Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/197/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu E. F., tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, o zaplatenie 33,19 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. novembra 2015, č. k. 7C/58/2015-65, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 33,19 eur zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 58 ods. 1, § 56 ods. 8 veta prvá, § 99 ods. 3 písm. b), ods. 8, § 103 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 105 ods. 3 veta prvá, § 164 ods. 3, § 164a ods. 3, 4 zákona č. 566/2001 Z. z., § 52 ods. 2, 3, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bol B. cenných papierov B. republiky, a.s. zriadený účet majiteľa cenných papierov č. ú. XXXXXXXXXXXX, vedený na meno Q. Q., r. č. XXXXXXXXXX, na základe evidencie cenných papierov. Dôvodom zriadenia účtu bola povinnosť evidovať zaknihované cenné papiere, ktorých sa žalovaný stal majiteľom na základe privatizácie. Na účte boli vedené cenné papiere: druh - akcia kmeňová, forma - na doručiteľa, menovitá hodnota - 1.000,- Sk, emitent - C. W., a.s., ul. M. E. W., množstvo cenných papierov - 590. Žalobca podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je právnym nástupcom B. cenných papierov B. republiky. Ustanovenie § 173g, zák. č. 209/2007 Z.z. uložilo žalobcovi povinnosť upraviť spôsob vedenia účtov. Následne postupoval podľa § 164a ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a žalovanému ako majiteľovi účtu, ktorý účet bol zriadený podľa dovtedajších predpisov, aj bez jeho žiadosti, zriadil pod č. XXXXXXXXXXXX bezodplatne účet majiteľa podľa § 105, na ktorý mu presunul cenné papiere. Cenné papiere na účte odporcu evidoval aj v roku 2008. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, s dátumom splatnosti 28.2.2009 za službu „CD-55 - vedenie účtu majiteľa“ vyúčtoval žalovanému poplatok vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur), ktorú sumu nezaplatil. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov E. uhradiť za túto službu odplatu, má povahu zmluvného vzťahu. V čase účinnosti zák. č. 600/1992 Zb., pre vznik uvedeného právneho vzťahu nebola potrebná písomná zmluva. Podľa § 58 ods. 5 zák. č. 600/1992 Zb. sa právny vzťah okrem Zákona o cenných papieroch, spravoval aj Obchodným zákonníkom. Prechodné ustanovenie § 161 nového zákona č. 566/2001 Z.z. podriadilo úpravu právneho vzťahu (s výnimkou jeho vzniku a nárokov, ktoré vznikli pred nadobudnutím jeho účinnosti) pod novú právnu úpravu. Táto však konkrétne ustanovenia upravujúce základné náležitosti zmluvy o vedení účtu majiteľa cenných papierov neobsahuje. E. uzatvára pritom nové zmluvy ako nepomenované zmluvy podľa § 269 ods.

2 Obchodného zákonníka s tým, že ich podriaďuje režimu Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1. Z hľadiska určenia povahy zmluvy je však možné konštatovať, že ide o odplatnú zmluvu, týkajúcu sa cenných papierov podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, t. j. absolútny obchod. Z vyššie uvedeného je tiež zjavné, že bez ohľadu na dobu svojho vzniku, niesol predmetný záväzkový vzťah pri jeho uzatváraní s nepodnikateľským subjektom znaky i spotrebiteľskej zmluvy. Teda, aj keby sa vzťah mal s odkazom na zmluvný typ posudzovať podľa Obchodného zákonníka, podľa záverov súčasnej judikatúry by premlčacia doba pri uplatnení nároku na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov voči spotrebiteľovi mala plynúť 3 roky, v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka, pretože je to s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zisťoval či si žalobca včas uplatnil žalovaný nárok. Konštatoval, že premlčacia doba uplynula dňom 28.02.2012, pričom v tejto lehote si žalobca neuplatnil svoje právo na súde. Žalobu podal až dňa 27.02.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, z ktorého dôvodu žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si trovy konania neuplatnil preto mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď žalovaný v záväzkovom vzťahu so žalobcom nemá postavenie spotrebiteľa. Vychádzajúc z definície spotrebiteľa v § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom období, bol by žalovaný spotrebiteľom len ak by v záväzkovom vzťahu so žalobcom nadobúdal veci bežnej spotreby alebo používal služby pre priamu osobnú spotrebu seba alebo členov svojej domácnosti. Tak to ale nebolo, žalovaný sa rozhodol zhodnocovať svoje finančné prostriedky investíciou na kapitálovom trhu nadobudnutím cenných papierov. Takéto investície dávajú nadobúdateľovi možnosť spolupôsobiť na správe spoločnosti, resp. inej zákonom určenej osobe v zmysle osobitných predpisov. V tomto prípade žalovaný nadobudol akcie obchodnej spoločnosti a podľa Obchodného zákonníka sú s akciami spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení a zisku. Neexistuje pritom iné ako obchodnoprávne využitie žalovaným držaných cenných papierov. Je vylúčené, aby mal žalovaný ako akcionár - spoločník postavenie spotrebiteľa. Na jeho postavenie a právny vzťah so žalobcom musia byť aplikované ustanovenia Obchodného zákonníka. Na druhej strane ani žalobca nedrží zápisy v evidencii zaknihovaných cenných papierov pre seba, ale pre majiteľov cenných papierov. Okrem toho predmetný záväzkový vzťah medzi účastníkmi nevznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy ale priamo zo zákona - zákon č. 600/1992 Zb., neskôr zákon č. 566/2001 Z.z., pričom tento samotný zákon ustanovoval použitie Obchodného zákonníka na všetky otázky, ktoré sám neupravoval. V zmysle výslovného znenia ustanovenia § 105 ods. 5 zákona o cenných papieroch sa vzťah medzi členom centrálneho depozitára cenných papierov a majiteľom účtu spravuje zákonom o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom. Aj v zmysle § 261 ods. 5 písm. c) Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, sa Obchodným zákonníkom spravujú záväzkové vzťahy z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Táto úprava pritom umožňuje, aby bol účastníkom obchodnoprávneho vzťahu aj subjekt, ktorý nie je sám podnikateľom. V zmysle uvedeného mal preto súd prvej inštancie aplikovať na danú vec a to vrátane úpravy premlčania uplatneného práva žalobcu. V prípade takejto správnej aplikácie práva na danú vec je potom nutné prijať záver, že uplatnené právo žalobcu nie je premlčané. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 uviedol, že zostávajú zachované právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, nakoľko toto bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 v napadnutej časti poukazuje.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v otázke premlčania uplatneného práva žalobcu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka z dôvodu, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský, v ktorom má žalobca postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa. S takýmto právnym posúdením veci sa odvolací súd stotožňuje a považuje ho za správne. Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov je absolútnym obchodom, a že na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Pre túto vec je však rozhodné, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami sporu má povahu spotrebiteľskú. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo /porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/20/2009/. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. (1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovení § 54 ods. 1 ,, spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Je nesporné, že v danom zmluvnom vzťahu vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj v prípade, že by žalovaný mal cenné papiere za účelom dosiahnutia zisku /či už ako podielu akcionára na zisku spoločnosti, alebo v prípade predaja akcií/ je zrejmé, že tak nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo nijako preukázané, že by žalovaný, fyzická osoba nadobúdal a držal cenné papiere sústavne a za účelom dosiahnutia zisku, teda že takto vykonával podnikateľskú činnosť. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade má žalovaný postavenie spotrebiteľa a jeho vzťah so žalobcom je vzťahom spotrebiteľským. Odvolací súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva. Aj napriek tej skutočnosti, že predmetná odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov má charakter obchodnoprávny, súčasne ide aj o zmluvu, majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Keďže otázka premlčania je v Občianskom zákonníku upravená výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti jej úprave v Obchodnom zákonníku, na premlčanie správne súd prvej inštancie aplikoval § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. na základe námietky premlčania, vznesenej žalovaným.

8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovaný ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .