Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/18/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Drevospiš K + B, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 490/40, Lovinobaňa, IČO: 36 189 529, zastúpený: ŠKODA LEGAL s.r.o., Dolná 6, Banská Bystrica, IČO: 47 244 259, proti žalovanému: FOREST WORK, s.r.o., so sídlom Velušovce 176, IČO: 45 617 155, zastúpený: JUDr. Michael Medviď, advokát, Štúrova 27, Košice, o zaplatenie 15.454 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/1/2013-376 zo dňa 12.12.2016 v časti III. výroku o nároku na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/1/2013-376 zo dňa 12.12.2016 v časti III. výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12%.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.770,07 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.794 eur od 22.06.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.000 eur od 22.06.2011 do 27.12.2011, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 536 ods. 1 až 3, § 548 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 657 Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným žalobným návrhom proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.476,05 eur s 9,25% úrokom z omeškania zo sumy 2.794 eur od 31.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.794 eur od 31.05.2011 do zaplatenia, pričom v priebehu konania súd pripustil rozšírenie návrhu zo sumy 11.476,05 eur na sumu 15.454 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.794 eur od 22.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.000 eur od 22.06.2011 do 27.12.2011 na tom základe, že žalobca si uplatňuje neuhradenú časť faktúry č. 12052011 v sume 2.794 eur za vykonané práce v lokalite Banská Štiavnica. Žalovaný uhradil z pôvodne fakturovanej sumy 4.794 eur dňa 27.12.2011 sumu 2.000 eur, zostal neuhradený zostatok vo výške 2.794 eur, ďalej si uplatnil neuhradenú časť pôžičky vo výške 5.000 eur, ktorú žalobca poskytol žalovanému vo výške 10.000 eur, pričom žalovaný uhradil dňa 18.09.2012 sumu 5.000 eur, poskytnutú zálohu vo výške 7.000 eur za štiepkovanie drevnej hmoty, ktorú poskytol žalobca žalovanému dňa 13.10.2011 vkladom na účet žalovaného, ktorú mal žalovaný použiť na nákup hydraulickej ruky, neuhradenú poskytnutú zálohu na naftu vo výške 660 eur poskytnutú žalobcom v hotovosti 19.03.2012 spolu v sume 15.454 eur. Žalovaný v konaní vzniesol započítaciu námietku a žiadal započítať so žalovanou sumou faktúru č. 2012013 na sumu 6.083,95 eur za štiepkovanie drevnej hmoty v lokalite Podrečany , žiadal ju započítať so zvyškom pohľadávky žalobcu v sume 2.794 eur, ktorú žalobca neuhradil v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 06.04.2011 do 30.04.2012, pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v sume 5.000 eur je titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný zaplatil túto sumu žalobcovi omylom po tom, ako bolo voči nemu vedené exekučné konanie v exekučnej veci oprávneného L. proti žalovanému na vymoženie zmenkovej sumy 20.000 eur na tom základe, že právna zástupkyňa žalobcu oznámila mailom žalovanému číslo účtu L., kde žiada uhradiť finančné prostriedky na číslo účtu, ktoré nebolo jeho účtom, ale účtom žalobcu, pričom L. nikdy nepostúpil svoju pohľadávku na žalobcu. Ďalej sa domáhal neplatnosti plnení pokladničnými dokladmi zo dňa 06.12.2011 na sumu 5.864 eur, ktorým mala byť čiastočne uhradená faktúra č. 2011018, pokladničným dokladom zo dňa zo dňa 09.12.2011 na sumu 500 eur, ktorým mala byť čiastočne uhradená faktúra č. 2011020 a pokladničným dokladom zo dňa 31.12.2011 na sumu 10.639,15 eur, ktorým mala byť čiastočne uhradená faktúra č. 2011022 spolu v sume 17.003,68 eur, celkom pohľadávky žalovaného sú 25.293,23 eur (3289,55 eur ako zvyšok faktúry č. 2012013 + 17.003,68 eur).

4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 8Cb/1/2013-376 zo dňa 12.12.2016, ktorým v napadnutej časti rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. V časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania uviedol, že rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca mal úspech vo veci 56% a žalovaný 44 % , súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Proti tomuto rozsudku podal v časti nároku na náhradu trov konania žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že žalobca má voči žalovanému záväzok vo výške 6.683,93 eur. Na základe tejto skutočnosti súd nepriznal úspech žalobcovi v celej výške. Ako uviedol v odôvodnení rozsudku, žalobca mal vo veci úspech vo výške 56%, zatiaľ čo žalovaný vo výške 44%. Nesúhlasí s názorom súdu, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko rozdiel medzi pomerom úspechu žalobcu a žalovaného je 12% a teda v tejto výške mala byť priznaná náhrada trov konania žalobcovi. Uviedol že stranám vznikli v konaní nemalé náklady, len právny zástupca žalobcu dokopy vykonal v predmetnej veci 14 úkonov. Má za to, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadol na špecifiká predmetného konania, nakoľko ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd de facto potvrdil nárok žalobcu v celom rozsahu, prihliadal však na započítaciu námietku, ktorú v konaní uplatnil žalovaný. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že v konaní pred prvoinštančným súdom mal žalobca úspech vo veci v pomere 56% k 44%. Prináleží mu preto náhrada trov konania vo výške 12%. Úspech žalobcu nemožno považovať za nepatrný, a to aj vzhľadom k pomernej výške náhrady trov konania. Aj suma rovnajúca sa 12% náhrady trov konania predstavuje vysokú sumu (cca. 800 eur), ktorá sa v žiadnom prípade nemôže brať ako nepatrná. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12%.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Nesúhlasí so žalobcovým návrhom o priznanie náhrady trov konania v rozsahu 12% nakoľko je to zavádzajúca informácia. Uviedol, že aj žalovaný bol dvakrát úspešný v odvolacom konaní a má nárok na náhradu trov voči žalobcovi. Má za to, že súd spravodlivo a korektne rozhodol , keď nikomu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách potvrdiť a odvolanie žalobcu zamietnuť.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 20.12.2012 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11.476,05 eur s 9,25% úrokom z omeškania zo sumy 2.794 eur od 31.5.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.794 eur od 31.5.2011 do zaplatenia. Žalobca v priebehu konania rozšíril žalobu tak, že žaluje žalovaného o zaplatenie sumy 15.454 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.794 eur od 22.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.000 eur od 22.6.2011 do 27.12.2011, čo súd uznesením zo dňa 11.6.2013 pripustil. Uznesením č. k. 8Cb/1/2013-363 zo dňa 21.7.2016 súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.794 eur od 31.5.2011 do 21.6.2011 a zo sumy 2.000 eur od 31.5.2011 do 21.6.2011 zastavil. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Predmetom odvolacieho konania je v tomto prípade tretí výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu uvedenom v odvolaní, podľa ktorého mal byť žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, teda vo výške 12%. Ustanovenie § 255 ods. 2 umožňuje súdu v prípade, ak bol úspech strany približne rovnaký jej neúspechu, rozhodnúť spôsobom akým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v predmetnej veci. Odvolací súd má za to, že čistý úspech žalobcu vo výške 12 % nemožno považovať za úspech približne rovnajúci sa neúspechu. Na základe uvedeného preto odvolací súd pristúpil k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12%. Žalobca žaloval sumu 15.454,00 eur (100%) a súd mu priznal sumu 8770,07 eur (56%). Od úspechu žalobcu je potrebné odpočítať jeho neúspech (44%) a celkový čistý úspech žalobcu je potom 12%.

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 3

14. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.