Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/511/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej žalobcu: Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. nad I., Y. XX, zastúpený JUDr. Petrom Polákom, advokátom, so sídlom Levice, M. R. Štefánika 3 proti žalovanému: Obec Kalná nad Hronom, Červenej armády 55, zastúpený JUDr. Ildikó Osvaldovou, advokátkou, so sídlom Levice, Ľ. Štúra 19, o zaplatenia 3.615,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 1. marca 2016 č. k. 11C/351/2013-99 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.892,48 eura a úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 1.634,88 eura od 20. 09. 2013 až do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 1.257,60 eura od 20. 09. 2013 v rozsahu 5,50% ročne až do zaplatenia, všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 9a ods. 3, 4, § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb., § 415, § 441, § 420, § 444, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k úrazu žalobcu na chodníku v obci C. nad I. došlo dňa 17. 02. 2012. Vyplýva to z lekárskej prepúšťacej správy, kde je uvedený deň, keď bol žalobca prijatý do zdravotníckeho zariadenia Nemocnice s poliklinikami n.o. Levice. Tiež zubná lekárka potvrdila, že v uvedený deň bol žalobca na ošetrení v zubnej ambulancii 17. 02. 2012. Úraz sa mu stal mimo zdravotného strediska a výkon v ambulancii nesúvisel so znížením pozornosti, boli mu odovzdané snímacie náhrady. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuviedol v liste adresovanom Obci Kalná nad Hronom správny dátum, kedy k úrazu došlo, keďže uviedol 27. 02. 2012 namiesto správneho dátumu 17. 02. 2012. V čase 27. 02. 2012 bol žalobca už hospitalizovaný z dôvodu úrazu. Žalobca uviedol, že k pošmyknutiu došlo na zasneženom chodníku v časti na rozhraní chodníka a cesty. Skutočnosť, že došlo k pádu žalobcu na zasneženom chodníku, na rozhraní chodníka a cesty vyplýva zo svedeckej výpovede svedka P. K.. Svedok uviedol, že videl žalobcu z poschodia jeho rodinného domu, že sa pošmykol, spadol a potom štvornožky sa snažil prejsť 10-15 metrov. Snažil sa dva - trikrát postaviť. Trochu sa postavil na nohy, nedokázal sa vystrieť. Bolo to niekoľko sekúnd, čo vydržal na nohách a potom znova ako keby sa zložil na zem. Svedok sa pamätal, že na chodníku a ceste bol sneh. Pokiaľ svedok takto vypovedal a v zázname z 24. 06. 2013 v advokátskej kancelárii uviedol len,

že odrazu videl, že na chodníku leží nejaký pán, zdôvodnil to svedok tým, že takto si na túto udalosť pamätá pri hlbšom pátraní v pamäti. Svedok na pojednávaní vo svojej výpovedi opísal dej, ktorý videl, tak, ako sa na uvedenú udalosť rozpamätal. Svedok na fotodokumentácii označil jednak miesto, kde žalobca padol, a jednak miesto, kde žalobcu vyzdvihol, keď k nemu prišiel. Svedok bol poučený v zmysle § 126 OSP. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho svedeckej výpovede. V každom prípade, či už z písomného záznamu, ako aj z výpovede svedka vyplýva, že k pádu žalobcu na zasneženom chodníku došlo. Údaj o tom, že došlo k pošmyknutiu žalobcu na chodníku cestou od lekára a tento utrpel úraz, je uvedený aj v rámci anamnézy v lekárskej prepúšťacej správe. Žalobca bol hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie pre úraz, ktorý utrpel. Nie je ničím preukázané, že by k pádu žalobcu na chodníku došlo v súvislosti s ochoreniami žalobcu. Žalobca spadol na rozhraní chodníka a cesty, z dôvodu pošmyknutia sa žalobcu, keďže chodník končiaci šikmým pádom bol zasnežený. Pri páde žalobca utrpel zlomeninu horného a dolného ramienka lonovej kosti vpravo a zlomeninu acetabula. Žalovanému ako správcovi miestnej komunikácie vznikla podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. povinnosť bez prieťahov odstrániť závady v schodnosti chodníka, ktoré vznikli snehom. Skutočnosť, že chodník bol dňa 17. 02. 2012, keď došlo k úrazu zasnežený, ako aj cesta, potvrdil vo svedeckej výpovedi P. K. Tiež z oznámenia Slovenského hydrometeorologického ústavu vyplýva, že v uvedený deň boli pozorované od ranných až do popoludňajších hodín atmosferické zrážky vo forme slabého až mierneho sneženia, z ktorého napadlo okolo 4 cm nového snehu. Celková snehová pokrývka bola okolo 15 cm (meraná o 7.00 hod.). Povrch pôdy bol úplne pokrytý snehom. Žalovaný nepreukázal, že nebolo v jeho možnostiach závady v schodnosti chodníka vzniknuté snehom odstrániť, ani že tieto závady v schodnosti chodníka odstránil dňa 17. 02. 2012. Žalovaný síce predložil súdu záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy aj z obdobia 13. 02. 2012 - 19. 02. 2012, ktorými vykonával zimnú údržbu, a tiež predložil záznamy o odhŕňaní snehu a o ručnom posype, avšak z predložených záznamov nie je zrejmé, kde konkrétne tieto práce boli vykonávané 17. 02. 2012 (v záznamoch o prevádzke vozidla je len všeobecne uvedené posyp ciest, odhŕňanie snehu zastávky a parkoviska C. a v záznamom o ručnom posype je uvedené C. nad I., v ďalšom zázname je uvedené odhŕňanie snehu) a či a kedy v uvedený deň boli vykonané konkrétne aj na chodníku, na ktorom došlo k úrazu žalobcu. Nevyplýva z nich, že boli vykonané dňa 17. 02. 2012 konkrétne na uvedenom chodníku. Žalovaný preto podľa § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. ako správca miestnych komunikácií zodpovedá za škodu na zdraví, ktorá žalobcovi pádom na chodníku vznikla, ktorej príčinou boli závady v schodnosti chodníka, ktoré vznikli snehom a neboli bez prieťahov odstránené. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu bolestného ohodnoteného počtom bodov 130 a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnoteného počtom bodov 100, a to na základe lekárskeho posudku, ktorý bol vyhotovený v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. primárom oddelenia úrazovej chirurgie NsP Levice n. o. Žalobca si uplatnil za 130 bodov náhradu bolestného v sume 2043,60 eura (130 bodov x 15,72 bodov) a za 100 bodov náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1572 eur (100 bodov x 15,72 eura). Pre určenie sumy náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bola platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 15,72 eura. Celkove si uplatnil žalobca náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 3.615,60 eura. Žalobca, vzhľadom na to, že poznal stav a závady v schodnosti chodníka vzniknuté snehom, keďže po ňom už predtým prešiel a stav chodníka (so šikmým sklonom na rozhraní chodníka a cesty) mu bol ako obyvateľovi obce známy, mal v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka zachovať pri chôdzi väčší stupeň opatrnosti v časti, kde sa chodník šikmo zvažuje a túto časť chodníka obísť, napr. z jeho vnútornej strany, kde je na fotodokumentácii pri chodníku trávnatá časť pozemku, ak nechcel zostúpiť z chodníka skôr na cestu. S prihliadnutím na nesplnenie tejto prevenčnej povinnosti, je dôvodné, aby škodu pomerne znášal v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, a to v primeranom rozsahu 20%, keďže miera jeho zodpovednosti je podstatne nižšia, než miera zodpovednosti žalovaného, ktorého prvoradou povinnosťou bolo odstrániť závady v schodnosti chodníka vzniknuté snehom. Súd preto stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady bolestného sumu 1.634,88 eura (80 % z hodnoty bolestného) a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1.257,60 eura (80 % z hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia), spolu 2.892,48 eura a vo zvyšnej časti súd žalobu, čo do uplatnenej istiny zamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi preukázateľne dňom 20. 09. 2013, t.j. nasledujúcim dňom po doručení mu žaloby, keď žalobu možno považovať aj za výzvu na plnenie. Z obsahu písomnej žiadosti žalobcu adresovanej žalovanému vyplýva, že si uplatnil nárok na náhradu škody, ale si ju v žiadosti nevyčíslil, preto túto žiadosť nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu na splnenie peňažného dlhu. Úrok z omeškania prislúcha zo sumy 1.634,88 eura od 20. 09. 2013 v rozsahu 8,75 % ročne až do zaplatenia, s poukazom na to, že záväzkový vzťah zo spôsobenej škody z titulu bolestného vznikol pred 01. 02. 2013. Úrok z omeškania prislúcha zo sumy 1.257,60 eura od 20. 09. 2013

v rozsahu 5,50% ročne až do zaplatenia, keď záväzkový vzťah zo spôsobenej škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vznikol najskôr až po roku od škodnej udalosti, t.j. po 01. 02. 2013. Súd úrok z omeškania priznal s poukazom na § 10c nar. č. 87/1995 Zb. Súd preto stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.634,88 eura od 20. 09. 2013 až do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 1.257,60 eura od 20. 09. 2013 v rozsahu 5,50% ročne až do zaplatenia a vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcej časti, napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedol, že žiadal, aby súd prvej inštancie nariadil vypracovanie súdnoznaleckého posudku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, a to s poukazom na to, že MUDr. O. O. uviedol na lekárskom posudku, že nález má len informatívny charakter a pre súdne účely je nevyhnutné urobiť súdnoznalecký posudok. Dôvodom spochybnenia následkov úrazu žalobcu bolo aj to, že v lekárskom posudku boli uvedené údaje o zdravotnom stave žalobcu, ktoré mohli veľmi ovplyvniť rozsah zdravotného poškodenia žalobcu úrazom, a preto mal pochybnosti o uznaní a hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia a hodnotenia bolesti podľa zákona č. 437/2004 Z. z. Súd prvej inštancie nekonal v tomto dokazovaní a ani nezdôvodnil zamietnutie vykonania dokazovania. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní petitu žaloby nezaoberal ani tým, že petit žaloby - zodpovednosť za škodu vzniknutú pádom na zľadovatenej miestnej komunikácii - chodníku bol takto presne pomenovaný žalobcom a počas celého dokazovania nebolo dokázané zľadovatenie chodníka, ale žalobca sa snažil dokázať zasneženie chodníka. Až na námietku, že nepredložil žiadne dôkaz o zľadovatenom chodníku sa vyjadril, že možno predpokladať, že pod snehom mohol byť ľad. On pritom v súdnom konaní odmietol obidve možnosti s tým, že predpoklad zľadovatenia chodníka nie je dokázanie zľadovatenia a predpoklad zasneženia chodníka 15 cm vrstvou snehu tiež nebol dokázaný. SHMÚ pritom nepotvrdil skutočnosť, že 15 cm snehu bolo po celý deň, ako ani nepotvrdil ľadovku. Sneh bol naozaj z chodníkov odhrnutý, žalobca v priebehu 1 hodiny po ňom prešiel od domu k zubnej lekárke a späť s tým, že nedokázal sneženie a najmä takú intenzitu sneženia, ktoré by v takom krátkom čase mohlo spôsobiť prekážku v schodnosti chodníka. On dokázal, že sa riadne v ten deň postaral o čistenie komunikácie v dotknutom úseku, súčasne s komunikáciou odstránil aj sneh z chodníku, čo potvrdil aj svedok K. že chodníky odpratáva a nepamätal si, či v čase, keď pomáhal žalobcovi, tam sneh bol alebo nie. Žalobca nepredložil ani jeden dôkaz, že sneh na chodníku v čase úrazu bol a ani, že na chodníku bol ľad. Žalobca nedokázal, v akom stave bol chodník v čase, keď išiel k zubnej lekárke a či za tú pol hodinu, čo sa vracal po tej istej ceste na chodníku snežilo. Predložil súdu ako dôkaz fotografie miesta pádu, ktoré sú