Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/83/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobkyne: Dobrá správcovská, s.r.o., IČO: 45 471 908, so sídlom: Vajnorská 48, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, so sídlom: Nejedlého 29, Bratislava, proti žalovanému: R. H. XX-XX, A.: XX XXX XXX, R. R.: H. XX, L., zastúpený advokátskou kanceláriou VÁLKY PARTNERS s.r.o., so sídlom: Muškátová 36, Bratislava, o zaplatenie 856,80 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, na odvolanie žalobkyne a žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 06.03.2020, č.k. -199, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Žalovanému voči žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalovanému istinu 1 247,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26. 09. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobkyni voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 18,52 %.

2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , , , , , , , , , , , , , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vecne tým, že Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 12. 2014 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 856,80 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia faktúry za dodané služby.

3. Okresný súd v Bratislave II vydal v tomto spore strán dňa 17. 03. 2015 platobný rozkaz č.k. -22, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý bol doručený súdu dňa 15. 04. 2015, preto bol platobný rozkaz ex lege zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.

4. Podaný odpor žalovaný odôvodnil tým, že dňa 19. 09. 2014 odpovedal na výzvu a list žalobkyne na zaplatenie faktúry s tým, že nakoľko žalobkyňa nepreukázala žiadne oprávnenie konať za spoločnosť Delphia Správa, s.r.o., žalovaný nie je oprávnený so žalobkyňou vo veci uvedenej výzvy a listu akokoľvek komunikovať. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa vykonávala od 16. 02. 2011 do 31. 12. 2013 správu bytového domu H. XX-XX Y. L. na základe Zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX zo dňa 16. 02. 2011. Žalobkyni nevznikol nárok na odmenu správcu, aj keď si túto odmenu vyúčtovala v plnej výške za celý čas, kedy vykonávala správu predmetného bytového domu, čím sa bezdôvodne obohatila

na úkor vlastníkov bytov. Niektorí vlastníci bytov následne postúpili svoje pohľadávky na žalovaného. Vzhľadom na uvedené vznikla žalovanému voči žalobkyni pohľadávka vo výške 1.247,61 € z titulu bezdôvodného obohatenia a keďže žalobkyňa uvedenú pohľadávku neuhradila, žalovaný si započítal žalobkyňou fakturovanú čiastku vo výške 856,80 € proti vzniknutej pohľadávke, a to listom zo dňa 17. 09. 2014 označeným ako započítanie pohľadávok. Na základe uvedeného sa žalovaný domáha zaplatenia istiny vo výške 390,81 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 390,81 € od 17. 09. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 04. 2016 sa žalobkyňa vyjadrila k vzájomnej žalobe žalovaného tak, že dôkazy, ktoré majú preukazovať existenciu nedoplatkov bývalých vlastníkov sú značne neurčité a nie je známe z akého titulu mali nedoplatky vzniknúť. Ide len o účtovnú evidenciu domu o stavoch bývalých vlastníkov. Je potrebné uviesť, že žiadna z týchto pohľadávok nebola v čase ukončenia správy bytového domu premlčaná a preto nemožno hovoriť o prípadnej ďalšej nevymožiteľnosti takýchto pohľadávok. Žalovaný nie je v zmysle , oprávnený nadobúdať pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky, zákon mu neumožňuje vymáhať takto nadobudnuté pohľadávky a smie vykonávať iba činnosť, ktorú mu zákon umožňuje.

6. Súd uznesením zo dňa 21. 11. 2016 pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby žalovaného tak, že žalovaný žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému istinu vo výške 3 062,32 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 26. 09. 2014 až do zaplatenia a zo sumy 2 671,51 € od 07. 10. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom štatutárnej zástupkyne žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, štatutára a právneho zástupcu žalovaného, výsluchmi svedkov, ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu pričom zistil tento skutkový stav:

8. Z preberacieho protokolu zo dňa 31. 05. 2014 vyplýva, že žalobkyňa dodala žalovanému vyúčtovanie za rok 2013, ktoré žalovaný riadne prebral a podpisom predsedu spoločenstva sa zaviazal zaplatiť faktúru č. XXXXXXX za vypracovanie vyúčtovania za rok 2013. Z predmetnej faktúry vyplýva, že žalobkyňa fakturuje žalovanému vypracovanie vyúčtovania za rok 2013 v zmysle platného cenníka v sume 856,80 €, so splatnosťou dňa 06. 06. 2014.

