Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/109/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31322832, zast. AK RK LEGAL, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislava, IČO: 36858323 proti žalovanému EXEN s.r.o., Janka Jesenského 275/1, 980 02 Jesenské, IČO: 36207594, zast. advokátom JUDr. Michal Treščák ml. so sídlom Thurzova č. 6, 040 01 Košice o zaplatenie 62.545,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Cb/77/2016-78 zo dňa 13. marca 2017 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Cb/77/2016-78 zo dňa 13. marca 2017 v prvej a štvrtej výrokovej vete potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.545,49 Eur so 7,922 % ročným úrokom z omeškania z jednotlivých súm špecifikovaných vo výroku rozhodnutia od ich splatnosti až do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, pričom vo zvyšku čo do uplatneného nároku ohľadom istiny 42.000,- Eur konanie zastavil. Návrh žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 5.159,10 Eur za obdobie od 08.09.2015 do zaplatenia v sadzbe vyššej ako 7,901 % ročne zamietol. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov prvostupňového konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že zo žalobcom predložených dodacích listov a faktúr vyplynulo, že žalovanému dodal podľa Kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXXX uzavretej dňa 14.11.2014 na termináli CPT- Nižná Kaloša, Červená Skala a Jesenské rafinérske produkty, prevzatie ktorých žalovaný na dodacích listoch, ktoré sú súčasťou spisového materiálu potvrdil. Žalovaný z fakturovaných súm podľa faktúr uvedených v žalobe zaplatil na faktúru č. 91028571 vystavenú na sumu 13.915,24 Eur sumu 1.080,- Eur, v dôsledku čoho tak zostatok nezaplatenej kúpnej ceny činil 12.835,24 Eur. Žalobca vystavil pre žalovaného dobropis č. XXXXXXXX v celkovej sume 8.078,03 Eur, pričom si túto sumu započítal na uvedenú faktúru, v dôsledku čoho sa dlh žalovaného zo sumy 12.835,24 Eur znížil na sumu 4.757,21 Eur. Keďže žalovaný zaplatil dňa 25.05.2016 sumu 1.000,- Eur, zostal zvyšok kúpnej ceny z vyššie uvedenej faktúry v sume 3.757,21 Eur neuhradený. Celková dlžná suma tak v čase podania žaloby na súd predstavovala správne čiastku 62.545,69 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil.

3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil 42.000,- Eur, okresný súd konanie o žalobe žalobcu v tejto časti zastavil. Po čiastočnej úhrade zostal predmetom sporu nedoplatok v sume 20.545,69 Eur týkajúci sa faktúry č. 91030826 v sume 3.774,48 Eur, faktúry č. 91031264 v sume 11.612,-

Eur a faktúry č. 91031977 v sume 5.159,10 Eur, na úhradu ktorej súd žalovaného v celom rozsahu zaviazal. Zaviazal ho aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške dohodnutej medzi zmluvnými stranami v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť písomnej kúpnej zmluvy, pretože sa dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny viac ako 14 dní od vystavenia faktúry.

4. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným, a to výsluch jeho konateľa, pretože ani v odpore proti platobnému rozkazu a ani pri následnej prezentácii svojho stanoviska k žalobe na pojednávaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali byť výsluchom konateľa žalovaného preukázané tak, aby bol nárok žalobcu spochybnený. Žiadosti o odročenie pojednávania len za účelom vykonania výsluchu konateľa k bližšie neoznačeným, tzv. meritórnym otázkam preto nevyhovel. O trovách konania rozhodol tak, že na ich úhradu zaviazal žalovaného z dôvodu, že aj v časti sumy 42.000,- Eur, ohľadom ktorej konanie zastavil, vzal žalobca žalobu späť zavinením žalovaného, preto mu patrí náhrada trov konania podľa § 256 ods.1 v celej výške, keďže bol v konaní úspešný.

5. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalovaný a podal proti prvej a štvrtej výrokovej vete odvolanie. Nesúhlasil s tým, že by bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.545,49 Eur s úrokom z omeškania určeným súdom vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a ani trovy konania z dôvodu, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zdôraznil, že v prejednávanej veci vytýčil súd pojednávanie na deň 13.02.2017, ktoré na žiadosť žalovaného odročil na deň 13.03.2017, pretože konateľ žalovaného O.. I. H., ktorého žiadal žalovaný vypočuť ako svedka bol práceneschopný, pričom jeho nepriaznivý zdravotný stav pretrvával aj dňa 13.03.2017, v dôsledku čoho sa nemohol pojednávania zúčastniť. Z tohto dôvodu preto požiadal žalovaný opätovne o odročenie pojednávania, ktorú žiadosť súd neakceptoval a telefonicky oznámil žalovanému, že vec prejedná. V písomnom vyjadrení k odmietnutiu žiadosti zo dňa 07.03.2017 žalovaný uviedol, že sa zákonný zástupca žalovaného chce na svojom výsluchu pred súdom vyjadriť k meritórnym skutkovým okolnostiam, na ktorých je žaloba postavená, preto bez jeho prítomnosti by bolo konanie neúčelné a vznikli by zároveň zbytočné trovy konania. Zároveň požiadal o iný termín.

6. Na pojednávanie dňa 13.03.2017 sa dostavil právny zástupca žalovaného, ktorý trval na uskutočnení výsluchu zákonného zástupcu žalovaného, pričom uviedol, že podľa stanoviska zákonného zástupcu žalovaného malo medzi žalobcom a ním dôjsť k dohode o vysporiadaní nárokov. Bol preto toho názoru, že nevykonaním ním navrhnutého dôkazu, ktorý mohol mať zásadný vplyv na skutkový stav deklarovaný žalobcom je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec prejednať.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 02.05.2017. Uviedol v ňom, že okresný súd rozhodol vecne správne, preto navrhol rozhodnutie potvrdiť. Podľa jeho názoru mal žalovaný dostatok priestoru, aby sa k veci vyjadril a uviedol v konaní podstatné skutočnosti vo svoj prospech. Žalovaný sa prostredníctvom štatutárneho orgánu O.. I. H. vyjadril v podanom odpore zo dňa 08.12.2016 a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný bol na pojednávaní dňa 13.03.2017 riadne zastúpený splnomocneným právnym zástupcom, preto nemohol byť ukrátený na žiadnych procesných právach, keďže sa mal možnosť k veci vyjadriť a predložiť dôkazy na svoje tvrdenia. Žalovaný v odvolaní nenapáda a nerozporuje výšku a ani dôvod, na základe ktorého súd vyhovel žalobe, pričom právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.03.2017 uviedol, že žalovaný prejavil ochotu o vysporiadanie žalovanej istiny, avšak žiadal odpustiť úroky z omeškania. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 673,84 Eur.

8. K vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný odpoveď doručenú súdu dňa 02.06.2017. Vyplýva z neho, že toto nereflektovalo na tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní o tom, že súd v zmysle § 365 ods.1 písm. b/ a e) pochybil v zásadných otázkach dokazovania, keď návrh na vykonanie dôkazu zamietol, pričom práve výsluchom štatutárneho orgánu žalovaného O.. I. H. mali byť zistené a potvrdené skutočnosti, ktoré mohli mať zásadný vplyv na skutkový stav deklarovaný žalobcom. Jediným dôkazom navrhovaným žalovaným mal byť práve výsluch žalovaného, ktorý súd nepripustil, čím znemožnil žalovanému využiť prostriedky procesnej obrany. S prihliadnutím na existenciu procesnej vady navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca uzavrel dňa 14.11.2014 so žalovaným zmluvu o predaji rafinérskych produktov, na základe ktorej získal žalovaný právo na bezhotovostný odber motorovej nafty DIESEL v množstve 550.000 litrov a automobilového benzínu SUPER 95 v množstve 400.000 litrov. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti žalobcu pre predaj motorových palív, vykurovacích olejov, bitúmenov a chemikálií (ďalej VOP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy ako jej príloha č. 1, s obsahom ktorých žalovaný pri podpise kúpnej zmluvy súhlasil a bol s nimi oboznámený. Žalovaný tak, ako to vyplýva z dodacích listov doložených ku každej jednej faktúre, ktorú žalovaný neuhradil potvrdil, že naftu, ako aj benzín v množstvách a v kvalite deklarovanej v dodacích listoch prevzal, čo potvrdil podpisom a pečiatkou na dodacích listoch, na základe ktorých potom následne žalobca vystavil faktúry, a to dňa 27.07.2015 faktúru č. 91028571 na sumu 13.915,24 Eur so splatnosťou 10.08.2015, dňa 30.07.2015 faktúru č. 91028982 na sumu 11.787,90 Eur splatnú dňa 13.08.2015, dňa 03.08.2015 faktúru č. 91029274 na sumu 11.100,85 Eur splatnú dňa 17.08.2015, dňa 06.08.2015 faktúru č. 91030587 na sumu 9.555,20 Eur splatnú dňa 20.08.2015, dňa 10.08.2015 faktúru č. 91030826 na sumu 11.573,32 Eur splatnú dňa 24.08.2015, dňa 14.08.2015 faktúru č. 91031264 na sumu 11.612,11 Eur splatnú dňa 28.08. 2015, a dňa 24.08.2015 faktúru č. 91031977 na sumu 5.159,10 Eur splatnú dňa 07.09.2015. Žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 28.09.2015 sumu 1.080,- Eur, ktorú si žalobca započítal na úhradu v poradí prvej faktúry, čím sa dlh žalovaného znížil na sumu 12.835,24 Eur, pričom na túto faktúru si započítal žalobca aj sumu 8.078,03 Eur zodpovedajúcu dobropisovanej sume žalovanému podľa dobropisu č. 92001569, v dôsledku čoho tak dlh na túto, v poradí prvú faktúru, zodpovedal sume 4.757,21 Eur. Dňa 25.05.2016 zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 1.000,- Eur, ktorú tiež započítal žalobca na prvú z uvedených faktúr, na základe čoho zostal zvyšok neuhradenej faktúry v sume 3.757,21 Eur. Celková dlžná suma za rafinérske produkty dodané žalobcom žalovanému ku dňu podania žaloby činila 64.545,69 Eur.

11. Po podaní žaloby zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 42.000,- Eur, na základe čoho aj okresný súd konanie po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v tejto časti zastavil. Predmetom sporu tak zostala úhrada sumy 20.545,49 Eur, ktorú žalovaný nevykonal.

12. Žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom na základe plnej moci, ktorý sa zúčastnil pojednávania nariadeného súdom opakovane potom, ako bolo prvé pojednávanie z dôvodu jeho žiadosti pre chorobu štatutárneho orgánu odročené. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.03.2017 žiadal právny zástupca žalovaného opätovne odročenie z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti štatutárneho orgánu O.. I. H., ktorého navrhoval vypočuť k meritórnym skutočnostiam uvádzaným žalobcom v žalobe bez toho, že by bol presne špecifikoval, na ktoré svoje tvrdenie má súd výsluch konateľa, ktorým by sa preukázalo, že tvrdenia žalobcu a ani listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu nezodpovedajú skutočnosti, vykonať. Okresný súd návrhu právneho zástupcu žalovaného nevyhovel, pretože žalovaný nekonkretizoval, na aké právne skutočnosti výsluch konateľa žalovaného navrhuje.

13. Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca priložil k žalobe a ktoré mal k dispozícii aj žalovaný, pričom tento základ ani výšku žalobcom uplatnenej sumy v priebehu súdneho konania nenamietal. Výsluch konateľa žalovaného by preto len ťažko mohol priniesť akúkoľvek zmenu v tvrdeniach žalobcu, keď žalovaný sám všetky dodacie listy, na základe ktorých žalobca vystavil faktúry a domáha sa zaplatenia kúpnej ceny, bez výhrad ohľadom rozsahu dodaného tovaru, ako aj jeho ceny, podpísal.

14. Podľa § 409 ods.1 Obch. zák. v znení platnom ku dňu 14.11.2014 kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

15. Podľa § 448 ods.1 Obch. zák. kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

16. Podľa § 407 ods.3 Obch. zák. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

17. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj úroku z omeškania, keďže s jej úhradou po dohodnutej lehote splatnosti nesporne meškal. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorý správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil. Len na doplnenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, a to s prihliadnutím na dôvody a rozsah odvolania podaného žalovaným, dopĺňa ďalšie skutočnosti.

18. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo v priebehu súdneho konania sporné, že k dodaniu nafty a benzínu žalobcom žalovanému došlo na základe platne uzavretej písomnej zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú aj VOP a v nich upravené základné práva a povinnosti vrátane dohody o výške úrokov v prípade, ak sa žalovaný ako odberateľ dostane do omeškania s úhradou kúpnej ceny.

19. Žalovaný v odpore a ani v priebehu súdneho konania nenamietal základ a ani výšku žalobcom uplatnenej sumy, čo vyplýva aj z jeho postupu, keď po podaní žaloby zaplatil na svoj dlh sumu 42.000,- Eur.

20. Žalovaný nenamietal ani tú výšku sumy, ktorá zostala po jeho čiastočnej úhrade predmetom sporu, preto je možné posúdiť jeho čiastočné plnenie na svoj záväzok po podaní žaloby aj ako plnenie, ktoré má účinky uznania zvyšku dlhu, čo vyplýva z § 407 ods.3 Obch. zák.

21. Prevzatie tovaru žalovaným nebolo rovnako v konaní sporné, pričom pri faktúrach, úhrada ktorých zostala predmetom sporu, a to pod č. XXXXXXXX vo zvyšnej časti nedoplatku 3.774,48 Eur, č. 91031264 v sume 11.612,11 Eur a č. 91031977 v sume 5.159,10 Eur žalovaný počas celého súdneho konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by bol túto sumu zaplatil, prípadne že by bola žalobcom uplatnená bezdôvodne.

22. Vzhľadom k tomu, že na svoje tvrdenia, ktoré žiadnym relevantným spôsobom ani nekonkretizoval tak, aby mohol súd zvážiť účelnosť ním navrhovaného dôkazu - výsluch štatutárneho orgánu - konateľa žalovaného, nebol takto navrhnutý dôkaz výsluchom konateľa strany sporu z hľadiska zistenia skutkového stavu a hospodárnosti konania dôvodný. Na tvrdenia žalovaného v odvolaní o tom, že mu neumožnením vykonať takýto dôkaz boli súdom prvej inštancie odňaté procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nemohol preto odvolací súd prihliadnuť.

23. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie vyhovel prvej žiadosti právneho zástupcu žalovaného a pojednávanie nariadené na deň 13.02.2017 odročil z dôvodu práceneschopnosti konateľa žalovaného. Napriek tomu, že práceneschopnosť konateľa žalovaného pretrvávala aj v priebehu ďalšieho mesiaca, počas celej doby od podania žaloby na súd a od jej doručenia žalovanému, žalovaný žiadne relevantné dôkazy na svoje tvrdenia ohľadom nesprávnosti meritórnych tvrdení žalobcu v žalobe nepredložil a ani neuviedol, ktorých presne sa má jeho nesúhlas týkať. Navrhol vykonať len jediný dôkaz, a to výsluchu konateľa bez uvedenia, na aké jeho tvrdenia má byť výsluch konateľa žalovaného zameraný a čo mieni takýmto výsluchom konateľa preukázať. Svoje tvrdenia ohľadom nesprávnosti uvádzaných žalobcom nekonkretizoval ani v ním podanom odvolaní.

24. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 178 ods. 1, § 183 ods. 4, § 185 ods. 1 a 187 ods. 1 tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, pričom strany sporu poučil o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu stanovenom Civilným sporovým poriadkom. Tak, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalovaný bol zastúpený advokátom a ak súd prvej inštancie dospel k názoru, že dôvod uvedený žalovaným pre odročenie pojednávania nie je dôležitý, stačí, ak o tom bezodkladne upovedomí stranu sporu, čo okresný súd urobil. Je pritom na všeobecnom súde, ktorý sám rozhodne podľa § 185 CSP, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

25. Ak všeobecný súd dospel k záveru, že žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom konateľa nepomôže prispieť k náležitému objasneniu veci, keď ani sám žalovaný neuviedol, čo mieni výsluchom konateľa strany sporu preukázať, postupoval všeobecný súd správne, keď tie dôkazy, ktoré žalobca v konaní predložil, vyhodnotil podľa svojej úvahy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol

na všetko, čo počas konania vyšlo najavo bez toho, že by bol vierohodnosť ktoréhokoľvek z vykonaných dôkazov predložených žalobcom žalovaný spochybnil.

26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 195 ods.1 CSP, podľa ktorého síce môže súd nariadiť na návrh výsluch strany, avšak vždy musí ísť o konkrétne tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Zároveň musí nastať situácia, že tieto tvrdené skutočnosti nie je možné preukázať inak, než výsluchom strany. Štatutárny orgán žalovaného nemohol byť totiž v konaní vypočutý tak, ako to nesprávne právny zástupca žalovaného v odvolaní uvádza, ako svedok.

27. Odvolací súd preto považoval dokazovanie vykonané listinami predloženými žalobcom za dostatočné na to, aby nimi žalobca preukázal vznik nároku na doplatenie kúpnej ceny vyfakturovanej faktúrami, úhrada ktorých zo strany žalovaného ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale ani odvolacieho súdu vykonaná nebola.

28. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že za situácie, kedy žalovaný čiastočne plnil na úhradu žalovanej sumy a nevzniesol pritom námietky ohľadom nedodania tovaru, či kvality, množstva a ceny dodaného tovaru, dochádza k uznaniu záväzku čiastočným plnením v zmysle § 407 ods.3 Obch. zák.. Čiastočnou úhradou za danej situácie je nastolená vyvrátiteľná právna domnienka, že predmetný záväzok žalovaného existuje, a to v plnom rozsahu podľa § 323 ods. 1 v spojení s § 323 ods. 2Obch. zák.. Vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v dobe uznania záväzok trval nie je však možné vyvrátiť len negatívnym tvrdením žalovaného o neexistencii záväzku.

29. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v prvej a štvrtej výrokovej vete o trovách konania, keďže bol žalobca v konaní plne úspešný vecne správne, preto ho podľa § 387 potvrdil.

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods.1 v nadväznosti na § 262 ods.1 a § 255 ods.1 tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k odvolaniu voči žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie v tejto veci končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá v súlade s § 262 ods.2 súdny úradník.

31. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .