Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-63-2016.pdf
PDF · 139.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/63/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: F. F. D., H. XXXX/XX, A. XXX XX, E.: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Bernardom Medárom, advokátom Advokátskej kancelárie v Humennom 066 01, Dubová 4, proti žalovanej: X. X., M. W. W. S. N. XXX XX, H. Č.. XXX/XXAX, zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom Advokátskej kancelárie vo Vranove nad Topľou 093 01, M.R. Štefánika 171, o zaplatenie 2.267,21 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Cb/10/2011-210 zo dňa 25.2.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.658,84 eur a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.658,84 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 49,90% s tým, že o výške týchto rozhodne samostatným uznesením.
2. V dôvodoch tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.213,21 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná mu neuhradila v dobe splatnosti faktúru, ktorá jej bola vyfakturovaná za dodaný tovar a vykonané práce. Ďalej súd na základe vykonaného dokazovania uviedol skutkový stav, podľa ktorého zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 21.06.2010 bolo zistené, že žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal za dohodnutú cenu vykonať pre žalovanú dielo podľa čl. II. zmluvy. Žalovaná sa zaviazala dokončené dielo prevziať a za dielo zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu podľa článku VI. zmluvy. Predmetom zmluvy podľa čl. II. bol záväzok zhotoviteľa dodať pre objednávateľa materiál podľa predlohy v prílohe č. 1 zmluvy a práce podľa tej istej predlohy a ďalej zabezpečiť dopravu, montáž a servis podľa podmienok stanovených touto zmluvou. Podľa článku III. bod 1. zmluvy žalobca sa zaviazal na svoje náklady a svoje nebezpečenstvo vykonať dielo v zmysle čl. II s termínom začatia plnenia do 19.07.2010. Podmienkou bolo podpísanie zmluvy oboma zmluvnými stranami a zloženie zálohy na materiál žalovanou v plnej výške na účet žalobcu s termínom ukončenia plnenia do 31.08.2010. Podľa článku III. bod 3 zmluvy druhá veta o prevzatí dokončeného a namontovaného diela musí byť spísaný odovzdávací protokol podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu oboma zmluvnými stranami sa považuje za deň odovzdania diela. Podľa článku IV. zmluvy objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu. V zmysle článku V. zmluvy zhotoviteľ sa zaviazal, že vykoná dielo podľa tejto zmluvy a jej príloh, vrátane dodania potrebného montážneho materiálu. Podľa článku VI. zmluvy cena za vykonanie diela zhotoviteľom je určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a jej špecifikácia tvorí obsah prílohy č. 1 zmluvy. Zhotoviteľ je oprávnený zvýšiť dohodnutú cenu o sumu maximálne 10%, ktorá nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ hodnoverne preukáže. Objednávateľ sa zaväzuje takéto zvýšenie ceny písomne potvrdiť. Objednávateľ sa zaväzuje
uhradiť zhotoviteľovi sumu za materiál 6.566,03 eur s DPH v plnej výške pri podpise zmluvy pred začatím prác a zvyšnú sumu za vykonanie diela 5.481,49 eur bez DPH podľa faktúry vystavenej zhotoviteľom do troch dní po odovzdaní diela odo dňa vystavenia faktúry na účet zhotoviteľa. Z prílohy č. 1 k zmluve: dodací list č. 15/2010 zo dňa 20.05.2010 súd zistil, že žalobca vyčíslil cenu dohodnutého diela podľa jednotlivých položiek v celkovej sume 12.916,46 eur. Z faktúry č. 201027 ďalej súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej za vykonané dielo cenu celkovo v sume 14.979,21 eur vrátane DPH. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí hodnotil právny vzťah medzi účastníkmi podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ďalej podľa ust. § 52 ods. 1 až 3 , ust. § 53 ods. 1, 3, 5, ust. § 631, ust. § 632, ust. § 634 ods. 1, 2, ust. § 635 ods. 1, ust. § 645 ods. 1 a 2, ust. § 646 ods. 1, 2, ust. § 647 a ust. § 648 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z citovaných zákonných ustanovení súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaná ako objednávateľ uzatvorili dňa 21.06.2010 v zmysle ustanovení § 631 - § 656 Občianskeho zákonníka zmluvu o dielo. Predmetom zmluvy bolo vyhotovenie diela žalobcom podľa rozpočtu, tak ako to je uvedené v prílohe č.1 zmluvy. Žalovaná ako objednávateľ sa zaviazala za vykonané dielo uhradiť sumu podľa rozpočtu v prílohe č. 1 k zmluve o dielo v sume 12.916,46 eur. Po odovzdaní diela však žalobca vyfakturoval žalovanej za vykonanie diela celkovú cenu diela v sume 14.979,21 eur s tým, že vykonal práce naviac. Žalovaná však žalobcom vyfakturovanú cenu diela uhradila len v sume 12.766,- eur. Súd mal za to, že žalobca si mohol od žalovanej požadovať zaplatenie prác naviac, ktoré neboli v rozpočte zahrnuté len v prípade, že žalovaná tieto schválila alebo si ich objednala písomne. Podľa § 635 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si však tento úkon vyžaduje písomnú formu. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, tým že nepreukázal, že by si žalovaná u neho práce naviac písomne objednala, resp. tieto písomne schválila, preto sa nemôže úspešne od žalovanej dožadovať zaplatenia prác naviac, ktoré v rozpočte zahrnuté neboli. Práce naviac však vykonával so súhlasom objednávateľa. Tento si tieto výslovne želal, napriek tomu, že sa mylne domnieval, že boli súčasťou zmluvy o dielo podľa pôvodného rozpočtu. Preto mal súd za to, že za vykonané práce a dodaný materiál naviac patrí žalobcovi cena podľa osobitného predpisu. Okrem toho mal súd z vykonaného dokazovania, a to znaleckého posudku za to, že pri vykonaní diela žalobcom (mimo prác naviac) došlo k odchýleniu od pôvodne stanoveného rozpočtu a v niektorých prípadoch boli použité iné materiály ako boli dohodnuté pri podpise zmluvy, a preto súd nemohol vychádzať pri cene diela, čo sa týka iných materiálov, z ceny stanovenej rozpočtom. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval nárok žalobcu v dvoch rovinách samostatne: 1. cenu diela podľa rozpočtu a 2. práce vykonané zhotoviteľom naviac. Pre určenie ceny skutočne vykonaného diela na základe zmluvy o dielo a určenie bezdôvodného obohatenia mal súd za smerodajný znalecký posudok č. 5/2012 znalkyne vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tento síce rozporoval, ale nežiadal vyhotoviť kontrolný posudok a žalovaná s ním súhlasila. Podľa uvedeného znaleckého posudku cena skutočne vykonaného diela na základe zmluvy o dielo predstavuje sumu 12.060,95 eur, pričom súd bral ohľad na to, že rozdiel v cene pri zámene zariaďovaných predmetov - sprchovací kút, typ umývadla v kúpeľni, typ WC, farebnosť stien, zámena obyčajných zásuviek a vypínačov za typ Legrand je zohľadnený v prácach naviac. Pri výpočte ceny skutočne vykonaného diela podľa rozpočtu znalec vychádzal z cien určených, resp. dohodnutých v zmluvnom rozpočte. Podľa znaleckého posudku žalobca skutočne dodal materiál a vykonal práce naviac v rozsahu, ktorý rozpočtom dohodnutý nebol a za ktorý prislúcha odmena 2.363,89 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že práce a materiály dodané naviac a dodanie iných materiálov nebolo výslovne písomne dohodnuté mal súd za to, že nebola dohodnutá ani ich cena, preto súd pri vyčíslovaní musel vychádzať z ceny stanovenej osobitným predpisom. Za takúto cenu súd považoval cenu materiálov a prác stanovených súdnym znalcom v znaleckom posudku, ktorý cenu určoval v zmysle cenového predpisu zákona č. 382/2004 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Súd nemohol do rozsahu zarátať cestovné náklady, ktoré súviseli so zabezpečením, dovozom a realizáciou nakúpeného materiálu a vykonaných prác nad rámec zmluvy, alebo ušlý zisk, ktorý by mohol zhotoviteľ dosiahnuť, ak by vykonával práce, za ktoré by bol finančne odmenení v oveľa vyššom finančnom rozsahu. Po odovzdaní diela vznikol tak žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie skutočne vykonaného diela v sume 12.060,95 eur a zaplatenie sumy 2.363,89 eur. Žalovaná z uvedeného nároku žalobcu uhradila žalobcovi sumu 12.766,- eur, z čoho 12.060,95 eur pripadá na úhradu ceny skutočne vykonaného diela a suma 705,05 eur na úhradu časti nároku z prác vykonaných naviac a zmenených dodaných materiálov. Žalovanej tak zostáva uhradiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Námietky žalovanej ohľadne platenia ceny prác bez DPH vzhľadom na skutočnosť, že v zmluve o dielo bola dojednaná cena dodaných materiálov s DPH a zvyšná cena diela bez DPH, považoval za irelevantné. V cene stanovenej rozpočtom, ktorý tvoril prílohu zmluvy o dielo č. 1 bola jednoznačne stanovená cena celého diela vrátane DPH. Okrem toho súd mal za to, že v prípade, že je
zhotoviteľ ako fyzická osoba podnikateľ platcom DPH patrí mu popri cene diela aj DPH z tejto sumy. Čo sa týka vytýkaných vád, súd mal za to, že žalovaná si v konaní neuplatnila žiaden nárok. Vo všetkých vytýkaných vadách diela išlo o odstrániteľné vady, pričom žalobca vady uplatnené žalovanou akceptoval a chcel tieto odstrániť. Vzhľadom na uvedené bolo nutné, aby žalovaná v súvislosti s uplatňovanými vadami poskytla súčinnosť žalobcovi na ich bezplatné odstránenie v zmysle § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O. s. p..
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie sumy 1.658,84 eur a výroku, ktorým bola zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 49,90 %, podala žalovaná včas odvolanie, keď navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaná sa domnievala, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí, nebral do úvahy skutočnosť, že žalobca pri výkone zmluvne dohodnutých prác použil nesprávne technologické postupy, čím spôsobil závadu diela, ktorá bola následne reklamovaná. Túto skutočnosť potvrdil aj statik Ing. Peter Borodáč, ktorý sa taktiež vyjadril, že závadám diela bolo možné zabrániť použitím správnych technologických postupov. Po reklamácii žalobca nevykonal opravu diela, naopak, spočiatku reklamované vady popieral a namiesto vykonania záručnej opravy, podal návrh na súd na vydanie platobného rozkazu. Žalovaná bola toho názoru, že vzhľadom na to, že sa jednalo o reklamáciu, bol žalobca povinný urobiť nápravu na vlastné náklady. Namiesto toho však žalobca uviedol, že ho žalovaná do bytu nepustila, čo však nebolo pravdou, keď so žalobcom sa na termíne vykonania záručných opráv nedohodla a žalobca o tom, okrem tvrdenia, že tak chcel urobiť, nepredložil žiaden dôkaz. Podľa žalovanej žalobca pri zhotovovaní diela svojvoľne zamenil materiály, čím však nemohlo dôjsť k navŕšeniu objemu prác. Následne jednostranné navýšenie ceny diela sa potom podľa žalovanej javí ako účelové, keď táto cena bola s poukazom na kvalitu odvedených prác a nedodržanie technologických postupov, prehnaná.
4. Znalecký posudok z odboru stavebníctva - pozemkové stavby znalkyne E.. V. E., podľa žalovanej potvrdil skutočnosti tvrdené ňou počas celého konania, keď znalkyňa v spolupráci s posudkom statika E.. Q. M. jednoznačne konštatuje, že väčšina vytýkaných porúch existuje a je spôsobená nedodržiavaním, resp. zlým technologickým postupom pri realizácii zo strany zhotoviteľa konštrukcie, t. j. žalobcu. Rovnako sa v nich konštatuje, že týmto závadám bolo možné zabrániť použitím správnych technologických postupov. Posudok podľa žalovanej ďalej konštatuje, že pri tvorbe cien nebol zo strany žalobcu dodržaný postup v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 18/1996, pričom v tomto smere rovnako poukázal na skutočnosť, že žalobca v žiadnom prípade neoznámil žalovanej strane nutnosť vykonania prác naviac (ak vôbec možno jednostranné zvýšenie ceny za dielo považovať za vykonanie prác naviac). V konečnom dôsledku by bola tiež cena za dielo tak, ako bola definovaná v zmluve o dielo, ktorú účastníci tohto konania uzavreli po navŕšení o žalovanú sumu s poukazom na kvalitu odvedených prác a nedodržanie technologických postupov, prehnaná. Svojvoľná zámena materiálov rovnako nemôže navŕšiť objem prác potrebných pre vykonanie zmluvne dohodnutého diela.
5. Okresný súd však dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Žalovaná sa domnievala, že súd neskúmal zmluvu o dielo zo dňa 21.6.2010 uzavretú medzi účastníkmi tohto konania. V zmluve, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi tohto konania, boli jednoznačne dohodnuté podmienky, vrátane ceny diela. Rovnako boli dohodnuté aj platové podmienky a ďalšie skutočnosti, za ktorých možno meniť zmluvne dohodnuté podmienky. Žalovaná sa domnievala, že postupy dohodnuté v zmluve, boli dodržané len z jej strany, čo je pri skutočnosti, že zmluvu vyhotovoval sám žalobca, prinajmenšom nepochopiteľné. Za daného stavu sa podpísanie tejto zmluvy obom stranám javí bez ďalšieho iba ako formálny úkon, nespôsobujúci vznik akýchkoľvek práv a povinností. Zhotoviteľ nesmie bez schválenia alebo objednania zvýšiť cenu za vykonané dielo. Žalovaná podľa svojho vyjadrenia nikdy na takéto zvýšenie súhlas nedala a nikdy sa jej na udelenie takéhoto súhlasu zhotoviteľ nepýtal.
6. Rovnako nemožno podľa žalovanej súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že uvedenie zvyšnej časti ceny za dielo bez DPH v zmluve o dielo, že irelevantné pre posudzovanie celkového nároku žalobcu. Pri posudzovaní spornej zmluvy o dielo ako spotrebiteľskej zmluvy, toto tvrdenie podľa žalovanej neobstojí, keď zmluvné strany totiž písomne v tejto zmluve sa dohodli, že zvýšená cena je ustálená bez DPH. Nikto týmto nespochybňuje povinnosť žalobcu DPH z prijatého plnenia odviesť.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Poprel, že by so žalovanou nekomunikoval ohľadom reklamácie a taktiež nie je podľa žalobcu pravdou, že by pri zhotovovaní diela svojvoľne zmenil materiály, keďže tieto zmenil na požiadanie žalovanej. Odmietol tvrdenie, že by účelovo navýšil cenu diela, keď je nelogické a neracionálne si vôbec myslieť, že firma dodá materiály a odvedie práce, ktoré si objednávateľ neobjednal.
8. O odvolaní žalovanej proti vyhovujúcemu výroku rozsudku, v časti o zaplatenie sumy 1.658,84 eur, rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Cob/30/2013-268 z 5. decembra 2013, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur tak, že žalobu zamietol. Druhou výrokovou vetou rozsudku zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) vyplýva, že odvolací súd podľa ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k aplikácii ust. § 653 ods. 1 OZ v tom zmysle, že ak bola cena diela podľa OZ dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu objednávateľa zvýšená. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté, možno účtovať len vtedy, ak ich schváli objednávateľ písomne, alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Zhotoviteľ teda nemôže cenu diela zvýšiť jednostranne bez ohľadu na objednávateľa. Zákon však rozlišuje medzi zvýšením ceny u prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých, a u prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých. Zatiaľ, čo pre zmenu ceny prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých (ide súčasne o zmenu predmetu dohodnutého v zmluve) sa vyžaduje jednostranný právny úkon objednávateľa v písomnej forme (schválenie, resp. dodatočné objednanie), pre zvýšenie ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých, zákon nevyžaduje písomnú formu a k zvýšeniu ceny diela postačuje súhlas objednávateľa. Na výzvu odvolacieho súdu sa žalovaná vyjadrila tak, že v zmluve o dielo, ktorú so žalobcom ako zhotoviteľom diela uzavrela, bola cena diela stanovená pevnou sumou, pričom jej špecifikácia tvorí prílohu č. 1 k predmetnej zmluve. V priebehu vykonávania diela došlo k zameneniu niektorých materiálov a aj technologických postupov, na ktoré však žalobca nedostal povolenie, a to v písomnej, a ani v ústnej forme. O tzv. prácach naviac, ako aj o zámene materiálov, sa dozvedela až po tom, ako jej žalobca zaslal nové vyúčtovanie ako reakciu na reklamáciu vykonaných prác. Na základe uvedeného mala za to, že v priebehu výkonu diela došlo zo strany žalobcu k svojvoľnej zámene zmluvne dohodnutých materiálov a k umelému navýšeniu ceny vykonaných prác. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu reagoval tak, že nesúhlasí s tým, aby na daný prípad bolo aplikované ustanovenie § 635 ods. 1 OZ, nakoľko je to v rozpore s obsahom predmetnej zmluvy o dielo z 21. júna 2010 a v rozpore s tvrdením a závermi žalovanej v jej podaní z 18. novembra 2013. Poukázal na to, že cena diela bola v zmluve o dielo z 21. júna 2010 stanovená pevnou sumou, s možnosťou jej zmeny zhotoviteľom diela za dohodnutých podmienok, pričom uvedené tvrdí aj žalovaná strana vo vyjadrení z 18.11.2013. Jeho nárok na zaplatenie súdom prvej inštancie priznanej sumy 1.654,84 eur z dôvodu zaplatenia zvýšenej ceny diela, je po práve. Žalobca ďalej potvrdil, že dohodnutá cena diela bola v sume 12.916,46 eur a žalovaná mu zaplatila sumu 12.766,- eur, pričom rozdiel, pokiaľ ide o dohodnutú cenu, predstavuje 150,46 eur, túto sumu však on nežaluje a neuplatňuje v konaní. Okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zvyšok priznanej sumy tvorí suma, ktorá je požadovaná titulom bezdôvodného obohatenia za práce a materiál naviac, takže z tohto hľadiska tento rozdiel (150,46 eur) nie je predmetom odvolacieho konania, nakoľko žalobca nepodal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
9. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatoval, že okresný súd správne ustálil skutkový stav, pokiaľ ide o zistenie, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo v zmysle ust. § 631 a nasl. OZ. Zo zmluvy, a nakoniec aj zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v danom prípade bola cena dohodnutá podľa rozpočtu. Z obsahu vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že zhotoviteľ navýšil cenu diela jednak za práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté, a jednak za práce do rozpočtu zahrnuté, u ktorých došlo k zámene materiálu. Odvolací súd poukázal na to, že ak bola cena diela podľa OZ dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu objednávateľa zvýšená, pričom práce a nálady do rozpočtu nezahrnuté, možno účtovať len vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne, alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Zhotoviteľ teda nemôže cenu diela zvýšiť jednostranne, bez súhlasu objednávateľa. Zákon však rozlišuje medzi zvýšením ceny prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých a zvýšením ceny prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých. Zatiaľ čo pre zmenu ceny prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých sa vyžaduje jednostranný právny úkon objednávateľa v písomnej forme, tak pre zvýšenie ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých, zákon písomnú formu tohto úkonu nepožaduje a k zvýšeniu ceny diela postačuje súhlas objednávateľa. Ani jedna podmienka na zvýšenie ceny diela v tomto prípade však nebola splnená. Pri prácach a nákladoch do rozpočtu nezahrnutých nebol vykonaný
právny úkon žalovanej v písomnej forme, ktorým by schválila alebo dodatočne objednala práce a materiály. Rovnako ani u prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých, u ktorých došlo k zmene materiálu a preto aj k zvýšeniu ceny, nebol daný súhlas žalovanej. Z tohto dôvodu cena diela podľa OZ dohodnutá podľa rozpočtu, nemôže byť bez súhlasu žalovanej zvýšená (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/513/2002 a sp. zn. 32Cdo/2592/2008). Objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, než v zmluve dohodnutú cenu, ak pri tom nejde o zmenu tak, ako to predpokladá ust. § 635 alebo ust. § 636 OZ. Ak teda zhotoviteľ vykoná práce nad dohodnutý rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa ust. § 635 alebo § 636 OZ pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto naviac prác požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, nakoľko okresný súd sa nezaoberal otázkou trov, ktoré vznikli štátu a povinnosťou toho - ktorého účastníka tieto trovy štátu nahradiť podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p..
10. Proti prvej výrokovej vete rozsudku, ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie sumy 1.658,84 eur, podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dňa 6. februára 2014 dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodil z ust. § 238 ods. 1 O.s.p.. V dovolaní uviedol, že krajský súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá cena diela podľa rozpočtu, hoci takýto záver vôbec zo zmluvy o dielo z 21. júna 2010 nevyplýva, a je v rozpore aj s tvrdením účastníkov konania, ktorí zhodne potvrdili, že v danom prípade bola cena diela dohodnutá pevnou sumou, a to vzhľadom na rozsah diela. Ďalej krajský súd riadne a náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým sa odchýlil od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, pričom dôkazy sám nezopakoval a neobstaral si tak rovnocenný podklad pre prípadné odlišné hodnotenie týchto dôkazov. Konanie je tak postihnuté tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže krajský súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z iného skutkového základu, než súd prvej inštancie bez toho, aby postupoval podľa ust. § 213 ods. 3 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd prvej inštancie, resp. sám doplnil dokazovanie. Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na daný prípad aplikoval ustanovenie § 635 ods. 41 OZ, čo je v rozpore s obsahom zmluvy o dielo, ako aj s tvrdením a závermi žalovanej v jej podaní z 18. novembra 2013.
11. Dovolateľ poukázal na to, že v článku VI. bodoch 1 a 2 zmluvy o dielo, sa zmluvné strany dohodli na cene diela (v rozsahu podľa prílohy č. 1, označenej ako „dodací list č. 15/2010 z 20. mája 2010“) pevnou sumou vo výške 12.916,46 eur, ktorú bolo možné zmeniť za podmienok stanovených v bode 2 uvedeného článku zmluvy o maximálne 10 percent, ak dôjde k prevýšeniu nákladov účelne vynaložených zhotoviteľom pri vzniku nepredvídaných, a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby. Na základe uvedeného dojednania účastníci zmluvy o dielo nestanovili preto cenu diela za stanovených podmienok (čl. VI. bod 2 zmluvy o dielo). Keďže krajský súd pri rozhodovaní o práve na zaplatenie ceny diela vychádzal z nesprávneho predpokladu o spôsobe jej určenia, t. j. že cena diela bola určená na základe rozpočtu podľa ust. § 365 ods. 1 OZ, i keď tak tomu nie je, nesprávne a nezákonne rozhodol, nakoľko sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s odvolacími argumentmi žalobcu o dohode ceny diela pevnou sumou, čo potvrdila aj žalovaná a túto esenciálnu skutočnosť ponechal bez povšimnutia. Znaleckým posudkom sa nedokazuje spôsob dohodnutia ceny diela, t. j., či cena diela bola určená 1. pevnou sumou, 2. podľa rozpočtu alebo 3. odhadom, keďže určenie ceny diela sa stanovuje na základe dohody strán v zmluve. Krajský súd v tomto prípade nemal na danú vec aplikovať ust. § 365 ods. 1 OZ pred relevantným právom, ktoré vychádza zo zmluvy (z dohody) o dielo z 21. júna 2010. Z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu na zaplatenie súdom prvej inštancie priznanej sumy 1.658,84 eur z dôvodu zaplatenie zvýšenej ceny diela po práve, a to titulom bezdôvodného obohatenia, keďže poskytnuté plnenie ako naviac práce nezahrnuté do pôvodnej ceny diela (ide o položky za práce a náklady nad dohodnutý rámec diela), vôbec neboli spojené s pôvodným plnením podľa zmluvy o dielo z 21. júna 2010 (nebola tu daná vzájomná súvislosť týchto plnení), preto je možné aplikovať ust. § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/3798/2009 z 25. júna 2012). Ako zhotoviteľovi diela mu prislúcha suma 1.658,84 eur, keďže na základe ústnych pokynov žalovanej vykonal pre ňu naviac práce (dodávky a výkony) tak, ako je uvedené v prílohe č. 6 znaleckého posudku č. 5/2012 v tabuľke pod b) práce nad dohodnutý rámec - nové položky v sume 1.950,73 eur a pod a)
práce nad dohodnutý rámec zmenou typu dodaného materiálu v sume 413,16 eur, t. j. spolu 2.363,88 eur, pričom plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 1.658,84 eur.
12. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, a teda vadou zakladajúcou prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p. a zároveň zakladajúcou aj jeho dôvodnosť (viď rozhodnutie 4Cdo/171/2005, III.ÚS 80/96, II.ÚS 452/98).
13. Ďalej dovolateľ poukázal na to, že podstatnou skutočnosťou je tiež to, že počas výkonu diela podľa zmluvy o dielo z 21. júna 2010, žalovaná ústne objednala u žalobcu ďalšie práce a materiály do predmetu zmluvy o dielo nezahrnuté, ide o položky uvedené v prílohe č. 6 znaleckého posudku č. 5/2012 pod bodom b - práce nad dohodnutý rámec - nové položky. Ak by si tieto nové položky materiálov žalovaná neobjednala, on, ako zhotoviteľ diela ich nemohol sám svojvoľne dodať, nakoľko nemohol vedieť, aké materiály žalovaná chce, pričom ide o žalovanou špecificky vopred určené materiály, ktoré vôbec neboli predmetom pôvodnej zmluvy o dielo z 21. júna 2010.
14. Na základe vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalovanú nahradiť mu trovy dovolacieho konania.
15. K dovolaniu žalobcu zaslala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že krajský súd si neobstaral rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov a preto vychádzal z iného skutkového základu. Krajský súd v odvolacom konaní vykonal dokazovanie formou oboznámenia sa s vykonanými dôkazmi, a to predovšetkým zmluvou o dielo a znaleckým posudkom, pričom súd vykonal dokazovanie ohľadne sporných skutočností, a to predovšetkým ohľadne ceny diela, ktorá sa nezhodovala so sumou uvedenou v uzavretej zmluve a vo faktúre. Vzhľadom na uvedený rozpor krajský súd vykonal dokazovanie na objasnenie skutočností vzniku rozdielnej fakturácie, pričom bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k zámene materiálov a k vykonaniu prác, ktoré si neobjednala a na vykonanie ktorých nedala žalobcovi písomný, ani ústny súhlas. Za účelové považuje tiež tvrdenie žalobcu, že boli porušené jeho základné práva na súdnu ochranu, keďže v konaní pred odvolacím súdom mali obidvaja účastníci zabezpečené rovnaké procesné práva, ktoré v plnej miere aj využili. S poukazom na uvedené navrhla neprihliadnuť na dovolanie žalobcu, pretože je zjavne neopodstatnené. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania v sume 198,66 eur.
16. K písomnému vyjadreniu žalovanej zaslal žalobca písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovanej považuje za účelové a nedôvodné. On namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho, nakoľko odvolací súd opakovane nevypočul účastníkov konania a bezdôvodne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, pred ktorým účastníci boli riadne vypočutí, pričom súd prvej inštancie riadne a náležite zistil skutkový stav veci. Pritom odvolací súd vo vzťahu k skutkovému stavu nevykonal žiadne dokazovanie a ani neopakoval dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie. V ďalšej časti stanoviska uviedol tie isté argumenty a dôvody, ktoré uviedol už v podanom dovolaní.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Obdo/31/2014-315 zo dňa 25.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/30/2013-268 z 5.12.2013 v prvej výrokovej vete, ktorou krajský súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur tak, že žalobu zamietol, zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.
18. Najvyšší súd citujúc ustanovenia §§ 631 a 634 ods. 1 OZ po preskúmaní veci sa stotožnil s tvrdením dovolateľa, že cena diela v posudzovanom prípade bola dohodnutá na základe vzájomnej dohody zmluvných strán v zmysle prílohy č. 1 zmluvy o dielo, ktorou je dodací list č. 15/2010 (založený v spise na č. l. 6 až 8). Predmet zmluvy o dielo je špecifikovaný v prílohe č. 1 k zmluve o dielo, v ktorej je zároveň uvedená dohodnutá cena diela v sume 12.916,46 eur s DPH. Na základe uvedeného sa Najvyššiemu súdu javí, že cena diela bola určená pevnou sumou, čo potvrdzuje aj zhodné vyjadrenia žalobcu a žalovanej, pričom uvedené zhodné tvrdenia vyplývajú aj z vyjadrení právnych zástupcov žalobcu a žalovanej na pojednávaní odvolacieho súdu zo dňa 5.12.2013. Dovolací súd preto nesúhlasil
s konštatovaním odvolacieho súdu, že zo zmluvy o dielo vyplýva, že cena diela bola dohodnutá podľa rozpočtu. Je pravdou, že znalkyňa v znaleckom posudku č. 5/2012 uviedla, že cena bola určená podľa rozpočtu, avšak spôsob určenia ceny diela nie je otázkou znaleckého posudzovania, ale právnou otázkou, posúdenie ktorej prislúcha súdu.
19. Podľa Najvyššieho súdu zo zmluvy o dielo a jej prílohy č. 1 vyplýva, že cena diela v posudzovanom prípade bola dohodnutá v sume 12.916,46 eur s DPH uvedenou v prílohe č. 1 k zmluve o dielo. Podľa článku VI prvej vety zmluvy „cena za vykonanie diela zhotoviteľom (cena prác a cena montážnych dielov) je určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a jej špecifikácia tvorí obsah prílohy č. 1 tejto zmluvy“. Zároveň z článku VI ods. 2 zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ je oprávnený zvýšiť dohodnutú cenu o sumu maximálne 10 %, ktorá nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ hodnoverne preukáže. Objednávateľ sa zaväzuje takéto zvýšenie ceny písomne potvrdiť. Z uvedeného zmluvného ustanovenia podľa Najvyššieho súdu vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že zhotoviteľ je oprávnený zvýšiť dohodnutú cenu v sume maximálne 10 %, ktorá prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ hodnoverne preukáže, t. j. zvýšiť dohodnutú cenu o 1.291,64 eur (10 % zo sumy 12.916,46 eur s DPH), pričom žalovaná ako objednávateľka diela dala vopred písomný súhlas žalobcovi ako zhotoviteľovi na zvýšenie dohodnutej ceny diela o sumu maximálne 10 % za dohodnutých podmienok. Odvolací súd pri rozhodovaní uvedené zmluvné dojednanie nevzal do úvahy, nakoľko vychádzal z toho, že cena diela sa v danom prípade dohodla podľa rozpočtu v zmysle § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
20. Faktúrou č. 201027 z 1.10.2010 žalobca vyúčtoval žalovanej za vykonané dielo sumu 14.979,21 eur a podľa zhodného tvrdenia účastníkov, žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 12.766,- eur. Žalobca sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 1.658,84 eur (zaplatenie ktorej je predmetom sporu). Zo znaleckého posudku č. 5/2012 (založený je v spise na č. l. 117 a nasl.) podľa dovolacieho súdu vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ vykonal práce nad dohodnutý rámec zmenou typu dodaného materiálu v sume 413,16 eur s DPH a práce nad dohodnutý rámec - nové položky v sume 1.937,62 eur s DPH. Podľa názoru dovolacieho súdu, pokiaľ by žalobca ako zhotoviteľ preukázal splnenie podmienky pre zvýšenie dohodnutej ceny o 10 %, oprávnený nárok žalobcu by potom mohol predstavovať sumu 12.916,46 eur plus 1.291,64 eur. Keďže žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 12.766,- eur, rozdiel by potom podľa Najvyššieho súdu predstavoval sumu 1.442,10 eur, pričom žalobca požaduje sumu 1.658,84 eur. V ďalšom konaní bude preto podľa dovolacieho súdu potrebné, aby súd najskôr posúdil, akým spôsobom bola v zmluve o dielo dohodnutá cena diela, t. j., či pevnou sumou alebo iným spôsobom a následne sa zaoberal aj zmluvným dojednaním v zmysle článku VI ods. 2 zmluvy o dielo. Na žalobcovi ako zhotoviteľovi spočíva podľa Najvyššieho súdu dôkazné bremeno, aby preukázal splnenie podmienky v zmysle článku VI druhej vety zmluvy o dielo, t. j., že mu vzniklo právo na zvýšenie dohodnutej ceny diela o 10 %.
21. Ako dôvodná sa javí podľa dovolacieho súdu aj ďalšia námietka dovolateľa, a to, že konanie je zaťažené tzv. inou vadou v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p., ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. V potvrdzovanom prípade skutkové zistenie odvolacieho súdu, že žalovaná nedala súhlas na práce a náklady do rozpočtu zahrnuté, je v rozpore s tým, čo v odôvodnení rozsudku uviedol súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že práce naviac zhotoviteľ vykonával so súhlasom objednávateľky, ktorá si ich výslovne žiadala napriek tomu, že sa mylne domnievala, že boli súčasťou zmluvy o dielo. Podmienkou preto, aby sa odvolací súd mohol odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie je však opakovanie dokazovania, alebo vykonanie ďalších dôkazov v zmysle ust. § 213 ods. 3 a ods. 4 O.s.p.. V danom prípade preto bolo potrebné, aby odvolací súd sám opakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu v zmysle ust. § 213 ods. 3 O.s.p., k čomu však podľa dovolacieho súdu nedošlo, ako vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 5.12.2013. V posudzovanom prípade preto konanie odvolacieho súdu je zaťažené tzv. inou vadou konania v zmysle ust. § 242 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. V ďalšom dovolací súd konštatoval, že prípadné nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nezakladá vadu konania podľa ust. § 237 písm. f) O.s.p., ale iba tzv. inú vadu konania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p..
23. S poukazom na to, že konanie odvolacieho súdu je zaťažené tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a vadou nespočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.), Najvyšší súd SR ako súd dovolací podľa ust. § 243b ods. 2 prvej vety O.s.p. zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove v napadnutej prvej výrokovej vety týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.658,84 eur a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil, že v novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd o trovách pôvodného a odvolacieho konania (ust. § 243d ods. 1 O.s.p.).
24. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovanej bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovanej ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré jej vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i jej právnej istoty, je treba jej odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, keď toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. I ods.1 Ústavy SR. Súčasťou princípov právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. aj meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.
25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie žalovanej, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 212 ods. 1, v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, a to v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala jeho preskúmania a dospel k záveru, že jej odvolanie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
26. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rovnako nebol dovolaním napadnutý výrok odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie, preto tieto výroky (ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a ktorým bol zrušený výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania) nadobudli právoplatnosť, a nemohli byť podrobené odvolaciemu prieskumu.
27. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,84 eur. Odvolací súd je viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého v ďalšom konaní preto bude potrebné, aby súd najskôr posúdil, akým spôsobom bola v zmluve o dielo dohodnutá cena diela, t. j. či pevnou sumou, alebo iným spôsobom a následne sa zaoberal aj zmluvným dojednaním v zmysle článku VI ods. 2 zmluvy o dielo, upriamil svoju pozornosť na túto predbežnú otázku. Zhodne s názorom dovolacieho súdu, rovnako aj odvolací súd konštatuje, že na žalobcovi ako zhotoviteľovi, spočíva dôkazné bremeno, aby preukázal splnenie podmienky v zmysle článku VI druhej vety zmluvy o dielo, t. j., že mu vzniklo právo na zvýšenie dohodnutej ceny diela o 10 %. Poukazujúc na uvedené odvolací súd konštatuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý uzavrel, že cena diela bola dohodnutá podľa rozpočtu. Najvyšší súd SR ako súd dovolací v tejto veci sa po jej preskúmaní stotožnil s tvrdením žalovanej, že cena diela bola posudzovaná, prípadne bola dohodnutá na základe vzájomnej dohody zmluvných strán v zmysle prílohy č. 1 zmluvy o dielo, ktorou je dodací list č. 15/2010 (založený v spise č. l. 6-8). Predmet tejto zmluvy o dielo je špecifikovaný v prílohe č. 1 zmluvy o dielo, v ktorej je zároveň uvedená dohodnutá cena diela v sume 12.916,46 eur s DPH. Poukazujúc na uvedené sa preto nielen dovolaciemu, ale aj odvolaciemu súdu javí, že cena diela bola určená pevnou sumou, čo potvrdzuje aj zhodné vyjadrenie oboch strán sporu, a rovnako aj právnych zástupcov oboch strán sporu. V tomto
smere pokiaľ znalkyňa v znaleckom posudku Č.. X/XXXX uviedla, že cena bola určená podľa rozpočtu, je potrebné konštatovať, že táto otázka nie je odbornou otázkou, ale je otázkou právneho posúdenia, keď spôsob určenia ceny diela nie je otázkou znaleckého posudzovania, a ako taký prislúcha len súdu.
28. Ďalej je potrebné konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho odôvodnení, pokiaľ sa týka dohody o vykonaní prác naviac, ktoré neboli v rozpočte zahrnuté, si vzájomne odporuje, keď na jednej strane prvoinštančný súd konštatuje, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že nepreukázal, že by si žalovaná u neho práce naviac (práce a materiál) písomne objednala, resp. tieto písomne schválila, preto sa nemôže úspešne od žalovanej dožadovať zaplatenia prác naviac, ktoré v rozpočte zahrnuté neboli, v cene, ako ju vyúčtoval. Naopak, v tom istom odseku odôvodnenia svojho rozsudku okresný súd konštatuje, že práce naviac však vykonával so súhlasom objednávateľa, tento si tieto výslovne želal, napriek tomu, že sa mylne domnieval, že boli súčasťou zmluvy o dielo podľa pôvodného rozpočtu, a preto mal súd prvej inštancie za to, že za vykonané práce a dodaný materiál naviac, patrí žalobcovi cena podľa osobitného predpisu. Okrem toho, že tieto tvrdenia súdu prvej inštancie sú vzájomne si odporujúce, tieto okresný súd nijako bližšie nezdôvodnil, je potrebné zdôrazniť, že na žalobcovi, ktorý tvrdil, že tieto práce naviac vykonával so súhlasom žalovanej, bolo dôkazné bremeno, t. j. zaťažovala ho dôkazná povinnosť preukázať, že tieto práce žalovaná písomne schválila (podľa uzavretej zmluvy nestačí ústny súhlas žalovanej). V tomto smere je potrebné uviesť, že v občianskom sporovom konaní dôkazné bremeno primárne zaťažuje žalobcu, t. j. je na žalobcovi preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia týchto skutočností, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola pravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutkov tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o vykonaní prác naviac v takom rozsahu, v akom si uplatnil tento návrh voči žalovanej, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.
29. Pokiaľ súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za to (znalecký posudok), že pri vykonaní diela žalobcom (mimo prác naviac) došlo k odchýleniu od pôvodne stanoveného rozpočtu, a v niektorých prípadoch boli použité iné materiály, ktoré boli dohodnuté pri podpise zmluvy a preto nemohol vychádzať pri cene diela, čo sa týka iných materiálov, z ceny stanovenej rozpočtom, je k uvedenému potrebné konštatovať, že cena diela bola stanovená pevnou sumou. Ďalej pôvodný schválený rozpočet logicky nemohol podľa odvolacieho súdu zahrňovať práce naviac, t. j. tie práce, s ktorými zmluva o dielo zo dňa 21.6.2010 nepočíta, inak by to nemohli byť práce naviac, t. j. práce nad rámec pôvodne dohodnutých zmluvných dojednaní.
30. Rovnako, pokiaľ sa týka ďalšej časti odôvodnenia, tak si súd prvej inštancie vzájomne odporuje, keď konštatuje „vzhľadom na skutočnosť, že práca a materiály dodané naviac a dodanie iných materiálov, nebolo výslovne písomne dohodnuté, mal súd za to, že nebola dohodnutá ani ich cena, preto súd pri vyčíslení musel vychádzať z ceny stanovenej osobitným predpisom“, keď na jednej strane výslovne konštatuje, že práce naviac a dodané materiály naviac neboli písomne dohodnuté, a na druhej strane vyčísľuje hodnotu týchto prác a materiálu v neprospech žalovanej.
31. Rovnako pri cene diela, mimo prác naviac, súd prvej inštancie mylne vychádzal zo znaleckého posudku, keď z tohto znaleckého posudku mohol vychádzať jedine v prípade, ak by v konaní nedošlo k dohode o cene diela, keď tak, ako to konštatoval odvolací súd zhodne s dovolacím súdom v zmysle prílohy č. 1 zmluvy o dielo, ktorou je dodací list č. 15/2010, je v tejto prílohe č. 11 v zmluve o dielo zároveň uvedená dohodnutá cena diela (bez prác naviac) v sume 12.916,46 eur s DPH, preto nijako neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že po odovzdaní diela vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie skutočne vykonaného diela v sume 12.060,95 eur (podľa dohodnutého rozpočtu a cien), keď ako to odvolací súd uviedol vyššie, táto dohodnutá cena diela bola v inej sume, pričom pri prácach a materiále naviac, a to pri určení ich hodnoty mohlo dôjsť až vtedy, aby v konaní bol preukázaný súhlas žalovanej s prácami naviac, pričom tento súhlas žalovanej by nemohol byť len samotným súhlasom s prácami
naviac, ale v tomto súhlase tak, aby bol určitý a zrozumiteľný, by museli byť presne uvedené tie práce naviac (nad pôvodne dohodnuté v zmluve o dielo zo dňa 21.6.2010), na ktoré dala žalovaná súhlas.
32. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania posúdiť, akým spôsobom bola v zmluve o dielo dohodnutá cena diela, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania (na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie) sa javí, že táto bola dohodnutá pevnou sumou v takej výške, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia, a nie vo výške tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Následne po stanovení a posúdení ceny diela podľa zmluvných dojednaní, bude úlohou súdu prvej inštancie sa zaoberať článkom VI druhej a tretej vety tejto zmluvy o dielo, najmä pokiaľ sa týka súhlasu žalovanej a jej následného písomného potvrdenia s prácami naviac, t. j. nielenže žalovaná dala na tieto práce naviac súhlas, ale že tieto práce naviac predstavovali čiastku tak, ako si žalobca uplatnil v tomto konaní, t. j., že o túto čiastku prevýšili pôvodne dohodnutú cenu diela.
33. V ďalšom konaní už bude súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci pokračovať v súlade novou procesnou normou - Civilným sporovým poriadkom, keď opätovne rozhodne o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.658,84 eur, nakoľko v prevyšujúcej časti bola žaloba právoplatne zamietnutá. Rovnako z dôvodu, že odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 5.12.2013 v druhej výrokovej časti, ktorá nebola napadnutá dovolaním, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie, už v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP rozhodne o nároku na náhradu trov konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).