9. Z podania právneho zástupcu žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 22. 07. 2014 vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný k bezodkladnej úhrade faktúry č. XXXXXXX za dodané služby, v lehote 7 dní od doručenia výzvy, s poučením, že v prípade nezaplatenia bude fakturovaná čiastka vymáhaná súdnou cestou. Z doručenky zo dňa 08. 08. 2014 vyplýva, že predmetnú výzvu na uhradenie faktúry od právneho zástupcu žalobkyne riadne prebral štatutár žalovaného dňa 08. 08. 2014.

10. Zo zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX uzavretej dňa 16. 02. 2011 medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome H. XX-XX Y. L. a správcom Delphia Správa, s.r.o. vyplýva, že žalobkyňa bola poverená na vykonávanie funkcie správcu bytového domu a vlastníci sa zaviazali za poskytnuté služby uhrádzať pravidelné mesačné poplatky za správu domu a vykonané služby.

11. Z oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 08. 2014 vyplýva, že uvedení vlastníci bytov postúpili žalovanému pohľadávky vzniknuté titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyne z dôvodu nesplnenia povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o výkone správy.

12. Z podania žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa 04. 09. 2014 vyplýva, že žalovaný vyzýva žalobkyňu na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.247,61 €, ktorá vznikla postúpením pohľadávok jednotlivých vlastníkov bytov na žalovaného.

13. Z podania žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa 17. 09. 2014 vyplýva, že pohľadávka žalobkyne voči žalovanému vo výške 856,80 €, ktorá plynie z faktúry č. 1401042, bola započítaná na pohľadávku žalovaného voči žalobkyni vo výške 1.247,61 €, čím pohľadávka žalobkyne zanikla a pohľadávka žalovaného voči žalobkyni zostala vo výške 390,81 €. Túto sumu zároveň žiadal žalovaný zaplatiť v lehote 7 dní na jeho účet.

14. Z podania žalovaného adresovaného právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 19. 09. 2014 vyplýva, že žalovaný odpovedal na výzvu právneho zástupcu žalobkyne na zaplatenie faktúry s tým, že podľa neho nemá právny zástupca žiadne oprávnenie konať za žalobkyňu a preto žalovaný odmietol s ním akokoľvek komunikovať.

15. Z listín predložených žalovaným zo dňa 07. 04. 2014 vyplývajú nedoplatky vlastníkov bytov v bytovom dome na H.Š. XX-XX Y. L. z predpísaných a uhradených záloh za obdobie 01-12/2013 v sume 2.671,51 €.

16. Z výpovede svedka A.. H. E. vyplýva, že bol bývalým vlastníkom bytu na H.F. N. Y. L., bol členom spoločenstva, kde bol predsedom p. Y. a bol jedným zo zástupcov vlastníkov. To, že im bývalý správca neposkytoval výpis z bankového účtu domu sa dozvedel od pána Y., ale nepamätá si kedy. Celkovo bola komunikácia so správcom ťažká. Za neplnenie článku 3 bodu 24 Zmluvy o výkone správy si uplatnili pohľadávku za celú dobu výkonu správy, čo platili ako poplatok za správu, ktorý bol stanovený v mesačnej výške. Táto výška bola vyčíslená za ich byt spolu s manželkou.

