Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-43-2022.pdf
PDF · 73.16 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5P/43/2022
Uznesenie
Okresný súd Čadca vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. N., X. XX.XX.XXXX C. E. N., X. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: otca- J. N., X. XX.XX.XXXX, B. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. F. XXX, XXX XX Č. a matky- H. P., X. XX.XX.XXXX, L. F. XXXX, XXX XX Č., o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých detí žiadal návrhom zo dňa 30.03.2022, doručeným súdu dňa 05.04.2022, o zníženie výživného na maloleté deti. Matka maloletých deti podala na súde dňa 11.05.2022 návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. Súd uznesením č. k. 5P/43/2022-35 zo dňa 27.05.2022 spojil na spoločné konanie konanie o návrhu otca na zníženie výživného a konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného.
2. Pri procesných úkonoch súdu (doručovaní) bolo zistené, že otec maloletých detí zomrel dňa 12.05.2022.
3. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona sa prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 61 CSP, procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
12. Podľa § 7 ods.2 prvej vety OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
13. Podľa ustanovenia § 161 CSP je súd povinný z úradnej moci kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky konania. Súd mal preukázané lustráciou v registri obyvateľov, že otec maloletých detí zomrel, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj procesnú subjektivitu. Predmetom tohto konania je určenie výživného. Vyživovacia povinnosť svojim charakterom spadá pod oblasť rodinného práva, v ktorej hlavnými znakmi sú predovšetkým vznik právnych vzťahov priamo zo zákona (práva a povinnosti z rodinnoprávnych vzťahov nemožno vylúčiť alebo upraviť odlišne, pretože tak ukladá priamo zákon), viazanosť na subjekty, ktorá vyjadruje, že tieto práva patria len a len konkrétne určeným osobám, nemožno právami a povinnosťami rodinného práva disponovať, t. j. previesť ich, vzdať sa ich a pod.; platí to aj pre majetkové práva, ktoré sú nepremlčateľné a nie sú predmetom dedenia. Vyživovacia povinnosť vzniká v rámci vyživovacieho vzťahu, ktorý existuje podľa zákona medzi určitými subjektmi rodinnoprávneho vzťahu. Vyživovacie vzťahy sú svojou povahou vzťahmi majetkovými, ale závislosťou na osobne právnych vzťahoch v rodine sú vzťahmi rodinnoprávnymi. Práva a povinnosti z nich vyplývajúce majú charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú len subjektom rodinnoprávnych vzťahov a nie sú zmluvne prevoditeľné na iné osoby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2012, sp. zn. 5 Cdo 217/2010).
14. V danej veci je predmetom konania nárok na výživné. Z lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že osoba povinná platiť výživné- otec maloletých detí zomrel počas konania. Smrť otca - osoby povinnej platiť výživné ako fyzickej osoby má za následok, že súd v konaní nemôže pokračovať s dedičmi tohto účastníka. Smrťou otca - osoby povinnej platiť výživné neprešla povinnosť, o ktorú v danom konaní ide, na žiadneho právneho nástupcu, pretože predmetom konania je nárok na výživné na maloleté deti, ktorý ako hmotnoprávne osobné právo je výlučne späté iba s osobou otca (povinného). Pokračovanie v konaní s právnymi nástupcami osoby povinnej platiť výživne- otca, neprichádza do úvahy, a to s poukazom na predmet tohto konania. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade strata procesnej spôsobilosti povinného nastala po začatí konania a povinnosť z nároku, o ktorom sa koná, neprešla na právneho nástupcu, t. j. otec - osoba povinná platiť výživné nemá v konaní právneho nástupcu, ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania na strane účastníka konania (povinného). Súd preto rozhodol tak, že týmto uznesením konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, § 62 CSP, § 63 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 CMP.
15. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
18. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu účastníkov v konaní. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku musí účastník konania požiadať o priznanie náhrady trov konania, pretože súd o priznaní náhrady trov konania nerozhoduje ex offo, ale len na návrh. O trovách konania preto súd nerozhodoval, pretože nebol účastníkmi konania podaný návrh na priznanie náhrady trov konania podľa ustanovenia § 57 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 2 ods. 1 CMP, § 355 ods. 2 CSP, 357 písm. a/ CSP).
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému súdu Čadca.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( § 125 ods. 1 CSP).
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( § 125 ods. 2 CSP).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP ).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 66 CMP).
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.