Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-131-2016.pdf
PDF · 92.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, L., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/426/2013-63 zo dňa 20.05.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 04.11.2013. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 04.11.2013. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 336,30 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č.ú. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 Eur na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 04.11.2013, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.04.2011, dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.04.2011, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.04.2011 a uviedol, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 04.11.2013 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 2.462,90 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.852,29 Eur od 22.06.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.852,29 Eur od 22.06.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 540,38 Eur, všetko v mesačných splátkach v sume 200 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu v rozhodcovskom konaní s tým, že prvá splátka sa stala splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.04.2011 je zrejmé, že žalovaný poskytol
žalobcovi úver v sume 800 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému v 12 mesačných splátkach po 131 Eur. Z dodatku k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.04.2011 vyplynulo, že žalobca vyhlásil, že poskytnuté finančné prostriedky v sume 800 Eur použije na nákup technických zariadení za účelom výkonu zamestnania. Z článku II. bod 1, písm. a/ rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.04.2011 je zrejmé, že strany sporu si dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 21.04.2011 sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedený úver a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú zrušené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde rozhodcovské konanie vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ako aj článok 6 ods. 1, článok 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu o poskytnutí úveru zo dňa 21.04.2011 s dodatkom k tejto zmluve zo dňa 21.04.2011 je zmluvou spotrebiteľskou, lebo žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca pri uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľský subjekt. Zároveň bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že žalobca pracuje ako mestský policajt a neexistuje žiaden dôvod, resp. neexistuje príčina, prečo by mal brať úver vo výške 800 Eur na výkon zamestnania a na nákup technických pomôcok, ktoré dostávajú od zamestnávateľa. I keď rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine, išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ako aj v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky rozhodcovská zmluva podlieha súdnej kontrole, a to aj vtedy, ak hlavný zmluvný vzťah a vedľajší vzťah sú vyjadrené v samostatných listinách. Súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole formulárovú zmluvu, i napriek tomu, že je obsiahnutá na samostatnej listine, lebo hodnoverne nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, a teda, aby spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nedojednanej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich spotrebitelia žiadali. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel, zároveň odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v súlade so zásadou úspechu žalobcu uložil žalovanému nahradiť mu trovy konania vo výške 336,30 Eur, k zaplateniu ktorých zaviazal žalovaného zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Igora Šafranka, s poukazom na ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. z/, a/ Zákona o súdnych poplatkoch), jeho žalobe bolo vyhovené, a preto súd prvej inštancie zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 Eur podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal neúplne zistený skutkový stav veci, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá medzi stranami sporu ako nevýhradná rozhodcovská zmluva, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Podľa názoru žalovaného, žalobca má kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu navyše treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama o sebe umožňovala alebo neumožňovala spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej
úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, ako aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Na podporu svojich tvrdení poukázal na odbornú literatúru, z ktorej vychádzal, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Zároveň namietal aj výrok o priznaní náhrady trov konania. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
3. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Citované ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP je vyjadrením princípu okamžitej aplikability aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku, v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 s tým, že sa priznávajú účinky i procesným úkonom, s ktorými už novšia procesná úprava nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd) príslušný na prejednanie a rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke (§ 378 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Vychádzal zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, vrátane jej dodatku zo dňa 21.04.2011, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 800 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému v 12 mesačných splátkach po 131 Eur. Z dodatku k predmetnej zmluve vyplýva, že žalobca vyhlásil, že poskytnuté finančné prostriedky v sume 800 Eur použije na nákup technických zariadení za účelom výkonu zamestnania. Vychádzajúc z výsluchu žalobcu, ako aj tvrdení žalobcom v žalobe, súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento údaj týkajúci sa účelu poskytnutých finančných prostriedkov nie je pravdivý. Žalobca ako mestský policajt podľa jeho vyjadrenia nepotreboval finančné prostriedky za účelom výkonu zamestnania na nákup technických zariadení, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ. Vo vzťahu k dojednanej rozhodcovskej zmluve súd prvej inštancie správne uviedol, že nebola individuálne dojednaná. Jedná sa o typizovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ finančných prostriedkov, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná a je notorietou v civilnom procese, známou súdu z obdobných vecí týkajúcich sa spoločnosti žalovaného.
Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov osôb, ktorá môže výrazne zasiahnuť do života ľudí s tým, že ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky je v porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami pomerne značný, lebo v prípade sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Keďže sa to uskutoční v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predmetom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulárovej úverovej zmluvy. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informáciu o tom, čo konkrétne voľba znamená. Kritériom pre záver, že sa nejedná o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je forma jej uzavretia. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere, jeho dodatku a následne rozhodcovskej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, bola uzavretá štandardne ako formulárová zmluva (č.l. 20), ktorá skutočnosť vyplynula aj z jeho výpovede, ktorý o rozhodcovskom konaní nemal vedomosť. Takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za osobitne dojednanú medzi stranami sporu.
Za nedôvodné odvolací súd považoval namietané nesprávne skutkové zistenia vrátane nesprávneho skutkového stavu, z ktorého súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku vychádzal. Listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ako aj výsluch strany sporu boli dostatočnými dôkazmi na posúdenie dôvodnosti žaloby pre správny právny záver súdu prvej inštancie.
7. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a na uplatnené odvolacie námietky reagoval svojim právnym odôvodnením.
8. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, a v rozhodnutí odvolacieho súdu záviselo vyriešenie právnej otázky, a/ pri ktorej riešením sa odvolací odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolaciemu súdu ešte nepodala, nebola vyriešená, c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.