Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-148-2016.pdf
PDF · 82.13 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/148/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, právne zastúpeného: JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti žalovanej v rade X/: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., Z. XX a žalovanej v rade X/: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, obe zastúpené: Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 17, v konaní o určenie rozsahu majetku patriaceho do BSM s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/139/2014 - 81 zo dňa 1.4.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodovanie o trovách konania si vyčlenil na samostatné rozhodnutie. Okrem iného svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že v žalobe špecifikovaná dvojgaráž patrí v časti 1 do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v rade 1/. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe rozsudku Okresného súdu Poprad č.k 13C/68/2010 zo dňa 16.9.2010 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 nachádzajúcej sa v k.ú. Z. zapísanej na LV č. XXX žalobca a žalovaná v rade X/. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že na parcele č. XX/X, XX/X a XX/X je evidovaná stavba-garáž súp. č. XXXX, a to na základe kúpnej zmluvy. Z výsluchu účastníkov konania a výsluchu svedkov súd nemal preukázané zo strany žalobcu, že nadobudol vlastníctvo k stavbe-dvojgaráže, z dôvodu spracovania veci nepreukázal financovanie stavebných prác, úhrad za stavebný materiál, ani že spolu so žalovanou v rade 1/ vložili investície do cudzieho majetku. Súd nemal preukázané, že by medzi žalovaniu v rade X/, exmanželom a rodičmi bola dohoda, ústna či písomná, o spoločnej výstavbe garáže ani o spoločnom financovaní. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že vlastníkom stavby dvojgaráže je žalovaná v rade X/, ktorá preukázala jednak účtovnými dokladmi, že uhrádzala náklady súvisiace s výstavbou dvojgaráže a taktiež listinnými dôkazmi, ktoré sú evidované v spise č.k. 13C/64/2009. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že s výstavbou garáže sa začalo po spoločnej dohode, spoločnými silami a spoločným financovaním. Poukázal na pôžičku od brata, z ktorej financoval výstavbu garáže, a na rozsudok NS ČR 3Cz 31/86, R26/1989. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalované v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu vyjadrili tak, že navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a žiadali priznať náhradu trov konania. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa. 6. Z obsahu spisu vyplýva, ani medzi stranami sporu nebolo sporné, že pozemok parc. č. XX/X, k.ú. Z. zapísaný na LV č. XXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v rade X/, a že na pozemku parc. č. XX/X, XX/X (LV č. XXX) a XX/X je postavená garáž so súp. č. XXXX. 7. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že žalovaná v rade 2/ je vlastníčkou pozemkov parc.č. XX/X a XX/ X zapísaných na LV č. XXX k.ú. Z., na ktorých, spolu s pozemkom parc.č. XX/X, je postavená garáž. X. Obec Z. ako stavebný úrad na základe návrhu žalovanej v rade 2/ dňa X.X.XXXX vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a povolila užívanie stavby „O.“ na pozemku parcela č. KN XX/X v k.ú. Z.. 9. Rozhodnutím zo dňa 3.3.2010 X. Z. ako príslušný správny orgán určil pre nebytovú budovu garáž, postavenú v obci Z., k.ú. Z. na parcele č. XX/X, ktorej vlastníkom je S. E., ohľadne ktorej bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby užívania stavby č.j. X/SA/XXXX zo dňa X.X.XXXX, súpisné číslo XXXX. 10. V pripojenom spise stavebného úradu sa nachádza projektová dokumentácia, ktorá bola overená a schválená v konaní o dodatočnom povolení stavby. Na projektovej dokumentácii je ako investor uvedená žalovaná v rade X/. 11. V slovenskom právnom poriadku platí zásada superficies solo non cedit, podľa ktorej stavba nie je súčasťou pozemku (ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho vlastník pozemku nemusí byť aj vlastníkom stavby na nej postavenej. Preto je v danej veci právne bezvýznamné, kto je vlastníkom pozemku parc. č. 70/2. 12. Žalobca uplatnený nárok odôvodňoval jednak existenciou dohody medzi stranami sporu o spoločnej výstavbe garáže a jednak financovaním, resp. spolufinancovaním stavby žalobcom. Ak chcel byť žalobca v spore úspešný, musel tieto svoje tvrdenia preukázať. 13. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 14. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uviedli žalobca a žalovaní. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení. 15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) 16. V danom prípade žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil dôkaz v podobe svedeckej výpovede jeho brata a matky. 17. Obaja svedkovia zhodne tvrdili, že strany sporu sa dohodli na spoločnej výstavbe garáže. Z výpovedí svedkov však nevyplýva, že by pri uzatváraní takejto dohody boli priamo prítomní. Dozvedeli sa o nej teda len sprostredkovane. 18. Pokiaľ ide o výpovede svedkov - brata a matky žalobcu, nemožno prehliadnuť nezrovnalosti v ich výpovediach. Výpovede svedkov sa rozchádzajú v spôsobe vrátenia pôžičky 20 000 Sk. Brat žalovaného vo výpovedi uviedol, že pôžičku mu žalobca vrátil v splátkach, naproti tomu matka žalobcu tvrdila, že
pôžička bola vrátená jednorazovo. Brat žalobcu vo výpovedi uviedol, že žalobca s manželkou kúpili spoločne od obce pozemok v roku 2007. Toto tvrdenia svedka nie je v žiadnom smere pravdivé. Pozemok od obce nekúpili spoločne, nakoľko na kúpnej zmluve je uvedená len manželka žalobcu - žalovaná v rade 1/, ktorá pozemok následne predala matke, až napokon bolo súdom rozhodnuté, že pozemok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Svedok sa tiež mýli v tom, že pozemok bol kúpený v roku XXXX. Kúpna zmluva s obcou bola podpísaná dňa 26.5.2008. Tieto nezrovnalosti vzbudzujú pochybnosti o hodnovernosti výpovede svedka. 19. Rovnako výpoveď matky žalobcu je nepresvedčivá. Matka vo výpovedi uviedla, že v roku XXXX prišli za ňou, že kúpili pozemok. Ako už bolo uvedené, pozemok bol od obce kúpený v roku XXXX, čo je preukázané kúpnou zmluvou. 20. Žalobca existenciu dohody o spoločnej výstavbe garáže spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti nepreukázal, napriek tomu, že preukázať jej uzavretie bolo jeho povinnosťou. Rovnako hodnoverne nepreukázal ani financovanie stavby. Financovanie, resp. spolufinancovanie stavby žalobcom žalobca preukazoval výpoveďami svedkov, svojho brata a matky. Ako už bolo vyššie uvedené, vo výpovediach spomínaných svedkov je viacero nejasností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení. Navyše skutočnosť, že žalobca si peniaze požičal s úmyslom dofinancovať výstavbu garáže sama o sebe ešte neznamená, že tieto peniaze boli na tento účel aj reálne použité. Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca nepredložil. 21. Naproti tomu existenciu dohody poprela žalovaná v rade 1/ aj žalovaná v rade X/. Žalovaná v rade 1/ na pojednávaní dňa 01.04.2016 ďalej uviedla, že jej rodičia a teda aj žalovaná v rade X/, sa rozhodla postaviť garáž, a za tým účelom chcela aj získať vlastnícke právo k pozemku parc. č. XX/X, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve obce. Keďže ako poslankyňa obecného zastupiteľstva nemohla tento pozemok od obce odkúpiť, dohodli sa, že pozemok od obce odkúpi žalovaná v rade X/, ktorá ho následne predá žalovanej v rade X/. Žalovaná v rade 1/ poprela spoločnú výstavbu garáže, čo odôvodnila aj tým, že so žalobcom nemali ani vlastné bývanie a finančne im vypomáhala babka. 22. Žalovaná v rade 2/ vedela presne uviesť a z časti aj zdokladovať použité materiály, ich cenu a osoby či firmy, od ktorých materiál zakúpila (pojednávanie dňa X.X.XXXX, č.l. XX spisu). 23. Skutočnosť, že sa žalovaná v rade 2/ snažila získať pozemok parc. č. XX/X do svojho vlastníctva, resp. do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej v rade 2/ a jej manžela, a za tým účelom sa dohodla so svojou dcérou, že táto odkúpi od obce pozemok parc.č. XX/X a následku ho predá žalovanej v rade 1/ nasvedčuje tomu, že žalovaná v rade 2/ mala v úmysle postaviť garáž výlučne pre seba a svojho manžela. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o spoločnej dohode o výstavbe garáže, bolo by nelogické, prečo žalovaná v rade 2/ aj za cenu obídenia zákona chcela získať vlastníctvo k parcele XX/ X. Ak by sa strany sporu skutočne dohodli na spoločnej výstavbe garáže, dohodli by sa s najvyššou pravdepodobnosťou aj na usporiadaní vzťahov k pozemku parc. č. XX/X, čo sa však nestalo. Keď chcela žalovaná v rade 1/ spolu so svojim manželom a rodičmi postaviť spoločnú garáž, nepredávala by predsa pozemok, na ktorom garáž stojí, svojej matke. 24. Odvolací súd dáva žalobcovi za pravdu v tom, že stavebníkom v občianskoprávnom zmysle nemusí byť rovnaká osoba, ktorá je stavebníkom v zmysle stavebného zákona, dodáva však, že stavebník v občianskoprávnom zmysle je ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať stavbu pre seba, teda vystaval (nechal si vystavať) stavbu s tým zámerom, že sa stáva jej vlastníkom. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že tieto skutočnosti svedčia v prospech žalovanej v rade 2/. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 470 ods. 2 prvá veta 1 CSP v spojení s § 224 ods. 4 a §151 ods. 3 O.s.p.).
26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).