Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_11C-143-2012.pdf
PDF · 101.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/143/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: I. W., L.. C.. V. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody 331.000,00 eur s prísl.,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 331.000,00 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Žalobca uviedol, že žalovaný používa listinu, čo je nesprávny úradný postup a nesprávne rozhodovanie, porušovanie zákonov a právnych noriem. Žalobca uviedol, že ide o listinu Náhradné hlásenie. Na listine je vlastnoručne podpísaný a opečiatkovaný T.. Q. V., posudkový lekár, čo žalovaný použil na nezákonnú aplikáciu. Na listine je vlastnoručne podpísaný a opečiatkovaný schopný práce 17.9.2002 T.. Q. V., posudkový lekár, kde žalovaný použil nezákonný stav takého úkonu - nesprávny úradný postup. Použil opravný lak, aby staré číslo z roku 1991 vymazal bielitkom -Lev-39613-91, čo žalovaný zamlčal a použil takúto listinu, čo je nesprávny úradný postup. Keď odstránil číslo opravným lakom, napísal vlastnou rukou iné číslo T 213 182, kde žalovaný zamlčal právne aplikácie, aby nesprávnou aplikáciou použil takúto listinu. Neschopný práce 11.1.02 vlastnou rukou napísal T.. Q. V., dôkaz skutku sú čitateľné ako úkon vyrubil posudkový lekár T.. Q. V., posudkový lekár, žalovaný zamlčal tento stav a použil tieto úkony. Žalovaný použil právny úkon, ktorého je plnenie nemožné, je neplatný a definícia nezodpovedá právnemu stavu veci: Žalobca uviedol, že žalovaný vyrobil a použil na plnenie nemožné falšovanej listiny ako plnenie úplné vyhodnotenie nepravej verejnej listiny, ktorá má vyvolať dojem, že bola vydaná príslušným orgánom predpisovým spôsobom je plnenie nemožné, čo žalovaný vyrába na plnenie. Z takejto listiny je plnenie nemožné, čo je nesprávny úradný postup a nesprávne rozhodovanie. Právny úkon - platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo a to 11.1.2002, keď vystavil s dátumom podpisom a pečiatkou T.. Q. V., posudkový lekár podľa platného právneho stavu a to § 37 zák. č. 98/1995 Z. z., nemôže vyrobiť ukončovanie a pozmeňovať Z. z. listina nebola v súlade podľa platného právneho stavu, ktorú použil žalovaný, čo je nesprávny úradný postup a nesprávne rozhodovanie a nesprávna právna norma. Žalobca poukázal ďalej, že žalovaný nepoužíva pravú listinu, jeho kontrolné dni, zápis a určené konania, liečenia ani zdravotné zápisy v nich. Žalovaný pozmenil výrok na osobu, ktorá na listine neexistuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo, čo je nesprávny úradný postup a nesprávne rozhodovanie zo strany žalovaného. Žalovaný zamenil originál listiny, zdravotné záznamy, že pozmenenie nekompetentnej osoby T.. Q. V., posudkového lekára za napodobneninu, za pozmeňovanie a zámeny pečiatkami a podpismi a použil ich , čo je nesprávna aplikácia zo strany žalovaného. Žalovaný
neakceptuje pravú listinu, zdravotný záznam o kontrole a zamieňa ich za pozmenené a nie v súlade s právnym stavom, odporujúcim spôsobom používa nemožné plnenie, právny stav, čo je nesprávne úradné rozhodovanie a nesprávny úradný postup zo strany žalovaného. Žalovaný pozmeňuje právny úkon, ktorý v okamihu, keď došlo k právnemu úkonu po značnom odstupe na iný právny úkon, čo je nesprávny úradný postup a nesprávne rozhodnutie zo strany žalovaného. Žalovaný perzekúciou, šikanovaním zneužíval inštitút väzby, aby páchateľovi zabezpečil značné výhody a značný prospech porušovaním právneho stavu, čo je nesprávny úradný postup a nesprávne rozhodovanie v pozmenenej podobe na zneužitie inštitútu väzby na nezákonné a odporujúcim spôsobom zákonom a nezneužíva vnucovanie povinností , čo zákon neukladá a vnucovaním dikcie (diktátu) nerešpektoval vymedzenie definície právneho úkonu právneho stavu) určujúce zákonom v uvedenom období, konanie subjektu nezodpovedá definícii podľa platného právneho stavu, iba vyrobil vnucovanie prejavenej vôli (navonok) v dostupnej vnímateľnej forme nemožno priznať právnu relevanciu (Ide o úkon mimoprávny), čo žalovaný použil, čo je nesprávny úradný postup) a nesprávne rozhodovanie. V rozpore s právnym stavom uvádza žalobca T.. L. X. T.. Q. V. úplne vynechal, čiže neexistuje na listine, čo je nesprávny úradný postup a nesprávne rozhodovanie. Žalovaný použil po kontrole 4.9.2002 a 18.9.2002 dátum 6.9.2002, čo je nesprávny úradný postup. Žalovaný použil potom ďalšie pozmenenia po kontrole 18.9.2002, keď praktický lekár vypísal lieky dňa 18.9.2002, pozmenil na deň 17.2.02 ukončenie, čo zamlčal a použil do dátumu 11.1.2002 keď listinu vystavovali, čo je nesprávny úradný postup a nesprávne rozhodovanie , vyrobil nemožné plnenie so zreteľom na uvedené skutočnosti žalovaný vyrobil viaceré úkony , ktorého predmetom je plnenie nemožné, čo použil.
