Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/27/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej o návrhu navrhovateľky (v čase podania návrhu ešte manželky) E., právne zastúpenej E. na určenie vyživovacej povinnosti zo strany A. (v čase podania návrhu ešte manžela), právne zastúpeného E., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. novembra 2021, č.k. -502, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 27.11.2020 domáhala voči svojmu manželovi určenia manželského výživného vo výške 500,- eur mesačne odo dňa podania návrhu. Dôvodila tým, že s manželom sú v rozvodovom konaní, pričom z ich manželstva pochádza maloletý syn E. L. (nar. XXXX), v spoločnej pestúnskej starostlivosti mali maloletého G. V. (nar. XXXX). Manžel dňa 01.07.2020 opustil spoločnú domácnosť, pričom obe deti zostali v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Manžel odvtedy prispieva iba na výživu maloletého syna E. sumou 250,- eur mesačne. Na maloletého G. neprispieva. Navrhovateľka v septembri 2020 stratila prácu z dôvodu nadbytočnosti. Je dlhodobo práceneschopná aj v dôsledku úrazu, ktorý utrpela v októbri 2020, ktorého liečba bude trvať niekoľko mesiacov, keďže pri chôdzi potrebuje barle. Mesačný príjem navrhovateľky pozostával z nemocenských dávok vo výške cca 475,- eur. Poberá výživné na E. 250,- eur, prídavok na dieťa vo výške cca 25,- eur, príspevky súvisiace s výkonom pestúnskej starostlivosti vo výške cca 412,- eur. Okrem toho jej manžel prispieva na údržbu domu sumou 40,- eur. Navrhovateľka odhadovala manželov príjem zo zamestnania na sumu 1.900,- až 2.000,- eur mesačne netto. S poukazom na vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine (ZoR) žiadala určiť manželské výživné, nakoľko musí uhrádzať potreby domácnosti s maloletými deťmi, údržbu domu, potreby maloletých detí, ako aj svoje vlastné. Manžel jej v tomto smere nepomáha ani finančne, ani iným spôsobom. Manžel navrhovateľky, ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti, žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, v rozsahu ako je popísané v bodoch 4.

- 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aplikoval na zistený skutkový stav ust. § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, a vychádzajúc z nich návrh ako nedôvodný zamietol, keď podľa jeho názoru neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho priznanie. Odchod manžela zo spoločnej domácnosti vyhodnotil ako správne a podľa jeho názoru nevyhnutné riešenie. Konštatoval, že síce manžel dosahuje v porovnaní s manželkou vyšší príjem, nie však vyššiu životnú úroveň, čo odvodzoval

od toho, že navrhovateľka zostala žiť v plne zariadenom a vybavenom rodinnom dome patriacom do spoluvlastníctva manželov, na rozdiel od manžela, ktorý býva v neveľkom prenajatom byte, na ktorého zariadenie si musel vziať úver. Podľa názoru súdu si manžel riadne plnil vyživovaciu povinnosť k spoločnému synovi, tiež prispieval sumou 40,- eur na údržbu domu a uhrádzal polovicu splátok úveru na dom, čím podľa jeho názoru financoval chod domácnosti manželky sumou až 628 eur,- mesačne, čo súd považoval za nie zanedbateľné. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou manželky, že úhrada polovice splátok úverov na dom slúžia k financovaniu vlastného majetku manžela a nie na úhradu potrieb manželky. Splátka hypotéky na nehnuteľnosť obývanú manželkou predstavuje nevyhnutný náklad, ktorého riadne a včasné uhradenie priamo podmieňuje užívanie samotnej nehnuteľnosti. V opačnom prípade by pomerne rýchlo banka pristúpila k vymáhaniu svojho nároku realizáciou záložného práva. Takéto plnenie zo strany manžela preto súd považoval za formu plnenia si vyživovacej povinnosti voči manželke. Za významné považoval tiež to, že na nadobudnutí a budovaní spoločného rodinného domu a jeho okolia sa manžel významnou mierou podieľal, či už finančne, alebo vlastnou prácou, ktorý majetok manželovi nie je umožnené užívať, čo nemožno považovať podľa názoru súdu prvej inštancie za správne z morálneho hľadiska. Nemohla podľa neho obstáť ani argumentácia manželky, že je vzhľadom na veľkosť okolitých pozemkov a hospodárstva nútená najímať si pomocníkov na kosenie a podobné práce. Manžel uviedol, že po svojom odchode zo spoločnej domácnosti chodieval okolo domu robiť, avšak manželke to vadilo a mala voči osobe manžela nevhodné poznámky, čo bolo dôvodom prečo tam (po zazimovaní hospodárstva) v roku 2020 prestal chodiť pomáhať. Manželka podľa názoru súdu tak nemôže teraz očakávať, že manžel jej bude finančne prispievať na výdavky tohto druhu, poťažmo, ak manželka sama manžela riadne neinformovala, že potrebuje pomôcť. Súd tiež prihliadol k tomu, že manželka v roku 2019 previedla na svoje účty, resp. účet svojej sestry vysoké sumy finančných prostriedkov (16.000,- eur). Nie je úplne zrejmé, čo sa s týmito prostriedkami nakoniec stalo, okrem 3.000,- eurovej investície do podielových listov cez správcovskú spoločnosť, ktorú manželka doposiaľ má. Osud zvyšných prostriedkov zostal v podstate nejasný, manželka len uviedla, že z nich cca 9.000,- eur minula na domácnosť. Rovnako je hodnotené v neprospech manželky, že naďalej financuje chod nerentabilnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Súd prvej inštancie uzavrel, že je nepochybné, že výdavky manželky nie sú malé, avšak ťažko objektívne odhadnúť ich účelnosť. Je však zrejmé, že takýto spôsob života manželka nebude v dlhodobejšom časovom horizonte finančne zvládať. Podstatné v tomto smere je, že odôvodnené potreby oboch detí sú kryté, či už výživným zo strany otca (250,- eur), alebo štátnymi dávkami určenými na podporu pestúnskej starostlivosti. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné výživné priznať pre nenaplnenie podmienok vyžadovaných zákona o rodine, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa ( ), tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu primárne zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že návrhu bude v plnom rozsahu vyhovené a t.č. už bývalému manželovi bude určená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 27.11.2020 do 27.10.2021 sumou 500,- eur mesačne, alternatívne navrhovala zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Posúdiac obsah odvolania ťažiskovo uplatňovala dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch) a vychádzajúc z obsahu odvolania tiež nedostatočne zistenom skutkovom stave. So závermi rozhodnutia sa nestotožňuje, tieto jednoznačne namieta ako nesprávne. Poukazuje na to, že až do novembra 2020 t.č. už bývalý manžel neplatil pravidelne splátky hypotéky na spoločnú nehnuteľnosť a tieto nezačal uhrádzať ani po povolenom odklade a tak na výzvu banky prvú splátku v celosti uhradila navrhovateľka a až následne obe strany sa začali podieľať na platení hypotéky rovnakým dielom. Síce spoločne nehospodárili, avšak obaja sú rovnocenne zaviazaní ako dlžníci z hypotekárneho úveru, keďže tento sa týka nehnuteľnosti v ich spoločnom vlastníctve. Nie je pravdou konštatovanie súdu, že navrhovateľka mala byť zvýhodnená tým, že zostala užívať plne zariadený dom, čo pravda nebola, pretože dom nebol a ani v súčasnosti nie je dokončený, dokonca je potrebné zariadiť kúpeľňu. Súd jednostranne neobjektívne vyzdvihuje pričinenie manžela o nadobudnutie a budovanie spoločného domu z dôvodu, že tento mal vyšší príjem, čo je síce pravdou, avšak navrhovateľka mala na starosti celé manažovanie stavby, dokonca na stavbe fyzicky pracovala, organizovala jednotlivé stavebné procesy, keďže manžel chodil z práce až po 18:00 hod., dokonca chodieval aj na týždňové služobné cesty a nie je pravdou, že okolo domu robil, len jedno leto pokosil, a to na viackrát a navrhovateľku stále popritom sledoval a potajomky bral ich spoločný