z letného obdobia a neboli vyhotovené v čase úrazu žalobcu. Súd prvej inštancie nezistil presne miesto pádu, či je to cesta, chodník alebo niekde na inom mieste. Rovnako žalobca nevedel dokázať ani presný čas úrazu. Ďalej uviedol, že namietal i skutočnosť, že žalobca si riadne prvýkrát uplatnil škodu až po 8 mesiacoch od úrazu a že pri vzniku úrazu a ani neskôr neohlásil úraz polícii. Taktiež uviedol, že žalobca sa nezbavil subjektívnej zodpovednosti za úraz, pretože napriek jeho zdravotnému stavu a veku išiel absolvovať návštevu zubnej lekárky len preto, aby si prevzal len snímacie náhrady, a nie, aby bol lekársky ošetrený pre bolesť zubov. Teda, žalobca keď videl, že by nemal istotu stability na ceste alebo na chodníku z dôvodu aj malého zasneženia, nemal túto návštevu v tom čase vykonať. K subjektívnej zodpovednosti žalobcu poukázal i na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1713/2008. Záverom uviedol, že žalobca nekonal podľa § 120 OSP a tým podľa neho v dôkaznej povinnosti neobstál.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, pokiaľ ide o výšku náhrady škody, z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý vypracoval MUDr. Adrián Horváth. Primár bodové ohodnotenie nezvýšil, preto znalecký posudok by bol úplne zbytočný z hľadiska času aj nákladov na konanie. Jeho zdravotný stav vôbec nesúvisí so zranením po páde. To, že je niekto diabetik a trpí aj diabetickou polyneuropatiou neznižuje jeho schopnosť viesť plnohodnotný život. Na chodníku, ktorý bol zasnežený sa pošmykol, a preto predpokladal, že pod snehom bol ľad, v žalobe pritom uviedol, že chodník bol šmykľavý, zasnežený, pričom zasneženie chodníka jednoznačne potvrdil svedok K., rovnako i správa SHMÚ, a nie v poslednom rade i skutočnosť, že žalovaný v ten deň odhŕňal

sneh. Žalovaný nevyvrátil jeho tvrdenie o zasneženom a zľadovatenom chodníku. Tvrdenie žalovaného, že nevyhotovil po páde fotografie z chodníka a že nezavolal políciu, považuje za zlomyseľné. Utrpel vážne zranenia a v tom čase nemyslel a ani by nikto nemyslel na to, aby zhotovil fotografie z miesta pádu, naviac, fotky zhotoviť ani nemal čím. Volať políciu pritom nebolo vôbec potrebné. Tvrdenie žalovaného, že napriek jeho veku a zdravotnému stavu išiel absolvovať návštevu zubnej lekárky len preto, aby si prevzal len snímacie náhrady, a nie, aby bol lekársky ošetrený pre bolesť zubov, považuje za vrchol cynizmu. K zubnej lekárke išiel pre snímacie náhrady, aby mohol riadne jesť, tak ako ktokoľvek iný, čo je jeho právo. Odvolanie žalovaného považuje za účelové, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôkazmi a ďalšie dokazovanie považuje za nadbytočné. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 , prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 16. 09. 2013, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.615,60 eura spolu s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 3.615,60 eura za obdobie od 16. 01. 2013 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca dňa 17. 02. 2012 pri ceste domov od zubnej lekárky na zľadovatenej ceste

- chodníku v C. I. spadol a utrpel úraz- zlomenina lonovej kosti obe ramienka vpravo so zásahom a zlomenina acetabula. Chodník bol šmykľavý, zasnežený, bol prerušený miestnou komunikáciou, pričom sklon ukončenia chodníka bol podľa žalobcu príliš šikmý. Liečenie žalobcu si vyžiadalo hospitalizáciu do 16. 03. 2012 s následnou rehabilitáciou a kúpeľnou liečbou. Podanou žalobou si žalobca uplatnil náhradu škody na zdraví, a to za bolestné v rozsahu 130 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 bodov. Zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu na zdraví žalobca odôvodnil poukazom na ustanovenie § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., v zmysle ktorého správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikáciách určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. V priebehu konania žalobca predložil súdu Lekársky posudok o bolestnom a Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, zo dňa 13. 06. 2014, vypracované MUDr. Adriánom Horváthom, primárom oddelenia úrazovej chirurgie NsP Levice, v zmysle ktorého bodové ohodnotenie bolestného žalobcu predstavuje 130 bodov a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu predstavuje 100 bodov. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podanej žalobe žalobcu, čo do zaplatenia sumy 2.892,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.634,88 eura od 20. 09. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 1.257,60 eura vo výške 5,50% ročne od 20. 09. 2013 do zaplatenia vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha preskúmaniu odvolacím súdom v jeho vyhovujúcej časti, v dôsledku podaného odvolania žalovaného, keď v jeho zamietajúcej časti pre absenciu odvolania nadobudlo právoplatnosť.

6. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 , tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti správne a vyčerpávajúco odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho vyhovujúcej časti vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu a ustálil správny právny záver o dôvodnosti tohto nároku.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalovaného odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie ustálil správny právny záver o zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu na zdraví žalobcu, s poukazom na ustanovenie § 9a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, keď žalovaný ako objektívne zodpovedný subjekt - správca miestnej komunikácie v dôsledku závady v schodnosti komunikácie nesie za škodu spôsobenú touto závadou v schodnosti zodpovednosť. Súd prvej inštancie ustálil miesto, na ktorom došlo k pádu žalobcu, a to rozhranie chodníka a cesty, s prihliadnutím na výpoveď svedka P. K. ktorý označil toto miesto zhodne so žalobcom. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že tieto skutočnosti žalobca jednoznačne nepreukázal, napríklad i tým, že nepredložil fotodokumentáciu z uvedeného dňa, času a miesta pádu, takáto argumentácia žalovaného nie je na mieste, keď nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby v okamihu úrazu, v dôsledku ktorého utrpel vážne zranenia, pristúpil k vyhotovovaniu fotodokumentácie. Žalobca na preukázanie jeho tvrdení navrhol výsluch svedka, ktorý svedok potvrdil skutočnosti udávané žalobcom, a to tak ohľadne miesta pádu, ako i stavu chodníka a cesty z hľadiska jeho schodnosti, keď potvrdil skutočnosti udávané žalobcom, že na chodníku i ceste bol sneh. K argumentácii žalovaného v podanom odvolaní odvolací súd ešte dopĺňa, že predovšetkým bola nespornou skutočnosť, že žalobca v dôsledku pádu na komunikáciu, ktorej správcom je žalovaný, utrpel úraz, ktorý bol spôsobený závadou v schodnosti komunikácie. Skutočnosť, že v deň úrazu snežilo, okrem tvrdenia žalobcu a výpovede svedka K. vyplýva i z oznámenia Hydrometeorologického ústavu Bratislava, tak ako na túto skutočnosť poukázal i súd prvej inštancie. Obrana žalovaného, že žalobca nejednotne prezentoval závadu v schodnosti komunikácie v priebehu konania, keď v žalobe tvrdil, že komunikácia bola zľadovatená a následne tvrdil, že bola zasnežená, nemá z hľadiska skutočnosti vzniku úrazu žalobcu na komunikácii, ktorej údržba v daný okamih nebola zabezpečená riadne, zásadnú relevanciu. Naviac, už zo žaloby vyplýva, že žalobca tvrdil, že chodník bol zasnežený a šmykľavý. Súd prvej inštancie taktiež správne vyhodnotil obranu žalovaného v súvislosti s tvrdenou údržbou danej komunikácie v deň úrazu, keď ustálil, že z listinných dokladov predložených žalovaným nevyplýva, že by žalovaný náležitú údržbu za účelom odstránenia závady schodnosti vykonal i na predmetnom mieste. Z obrany žalovaného teda nevyplynulo, že by tento v konkrétny deň bol vykonal zimnú údržbu miesta úrazu tak, že by bolo dané miesto v čase vzniku úrazu riadne ošetrené, teda, že na danom mieste nebola žiadna závada v schodnosti, ktorá by neumožnila žalobcovi bezpečnú chôdzu ani za dodržania jeho zvýšenej opatrnosti. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1713/2008 odvolací súd udáva, že v danej veci súd rozhodol na základe odlišnej skutkovej situácie, z ktorej ustálil taký právny záver, že nebolo v možnostiach správcu komunikácie závadu na komunikácii odstrániť pred treťou hodinou

ráno, kedy sa úraz stal, ako i to, že poškodený, ktorý si všimol, že chodník bol v dôsledku mrazivého počasia namrznutý, mohol predvídať, že komunikácia je namrznutá. V prejednávanej veci však tieto závery súdu NS ČR podľa názoru odvolacieho súdu nie sú aplikovateľné, keď jednak k úrazu žalobcu došlo v priebehu dňa, na poludnie, kedy na rozdiel od situácie prezentovanej v rozhodnutí NS ČR pod sp. zn. 25Cdo/1713/2008 bolo možné od žalovaného požadovať riadnu údržbu komunikácie, ako i žalobca v dôsledku snehovej pokrývky komunikácie nemohol predvídať stav komunikácie pod touto pokrývkou, na rozdiel od možnej viditeľnosti zľadovatenia komunikácie, tak ako to vyplýva z konania pod sp. zn. 25Cdo/1713/2008. Naviac, skutočnosť, že žalobca mohol čiastočne predvídať stav komunikácie, vzhľadom na skutočnosť, že touto pred úrazom už prešiel, zohľadnil súd prvej inštancie v rozsahu 20% spoluzavinenia žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v daný deň, v dôsledku poveternostných podmienok nemal absolvovať cestu k zubnej lekárke, keďže dôvodom jeho návštevy u lekárky bolo len to, aby si prevzal snímacie náhrady, a nie, aby bol lekársky ošetrený pre bolesť zubov, takáto argumentácia nie je namieste, keď tak žalobcovi, ako ani súdu neprináleží posudzovať význam a dôvodnosť návštevy lekára žalobcom. Napokon, k žalobcom namietanej skutočnosti, že súd nevykonal znalecké dokazovanie na stanovenie počtu bodov bolestného a počtu bodov sťaženia spoločenského uplatnenia, napriek jeho návrhu na vykonanie takéhoto dôkazu, keď zároveň o takomto návrhu na doplnenie dokazovania ani nerozhodol, ako ani nezdôvodnil svoj postup, odvolací súd udáva, že takýto návrh žalovaného na vykonanie dokazovania nebol dôvodný a súd prvej inštancie správne nepristúpil k jeho vykonaniu, keď je nesporné, že žalobca v priebehu konania predložil lekársky posudok vypracovaný MUDr. Adriánom Liuptákom, primárom oddelenia úrazovej chirurgie NsP Levice so stanoveným počtom bodov pre bolestné, ako i počtom bodov pre sťaženie spoločenského uplatnenia, z ktorého posudku súd prvej inštancie správne vychádzal, ako i uviedol, že takto predložený lekársky posudok je v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ súd prvej inštancie o návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania v priebehu konania procesne nerozhodol, toto procesné pochybenie súdu nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, prečo k vykonaniu tohto žalovaným navrhnutého dôkazu nepristúpil.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.892,48 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania, keď ustálil správny právny záver o dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v tomto rozsahu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 , pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 v .

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .