Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/32/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného R. Q. pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.12.2016, č. k. 7T/11/2016-326, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.7.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. Q., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 13.12.2016, č. k. 7T/11/2016-326 rozhodol tak, že uznal obžalovaného R. Q. za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21. septembra 2015 v čase približne od 10.00 hodiny do 10.30 hodiny v W. na F. ulici XX v priestoroch kancelárie svojej matky H. Q., nar. X.X.XXXX, potom ako z nej vyhnal svoju sestru, zvýšeným hlasom požadoval od H. Q. st. poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 400,- Eur na údajnú cestu do zahraničia, keď mu matka peniaze nedala vyhrážal sa jej, že ak peňažné prostriedky nedá tak uvidí, následne sa pravou rukou zaháňal smerom do tváre poškodenej akoby ju chcel udrieť, chytil do rúk kovovú stoličku a zaháňal sa ňou voči telu poškodenej a rovnako sa stoličkou zahnal na sklenený stôl akoby ho chcel rozbiť, počas tohto konania opakovane od matky požadoval vydanie peňazí, pričom jej telom bránil odísť z kancelárie, žiadal od nej aby išla vybrať peniaze do bankomatu, na čo poškodená zavolala o pomoc a jeho sestra telefonicky privolala políciu, v dôsledku čoho obvinený odišiel z budovy a H. Q. st. nespôsobil zranenia ani majetkovú škodu. Za to ho odsúdil podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody na 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 písm. b) Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti výroku o treste, bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine a o treste. Podané odvolanie neskôr odôvodnil obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že sa nedopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Namietol, že matku (poškodenú) iba žiadal o peniaze, problém vznikol preto, že sa tam vyskytla jeho staršia sestra (svedkyňa H. Q. ml. ), s ktorou nemá dobré vzťahy a ktorá naliehala na matku, aby mu peniaze nepožičala. Obžalovaný sa so sestrou pohádal, nadávali si a to aj vulgárne a požiadal ju, aby z miestnosti odišla. Urobila to, no išla zavolať policajtov, hoci nebol na to žiaden dôvod. Priamym svedkom incidentu bola iba jeho matka, nik iný v miestnosti pritom nebol a nemohol vidieť, čo sa stalo, mohli to iba počuť. Policajti si pri výpovedi na hlavnom pojednávaní prakticky nič nepamätali, rozhodnutie obžalovaného utiecť, bolo náhle, urobené v strese. Obžalovaný nesúhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v neprítomnosti matky a nemohol teda súhlasiť ani s čítaním jej výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní. Prečítanie jej výpovede bolo teda vykonané nezákonne. Ďalšie nepriame dôkazy netvoria logicky ucelený reťazec tak, aby ho mohli usvedčovať zo spáchania skutku. Obžalovaný navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby alebo vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na svojom odvolaní a jeho dôvodoch, prokurátor navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba a v zákonnej lehote. Odvolanie obžalovaného smeruje proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal napadnuté výroky prvostupňového súdu a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom na spravodlivé rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil správnym spôsobom. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku bolo vykonané v súlade so zákonom a obžalovanému súd poskytol dostatočný priestor na realizáciu jeho práv garantovaných zákonom. Podstatou odvolacích námietok obžalovaného bola nezákonnosť použitia výpovede poškodenej z prípravného konania, jej prečítaním v konaní pred prvostupňovým súdom a z toho vyplývajúca dôkazná núdza na strane žalobcu. Inak povedané, pri nepoužiteľnosti výpovede poškodenej v prípravnom konaní, ostatné vykonané dôkazy nepostačujú na odsúdenie obžalovaného. Pokiaľ ide o súhlas obžalovaného s vykonaním hlavného pojednávania v neprítomnosti poškodenej z obsahu trestného spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti. Na v poradí prvom hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo aj za prítomnosti obžalovaného a poškodenej, dňa 8.3.2016 poškodená využila svoje právo odmietnuť k veci vypovedať z dôvodu pomeru k obžalovanému, ktorý je jej synom. Následne súd uznesením podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku rozhodol o čítaní výpovede poškodenej z prípravného konania z č. l. 64-71 (t.j. zo dňa 22.9.2015 a zo dňa 20.10.2015. Pre takýto postup súdu pri vykonaní dokazovania boli, podľa názoru odvolacieho súdu, splnené všetky zákonné predpoklady. Výpoveď poškodenej v prípravnom konaní dňa 22.9.2015 bola vykonaná za prítomnosti obžalovaného (vtedy vystupujúceho v procesnom postavení obvineného), ktorému bolo umožnené vyjadriť sa k výpovedi poškodenej, resp. jej klásť otázky, čo obžalovaný aj využil. Tento výsluch bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, čím bol obžalovanému daná možnosť realizovať voči tejto svedkyni práva zaručené ustanoveniami Trestného poriadku, ako i Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Použitie tejto výpovede v konaní pred prvostupňovým súdom bolo tak v súlade so zákonom a nebolo porušené právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Na ďalšom hlavnom pojednávaní, na ktorom sa vykonávalo dokazovanie, obžalovaný súhlasil s jeho vykonaním v neprítomnosti poškodenej. Na ostatnom hlavnom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku takýto súhlas nedal, no súd rozhodol o vykonaní hlavného pojednávania bez prítomnosti poškodenej, nakoľko takémuto rozhodnutiu nebránili žiadne prekážky.

Poškodená vo svojej výpovedi zo dňa 22.9.2015, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní podrobne a presvedčivo popísala konanie obžalovaného tak ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Na základe všetkých skutočnosti zistených dokazovaním pred prvostupňovým súdom, nemal odvolací súd pochybnosti o pravdivosti jej výpovede, resp. nezistil žiadnu skutočnosť ani motív, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o jej pravdivosti. Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychológie, ktorý vypracovala PhDr. Zuzana Bieliková vyplýva, že u poškodenej nezistila žiadne znaky fabulácie ani sklony vo všeobecnosti fabulovať, ani skresľovať udalosti, ktoré prežila. Práve naopak, u poškodenej je tendencia potierať detaily v snahe ich preskakovať, aby neuškodila synovi, keďže je to jej dieťa, čo je prirodzené. Výpoveď poškodenej H. Q. potvrdzujú i ďalšie vykonané dôkazy a to výpovede svedkov H. Q. mladšej, F. J., H. Y. a R. A. a prepisy zvukových nahrávok z telefonického oznámenia danej trestnej činnosti na polícii. V tejto časti poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré považuje za správne a obsahovo vyčerpávajúce. Preto naň na tomto mieste odkazuje bez potreby jeho opakovania. Ako správne uviedol prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku, obžalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil v konaní žiaden dôkaz. Odvolací súd k tomuto dodáva, že takéto skutočnosti alebo dôkazy nepredložil obžalovaný ani v odvolacom konaní. Dôkazy vykonané prvostupňovým súdom teda viedli k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a tento má všetky zákonné znaky zločinu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného tak ako to odôvodnil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, teda v minimálnej výmere uvedenej v ustanovení § 189 ods. 2 Trestného zákona. Dôvody na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, ktoré by zodpovedali kritériám uvedeným v § 39 Tresnutého zákona obžalovaný neuviedol a odvolací súd ich ani sám nenašiel. Uložený trest tak považuje odvolací súd za zákonný a primeraný. Rovnako i rozhodnutie o spôsobe výkonu tohto trestu vyplýva zo správneho zhodnotenia vykonaného dokazovania. Obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a preto do súd správne podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Na základe vyššie uvedených zistení, dospel odvolací súd k záveru, že výroky napadnutého rozsudku sú vecne správne a zákonné. Odvolanie obžalovaného ako nedôvodné preto zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.