majetok. Nie je pravdou, že zazimoval dom, nakoľko na jeseň 2020 navrhovateľka utrpela úraz kolena, následne na čo ju manžel videl s barlami v októbri 2020 poslednýkrát, kedy sa tam objavil. Všetku údržbu domu riešila navrhovateľka s barlami spolu s maloletým E. a jeho kamarátom, s pomocou jej rodičov a známych. On nemal snahu ani záujem postarať sa o maloleté deti, školu, nákupy, krúžky, hoci videl, že navrhovateľka je v pohybe obmedzená, chodí o barlách a reálne pomoc potrebuje. Ohlásil sa až cca o pol roka, že by rád videl deti, čo bolo tesne pred pojednávaním a teda zjavne účelovo. V priebehu konania bolo zistené, že si zobral dva spotrebné úvery počas manželstva, o ktorých ju neinformoval, pričom však nehnuteľnosť, ktorú začal užívať, bola plne zariadená, o čom disponovala navrhovateľka vedomosťou, keďže poznala prenajímateľa. Preto nie je pravdou, že si bral úvery kvôli kúpe zariadenia bytu, ktorý začal po odchode z domácnosti užívať. Tieto úvery ako aj ich spotrebovanie tak boli nehospodárne, najmä za stavu, že ešte nemajú vyporiadené BSM a majú spoločné záväzky. Naviac z bankového účtu vybral postupne 15.000,- eur, nevysvetlil ich použitie, vybral ich bez jej vedomia a súhlasu a z genézy predložených aj šetriacich účtov je zrejmé, že si mesačne šetril a odkladal po 500,- eur mesačne, postupne v rôznych sumách, a to aj v období nasledujúcom od podania návrhu na určenie manželského výživného, zatiaľ čo navrhovateľka mala čo robiť, aby zaplatila náklady na spoločnú nehnuteľnosť, chod domácnosti s dvomi maloletými deťmi, čo musela riešiť dokonca aj pôžičkami od svojich rodičov. Už toto poukazuje na zásadný rozdiel v životnej úrovni oboch, dnes už bývalých manželov. Nepopiera, že vzťahy medzi nimi už dlhšie neboli dobré, ale relativizovať postavenie navrhovateľky ako osoby, ktorá sa mala pričiniť (čo podsúva súd v odôvodnení), o eskaláciu konfliktov medzi nimi po tom, čo súd bol informovaný o tom, že manžel použil voči nej v novembri 2019 a tiež na Veľkú noc 2020 neprimerané fyzické násilie, musela dokonca navštíviť lekára, na niekoľko dní stratila sluch z dôvodu poškodenia ušného bubienka, je neudržateľné. Je pravdou, že toto jeho konanie nenahlásila na polícii z dôvodu ochrany predovšetkým maloletých detí, aby neboli stigmatizované ako deti otca, ktorý je vo výkone trestu. Zo strany súdu je to jednoznačne privieranie očí pred skutočnosťou a stieranie rozdielov medzi obeťou a páchateľom. Prešlo odvtedy niekoľko mesiacov, až potom spoločnú domácnosť opustil v júli 2020 dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia a jeho nečakaný, hoci zrejme naplánovaný odchod, keď odišiel presne na XX. narodeniny ich spoločného syna E., si svojimi dopadmi na toto dieťa z hľadiska jeho psychického stavu ani nemožno predstaviť. Dôvodne tak vyvstáva otázka, či toto jeho účelové načasované konanie nemalo za cieľ potrestanie navrhovateľky, aby si následne sama poradila s obhospodarovaním domu, záhrady, sadov, či domácich zvierat, popri tom zabezpečila riadnu starostlivosť o obe maloleté deti, ktoré vídal on len sporadicky, hoci svojich rodičov, bývajúcich len pár kilometrov od bydliska detí, navštevoval takmer denne. Možno sa domnievať, že dôvodom jeho odchodu bol fakt, že si uvedomil, že pri ďalšom konflikte s ňou by jej mohol fyzicky ublížiť ešte viac, čo znamená, že odišiel výlučne z dôvodov na jeho strane, keďže navrhovateľka ho relevantne fyzicky neohrozovala. Ak by dokázal ovládať svoje negatívne emócie a nepriateľský postoj voči nej, mohli sa v pokoji rozviesť, dohodnúť o BSM, bez toho, aby sa ktokoľvek musel sťahovať. Ako sa však navrhovateľka dozvedela, už v tom čase mal priateľku, s ktorou sa stretával, videl ich priamo ich maloletý E., tiež ju informovali jej známi, vrátane majiteľa bytu, v ktorom manžel býval. Samostatné bývanie tak nešlo na jeho ťarchu, ale padlo mu vhod, nakoľko udržiavanie mimomanželskej známosti bolo takto jednoduchšie. Po fyzických útokoch navrhovateľka kontaktovala telefonicky linku pre týrané ženy a manželovi sa snažila vyhýbať, bála sa ho a bojí sa ho doteraz, je pre ňu nemysliteľné, že by sa s ním mala niekde stretnúť osamote. Hoci on prostredníctvom zaslaného jej e-mailu verbalizoval, že jej pomôže so starostlivosťou o spoločné nehnuteľnosti, k reálnej pomoci z jeho strany nikdy neprišlo. Navrhovateľka si teda neužívala benefity spoločných nehnuteľností, naopak bola zaťažená zabezpečením starostlivosti o ne skomplikovanej tým, že u nej došlo k úrazu a tak nemohla fyzicky zabezpečiť väčšinu prác okolo domu, musela nájsť niekoho, kto to fyzicky vykonal a za to mu zaplatiť. Nepovažuje teda pomery bývalých manželov za približne rovnaké, naopak, navrhovateľka bola po úraze s povinnosťou starostlivosti o spoločné nehnuteľnosti, ako aj o obe maloleté deti so zníženým príjmom v dôsledku úrazu jednoznačne znevýhodnená celkovo, nielen finančne oproti bývalému manželovi, ktorému ubudla starostlivosť o spoločné nehnuteľností, ich financovanie a tiež starostlivosť o maloletého E.. Je pravdou, že začal otec zasielať na dieťa výživné, avšak ktoré si sám určil a nedosahovalo ani len spodnú hranicu výživného v zmysle ustálenej súdnej praxe vzhľadom na jeho príjem a fakt, že v tom čase mal E. už XX rokov. Na mladšieho G., ktorý bol počas manželstva v pestúnskej starostlivosti manželov, neprispel žiadnou sumou a na platbe hypotéky v 1-ici sa začal podieľať až na prelome rokov 2020/2021 na výzvu banky. Po úhrade týchto položiek mu zostával zvyšok jeho príjmu na jeho vlastné potreby, čo bolo 4-násobne viac v porovnaní s príjmom navrhovateľky z nemocenského. Z nemocenských dávok a z výživného na E. tak musela uhrádzať chod domácnosti s dvomi maloletými deťmi, ich potreby v celom rozsahu, svoje potreby vrátane zdravotných, ako aj údržbu a chod spoločných nehnuteľností. Išlo teda o výrazný nepomer medzi oboma manželmi. Záver súdu, že

