 eur s úrokom z omeškania 10% ročne z uvedenej sumy od 05.09.2006 do zaplatenia. Úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval sumu 79.609,01 eur, celkovo sa žalobkyňa ku dňu vyhlásenia rozsudku domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 152.635,63 eur. Súd priznal žalobkyni žalovanú istinu a úroky z omeškania, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu 67.667,66 eur, t.j. celkovo priznal žalobkyni 140.694,28 eur. Žalobkyňa tak bola úspešná v rozsahu 92% a žalovaný v rozsahu 8 %. Celkový úspech žalobkyne predstavuje 84%, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.