2. Žalobca predložil súdu spolu so žalobou aj žiadosť o predbežné prejednanie škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. v sume 331.000,00 eur adresované žalovanému. Uviedol v ňom, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri výkone verejnej moci a vzniku škody. Príčinná súvislosť vzniku škody je sudca, ktorý konal nad rámec zákona - § 7, zák. č. 401/1964 Zb., použil rodné číslo z verejnej listiny - r. č. 521111/1860, ktoré nespĺňa zákonom stanovené náležitosti v zmysle zák. č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle. Toto nezákonné rodné číslo sudca použil, t. j. použil rodné číslo, na čo nemá právomoc. Súd nemá právomoc, aby určoval dátum schopný práce z takej verejnej listiny, ktorá nie je verejnou listinou určenou Sociálnou poisťovňou na nárok na nemocenské dávky nemocenského poistenia, to je nesprávny úradný postup.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol zo strany žalovaného prerokovaný v zákonom stanovenej lehote a výsledok bol žalobcovi oznámený. Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 13.3.2013 bolo žalobcovi doručené 5.4.2013. Vo vzťahu k doručenej žalobe uviedol žalovaný, že okrem náhrady škody vo výške 331.000,00 eur s prísl. sa podaná žaloba svojím obsahom nestotožňuje s podaným návrhom na predbežné prerokovanie nároku. Žalovaný poukázal na to, že žaloba nespĺňa základné náležitosti návrhu na začatie konania. Zo žaloby je síce zrejmé, čoho a od koho sa žalobca domáha (zaplatenia sumy 331.000,00 eur od MS SR), avšak vzhľadom na nezrozumiteľný prejav vôbec nie sú zrejmé skutkové okolnosti, od ktorých by bolo možné prípadný nárok odvíjať. Bez dostatočného skutkového vymedzenia žaloby nie je možné ani posúdenie veci samej ani posúdenie procesných predpokladov konania (najmä podľa názoru žalovaného žalobca zamieňa v podanom návrhu označeného žalovaného s „ odporcom T.. Q. V.“, rovnako nie je možné určiť, akým konkrétnym konaním sa žalovaný mal dopustiť tvrdeného nesprávneho úradného postupu, akým spôsobom žalovaný pozmeňoval pravú listinu, v akých súvislostiach ju používal a pod.) Žalovaný uviedol, že o nároku uplatnenom zo strany žalobcu už rozhodoval Okresný súd Levice v konaniach pod sp. zn. 9C/263/2005, sp. zn. 9C/160/2006, a to konkrétne právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Levice, č. k. 9C/263/2005-107 zo dňa 11.2.2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, č. k. 25 Co 39/2009-136 zo dňa 13.5.2009, ako aj rozsudkom Okresného súdu Levice, č. k. 9C 160/2006-84. Právoplatné rozhodnutie tvorí res iudicata. Obdobné konanie sa vedie pod sp.zn.11C/211/2010. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom zo žalobného návrhu nevyplýva, z akých skutočností a z akého právneho predpisu odvodzuje žalobca pasívnu legitimáciu. Žalovaný poukázal na to, že Ministerstvo spravodlivosti nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní. Z dôvodu, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, žalovaný žiada súd, aby žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietol. Žalovaný má za to, že návrh nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z.. V danom prípade existujú dôvody na zamietnutie žaloby - nie je zrejmý subjekt, ktorý má byť žalovaný, nie je zrejmý titul nároku, existencia škody, ani príčinná súvislosť medzi uvedenými zložkami. Rovnako žalovaný tak,
ako je označený v žalobnom návrhu, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Žalovaný má ďalej za to, že nie je subjektom pasívne vecne legitimovaným na konanie o určenie neplatnosti verejnej listiny, prípadne nesprávnosti údajov v nej uvedených, ktorú ani nevystavil.
4. Žalovaný predložil súdu oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z 13.3.2013 adresované žalobcovi a doručenku o prevzatí oznámenia adresovaného žalobcovi dňa 5.4.2013. Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z 13.3.2013 adresovaného žalobcovi vyplýva, že dňa 20.9.2012 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené podanie žalobcu Predbežné prejednanie škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. v sume 331.000,00 eur . Z doručenej žiadosti je zrejmé, že škoda 331.000,00 eur mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, konkrétne konaním nad rámec zákona použitím rodného čísla z verejnej listiny. MS SR oznamuje žalobcovi, že žiadosť bola predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom jej nebolo vyhovené. MS SR poukázalo na to, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je potrebné splnenie viacerých podmienok. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko nebolo v tejto veci preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci tým, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup, existencia škody a výška požadovanej náhrady škody, MS SR posúdilo žiadosť žalobcu ako nedôvodnú. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je týmto ukončené, pričom žiadosť č.12697/2013-34 považuje MS SR za vybavenú.
