Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Co-195-2016.pdf
PDF · 92.82 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/195/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., I. XX, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/101/2016 - 53 zo dňa 27.06.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 789,74 Eur s 8,05 % ročným úrokom z priznanej istiny od 26.4.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 25.3.2010, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 12/ o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná, žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 527,30 Eur a tieto zaplatiť priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, na účet číslo N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 146,90 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že Zmluva o úvere zo dňa 25.03.2010, ktorú uzatvorili účastníci konania je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahuje sa na ňu právna úprava v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 25.3.2010 musí obsahovať zákonnom predpísané náležitosti, ktoré predmetná zmluva neobsahuje. Následkom porušenia týchto povinností je, že takýto úver je bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu žalovaný mal len nárok na vrátenie výšky poskytnutého úveru, t. j. sumy 1 000 Eur. Pokiaľ od žalobkyni prijal vyššie plnenie, konkrétne vo výške 1 789,74 Eur, teda naviac prijal sumu 789,74 Eur prijal tak plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je bezdôvodným plnením a preto je povinný ho vrátiť. Dojednanie o administratívnom poplatku vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa a takáto zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Keďže ide o rovnakú neprijateľnú podmienku toho istého dodávateľa, ktorý napriek svojej zákonnej povinnosti zdržať sa jej používania ju naďalej používa, súd
ju opätovne vyhlásil za neprijateľnú v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný. K žalovanému poplatku uviedol, že je zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza a poplatok nepovažuje za neprimerane vysoký. Žalovaný popiera, že by v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a nie je daný naliehavý právny záujem. Nesúhlasil tiež s povinnosťou náhrady trov konania a zaplatením súdneho poplatku. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania a. dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne.
5. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 25.03.2010 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobkyni priznať postavenie spotrebiteľa. navyše odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že ak žalovaný uzatvára zmluvu s dlžníkom, ktorý je zároveň aj podnikateľom, označuje ho obchodným meno, sídlom a identifikačným číslom organizácie.
7. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
8. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.
9. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
10. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na tom, aby bolo určované, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Je potrebné uviesť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nezaťažovalo žalobcu, keďže vyplýva zo zákona. Ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy. Naliehavý právny záujem je daný aj ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tieto ustanovenia je potrebné za účelom čo najúčinnejšej ochrany spotrebiteľa vykladať extenzívne, a na roveň neprijateľnej zmluvnej podmienky dať aj situáciu, keď v zjavnom rozpore so zákonnými ustanoveniami zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré podľa zákona obsahovať musí, čo v konečnom dôsledku vedie k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, je to súd, ktorý posúdi, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Zo Smernice Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, článok 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou formulárovou, obsah ktorej žalobca ovplyvniť nemohol. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ súdnej kontrole podrobil zmluvu z toho hľadiska, či obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, ako aj z hľadiska prijateľnosti administratívneho poplatku.
11. Pre to, aby sa zmluva považovala za bezúročnú a bez poplatkov postačuje neuvedenie čo i len jedného z údajov uvedených v ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. j), t.j. výšku RPMN, ale ani údaje podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h) a k) ZoSÚ, t.j. úrokovú sadzbu a priemernú hodnotu RPMN. Výšku úrokovej sadzby je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení s bodom 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. V zmluve absentuje aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, keď nie je uvedený ani len termín jednotlivých splátok v celosti.
12. Keďže už len neuvedenie vyššie spomínaných náležitostí stačí na to, aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ), nie je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zaoberať sa ďalšími náležitosťami.
13. Pokiaľ ide o podmienku v zmluve uzatvorenej dňa 25.03.2010 v časti poplatku je potrebné konštatovať, že v 2/3-tinách je tento poplatok neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje cca 2/3 poskytnutej sumy. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v porovnaní s praktikami bánk, ktoré požadujú 1-2 %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a v tomto slova zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
14. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť aj s určením absolútnej neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a spotrebiteľom.
15. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie úveru v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov.
16. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, nakoľko je súčasťou spomínaných Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného a nie je uvedený priamo v texte zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa (jeho časť v rozsahu 2/3-tín) na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Navyše, je potrebné konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.
17. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.
18. To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť predmetných 2/3-tín poplatku.
19. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.
20. Na základe uvedeného mal žalovaný na základe zmluvy právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobkyne nad tento rozsah došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať žalobkyni.
21. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré v čase rozhodovania boli upravené v § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne § 220 ods. 2 CSP). Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
22. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávnosti rozhodnutia o trovách konania nie je dôvodná. V čase, kedy rozhodoval súd prvej inštancie bolo v platnosti ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p..
Pod pojmom rozhodnutie, ktorým sa konanie končí je potrebné rozumieť rozhodnutie vo veci samej, t.j. rozsudok alebo uznesenie o zastavení konania a pod.. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ani Civilného sporového poriadku, súdu nevyplýva povinnosť vyčkať s rozhodovaním o trovách konania do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že žalobca je ako spotrebiteľ od súdneho poplatku oslobodený, je žalovaný povinný podľa výsledku konania zaplatiť súdny poplatok. Odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešnej žalobkyni v súvislosti s podaným odvolaním žiadne trovy nevznikli.
25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).