Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-23-2016.pdf
PDF · 177.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: V. T., N.. XX. XX. XXXX, A. R. XX, XXX XX R. W. A., právne zastúpená: JUDr. Viera Muliková, advokátka, so sídlom Stöcklova 21, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o ochranu práv spotrebiteľa, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, je neplatná.
II. Súd u r č u j e , že poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/ Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby v spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 € a b) a poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 € v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 644,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 644,76 € od 10. 8. 2016 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti žalobcu z a m i e t a .
V. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 20 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáhala určenia, že zmluva v časti dohodnutých úrokov vo výške 70,02 % ročne pre rozpor s dobrými mravmi je neplatnou, ďalej určenia, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, je neplatná, určenia, že poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby v spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 € a b) a poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 € v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ďalej určenia, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je bezúročný a bez poplatkov a zároveň žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 644,76 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a priznať náhradu trov.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX bola medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej jej bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 840 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach vo výške mesačnej splátky 45,01 Eur. S prihliadnutím na RPMN uvedenú v zmluve vo výške 68,01 % a na ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,02 %, tak celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť v zmysle zmluvy predstavovala sumu vo výške 1.890,42 Eur. Podľa bodu 5 veta posledná zmluvy o revolvingovom úvere účelom čerpania úveru bola rekonštrukcia nehnuteľnosti. Podľa bodu 7 zmluvy dlžník a veriteľ v ďalšom odkázali na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere na zadnej strane zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V predmetnej zmluve podľa žalobkyne absentujú údaje podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014, nakoľko je v nej v bode 6 uvedená len jednotná suma vo výške 45,01 Eur ako mesačná splátka vrátane úrokov, bez tohto rozlíšenia. Uvedený nedostatok spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., že spotrebiteľský úver je nutné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na neprimerane vysoký úrok dojednaný pri zmluve o revolvingovom úvere, považuje žalobkyňa zmluvu v tejto časti pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Poukázala pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2013. Priemerný úrok z úverov obchodných bánk zverejnených NBS v mesiaci august 2013 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov vo výške 11,55 %, pričom dohodnutý úrok viac ako 6-násobne prevyšoval túto hodnotu. Podľa článku 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 120,58 eur a v zmysle písm. b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Žalobkyňa nemala možnosť formulárovú zmluvu vopred pripravenú žalovaným ovplyvniť, prípadne pozmeniť, pričom pri podpise zmluvy nemala možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy. Zo strany pracovníka žalovaného nedošlo k žiadnemu poučeniu a vysvetleniu jednotlivých bodov. Žalobkyňa nemala vedomosť o podpisovaní takejto dohody. Uvedené konanie žalobcu možno kvalifikovať ako konanie odporujúce ustanoveniu § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa zmluvy žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 840 eur, avšak reálne jej bola vyplatená len suma 719,42 eur, predstavujúca úver 840 eur po odpočítaní odplaty za poskytnutie služby vo výške 120,58 eur. Zároveň mala žalobkyňa za poskytnutý úver žalovanému uhradiť odplatu 1.890,42 eur, t.j. úver a úroky v celkovej výške, okrem toho odplatu za odklad splátok úveru 120,58 eur a odplatu za odklad splatnosti splátok revolvingu 62,64 eur, v prípade aj bude revolving dlžníkovi poskytnutý. Celková vrátená čiastka predstavuje sumu, ktorá viac ako 100 % presahuje výšku poskytnutého úveru, pričom odplata za odklad splátok 120,58 eur predstavuje až 14,35 % úveru a je absolútne neprimeraná službe, ktorá je len možnosťou odkladu splátok a ktorú nakoniec ani žalobkyni nebolo umožnené využiť. Žalobkyňa už v čase, kedy žiadnu službu nevyužila, ani o nej nevedela, uhradila žalovanému odplatu za jej použitie, čim zo strany žalovaného došlo k získaniu prospechu skôr ako mohol poskytnúť službu. Žalobkyňa aj napriek tomu, že nemala vedomosť o podpísaní dohody o poskytnutí služby, sama požiadala žalovaného o odklad splatnosti splátok, jej žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko podľa tvrdení žalovaného nespĺňala podmienku dlhodobej práceneschopnosti začatej najneskôr v deň uzavretia dohody o poskytnutí služby a trvajúcej dlhšie ako tri týždne, alebo podmienku skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa bola v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere invalidnou dôchodkyňou, o čom mal pracovník žalovanej
- finančný agent vedomosť, a aj napriek tomu, že by bola u žalobkyne minimálna pravdepodobnosť pre splnenie uvedenej podmienky potrebnej pre odklad splatnosti splátok (teda za predpokladu, že si žalobkyňa nájde prácu), došlo zo strany pracovníka k predloženiu predmetnej dohody na podpis bez vedomia žalobkyne. Vzhľadom na značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľa, považuje takéto dojednanie odplaty za neprijateľnú podmienku, v súvislosti s čím žalobkyňa plnila úroky odporujúce dobrým mravom, a teda plnila z neplatného právneho úkonu. Na strane žalovaného došlo v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu. Žalobkyni bola dňa 22.8.2013 od žalovaného na účet pripísaná suma vo výške 719,42 eur, pričom sa zviazala uhradiť sumu 1.890,42 eur. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby zaplatila sumu 1.364,18 eur, pričom s prihliadnutím na skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov, preplatila o sumu 644,76 eur (1.364,18 eur - 719,42 eur). Žalobkyňa sa dozvedela o skutočnosti, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu začiatkom mesiaca jún 2016. V deň podpísania zmluvy o revolvingovom úvere bola medzi žalobkyňou a žalovaným podpísaná rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX. Z bodu 5 rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že zmluvné strany si dohodli, že „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 52189/B, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh“. Žalobkyňa má zo to, že takto dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, keďže nebola individuálne dojednaná. Poukázala pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 484/08 Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka ako celok spotrebiteľovi (žalobkyni) predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým veriteľ - dodávateľ (žalovaný) sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku. O uvedenom svedčí aj fakt, že práve z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že návrh na jej uzavretie bol podaný veriteľom (žalovaným), nie žalobkyňou. Žalovaný sa v bode 2 rozhodcovskej zmluvy formálne poistil vyhlásením, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom, avšak skutočnosť bola celkom iná, pretože zástupca veriteľa (žalovaného) pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere podmienil poskytnutie úveru žalobkyni práve podpisom rozhodcovskej zmluvy, nakoľko žalobkyni predložila k podpisu viacero listín s tým, že od nej požadovala, aby tieto listiny podpísala. Odkázala v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9CoE/5/2015, Smernicu Rady 938/13/EHS ( čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1-3, bod 1 písm. q) prílohy). Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne vyjednať. V danom prípade rozhodcovská doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že by si ju žalobkyňa osobitne vyjednala. Naopak, ide o zjavne sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie z režimu súdnej kontroly. Podľa žalobkyne dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 CSP neplatnou.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe namietala nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobou. Uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje v bode 6 zákonom vyžadovanú výšku splátky (45,01 Eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platní - uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy a počet splátok (42 splátok) teda náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na podporu argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby žalovaný má za to, že z hľadiska určenia toho, ktorý údaj je relevantný pre posudzovanie zákonnosti výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, je nesporné, že je ním údaj o RPMN. Samotné porovnávanie prostredníctvom úrokovej sadzby je skresľujúce. Tvrdenie žalobcu je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ako aj § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka. Výška odplaty za úver bola ku dňu uzavretia zmluvy XX.X.XXXX upravená v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zákone sa explicitne stanovovalo, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v spojení s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej
MF SR (§ 21 zákona č. 129/2010 Z.z.). Tá bola pre rozhodné obdobie, v ktorom došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, stanovená vo výške 46,06 %. Predmetná odplata bola cenou plnenia, preto úvaha o neprimeranosti dojednania o odplate je vylúčená. Žalobcovi bola na účet poukázaná nižšia suma ako je uvedené v zmluve, čo je spôsobené skutočnosťou, že žalobca uzatvoril so žalovaným Dohodu o poskytnutí služby v zmysle čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetom dohody je samostatná služba v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho hľadiska je teda predmetom plnenia právo dlžníka na splnenie uvedeného záväzku. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná,. Tento fakt nielen zdôrazňuje samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. Či nárok využije alebo nie, a v akom rozsahu, je slobodnou voľbou spotrebiteľa. Táto služba nie je povinná. Uvedená suma z dohody, teda odplata za poskytnuté služby nebola zahrnutá do celkových nákladov, pretože takýto postup by bol v rozpore so zákonom, § 2 písm. i. zákona č. 129/2010 Z.z. Samotná dohoda bola naviazaná na splnenie podmienok uvedených v bode 8.2 zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá žalobca pri podaní žiadosti nesplnil (nesprávne zdokladovaný dôvod), následkom čoho došlo k zamietnutiu povolenia splátok. Žalovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania a poprel závery žalobkyne o bezdôvodnom obohatení. Pokiaľ sa jedná o namietanú neplatnosť rozhodcovskej zmluvy žalovaný uviedol, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva aj z ustanovenia bodu 7. Ak žalovaný (veriteľ) nemôže ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej zmluvy, ani jej trvanie, je logické, že rozhodcovská zmluva nemohla byť z jeho strany považovaná za podmienku pre vznik úverového vzťahu. Poukázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.201315Co/439/2015 zo dňa 28.7.2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014 zo dňa 1.10.2015. Zároveň namietal miestnu nepríslušnosť súdu.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 28.10.2016 uviedla, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere má ako spotrebiteľ s postavením slabšej strany s tým, aby došlo k vyriešeniu otázky jej postavenia, konkrétne, či je naďalej zaviazaná k plnenou nad rámec reálne poskytnutých prostriedkov. Pokiaľ sa jedná o osvedčenie naliehavosti právneho záujmu na určení, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobkyňa uviedla, že v prípade neurčenia zmluvy bezúročnou a bez poplatkov, môže žalovaný kedykoľvek od žalobkyne vymáhať odplatu aj napriek tomu, že na ňu nemá nárok. Naliehavý právny záujem v spotrebiteľských veciach vyplýva priamo z ustanovenia § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ sa jedná o náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/107/2016. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, naďalej zotrvala na tom, že úrok vo výške 70,02 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Namietala tiež tvrdenia žalovaného, že pokiaľ údaj o RPMN má odzrkadľovať celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom a ak daný údaj na rozdiel od úrokovej sadzby vyjadruje všetky náklady, ktoré musí dlžník uhradiť, ako je možné, že výška RPMN je nižšia ako samotná úroková sadzba. Z uvedeného je zrejmé, že ak výška RPMN je nižšia ako ročná úroková sadzba, výška RPMN nezodpovedá realite. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 19Co/68/2014 zo dňa 13.11.2014, že žalovaný ako veriteľ nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola ročná úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou časťou. RPMN musí byť teda logicky vyššia ako je úroková sadzba. Pokiaľ sa jedná o individuálne dojedanie dohody o poskytnutí služby, táto individuálne vyjednaná nebola , preto nemôže byť vylúčená spod súdnej kontroly. Žalobkyňa si podmienky tejto dohody individuálne nedojednala, pretože ak by jej boli vysvetlené, vzhľadom na jej postavenie v čase uzatvorenia zmluvy (ako invalidná dôchodkyňa) by nemal dôvod dohodu uzatvárať. Touto službou bola žalobkyni nanútená možnosť odkladu troch splátok za podmienok uvedených v predmetnej zmluve, pričom žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či by žalobkyňa mala o takúto službu záujem alebo nie. Uvedenou odplatnou žalovaný neposkytol žalobkyni službu, iba hypotetickú možnosť požiadať o odklad služby. K tvrdeniam žalovaného ohľadom zahrnutia viacerých zmlúv do jednej spotrebiteľskej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/220/2014. Zdanlivo individuálna rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Práve z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že návrh na jej uzatvorenie bol daný práve veriteľom (žalovaným), teda nie žalobkyňou. Žalovaný úplne prehliada dôležitý aspekt, a to ten, že na spotrebiteľskú zmluvu možno hľadieť ako na individuálne uzavretú až vtedy, keď takáto iniciatíva uzavrieť zmluvu vyšla zo strany spotrebiteľa, nie dodávateľa. Ak žalovaný predložil žalobkyni zmluvu na podpis (ktorá neskôr založila právomoc rozhodcovského súdu), potom nemožno hovoriť o individuálne uzavretej zmluve, ale o praktike, ktorá mala za cieľ obísť ustanovenia predpisu poskytujúceho ochranu spotrebiteľovi, čo zakladá dôvod
neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsa, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súčasnosti je súdna kontrola možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný aj vedľajší bol vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvodu vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine., ak nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa).žalovaný individuálnosť rozhodcovskej zmluvy preukazuje písomným poučením žalobkyne ako dlžníka o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere, ako aj možnosti odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade bolo poučenie zo strany žalovaného len jednostranným poučením, t.j. konštatovaním podmienok v predtlačenej forme bez možnosti, aby do nich žalobkyňa ako dlžník zasiahla akoukoľvek individuálnou úpravou. Ak žalovaný tvrdí, že žalobkyňa mala možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, k tomu žalobkyňa uviedla, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že táto je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Poukázala pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/934/2015 a sp. zn. 23 CoE/64/2016.
5. Žalovaný v písomnej duplike zo dňa 20.12.2016 uviedol, že zotrváva na svojich doterajších podaniach, na ktorých trvá v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15. Popieral argumenty žalobkyne, že RPMN nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba. Obvyklá odplata vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu, je práve hodnota priemernej odplaty určovanej MF SR. Tá bola v rozhodnom období v hodnote 46,06 %. Za podstatné prevýšenie je pritom možné považovať také, ktoré prevyšuje hodnotu priemernej RPMN v danou období o viac ako 25 %. K tomu nedošlo, nakoľko výsledná RPMN bola vypočítaná v hodnote 68,01 %. Žalovaný má za to, že rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a že žalobkyňa mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní.
6. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
Súd určuje zmluvu v časti dohodnutých úrokov vo výške 70,02 % p.a. pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú.
Súd určuje, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, je neplatná.
Súd určuje, že poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby v spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 € a b) a poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 € v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd určuje, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX je bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 644,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 644,76 € odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení uznesenia na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Viery Mulikovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
7. Na nariadené pojednávanie konané dňa 27.7.2017 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.7.2017. Súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, preto súd postupom podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný uvedenú zmluvu podpísal dňa XX.X.XXXX a žalobca dňa XX.X.XXXX. V bode 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Eur (vyplňte) je uvedená výška poskytnutého úveru 840 eura, splatnosť úveru v 42 mesačných splátkach po 45,01 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.890,42 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 46,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 442,90 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.080,24 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvignu53.32 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. V bode 6 Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), sú uvedené údaje zhodné s údajmi v bode 5 okrem kolónky RPMN za úver, kde je uvedené 68,01 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %.
9. Podľa bodu 8.1. Dohody o poskytnutí služby, predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok, službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (Ďalej ako úver/ revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 eura v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby. Podľa bodu 8.4. Dohody o poskytnutí služby Odplata za poskytnutie odkladu splátok s odkladom splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkov podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingovej je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkom. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní. Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. b), tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výške odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v článku 2 Žiadosti/Zmluvy.
10. Podľa § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
11. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
12. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenom námietkou miestnej nepríslušnosti. Žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na to, že jedná o osobitný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto tento vzťah z bezdôvodného obohatenia nie je spotrebiteľským. Vychádzajúc z obsahu žaloby ako aj z pripojených dôkazov nepochybne plynie, že ide o spotrebiteľský vzťah (viď § 52 Občianskeho zákonníka), pričom uplatňované nároky sa týkajú uvedenej uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorej v časti dohodnutých úrokov, rozhodcovskej zmluvy, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, určenia bezúročnosti a nezpoplatkovosti sa žalobkyňa domáha.
13. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a vzájomnú previazanosť nárokov (viď tiež ustanovenie § 298 ods. 2 CSP), námietka miestnej nepríslušnosti nie je dôvodnou, preto súd na ňu v zmysle ustanovenia § 48 CSP neprihliadol.
14. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa 53 ods.4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
22. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
24. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
26. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
27. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
28. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
29. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).
30. So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať do smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z 23. 4. 2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
31. Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
32. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).
33. Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
34. Súd sa zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).
35. Následne súd skúmal napádanú zmluvnú podmienku. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že poplatok 120,58 eura, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd z iných konaní žalovaného má vedomosť o tom, že ten pri poskytnutí úveru okamžite stiahne spotrebiteľom poplatok za vyššie uvedenú službu. Poplatok vo výške 120,58 eura predstavuje skoro 14 % z poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa službu spočívajúcu v odklade splátok využije alebo nie. Takáto dohoda podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v prvom rade namietal, že zmluvná podmienka by mala byť vylúčená zo súdnej kontroly, pretože bola individuálne dojednaná. K tomu súd uvádza, že individuálne dojednanie znamená, že takúto službu si vyhradí sám spotrebiteľ, pričom v danom prípade tento text podmienky bol súčasťou predtlačeného formulára. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku, že odplata je cenou plnenia, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu, tak súd uvádza, že sa posudzuje sa nie cena, teda jej výška, ale celá táto dohoda, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané. Rozpornými sú aj tvrdenia žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdí, že poplatok za odklad splátok vo výške 120,58 eur nebol súčasťou výpočtu RPMN a v tomto výpočte nebol zahrnutý a na strane druhej pri výpočte RPMN spomína tento poplatok ako poplatok za poskytnutie úveru a je zahrnutý v poskytnutom úvere 840 eur. Celá dohoda sa teda posudzuje komplexne, teda nie len výška stanoveného poplatku. Spotrebiteľ je povinný zaplatiť za službu, ktorú ešte nevie, či v budúcnosti využije, a ktorá je podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Takáto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Súd ďalej poukazuje na to, že uvedený poplatok bol viac krát právoplatne vyhlásený za neprijateľný, a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektuje a
takúto neprijateľnú podmienku naďalej používa, súdu neostáva iná možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Iný postoj súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.
36. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je bez pochýb neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Na podporu dôvodov a argumentácie možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. (viď rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 11.9.2013, potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.8.2014)
37. Pokiaľ sa jedná o určenie neplatnosti zmluvy v časti dohodnutých úrokov, súd sa v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP zaoberal z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, a to skutočnosťou, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP považuje súdna prax aj (žalobcom v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. (podporne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009) V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov nie je opodstatnenou, keďže žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pričom otázku platnosti, resp. neplatnosti súd v takomto prípade hodnotí ako predbežnú. Z dôvodu nedostatku naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti uvedenej zmluvy v časti dohodnutých úrokov súd žalobu v tejto časti zamietol.
38. Ak sa jedná o žalobu žalobcu v časti určenia, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je bezúročný a bez poplatkov, táto podľa názoru súdu nespĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 137 písm. d) CSP, tzn. že sa žalobkyňa domáha určenia právnej skutočnosti, ktorá nevyplýva z osobitného predpisu, keď žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. (len na podporu argumentácie - viď Zápisnica z pracovnej porady sudcov občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici a sudcov okresných súdov v jeho obvode vybavujúcich občianskoprávnu agendu, ktorá sa uskutočnila 19. mája 2017 vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Slovenskej republiky v Krpáčove) V zmysle právnej úpravy obsiahnutej v CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenia je takýto žalobný návrh neprípustný. Okrem toho tento návrh takisto nespĺňa ani požiadavku v zmysle § 137 písm. c) CSP, keďže na takomto určení niet naliehavosti právneho záujmu. Naviac vyriešenie otázky neplatnosti zmluvy v časti dohodnutých úrokov je subsumované v požadovanom vyriešení predbežnej otázky týkajúcej sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
39. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
40. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
41. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 CSP). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 CSP. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
42. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
43. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
44. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia tak súd uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), j) (ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov), k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalobca v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Rovnako zmluva neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uvedenú § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd ďalej poukazuje na to, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobkyne (70,02%) a iná v akceptácii žalovaného (68,01 %). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú Občianskeho zákonníka totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené je úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere XX.X.XXXX bezúročný a bez poplatkov.
45. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko zo strany žalovaného išlo o úmyselne bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého je stanovená 10-ročná premlčacia lehota, ktorá do podania žaloby neuplynula ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov. Žalovaný ako nebankový subjekt
má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a ich kontraktáciu.
46. Účelom právnej úpravy § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie NS SR pod sp.zn. 6 MCdo 9/2012).
47. Je teda dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením všetkých podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a pre prípad že to tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Keďže zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou lehotou, ktorá sa počíta odo dňa keď k nemu došlo v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ je dôvodný právny záver, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže ku dňu podania žaloby neuplynula 10-ročná premlčacia lehota, ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov (rozsudok KS v Prešove sp.zn. 7 Co 84/2011, sp.zn. 3 Co 41/2012, 5 Co 134/2012).
48. Žalovaný vo svojom vyjadrení ani nenamietal, že žalobkyni bolo poskytnutý úver vo výške 719,42 eura (vyplatená suma - viď č.l. 18), pričom žalovanému uhradila celkovo sumu 1.364,42 eura (platobné príkazy a pokladničné doklady - viď čl. 19-36). Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a súd vyhlásil poplatok za odklad splátok za neprijateľnú podmienku, žalovaný sa na úkon žalobkyne obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie sumy 644,76 eura. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 9.10.2016, a preto sa nasledujúci deň dostal do omeškania. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 644,76 eur odo dňa 10.8.2016 do zaplatenia.
49. Na základe uvedeného vyhovel teda žalobe žalobkyni o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 644,76 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.8.2016 do zaplatenia.
50. Keďže žalobkyňa preukázateľne žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvala až doručením žaloby prevzatej žalovaným dňa 9.8.2016, žalovaný sa do omeškania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 563 OZ dostal až počnúc dňom 10.8.2016 vo výške určenej v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 1. dňu omeškania.
51. Pokiaľ sa jedná o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky súd tu poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 17Co/123/2014, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje, podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.) Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci pred formulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
52. Žiada sa poukázať aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/100/2016, podľa ktorého základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané a ani tvrdené, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred všeobecným súdom alebo pred jedným z dvoch rozhodcovských súdov. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
53. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.2008, len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
54. Žalobkyňa si podpisom uvedenej zmluvy, ktorá jej bola na formulári predložená na podpis zhoršila svoje postavenie, pričom sama nemala žiaden dosah na obsah listiny. Ako spotrebiteľ mohla podpísať len celý formulár, bez toho, aby porozumela jeho obsahu, zrejme s dôverou, že žalovaný voči nej postupuje s odbornou starostlivosťou a podpisuje listiny nevyhnutné k získaniu úveru. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy prináša. Zákonodarca od 1.1.2008 výslovne zaradil medzi neprijateľné podmienky ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Predmetné rozhodcovské zmluvy, ktorá mali založiť právomoc rozhodcovského súdu znemožňujú voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V danom prípade si žalobkyňa osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom. Rozhodcovské zmluvy neboli, napriek ich formulácii, skutočne alternatívnymi. Žalobkyňa má záujem na určení neplatnosti tejto doložky, nakoľko žalovaný by podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Vzhľadom na uvedené súd určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je neplatná.
55. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Súd priznal žalobkyni len pomernú časť náhrady trov konania, nakoľko bola úspešnou v podiele 60 % (určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vydanie bezdôvodného obohatenia) a neúspešnou v podiele 40 % (určenie, že zmluva je v časti dohodnutých úrokov vo výške 70,02 % ročne neplatnou a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov), preto jej prináleží náhrada trov konania v rozsahu 20 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.