5. Na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9C/160/2006 a 9C/263/2005 viedli sa konania, v ktorých stranami sporu (účastníkmi konania) boli žalobca a Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Nejde teda o konania, v ktorých stranami sporu boli strany sporu totožné so stranami sporu v tomto konaní, keďže v tomto konaní je žalovaným Ministerstvo spravodlivosti SR. Súd preto nepovažoval uvedené konania za konania o tej istej veci a nemožno preto konanie v tejto prejednávanej veci zastaviť pre prekážku veci rozsúdenej. V konaní vedenej pod spisovom značkou 11C/211/2010 nie je stranou sporu Ministerstvo spravodlivosti, ale Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, takže už z tohto dôvodu nejde o totožnú vec, ktorá by bránila tomu, aby sa viedlo konanie v tejto prejednávanej veci.
6. Podľa § 420 ods. 1 O. z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
7. Podľa § 420 ods. 2 O. z., škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
8. Podľa §420 ods. 3 O. z., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
9. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
10. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1.škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 4 ods.1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom a účinnom od 1.1.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,
12. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
13. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
14. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
15. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
16. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom a účinnom od 1.1.2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
17. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.8.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
18. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom a účinnom od 1.9.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
20. Podľa § 27 b ods. 1 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009 zák. č. 514/2003 Z. z. , zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.decembra 2008.
21. Podľa § 1 ods.1 zák. č. 568/1969 Z. z., v znení platnom a účinnom do 30.6.2004, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
22. Podľa § 18 ods.1 zák.č.58/1969 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.6.2004, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možno vyhovieť z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný.
24. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
25. Žalobca nepreukázal, že Ministerstvo spravodlivosti SR, proti ktorému žaloba smeruje, konalo protiprávne a že v dôsledku jeho protiprávneho konania vznikla žalobcovi škoda, za vznik ktorej by žalovanému, t.j. Ministerstvu spravodlivosti SR, vznikla zodpovednosť za škodu voči žalobcovi podľa § 420 O. z. Žalobca v žalobe pri popisovaní nesprávneho úradného postupu, nesprávneho rozhodovania, poukazoval na konanie žalovaného, avšak z ním uvádzaných tvrdení nevyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti SR vybavovalo konkrétnu záležitosť žalobcu, pri ktorej malo dôjsť z jeho strany k protiprávnemu konaniu.
26. Súd posudzoval aj to, či je daná zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný nesprávne úradne postupoval, nesprávne rozhodoval a žalobca zároveň predložil súdu aj žiadosť o predbežné prejednanie škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ktorú adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR. Z ďalšieho podania žalobcu vyplýva, že žalobca v ňom vytýkal nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice v konaniach pod sp. zn. 3Tp1/05, 2Tp314/04. Žalobca vytýka Okresnému súdu Levice, že použil na rozhodovanie nezákonné rozhodnutie písané posudkovým lekárom T.. Q. V., že použil dôkaz získaný a vykonaný nezákonným spôsobom, na čo súd nemôže prihliadať, pri rozhodovaní cez nezákonnosť sa nemôže určovať povinnosť, cez staré neplatné tlačivo používať (falzifikát) nátlakom cez OS Levice. Žalobca poukázal na to, že sa vytvorilo zosnovanie nepráva. Žalobca nepreukázal, že Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorým je žalovaný, je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SR je príslušným ústredným orgánom, u ktorého je potrebné vopred predbežne prerokovať nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zák. č. 514/2003 Z. z., na základe žiadosti poškodeného, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. Ministerstvo spravodlivosti SR bolo príslušným ústredným orgánom, u ktorého bolo potrebné vopred predbežne prerokovať nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zák. č. 58/1969 Z. z., na základe žiadosti poškodeného, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného súdom. Žalobca si svoje právo na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom aj uplatnil podaním z 3.9.2012, ktoré doručil Ministerstvu spravodlivosti SR. Pokiaľ sa však žalobca domáha podanou žalobou na súde nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu alebo nezákonným rozhodnutím súdu proti Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré žalobca označil ako žalovaného, svoj nárok na náhradu škody si uplatnil proti žalovanému, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody, pretože podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a ani podľa zák. č. 58/1969 Zb. za škodu, ktorá podľa žalobcu mala mu byť spôsobená v súdnom konaní 3Tp1/05, 2Tp314/04 nie je daná zodpovednosť Ministerstva spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR nie je zodpovedné v zmysle vyššiecitovaných zákonných ustanovení za škodu, prípadne za nemajetkovú ujmu spôsobenú orgánom verejnej moci, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR len koná v mene štátu. Žalovaný podľa zák.č.514/2003 Z.z. a ani podľa zák.č.58/1969 nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti z titulu zodpovednosti za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť na základe ním uvádzaných skutočností a nie je preto v tomto súdnom konaní pasívne vecne legitimovaný.
27. Súd preto žalobu zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Trovy mu však v konaní nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovanému súd náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.