bývalý manžel tak zo svojho príjmu financoval chod domácnosti manželky sumou 628,- eur mesačne, čo súd považoval za nie zanedbateľné, je tak zjavne skreslený, tendenčne slúžiaci k odôvodneniu samotného zamietnutia návrhu. Predmetnými platbami si totiž manžel plnil len svoje zákonné povinnosti, a to výživné na dieťa a zmluvné - splátky polovice úveru, ktoré mu vyplývali z úverovej zmluvy. Suma 40,- eur mesačne na domácnosť je vskutku zanedbateľná. Hypotéka a jej platby neboli určené na financovanie navrhovateľky, ale boli adresované priamo banke a navrhovateľku tieto splátky nijako nezvýhodňujú. Pokiaľ poukazoval čiastku 40,- eur na údržbu nehnuteľností, túto si určil sám bez ohľadu na náklady potrebné na jej vynaloženie. Ide o čiastku symbolickú, účelovú, aby mohol argumentovať, že sa na údržbe domu podieľal. Ide však o údržbu aj jeho vlastného majetku, nie o plnenie vyživovacej povinnosti voči manželke. Podľa vykonaného dokazovania dosahoval manžel za posudzované obdobie príjem 1.867,- eur. Po odpočítaní výživného, polovice splátky úveru a platby 40,- eur na údržbu domu mu zostalo 1.239,- eur len pre jeho potreby (bývanie, strava, ošatenie, hygiena, pohonné hmoty a pod.). Príjem navrhovateľky bol v posudzovanom období tvorený nemocenskými dávkami vo výške 475,- eur mesačne. Na maloletého G. poberala navrhovateľka príspevok od štátu a opatrovateľské, nakoľko je v pestúnskej starostlivosti, vo výške 387,50 eur mesačne, z čoho príspevok náhradnému rodičovi predstavuje 191,30 eur a príspevok dieťaťu 196,20 eur. Poberala rodinné prídavky na E. 24,95 eur mesačne. Iný príjem nemala. Výdavky na domácnosť boli spolu 699,- eur. Naviac navrhovateľka platila polovicu splátok úveru, svoje zdravotné náklady, po uhradení nevyhnutných nákladov jej zostala čiastka 41,95 eur. Je pravdou, že zostala sama, na základe dobrovoľného rozhodnutia manžela, v zariadenom rodinnom dome, avšak s jeho užívaním mala spojených viac povinností ako benefitov. Ani časť nehnuteľnosti sa nedala použiť napríklad na krátkodobý prenájom, aby si mohla s deťmi prilepšiť. Nemohla nikam s deťmi len tak odísť, keďže by ťažko hľadala niekoho, kto ju zoberie do podnájmu s dvomi maloletými deťmi. Bola odkázaná zostať a postarať sa o predmetné nehnuteľnosti ako vedela, čím samozrejme udržiavala, resp. zvýšila hodnotu aj majetku manžela. Čo bolo v jej fyzických možnostiach, to zvládla, čo nebolo, musela požiadať o pomoc tretie osoby, samozrejme za odplatu. Argument o agresivite barana považuje za absolútne tendenčný, pretože manžel o tom vedel a neriešil to ani po útoku na jeho osobu. Neriešil to ani po tom, ako zviera napadlo ich syna a tiež navrhovateľku. Po jeho odchode zostala sama na obhospodarovanie celej nehnuteľnosti a pri starostlivosti o pozemok a sady sa baranovi nedalo vyhnúť, aby sa nikdy nedostala do jeho blízkosti. Snáď súd nebude napokon tvrdiť, že si zranenie zapríčinila sama. Poukazuje na znenie ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Pri porovnaní pomerov oboch manželov je absolútne jasné, že ich životné úrovne od podania návrhu do zániku manželstva boli absolútne odlišné, vzdialené, a to na ťarchu navrhovateľky. Celý rozsudok, vrátane odôvodnenia je účelovo koncipovaný proti osobe navrhovateľky, naznačujúc, že vyprovokovala opakované fyzické útoky manžela voči nej, ktoré mali za následok jej zdravotné problémy, že mohla za to, že neriešila, že sa na spoločnom pozemku nachádza baran, ktorý mal byť agresívny, že mohla za odchod manžela, ktorý sa slobodne a bez konzultácie s ňou rozhodol opustiť nielen spoločnú domácnosť a nehnuteľnosť, ale aj manželku s oboma deťmi, a to v deň narodenín ich spoločného syna. Odôvodnenie preto nie je objektívne, ani nestranné. Pokiaľ ide o ďalšie výčitky zo strany súdu, že neuvážene mala podnikať a urobiť v minulosti prevody väčších súm financií, tak k týmto skutočnostiam sa podrobne vyjadrovala už na pojednávaní, súd sa s nimi však objektívne nevysporiadal. Z hľadiska zdravotného stavu sa podnikaniu venovať nemohla, ale obchodná spoločnosť musela zostať aktívna kvôli dopredávaniu tovaru na sklade. Prevody z účtov zdokladovala, vysvetlila a podrobne zdôvodnila. Súd poukazuje na čiastku 10.000,- eur, ktoré z opatrnosti vybrala a postupne minula na potreby domácnosti a detí, úhrady nedoplatkov na energie a kúpu peliet na kúrenie, elektrospotrebičov, opravu auta a pod., ktoré ak by mala k dispozícii, nepotrebovala by podávať návrh na manželské výživné, čo urobila až potom, čo zostala PN kvôli úrazu, klesol jej príjem a zvýšili sa jej výdavky. V čase spotrebovania týchto financií navrhovateľka netušila, že raz si manžel nájde mimomanželskú známosť, odíde z domu a ona zostane na všetko sama, že utrpí úraz, ktorý jej situáciu ešte viac skomplikuje. Súd negatívne hodnotí navrhovateľku za jej finančné prevody, pričom väčšina z nich bola realizovaná na jar 2019, teda mimo posudzovaného obdobia, avšak v odôvodnení rozsudku neuvádza a nevysporiadava sa s tým, že manžel, ako bolo zistené z predložených výpisov z bankových účtov, vybral postupne sumu 15.000,- eur, nevysvetlil ich použitie, urobil tak bez jej súhlasu, tiež z jeho účtov vyplýva, že si mesačne šetril a odkladal, a to v období od podania návrhu na určenie manželského výživného, zatiaľ čo navrhovateľka mala čo robiť, aby zaplatila nevyhnutné výdavky. Súd tiež poukazuje na fakt, že výživné nie je možné priznať aj pre rozpor s dobrými mravmi, avšak v odôvodnení nijako bližšie nešpecifikuje, aké konanie navrhovateľky považuje za s dobrými mravmi rozporné. Rozhodnutie aj v tomto smere je nepreskúmateľné a neurčité. Záverom poukazuje tiež na to, že v posledných rokoch manželstva jej manžel zvykol hovoriť, že je „hovno, patrí medzi hovná a skončí pod mostom bez detí“. Jeho konania pred a po odchode zo spoločnej

domácnosti naznačuje, že o tento ním tvrdený stav sa zrejme naozaj aj snažil. Oprávnene sa však pýta, najmä s poukazom na správanie manžela, jeho fyzické útoky, v dôsledku ktorých potrebovala lekárske ošetrenie, sledovanie osoby navrhovateľky, nazeranie do jej mobilu, či notebooku, plánovaný odchod zo spoločnej domácnosti bez toho, aby dal uvedené vopred vedieť manželke a deťom, nezáujem o maloleté deti, o pomoc manželke s deťmi, či údržbou domu po úraze, mimomanželskú známosť manžela, kto z účastníkov konal v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi.

5. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti (t.č. už bývalý manžel navrhovateľky) vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru argumentácie odvolateľky sú protichodné. Na jednej strane táto tvrdí, že manžel ju fyzicky napadol a týral, na druhej strane, že zbabelo opustil spoločnú domácnosť. Nemohol však zostať v spoločnej domácnosti s agresívnou, dominantnou ženou, ktorá ho dokáže vyprovokovať ku konaniu, ktorého by neskôr mohol ľutovať, navyše v prítomnosti maloletých detí. Pod zámienkou svojho podnikania zanedbávala navrhovateľka rodinu, na ťarchu zvýšeného úsilia manžela. Ona zavinila, že ako múdrejší ustúpil a vykonal preventívne opatrenia na svoju ochranu a ochranu záujmov detí a zo spoločnej domácnosti odišiel. To, že sa už nemal kto starať o domácnosť jej vadilo a prehlbovalo nenávisť k manželovi, ktorý si toto dovolil, pričom kto je dominantný a agresívny a kto submisívny a rozvážny, bolo možné pozorovať aj na pojednávaní vo veci. Prioritou navrhovateľky nebol záujem detí, ani záujem na kultivovanom rozchode, ale peniaze. Zneužila odchod manžela k tomu, aby manipulovala deti proti nemu, obmedzovala kontakt s nimi. Na jednej strane obviňuje manžela, že vybral zo spoločných peňazí 15.000,- eur, na druhej strane svoje výbery vysvetľuje ako obranu proti jeho márnotratnosti. Nevysvetlila postupné výbery z účtu, ktoré vykonávala v r. 2019 a naďalej. Navrhovateľka býva v rozsiahlom, nadštandardnom rodinnom dome s veľkým priľahlým pozemkom, ktorý je kompletne zariadený. Manžel neodišiel z domu dobrovoľne. Našiel si nájomný dvojizbový byt, ktorý nebol dostatočne zariadený tak, aby poskytoval štandardné užívanie, preto si zobral dve pôžičky. Navrhovateľka stratila práceneschopnosť v dôsledku úrazu, kedy ju poranil baran, ktorého chová na pozemku spolu s ďalšími ovcami, pričom k tomu došlo jej neopatrnosťou, napriek tomu, že vedela, že je baran agresívny, útočí, prišla s ním do kontaktu. Manželka je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, ktorú dotuje zo spoločných peňazí patriacich do BSM. Tvrdí však, že spoločnosť nevykazuje zisk. Toto nie je podstatné, ale podstatné je to, že navrhovateľka je podnikateľom a nemôže ísť na ťarchu manžela jej neúspech v podnikaní. Nie je rozhodujúci príjem reálny, ale konanie, v dôsledku ktorého sa zisk nevytvára. Ide tu o neprimerané riziká z jej strany, ktoré dôvodne išli na jej ťarchu. On nevie nič o pôžičke od rodičov. Na jednej strane tvrdí, že nemá s deťmi z čoho žiť, na druhej strane nakúpila cenné papiere. Je vylúčené, aby si nepamätala, na čo postupne minula čiastku 10.000,- eur. On jej ponúkal zmeny v bývaní tým, že on zostane v dome s deťmi a ona sa presťahuje do nájmu, s čím nesúhlasila. Tiež je ponúkal možnosť predaja spoločných pozemkov, či spoločnej garáže. Ona na rozdiel od neho býva v luxuse, preto nie sú splnené komplexne podmienky na priznanie jej výživného, ktoré na viac považuje za rozporné s dobrými mravmi.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný dôvodmi odvolania ( ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že toto je potrebné podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti zo strany v tom čase ešte jej manžela k nej, dôvodiac, že neboli pre priznanie ňou požadovaného nároku splnené zákonné predpoklady.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním napadla navrhovateľka, navrhujúc ťažiskovo pre nedostatočne (nesprávne a neúplne) zistený skutkový stav veci s následkom nesprávnych skutkových a právnych záverov na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, jeho zrušenie a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (dôvody na odvolanie vedené v ust. , a ).

9. Odvolací súd po preskúmaní rozhodujúcich skutočností dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.

10. Podľa o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 75 ods. 2 zák. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, vyplývajúca z vyššie uvedeného citovaného ustanovenia, je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach z manželského zväzku vyplývajúcich. Rozdelenie úloh v rodine a manželstve predpokladá, že niektorý z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť „na úkor“ vlastnej pracovnej činnosti, preto sa rovnosť manželov neuplatňuje mechanicky. Vychádzajúc zo znenia zákona, pre potreby rozhodovania o nároku na manželské výživné je potrebné skúmať potreby oprávneného, a zároveň právne relevantnú skutočnosť, ktorou je výkon starostlivosti o domácnosť. Zo znenia zákona už nevyplýva, že musí ísť o spoločnú domácnosť, ale podporne možno vyvodiť, že musí ísť o uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria, vrátane osobnej starostlivosti o deti. Pojem rodina je chápaný širšie než pojem manželstvo, alebo než len spoločenstvo osôb založené na biologických vzťahoch. Keďže uspokojovanie potrieb rodiny samostatne nárokovať nemožno, tento je subsumovateľný pod ustanovenie o plnení niektorej z vyživovacej povinnosti, v tomto prípade manželského výživného. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, zákon vyžaduje, aby mali rovnakú životnú úroveň.

15. Aj (nielen) pri úvahách, či je možné priznať výživné vo svetle ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine (rozpor s dobrými mravmi), je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli k vzniknutej situácii neplnenia si vyživovacej povinnosti, a to aj v kontexte ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine, ktoré určujú práva a povinnosti manželov.

16. Z ust. § 18 Zákona o rodine vyplýva, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine zase stanovuje povinnosť oboch manželov starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

18. Rovnako je potrebné sa pri rozhodovaní o takomto nároku vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. Úspech takéhoto nároku nie je daný len vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň, čo je práve aplikáciou zásady solidarity vnesenej do praxe, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napríklad v dôsledku starostlivosti o domácnosť, alebo o deti. To, ako si konkrétne manželia upravia spôsob a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie potrieb rodiny, je predovšetkým vecou dohody. V praxi sa však vyskytujú prípady, ako je tomu tiež v posudzovanej veci, keď zárobkovo činný manžel sa sám rozhodne, akú sumu bude mesačne poskytovať druhému manželovi na vedenie domácnosti, či výživu detí a zvyšok príjmu si ponecháva pre vlastnú potrebu. Obranu proti takémuto spôsobu hospodárenia poskytuje, a to bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, práve ust. § 71 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o takomto nároku teda nestačí len zistiť výšku príjmov oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov, dôvodmi nepodieľania

sa na uspokojovaní potrieb rodiny, ako aj porušenia povinností z hľadiska ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine. Výkon osobnej starostlivosti o deti a rodinu je cenený rovnako, ako zárobková činnosť. Manžel, ktorý obstaráva uspokojovanie potrieb rodiny, má byť zásadne chránený tak, aby sa nedostal do nevýhodnejšieho postavenia v dôsledku či už straty svojho zamestnania, či výkonu starostlivosti o mal. deti, či iných členov domácnosti, či zdravotných problémov a v dôsledku toho skrátenia možností, prípadne absolútneho znemožnenia dosiahnutia príjmu, ktorý by bol spôsobilý adekvátne z jeho strany nielen vlastné potreby, ale aj potreby rodiny uspokojiť a dôsledkom takejto situácie v ktorej by sa ocitol, by bola rozdielna životná úroveň (na jeho ťarchu) oproti druhému z manželov. Dispozícia určitou primeranou sumou peňazí, ktorá zabezpečuje úhradu osobných potrieb, či potrieb rodiny pre najbližšiu budúcnosť, ešte neznamená, že manžel, ktorý takouto sumou disponuje, nemá nárok na výživné voči druhému manželovi. Pri rozhodovaní treba brať do úvahy, že každému hospodáreniu, patrí aj dispozícia primeranými peňažnými rezervami, ktorých sa účastník, kým nedôjde k mimoriadnym prípadom, inak nedotýka. O tom, že vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi ovládaná princípom solidarity, má v hierarchii vyživovacích povinností prioritné postavenie, nemožno pochybovať.

19. Vychádzajúc z článku 6 základných princípov , v spojitosti s ustanoveniami a , súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24.apríla 2003 sp. zn. všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania.

20. Vyhodnotením doposiaľ vykonaným dokazovaním zistených skutočností vo svetle vyššie uvedených teoretických východísk, možno prisvedčiť odvolateľke, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o jej nároku, teoretickými zákonnými východiskami ovládajúcimi jej nárok dôsledne nespravoval. Z hľadiska posúdenia vecnej problematiky manželského výživného súdom prvej inštancie, nemožno považovať ani výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania v prvoinštančnom konaní za dostatočný podklad pre konečné rozhodnutie v otázke, ktorá bola predmetom posudzovania.

21. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v čase podania návrhu účastníci konania boli stále manželia, k zániku manželstva došlo 27.10.2021 v dôsledku rozvodu, ktorým časovým obdobím je aj vymedzená možnosť priznať za splnenia zákonných predpokladov navrhovateľke požadovaný nárok.

22. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že do 01.07.2020 spolu žili v obci L. v spoločnom rodinnom dome, ktorý je podľa údajov katastra nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. L. spolu s garážou a priľahlými pozemkami o rozlohe cca 2.933 m2. Dom, garáž, ako aj priľahlé pozemky sú zaťažené záložným právom v prospech Y.y. Výška mesačnej splátky úveru poskytnutého Y.. je 552,32 eur. Okrem toho manželia splácajú ďalší úver poskytnutý J.., a to mesačnými splátkami po cca 123,- eur. Za rok 2020 bola k uvedeným nehnuteľnostiam vyrubená daň z nehnuteľností vo výške 30,49 eur a poplatok za komunálny odpad vo výške 64,- eur.

23. Manžel (bývalý) sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval počas trvania manželstva a to dňa 01.07.2020 (navrhovateľka tvrdí, že v deň narodenín ich syna a bez predchádzajúceho upovedomenia ich o tomto kroku) a prenajal si jednoizbový byt v R. V., kde býva doposiaľ (zmenu v odvolacom konaní netvrdí). Manželka naďalej zostala bývať v spoločnom dome manželov spolu so synom účastníkov E. L. (nar. XXXX) a maloletým G. V., zvereným do spoločnej pestúnskej starostlivosti oboch manželov.

24. Sporným nebolo, že odchodu manžela zo spoločnej domácnosti predchádzali dlhodobo vzájomne narušené vzťahy medzi manželmi. Bývalý manžel tvrdí, že manželka sa ho snažila vyprovokovať ku konfliktom, aby ho mohla následne kriminalizovať, preto z preventívnych dôvodov aby sa nedopustil konania, ktoré by musel potom ľutovať zo spoločnej domácnosti odišiel. Navrhovateľka tvrdí (tiež v

priebehu odvolacieho konania), že zo strany manžela počas trvania manželstva bola opakovane fyzicky napadnutá, boli jej spôsobené zranenia a faktom je, že tieto jej tvrdenia v rámci vyjadrenia k odvolaniu bývalý manžel výslovne nepopiera. Ako ďalší dôvod odchodu manžela zo spoločnej domácnosti (o ktorom sa mala dozvedieť dodatočne) navrhovateľka uvádza jeho mimomanželskú známosť, ktorú tento počas trvania manželstva mal udržiavať a odchodom zo spoločnej domácnosti ďalej rozvíjať, ktorá ako tvrdí aj trvá s tým, že o tejto má vedomosť tak prenajímateľ bytu v ktorom aktuálne bývalý manžel býva, ako aj ich spoločný syn E., ktoré tvrdenia navrhovateľky rovnako v priebehu odvolacieho konania bývalým manželom popreté neboli.

25. Po odchode bývalého manžela zo spoločnej domácnosti starostlivosť o spoločný majetok, hospodárstvo vrátane zvierat, i mal. deti (tiež dieťa v pestúnskej starostlivosti) prevzala výlučne navrhovateľka. Podľa jej tvrdení manžel prvý polrok po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa o nich vôbec nezaujímal, nenavštívil ich, kontaktoval ich až pred nariadeným pojednávaním v tejto veci. Bývalý manžel to v princípe nepopiera, len tvrdí, že do jesene 2020 manželke s hospodárstvom pomáhal (tiež s jeho zazimovaním koncom daného roku), potom s tým skončil, pretože mu prekážali verbálne útoky navrhovateľky na neho. 26. Po odchode zo spoločnej domácnosti bývalý manžel začal prispievať výživným na spoločného syna E. vo výške 250,- eur mesačne a na chod domu sumou 40,- eur mesačne, pričom nebolo sporným, že obe tieto čiastky, teda ich výšku si určil sám na základe vlastného rozhodnutia. Tvrdil, že od odchodu zo spoločnej domácnosti platil aj polovicu mesačných splátok úverov, ktorými sú manželia zaťažení, a to 276,16 eur ako polovicu splátky hypotekárneho úveru poskytnutého Y. a čiastku 61,50 eur ako polovicu splátky úveru poskytnutého im J.. Navrhovateľka nespochybňuje platby výživného a platby na chod domu, avšak tvrdí, že splátky úverov, resp. polovicu, ktorá pripadá na bývalého manžela, tento začal platiť až na prelome rokov 2020/2021, a to po tom, ako k týmto úhradám bol zo strany veriteľa vyzvaný (teda nie od júla 2020), ktoré tvrdenia navrhovateľkin bývalý manžel ani v konkrétnosti nepopiera).

27. Manžel je zamestnaný v spoločnosti H. R.. Za obdobie 11/2020 - 04/2021 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 1.867,- eur (č.l. 468).

28. Podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.07.2021 a príjmových pokladničných dokladov manžel za prenájom bytu v R. V. platí nájomné vo výške 300,- eur + 70,- eur mesačne za služby a energie, t.j. spolu 370,- eur mesačne.

29. Ďalšie výdavky manžela predstavujú sumu cca 460,- eur, z čoho je cca 100,- eur mesačne (1.196,- eur/rok) rizikové životné poistenie, 7,- eur mesačne (83,- eur/rok) poistenie domu, 30,- eur internet, 36,- eur mobil, 100,- eur pohonné hmoty na cestu do práce, 80,- eur servis a poistenie auta (800,- eur/rok servis + 125,- PZP/rok + 39,- eur/rok pripoistenie sedadiel), 10,- eur doplatky na lieky, 197,- eur (96,- eur PSS + 101,- eur O.) splátky spotrebných úverov čerpaných podľa tvrdenia manžela na zariadenie novej domácnosti, čo však navrhovateľka spochybňuje tvrdiac, že podľa vedomosti od prenajímateľa bol byt plne zariadený.

30. Manželka bola do 04.06.2021 zamestnaná vo výrobe úľov u L. L., kde v období od 11/2019 do 08/2020 dosahovala čistý príjem v priemernej výške 707,50 eur. Pri skončení pracovného pomeru v júni 2021 pre nadbytočnosť, jej zamestnávateľ vyplatil ešte sumu 215,60 eur.

31. Od septembra 2020 však navrhovateľka (teda v rozhodnom období) bola dlhodobo práceneschopná, a to najmä v dôsledku opakovaného úrazu kolena, ktorý si v konečnom dôsledku vyžiadal operačný zákrok. K úrazu došlo tak, že raz ju napadol ich agresívny baran, druhý raz ju zranil cudzí pes. Nebolo sporné medzi manželmi, že baran ktorý zranil manželku bol agresívny aj v minulosti. Napadol aj manžela aj jedno z detí.

32. Počas práceneschopnosti boli manželke vyplácané nemocenské dávky v priemernej výške cca 459,- eur mesačne.

33. V súvislosti s pestúnskou starostlivosťou o maloletého G. V. bolo manželke vyplácaných 387,50 eur mesačne, a to v skladbe opakovaného príspevku náhradnému rodičovi vo výške 191,30 eur mesačne a opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti vo výške 196,20 eur mesačne, ktoré prostriedky mali slúžiť primárne na úhradu nákladov maloletého G. V..

34. Manželka uvádzala výdavky na domácnosť vo výške cca 699,- eur mesačne (cca 76,- eur - elektrina + 16,- eur - vývoz spetiku + 10,75 eur - Satro + 15,79 eur - TV magio + 150,- eur - rozvoz detí do školy a na krúžky + 13,- eur/157,- eur ročne/ PZP auta + 33,- eur /400,- eur ročne/ - palivové drevo do kachieľ + 80,- eur /720-1200,- eur ročne/ - pelety na kúrenie + 350,- eur strava + 40,- eur drogéria.

35. Okrem toho hradila polovicu splátok úverov na dom vo výške 276,- eur + 61,50 eur a synovi povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu na motorku vo výške 3,25 eur mesačne /39,- eur ročne. V súvislosti so svojou liečbou manželka uvádzala výdavky vo výške 49,- eur na injekcie indikované lekárom a 20,- eur mesačne na výživové doplnky.

36. Manželka je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti E.., ktorá je aktuálne stratová. Z predložených výpisov je zrejmé, že účet spoločnosti bol v rozhodujúcom období mesačne dotovaný zo strany manželky sumami v rozpätí cca od 100 - 200,-. Z účtu spoločnosti odchádzali úhrady napr. za mobilné služby spoločnosti S., splátky nejakých úverov, úhrady zrejme účtovníckych služieb.

37. V konaní bolo tiež preukázané, že manželka v marci roku 2019, (viac ako rok pred rozhodným obdobím) previedla zo spoločných prostriedkov na iné účty postupne v rôznych čiastkach spolu sumu 16.000,- eur.

38. Na strane druhej však navrhovateľka tvrdí, že bývalý manžel z bankového účtu vybral postupne v princípe rovnakú čiastku 15.000,- eur, avšak vzťahujúcu sa k rozhodnému obdobiu, nevysvetlil ich použitie, vybral ich bez jej vedomia a súhlasu a z genézy predložených šetriacich účtov je tiež zrejmé, že si mesačne šetril a odkladal po 500,- eur, a to aj v období nasledujúcom od podania návrhu na určenie manželského výživného.

39. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil na ťarchu navrhovateľky, keď jej bližšie nešpecifikovanému konaniu, či okolnostiam pripísal rozpor s korektívom dobrých mravov a za súčasného posúdenia, že podiel na splácaní úveru, platenie výživného a čiastka 40,- eur na domácnosť, ktoré t. č. už bývalý manžel na potreby členov domácnosti prispieva, je postačujúcou v okolnostiach pre záver o v princípe rovnakej životnej úrovne oboch manželov v rozhodnom období. Rozhodnutie manžela pre odchod zo spoločnej domácnosti vyhodnotil ako správne a zrejme nevyhnutné riešenie. Dôsledky odchodu manžela zo spoločnej domácnosti, pokiaľ ide o bytové pomery, pripísal na ťarchu navrhovateľky, ktorá podľa jeho názoru zostala žiť v luxuse na rozdiel od manžela, ktorý musí bývať v neveľkom prenajatom byte, na ktorého čiastočné zariadenie si musel vziať spotrebný úver, nemôže užívať spoločný majetok, čo sa súdu prvej inštancie javí ako amorálne. Za nezanedbateľný a zjavne postačujúci považoval príspevok na chod domácnosti navrhovateľky v podobe výživného spoločnému synovi, príspevku na údržbu domu 40,- eur mesačne a splácanie polovice splátok úveru na dom. Na ťarchu navrhovateľky zároveň pripisuje prevod zisteného obnosu finančných prostriedkov v roku 2019 na iné účtu, či skutočnosť, že financovala čiastkami 100,- až 200,- eur mesačne chod nerentabilnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je jedinou konateľkou. Sumárne tak v daných okolnostiach videl nenaplnenie podmienok vyžadovaných § 71 ods. 1 pre priznanie požadovaného nároku, ktorý zároveň považoval za rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

40. Vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie odvolací súd nezdieľa, keďže nie všetky čiastkové závery, na ktorých je založený, majú oporu v skutkových okolnostiach danej veci pri súčasnej absencii dôsledného vysporiadania sa s rozhodujúcimi kritériami uplatnený nárok ovládajúcimi.

41. O tom, že navrhovateľka sa odchodom manžela zo spoločnej domácnosti, ktorý bol naviac náhly a tiež následnou dlhodobou práceneschopnosťou v dôsledku utrpeného úrazu dostala do nevýhodnejšieho postavenia ako jej manžel, nemožno pochybovať. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že spolu s ich spoločným dieťaťom a ďalším maloletým dieťaťom, ktoré mali s manželom v spoločnej pestúnskej starostlivosti, zostala bývať v spoločnom rodinnom dome, kde takto tvoria spoločnú domácnosť a na strane druhej, manžel odišiel bývať len do jednoizbového bytu (viac či menej zariadeného). Vezmúc totiž do úvahy dôsledky jeho odchodu zo spoločnej domácnosti spočívajúce v tom, že to bola navrhovateľka, na ktorú boli takto prenesené všetky povinnosti spojené so starostlivosťou o spoločný majetok, hospodárstvo, domácnosť a jej členov, teda o ich spoločného syna a tiež o ďalšie

maloleté dieťa, ktoré majú v spoločnej pestúnskej starostlivosti, naviac, s prihliadnutím na úraz, ktorý utrpela v dôsledku ktorého bola dlhodobo PN a mala obmedzenú pohyblivosť (chodila s barlami), rozhodne nemožno pripísať na jej ťarchu skutočnosť, že na rozdiel od manžela zostala bývať „v luxuse“, ako to podsúval manžel a nekriticky to prevzal do odôvodnenia svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie. Pokiaľ totiž samotný manžel pred súdom tvrdil, že na ich spoločnom hospodárstve sa „narobil ako kôň“, ako možno charakterizovať situáciu na strane navrhovateľky, ktorá prevzala sama, ako žena, (pretože bola k tomu prinútená, keďže ju odchodom zo spoločnej domácnosti manžel do takéhoto postavenia bez jej voľby uviedol) celú ťarchu starostlivosti o spoločný majetok, hospodárstvo, zvieratá, ktoré ho tvoria a tiež zodpovednosť za starostlivosť o deti. Manžel v princípe dobrovoľne spoločnú domácnosť opustil, pričom nemožno vylúčiť, že participačnú úlohu v tomto kroku mohla zohrávať skutočnosť, že už v tom čase mal mimomanželskú známosť (tvrdenia navrhovateľky v tomto smere nepopiera), a na rozdiel od navrhovateľky po odchode mohol viesť starostlivosťou o spoločný majetok, či deti neobmedzený a nezaťažený život. Za týchto okolností skutočnosť, že na rozdiel od navrhovateľky žil v jednoizbovom byte, či nemohol užívať spoločný majetok, považovať za amorálne (na ťarchu navrhovateľky) je neudržateľné. Nielen, že manželovi nič reálne nebránilo, ale bolo priamo jeho povinnosťou a zodpovednosťou na starostlivosti o spoločný majetok a jeho udržiavanie spolu s navrhovateľkou sa podieľať bez ohľadu na to, či s ňou chcel aj partnersky žiť, alebo chcel žiť s inou ženou a rovnako sa podieľať na každodennej starostlivosti o ich spoločné dieťa a tiež dieťa zverené im do pestúnskej starostlivosti, ktorej zodpovednosti ho jeho odchod zo spoločnej domácnosti z hľadiska zákona nezbavil, v ktorom smere však bol nečinný. Ani tvrdenia o tom, že navrhovateľka ho mala údajne provokovať k verbálnym útokom a on sa obával, či by sa nedopustil voči nej konania, ktoré by mohlo byť kriminalizované, jeho nečinnosť v tomto smere neospravedlňujú. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa teda javí, že to bola navrhovateľka, ktorá v každom smere bola po odchode manžela zo spoločnej domácnosti znevýhodnená, obmedzená vzniknutými okolnosťami, spoločnými záväzkami, ktoré dopadali výlučne na ňu a nehovoriac už o dôsledkoch úrazu, ktorý utrpela a ktorý vo výsledku ju zjavne, aj vzhľadom k nárokovanému obdobiu prinútil (keďže reálne uspokojovať potreby domácnosti a teda aj svoje mohla len z dávok nemocenského poistenia), uchádzať sa o výživné zo strany svojho manžela. Za adekvátny (plnohodnotný) podiel v okolnostiach danej veci na úhradách všetkých potrieb domácnosti a tiež jej všetkých členov, nemožno považovať skutočnosť, že sa podieľal (aj to je sporné odkedy) len na splátkach spoločných úverov v jednej polovici, keďže to jednak neboli (ako správne na to poukazuje aj navrhovateľka), prostriedky určené na spotrebovanie, ale poukazované priamo bankám, ktoré úvery poskytli a v rovnakej výške sa na týchto splátkach podieľala samotná navrhovateľka, teda prostredníctvom plnenia si zmluvnej povinnosti splácať úvery použité na financovanie nadobudnutia vlastného majetku navrhovateľka žiadnym spôsobom na úkor manžela zvýhodnená nebola. Majetok je stále v ich spoločnom vlastníctve, takže rovnocenné participovanie na plnení záväzkov k nemu sa viažucich je prirodzené. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť na dieťa, či zanedbateľný príspevok 40,- eur na chod domu, ide o čiastky, ktoré si vlastným rozhodnutím určil samotný manžel bez toho, aby ich výšku z hľadiska opodstatnenosti, či už vo vzťahu k maloletému dieťaťu, pokiaľ ide o reálne náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na jeho odôvodnené potreby, alebo vo vzťahu k prevádzke a udržiavaniu spoločného majetku, s navrhovateľkou konzultoval, či sa na nich dohodol (odvolací súd poznamenáva, že na čas po rozvode mu bolo určené výživné na mal. dieťa 370,- eur mesačne). Vezmúc do úvahy už len tieto skutočnosti, ktoré indikujú k záveru o porušení zákonných povinností daných ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine zo strany manžela v rozhodnom období (porušenie povinnosti žiť spolu, byť si verní, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť) pri doterajšej absencii významných, na ťarchu navrhovateľky objektívne v tomto smere vyznievajúcich skutočností, záver o tom, že vo svetle imperatívu dobrých mravov uplatnený nárok čo do základu (nie čo do výšky) navrhovateľke nemožno priznať ako nemajúci oporu v skutkových okolnostiach, nemožno považovať za správny.

42. Pokiaľ ide o príčiny, v dôsledku ktorých sa navrhovateľka ocitla v celkovo (tiež finančne) v nevýhodnejšom postavení ako jej manžel, okrem dôsledkov samotného odchodu manžela to bol tiež jednoznačne utrpený úraz a s ním spojená následná dlhodobá PN navrhovateľky, vo vzťahu k príčinám ktorého je absolútne neudržateľným podsúvanie toho, že by mohol byť dôsledkom nezachovania si potrebnej opatrnosti navrhovateľkou, resp. nezabezpečenia na hospodárstve sa nachádzajúceho zvieraťa (barana) dostatočne na to, aby ju nemohol napadnúť, keď sa k nemu priblížila. O tom, že na hospodárstve sa nachádza takto agresívne zviera, manžel v čase odchodu zo spoločnej domácnosti nesporne vedel, keďže v priebehu konania nespochybňoval, že predtým toto zviera napadlo aj jeho a

napadlo tiež jedno z mal. detí. Napriek tomu spoločnú domácnosť opustil a navrhovateľku, ako aj obe maloleté deti, ponechal na hospodárstve, kde sa takéto zviera nachádza, vo vedomí, že kedykoľvek môže prísť k tomu, že zviera ich môže napadnúť a nevykonal žiadne opatrenia, aby takúto možnosť eliminoval. Hypotetické úvahy takéhoto charakteru v zjavnej snahe odviesť pozornosť od nesporného faktu, že jednoznačne znevýhodnenou bola v rozhodnom období navrhovateľka, nie sú namieste. Bývalý manžel síce t. č. uvádza, že navrhoval navrhovateľke po odchode zo spoločnej domácnosti rôzne riešenia celkovo vzniknutej situácie (mal navrhovať, že by s deťmi na hospodárstve a v dome zostal žiť on a ona by sa presťahovala do prenajatého bytu) zároveň však neuviedol či išlo o návrhy realizovateľné minimálne z hľadiska či už potrieb a záujmov mal. detí, alebo ich postojov k takémuto riešeniu. Je tu totiž celý rad faktorov, ktoré na realizáciu takejto možnosti majú ťažiskový dopad. Skutočnosť, že v rozhodnom období bol príjem manžela významne vyšší oproti výške nemocenských dávok navrhovateľky, ktoré boli jej príjmom v dôsledku dlhodobej PN, pochybovať nemožno. Nezanedbateľnou je tiež skutočnosť, že zo svojho príjmu nielen bol spôsobilý uhrádzať svoje vlastné životné náklady, ale tento príjem mu umožňoval aj nie zanedbateľnú tvorbu úspor. Na rozdiel od neho sa navrhovateľka, ktorá sa naviac starala o potreby všetkých členov domácnosti, a tiež spoločný majetok manželov zabezpečujúc aj chod spoločného hospodárstva sa dostala v dôsledku práceneschopnosti do finančne ťaživej situácie. Súd prvej inštancie na ťarchu navrhovateľky hodnotí, že v roku 2019 (čo bolo však viac ako rok pred odchodom manžela zo spoločnej domácnosti) vybrala z účtu určitú sumu peňazí, ktoré mala rôznym spôsobom použiť, zároveň však na strane druhej (a na to dôvodne poukazuje navrhovateľka v odvolaní), sa súd nevysporiadava s tým, že na časovej osi neskôr, blížiac sa rozhodnému obdobiu, mal manžel vybrať z účtu približne rovnakú čiastku peňazí, túto spotrebovať a tiež, že v rozhodnom období si v pomerne významnej miere tvoril aj úspory. Nemožno pochybovať, keďže každý subjekt pokiaľ mu to dovoľujú podmienky, musí disponovať určitou rezervou, o to viac navrhovateľka, ktorá sa sama stará o dve deti a celé hospodárstvo, ktoré prostriedky však racionálne neslúžia na bežnú každodennú spotrebu, ale sú zábezpekou pre „krajnú núdzu“ , teda prípad náhle vzniknutých situácií spojených s mimoriadnymi výdavkami. To však nediskvalifikuje navrhovateľku s prihliadnutím na celkové okolnosti z možnosti žiadať výživné. Je potrebné si zároveň uvedomiť, že zatiaľ čo navrhovateľka zabezpečuje (tiež finančne) chod celej domácnosti a všetkých jej členov vrátane jej (tiež náklady na chod domu a hospodárstva), úspory manžela, vybraté prostriedky, či jeho príjem (mimo platieb na výživné dieťaťa, podielu na úveroch a 40,- eur na dom) slúžia výlučne na jeho potrebu.

43. Z dokazovania tak doposiaľ plynúce skutočnosti spočívajúce v tom, že navrhovateľka po odchode manžela zo spoločnej domácnosti reálne musela prevziať celú starostlivosť o spoločnú domácnosť a úhradu potrieb všetkých jej členov (bola k tomu prinútená okolnosťami), súčasťou ktorej je aj starostlivosť o spoločné maloleté dieťa, tiež mal. dieťa v spoločnej pestúnskej starostlivosti, hospodárstvo, spoločný majetok a všetko, čo s tým súvisí, pri zistení porušenia povinností manželom daných ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine, za súčasného zistenia, že v dôsledku úrazu bola dlhodobo diskvalifikovaná z pracovnej činnosti, za súčasného faktu, že príjem manžela to umožňuje, nie je žiaden racionálny ani zákonný dôvod pre neuvedenie aplikácie zásady solidarity do praxe aj v okolnostiach danej veci.

44. Pokiaľ ide o úvahy o výške uplatneného nároku, predpokladom bezpečného záveru v tomto smere bude došetrenie prítomných sporných skutočností, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec, alebo nedostatočne a ktoré sa týkajú sporného, či jemu bezprostredne predchádzajúceho obdobia. Ide napr. o zistenia, kedy po odchode zo spoločnej domácnosti manžel reálne začal splácať úver, tiež tvrdenia o výbere väčšieho obnosu peňažných prostriedkov zo strany manžela v období na časovej osi blízkemu rozhodnému obdobiu, tvorbu jeho úspor, reálne použitie prostriedkov čerpaných zo spotrebného úveru (navrhovateľka tvrdí, že od prenajímateľa manželovho bytu má vedomosť o tom, že byt bol plne zariadený). Tiež je potrebné venovať pozornosť príčinám odchodu manžela zo spoločnej domácnosti (existenciu mimomanželskej známosti či skutočnosti, že mal pred odchodom zo spoločnej domácnosti v určitom období navrhovateľku dokonca fyzicky napadnúť a spôsobiť jej zranenia), na ktoré okolnosti je potrebné účastníkov dopočuť, resp. pre prípad ich spornosti doplniť aj ďalšie dokazovanie. Rovnako vo vzťahu k argumentácii, že navrhovateľka je jedinou konateľkou dotknutej obchodnej spoločnosti (nad rámec toho, že aj na činnosť v nej dopadala PN navrhovateľky) zaoberať s tiež tvrdeniami navrhovateľky, že ide o spoločnosť, ktorá činnosť nevyvíja a udržiavaná v činnosti musela byť formálne z dôvodu, že v jej majetku sú stále vedené doposiaľ nepredané zásoby, či navrhovateľkou tvrdenú skutočnosť, že cez túto spoločnosť boli v podstate okrem iného platené aj náklady na mobilný telefón v prospech jej manžela.

45. Odvolací súd nemá v úmysle ani v najmenšom spochybniť, že manžel až do doby, ako sa vzťahy medzi ním a manželkou výrazne narušili, spoločnou činnosťou s manželkou pracoval na budovaní a zveľaďovaní spoločného majetku a hospodárstva a nepochybne, vzhľadom na jeho rozlohu a výsledky ich činnosti, museli byť obaja týmto dlhodobo fyzicky aj psychicky preťažení, čo mohlo byť tiež jednou z príčin, pre ktoré sa ich vzťahy vážne narušili a vyústili do rozvodu. Zistenie, do akej miery na tom mohla participovať mimomanželská známosť manžela, pre potreby tohto konania rozhodujúcim nie je. Aktuálne však je potrebné korektne sa so vzniknutou situáciu vysporiadať. Na strane bývalého manžela uvedomením si, akú záťaž opustením spoločnej domácnosti a tiež oboch maloletých detí bez akejkoľvek prípravy preniesol výlučne na plecia navrhovateľky, preto prirodzenou a spravodlivou kompenzáciou tohto stavu z jeho strany by bolo, aby prevzal zodpovednosť s tým spojenú aspoň do tej miery, že v období, v ktorom sa navrhovateľka ocitla v nepriaznivej finančnej situácií v dôsledku práceneschopnosti, ju primeranou čiastkou solidárne podporí (aj bez nutnosti viesť súdne konanie) a na strane navrhovateľky primeranosťou takejto požiadavky. Bez ohľadu totiž na to, či si to obaja účastníci uvedomujú a bez ohľadu na to, že už toho času nie sú manželmi, vzniknutá situácia a jej dôsledky sú spôsobilé negatívne dopadnúť do sféry oboch maloletých detí (tak ich spoločného dieťaťa, ale aj dieťaťa, ktoré majú v pestúnskej starostlivosti), keďže bez ohľadu na ich vek je vzniknutá situácia zásahom do ich stabilného rodinného prostredia a reťazenie súdnych konaní, ktoré nepochybne citlivo vnímajú, eskalujúcich prítomné napätie vo vzťahoch pre nich najbližších osôb, nemôže byť v ich záujme. Akokoľvek by sa súd snažil nájsť spravodlivú rovnováhu pri svojom budúcom postupe a rozhodovaní o uplatnenom nároku, reálne to bez ďalšieho najlepšie môžu posúdiť samotní účastníci. Keďže ich spolužitie nebolo krátke a tiež spoločne hospodárili, manžel najlepšie vie, aké náklady si vyžaduje starostlivosť o ich majetok a s ním spojené hospodárstvo, ako aj zabezpečenie odôvodnených potrieb ich dieťaťa, či starostlivosť aj o ďalšie dieťa, ktoré majú v pestúnskej starostlivosti, či odôvodnené náklady na potreby navrhovateľky v kolízii s tým, v akej čiastke si on sám svoje vlastné náklady na jednu osobu vyčísľuje. Pre prípad zotrvávania na existujúcich postojoch, keďže tvrdenia účastníkov sú poznamenané spornosťami, bude musieť spravodlivú a objektívnu rovnováhu s prihliadnutím na zistené skutočnosti nájsť súd prvej inštancie pri následnom autoritatívnom rozhodovaní o uplatnenom nároku.

46. Súd prvej inštancie doposiaľ síce východiskovo náležite vymedzil relevantnou právnou úpravou vyžadovanú zákonnú podmienku uplatneného nároku (rovnakú životnú úroveň oboch manželov podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, či nemožnosť jeho priznania vo svetle imperatívu dobrých mravov podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine), avšak následne v okolnostiach posudzovanej veci nesprávne túto na ťarchu navrhovateľky na okolnosti posudzovanej veci interpretoval, a vo výsledku aj za prispenia neúplne zisteného skutkového stavu, resp. neodstránenia sporných skutočností nesprávne (minimálne predčasne v závislosti na prípadných nových skutočnostiach ktoré by z ďalšieho dokazovania mohli vyplynúť) vyhodnotil nesplnenie zákonných predpokladov pre priznanie navrhovateľkou požadovaného nároku.

47. Keďže teda s poukazom na vyššie uvedené, doposiaľ vykonané dokazovanie nie je dostatočné, v dôsledku čoho z neho vyvodené skutkové a právne závery sú predčasné a rozsah potreby doplnenia dokazovania presahuje účelnosť jeho vykonania odvolacím súdom, za súčasnej absencie aktuálne dosiahnutého konsenzu medzi účastníkmi, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie za použ. ust. zrušiť a za použ. ust. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplní dokazovanie v naznačenom smere, v prípade potreby vykoná tiež ďalšie dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, samozrejme za nariadenia pojednávania vo veci, na ktoré predvolá účastníkov a podrobne ich na rozhodujúce skutočnosti vypočuje, v konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené , a , bude sa zaoberať aj všetkými argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania, vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotí v zmysle zásad uvedených v ust. a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. .

49. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).