Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-52-2016.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/52/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. I., o vymoženie 30,21 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Er/177/2015-27 zo dňa 30.7.2015, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 37/2015 zo dňa 27.3.2015 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný priadok) v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie proti povinnému a ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/655/2009 zo dňa 8.3.2010, s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňom 22.7.2010. Podkladom rozsudku bola poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.6.2008 a všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Y. Č. T. Y. I., D..T.., na základe ktorých okresný súd vyhodnotil predmetný zmluvný vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd uzavrel, že dojednaná rozhodcovská doložka vo všeobecných poistných podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi. Ako taká je neplatná tak v zmysle vnútroštátneho ako aj európskeho práva na ochranu spotrebiteľov.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v celom rozsahu odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 2.9.2015, v ktorom navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie považuje za nezákonné z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.. Odvolateľ namietal odňatie možnosti konať pred súdom na základe toho, že súd si zaobstaral nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy listinné dôkazy, ktoré vykonal bez účasti oprávneného. Došlo tak k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania. Oprávnený nemal možnosť sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Postup súdu považuje ne neurokonformný a aj protiústavný. Okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu, t.j. vec nesprávne právne posúdil. Rozhodcovskú doložku považuje za dojednanú v súlade s § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platne. Poistné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, avšak upravujú množstvo ustanovení, ktoré sa súčasťou poistného vzťahu stávajú až vtedy, ak tak konkretizuje poistná zmluva, preto sa nazývajú poistnými podmienkami. Poistník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie celého znenia všeobecných poistných podmienok, záväzné sa pre neho stávajú len tie ustanovenia, na ktoré odkazuje poistná zmluva, prípadne iné dojednania. Poistník svojim podpisom
deklaruje prevzatie súvislého textu všeobecných poistných podmienok, členeného na časti, vrátane časti XV.. Ak však poistník ďalším samostatným podpisom, pripojeným pod osobitný písomný právny úkon - Osobitné zmluvné dojednania, prejaví vôľu, aby spor s poisťovňou prejednal v rozhodcovskom konaní. Nepodpísaním Osobitných zmluvných dojednaní by poistný vzťah rovnako vznikol a trval bez akejkoľvek poruchy na ujmu spotrebiteľa. Odvolateľ Záznam o potrebách klienta, na ktorý poukazuje v odvolaní nepriložil, no na jeho základe tvrdí, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná individuálne. Odvolateľ napokon namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, rovnako ako ani k exekučnému konaniu nijako nevyjadril.
4. Sudkyňa súdu prvej inštancie, ktorej bola vec daná na vybavenie, nevyhovela odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vydanému vyššou súdnou úradníčkou a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. (účinnému do 30.6.2016) bola predmetná exekučná vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
5. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ustanovením § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v záujme zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti nového Civilného sporového poriadku, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania. Obdobne sa v čase rozhodovania riadil ustanovením § 243h ods.1 veta prvá Exekučného poriadku.
6. Predmetom sporu je určenie, či titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je vykonateľným titulom na vedenie exekúcie proti povinnému. Okresný súd poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovskú doložku považoval nie za individuálne dojednanú, spôsobujúcu výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného a preto vyhlásil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú.
7. V časti XV. - rozhodcovské konanie, bod 1 všeobecných poistných podmienok sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Konkrétny stály rozhodcovský súd nie je uvedený v tejto časti všeobecných poistných podmienok. Výber rozhodcovského súdu urobil oprávnený. Odvolací súd poukazuje na to, že ďalšie zmluvné dojednania v poistnej zmluve podpísané povinným, tak aj predchádzajúce ďalšie podmienky, tzv. všeobecné poistné podmienky v časti XV., uvádzajú podmienku rozhodovať vzájomné spory a sporné nároky v rozhodcovskom konaní. Oprávnený nepreukázal, že bol povinný ako klient poisťovne poučený o rozhodcovskom konaní vo všetkých jeho dôsledkoch. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že všeobecné obchodné podmienky majú riešiť otázku vyjasnenia poistných podmienok. Nemajú v zásade vytvárať nové zmluvné záväzky napríklad vo forme rozhodcovskej doložky.
8. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Zákon na platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy či rozhodcovskej doložky vyžaduje osobitnú písomnú zmluvu, nie to, aby takáto zmluva bola zakomponovaná do textu všeobecných poistných podmienok. Je na mieste pochybovať o tom, že účastníkovi poistného vzťahu - poistníkovi (povinnému) bol do detailov vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským a súdnym konaním pred všeobecnými súdmi. Text návrhu na možné rozhodcovské konanie je neprehľadne uvedený v texte poistných podmienok k poistnej zmluve a vyplýva z bodu XV., kde je uvedené, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom bez konkrétneho určenia rozhodcovského súdu. Z hľadiska rozsahu všeobecných poistných podmienok a nimi podložených vzniknutých záväzkov, je potom dôvodná pochybnosť súdu o tom, či došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky s právom rozhodovať spory medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní bez určenia konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý bol určený podľa sídla dodávateľa poistného plnenia, t.j. rozhodcovský súd v Košiciach, kde sídli aj oprávnený. Pri podpise všeobecných poistných podmienok nebol v podmienkach uvedený konkrétny rozhodcovský súd a jeho výber bol tak výlučne záležitosťou oprávneného. Ak rozhodcovská doložka bola zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok, ktoré nemali vytvárať ďalšie zmluvné dojednania, potom skutočne je možné riešiť otázku nekalej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dojednanie rozhodcovskej doložky odkazom na všeobecné zmluvné dojednania tak, že spory budú riešené v rozhodcovskom konaní bez jeho konkretizácie
v prípade sporu poisťovne a poistníka. Nie je možné uzatvárať rozhodcovské zmluvy odkazom na všeobecné poistné podmienky tak, ako je uvedené v časti XV. všeobecných poistných podmienok. Preto okresný súd správne rozhodol, ak považoval dojednanie tvrdenej rozhodcovskej doložky za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ktorá podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.
9. Rozhodcovská doložka navyše, tak ako je naformulovaná v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby povinný venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Povinný nemal možnosť uzrozumenej voľby, vyjadrenej následne informovaným súhlasom, resp. nesúhlasom. Oprávnený poskytnutie tejto možnosti nepreukázal. Oprávnený z tohto hľadiska nedal povinnému na výber, neumožnil mu reálnu uvedomelú voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovskú zmluvu (doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami.
10. V zásade, v zmysle príslušných ustanovení, zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa platí, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie uskutoční, budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach pre poskytnutie úveru nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na preskúmaní rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom a ani na takúto možnosť oprávnený povinného neupozornil a teda z tohto hľadiska treba považovať rozhodcovské konanie za jednoinštančné oproti súdnemu konaniu, ktoré je v zásade v takýchto veciach dvojinštančné. I z tohto dôvodu tak možno uzavrieť, že v danom prípade ide o povinným formálne odsúhlasenú vopred pripravenú a oprávneným predloženú rozhodcovskú doložku.
11. V intenciách Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2008, sp. zn.: I. ÚS 243/07, ktorý poskytol výklad zmluvy contra proferentem, potom samotná skutočnosť, že predmetná zmluva bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) k nej len pristúpil jej podpísaním s akceptáciou obsahu (časť XV. poistných podmienok), predstavuje ďalší zásadný argument súladne s interpretáciou spornej zmluvnej podmienky exekučným súdom. Ústavný súd v tomto smere odkázal na všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak, tak ako to už v súčasnosti ustálili exekučné súdy. Toto oprávnený ani v odvolacom konaní nepreukázal.
12. Neprijateľné zmluvné podmienky nie sú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka taxatívne vymedzené. Je na úvahe súdu, aby objavené neprijateľné zmluvné podmienky mohli byť súdom vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky. To využil aj okresný súd, keď posudzoval otázku, či oprávnený má titul na vedenie exekúcie, vydaný právomocným orgánom, t.j. rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Ak nebol vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému. Na to, či oprávnený má titul na vedenie exekúcie, je povinný exekučný súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť o tom, či vydá alebo nevydá poverenie súdnemu exekútorovi na vedenie exekúcie. Ak oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému, nie je možné vydať poverenie súdnemu exekútorovi.
13. Odvolací súd v závere k odvolacej námietke dopĺňa, že aj v čase uzavretia zmluvy, Občiansky zákonník zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Nie je potrebné aplikovať ani nepriamy účinok Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993 na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Napokon aj aplikácia Smernice č. 93/13/EHS je dôvodná, keďže podľa čl. 3, bod 1/ zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa a bod 2/ podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
14. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín, či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho odlišného právneho posúdenia v kontexte práva oprávneného podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá v súvislosti s odvolacím konaním.
15. Odvolací súd so zreteľom na jednoznačne neplatnú rozhodcovskú doložku napokon nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
16. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav, preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).
17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).