Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50C-27-2017.pdf
PDF · 66.69 KB
Case nature
Subarea
50C/27/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Soňa Pohovejová, advokát, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: D. R., F.. XX.XX.XXXX, L. X, T., o zaplatenie 171,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 21.04.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia 171,60 Eur s príslušenstvom. Podaním žaloby tak vznikla žalobcovi zo zákona poplatková povinnosť. Výzvou súdu zo dňa 04.05.2017, č. k. 50C/27/2017 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 16,50 Eur do 10 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok bol vyrubený podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručená dňa 10.05.2017. Súdny poplatok však za podanú žalobu podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nebol v stanovenej lehote zaplatený. Právny zástupca žalobcu zaplatil súdny poplatok až za účinnosti novelizovaného Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., a to dňa 04.07.2017, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Zákonom č. 152/2017 Z. z. sa od 01.07.2017 zaviedla úprava, podľa ktorej v konaní podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Nakoľko uvedená novela neobsahuje intertemporálne, teda prechodné ustanovenia, platí aj na konania začaté pred 01.07.2017. Podľa § 10 ods. 1 vety prvej a druhej zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu3f) <http://www.epi.sk/zz/1992-71> a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) okrem § 357 písm. a). To znamená, že zákon o súdnych poplatkoch je vo vzťahu k CSP zákon osobitným, a teda v konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania
o zastavení konania. Ide teda o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje sudca a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
V zmysle § 256 ods. 1 CSP, ak súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa musí zaoberať otázkou, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. O nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP potom rozhodne zákonný sudca, aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výrok o nároku na náhradu trov konania má povahu uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie. V zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník však nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.
Žalobca procesne zavinil, že sa konanie proti žalovanému zastavilo, a to z dôvodu, že v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok za žalobu. V takom prípade by mal žalovaný, ako úspešná strana, nárok na náhradu trov konania, ale keďže mu v konaní žiadne nevznikli a ani vzniknúť nemohli, nakoľko o priebehu súdneho konania vzhľadom na jeho štádium nevedel a ani vedieť nemohol, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodol a pod menom vyššieho súdneho úradníka ani rozhodnúť nemohol. Výrok o nároku na náhradu trov konania je tak v tomto prípade nadbytočný. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu neobsahuje výrok o trovách konania.
Podaním žaloby tak vznikla žalobcovi zo zákona poplatková povinnosť, nesplnenie ktorej v zákonom stanovenej lehote predstavuje neodstrániteľnú prekážku súdneho konania, čím súd meritórne nerozhodne o práve, žalobe poplatníka, v tomto prípade žalobcu, v civilnom súdnom konaní. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď žalobca, aj napriek výzve a poučeniu o možnosti zastavenia konania súdny poplatok za podanú žalobu v určenej lehote nezaplatil, súd konanie zastavil.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.