17. Z výpovede svedka E. P. vyplýva, že je vlastníkom bytu na Muškátovej ulici. Bol jeden zo zástupcov vlastníkov bytov a bol tam ešte p. Y., E.Á., M.. Správca porušoval svoje povinnosti podľa článku 3 bodu 25 Zmluvy o výkone správy tým, že nepredkladal výpisy domu, ani stav hotovosti na účtoch. Ako to prebiehalo predtým a či niekedy predtým predkladal si nepamätá. Nepamätá si, kedy sa dozvedel o tejto skutočnosti, bolo to niekedy na stretnutí zástupcov vlastníkov. Toto bola vlastne odplata za neposkytovanie súčinnosti bývalého správcu pri zateplení a pri obnove domu, kedy vlastníkom nepomáhali a vrcholom bolo, keď si uplatnili pohľadávku v tomto konaní za vyúčtovanie, ktoré podľa nich mali zaplatené v poplatku za správu. Bezdôvodné obohatenie si vyčíslili vo výške poplatkov za správu za roky 2011, 2012, 2013. Uviedol ešte, že mu za celú dobu nepredložili žiadne výpisy podľa článku 3 bod 25 Zmluvy o výkone správy, ani ich o to nežiadal.

18. Z výpovede svedkyne H. M. vyplýva, že správca im nepredkladal žiadne výpisy o pohyboch na účtoch, o mesačnom čerpaní, fondu opráv a údržby, nemali žiadny prehľad ako si dom stojí. Zástupcovia vlastníkov boli pán L., P., L., R., C. Y., pokiaľ si pamätá. Nezaujímala sa o to až pokiaľ nevyberali dodávateľa na zateplenie. O bezdôvodnom obohatení sa dozvedela zhruba v roku 2012 alebo 2013, keď riešili podklady k úveru za zateplenie. Vtedy žiadali pani L. pracujúcu pre žalobkyňu, aby dodala podklady, ktoré potrebovali pre úver a bola absolútne nespoľahlivá, nepredkladala ich a stále hľadala dôvody ako to neurobiť. Komunikácia sa postupne zhoršovala, na začiatku bola dobrá. To, že žalobkyňa nepredkladala správy sa dozvedela niekedy v roku 2013 pri práci v komisii na zatepľovanie. Výšku bezdôvodného obohatenia 178,23 € určila z toho, čo mali platiť správcovi za roky 2011, 2012 a 2013. Bolo jej zástupcami vlastníkov v čase, keď bola zvolená do komisie pre zatepľovanie domu povedané, že dlhodobo to nepredkladá správca.

19. Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že pokiaľ ide o špecifikáciu vzájomnej žaloby, tak majú za to, že ide o náhradu škody v sume 2.671,51 €, avšak žalovaný neuviedol na základe čoho, kedy a akým spôsobom mala vzniknúť takáto škoda. Taktiež nesúhlasia s bezdôvodným obohatením na strane žalobkyne, ktoré taktiež považujú za nešpecifikované v rámci obrany žalovaného. Majú za to, že čiastky, ktoré od nich vymáha vzájomnou žalobou žalovaný vo vlastnom mene a na vlastný účet neboli riadne preukázané, že tieto pohľadávky existujú.

20. Štatutárna zástupkyňa žalobkyne v priebehu konania k veci uviedla, že predtým u žalovaného pôsobili ako správca bytového domu, ktorý bol problematický. Nakoľko sa chystala obnova domu, chceli si vlastníci založiť spoločenstvo, čomu oni nebránili a uzavreli dohodu o ukončení správy k 31. 12. 2013 a od 01. 01. 2014 nie sú správcami bytového domu na H. XX - XX. Predseda spoločenstva p. Y. bol v čase, keď boli správcom, zástupcom vlastníkov. Žalovanému boli predkladané všetky relevantné dokumenty k správe domu, takže toto tvrdenie považujú na nepravdivé a pokiaľ si vyžiadal J.. Y. nejaké podklady boli mu poskytnuté. Kompenzačnú námietku považujú za neopodstatnenú. Dohodli sa ústne, že spravia vyúčtovanie za rok 2013 aj potom čo skončili správu, avšak dajú si to zaplatiť. Toto vyúčtovanie spolu s podkladmi si prevzal písomne žalovaný. Ohľadne dohody o tom, že spravia vyúčtovanie majú mailovú komunikáciu s žalovaným. Od začiatku kedy vykonávali správu bytového domu mal žalovaný pasívny internetový prístup k účtom domu, takže žiadne zamlčovanie ani nič iné nerobili. Uviedla, že komunikácia so zástupcom vlastníkov pánom Y. bola problematická, nakoľko jemu v čase, keď vykonával funkciu

zástupcu vlastníkov táto funkcia podľa článku 9 bod 4 Zmluvy o výkone správy zanikla, nakoľko mal nedoplatky viac ako 2 mesiace za byt.

21. Právny zástupca a zároveň štatutárny zástupca žalovaného v priebehu konania k veci uviedol, že žalobkyňa si ako správca od začiatku neplnila svoje povinnosti v zmysle zmluvy o výkone správy. V tejto súvislosti poukazujú na článok 3 predmetnej zmluvy o povinnostiach správcu pri správe majetku. Správca nikdy nepredkladal kópie účtov domu, ani dokladov týkajúcich sa správy domu. Došlo k dohode o ukončení správy so žalobkyňou k decembru 2013 a od 01. 01. 2014 nie je správcom bytového domu. Uviedol, že vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že žalovaný si u žalobkyne neobjednal vyhotovenie vyúčtovania za rok 2013, nakoľko v zmysle Zmluvy o výkone správy č. X/XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a vlastníkmi bytov v bytovom dome H. XX-XX Y. L. zo dňa 16. 02. 2011, bolo povinnosťou žalobkyne vyhotoviť vyúčtovanie za rok 2013 pre vlastníkov bytov aj po skončení vykonávania správy bez nároku na osobitnú odmenu. Žalobkyňa preto nemá nárok na vyplatenie faktúry za dodané služby. Poukázal aj na činnosť žalobkyne ako správcu, napríklad pri žiadosti vlastníkov na ŠFRB pri žiadosti o príspevok na obnovenie domu, kde zistili, že opakovane nepredkladal zástupcom vlastníkov príslušné doklady, toto sa opakovane riešilo aj za prítomnosti osoby, ktorá vlastníkom pomáhala pri vybavovaní žiadosti podanej na ŠFRB. Nároky žalovaného voči žalobkyni sa skladajú z nároku na náhradu škody vo výške 2.671,51 €, ktorá vyplýva z predložených dokladov, ktoré vyhotovila sama žalobkyňa a z ktorých vyplývajú rôzne dátumy vzniku škody a v rôznej výške. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalobkyne a z ktorého si započítavajú zvyšnú časť po započítaní vo výške 390,81 €. Uviedol, že mal ako zástupca vlastníkov pasívny internetový prístup k účtu domu, ale on nebol jediný, nakoľko zástupcov vlastníkov bolo viac. Taktiež skutočnosť, že mal pasívny internetový prístup k účtu domu nezbavuje žalobkyňu povinností, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o výkone správy a zákona o vlastníctve bytov. Správca, ktorý nie je majiteľom je povinný poskytovať všetky informácie každému vlastníkovi bytu, bez ohľadu na to, či je alebo nie je zástupca vlastníkov. Uviedol tiež, že žalovaný si od žalobkyne neobjednával žiadne služby, za ktoré by jej mal zaplatiť. Ďalej poukazuje na čl. X. bod 6 zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzatvorená medzi vlastníkmi bytov a žalobkyňou a v zmysle ktorej bolo dohodnuté, že správca je povinný vykonať vyúčtovanie pri ukončení zmluvy. Žiadna osobitná dohoda o odmene za takúto činnosť nebola. Vyžadovanie takého nároku je neprijateľné plnenie a keďže riadne preukázali postúpenie pohľadávok na žalovaného, tak žiadajú, aby súd rozhodol v zmysle petitu vzájomnej žaloby, ktorú pripustil.

22. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 21.11.2016, -145 rozhodol tak, že žalobu žalobkyne voči žalovanému zamietol a žalovanému voči žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.247,61 eur s príslušenstvom, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanému voči žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

23. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.07.2017, č. k. -180 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.12.2019, č. k. -186 tak, že zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom odvolaním napadnutých výrokoch a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Po zrušení rozhodnutia odvolacím strany sporu ďalej uviedli:

25. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že dátum ukončenia výkonu správy bol medzi stranami zhodný a to 31.12.2013. Dohoda o ukončení správy bola písomná a v podanom odvolaní prišlo len k pisárskej chybe. Správu o činnosti vykonali na základe objednávky žalovaného a odovzdali doklady 31.05.2014. Samotnú pohľadávku žalobkyne vo výške 856,80 euro uznal aj žalovaný s tým, že ju započítal voči svojej pohľadávke ktorej zaplatenia sa domáha vzájomnou žalobou. V záverečnej reči vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia, aj keď k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Nárok je premlčaný z dôvodu, že o výške bezdôvodného obohatenia sa nedozvedeli jednotliví vlastníci v čase v ktorom uvádzajú, ale sa o ňom dozvedeli zo zálohových predpisov v čase výkonu správy, a preto dochádzalo k čiastkovému premlčaniu jednotlivých nárokov žalovaných vo vzájomnej žalobe a to počnúc od 5/2013 do decembra 2015. Žiadal žalobe vyhovieť a zamietnuť vzájomnú žalobu.

26. Štatutárna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že je pravdivé, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k dohode o ukončení správy predmetného domu k 31.12.2013, preto aj žalobkyňa dávala správu o

činnosti a vyúčtovanie za tento rok. Preto doklady o činnosti a výkone podávali aj za rok 2013 v roku 2014. Vykonávali správu bytového domu u žalovaného podľa najlepšieho vedomia a svedomia, doklady predkladali včas.

27. Právny zástupca žalovaného uviedol, že od začiatku nebol žiadny spor o tom, že došlo k ukončeniu správy žalobkyňou v dome žalovaného ku dňu 31.12.2013. Ide o zrejmú nesprávnosť v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, v bode 14 , kde je uvedený rok 2014, čo však nič nemení na skutkovom závere o zhodnosti tohto dátumu medzi stranami sporu a navyše SVB vzniklo až od 01.01.2014, a preto nemohlo vykonávať správu skôr ako vzniklo, nakoľko by došlo k duplicite vo výkone správy, ktorá je zákonom zakázaná. Započítanie bolo vykonané z dôvodu opatrnosti. Pokiaľ ide o námietku premlčania ktorú vzniesol v záverečnej reči právny zástupca žalobkyne má za to, že nebola uplatnená v súlade s príslušnými ustanoveniami a včas. Navyše s ňou nesúhlasí, nakoľko o výške pohľadávky sa mohli dozvedieť jednotliví vlastníci až z ročných vyúčtovaní. Pokiaľ by aj nastávalo premlčanie z jednotlivých mesiacoch, tak k započítaniu došlo v 8/2014, teda rozhodne nemôžu byť premlčané všetky pohľadávky vlastníkov voči žalobkyni.

28. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne voči žalovanému nie je dôvodná a vzájomná žaloba žalovaného voči žalobkyni je dôvodná.

29. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa vykonávala správu bytového domu žalovaného na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi žalobkyňou a vlastníkmi bytov dňa 16. 02. 2011.

30. Tunajší súd v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu ustálil čas ukončenia zmluvného vzťahu v zmysle zmluvy o výkone správy k bytovému domu dohodou k 31.12.2013. Strany sporu aj uvedenú skutočnosť nerozporovali, a preto ju za nespornú považuje aj súd.

31. Z článku X. bodu 6 predmetnej Zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva, že vyúčtovanie preddavkov za služby je správca povinný vykonať do konca mája nasledujúceho roka, ak zmluva bola ukončená do konca kalendárneho roka. Preto súd prisvedčil procesnej obrane žalovaného, že žalobkyňa mala povinnosť vyúčtovanie za rok 2013 vykonať na základe predmetného ustanovenia zmluvy o výkone správy a v súvislosti s výkonom funkcie bývalého správcu bytového domu, ktorý ukončil správu bytového domu ku koncu kalendárneho roka t.j. k 31.12.2013. Predmetné vyúčtovanie za rok 2013 mala žalobkyňa povinnosť vykonať v lehote do konca mája nasledujúceho roka (t.j. roka 2014). Predmetnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o výkone správy si žalobkyňa splnila a vyúčtovanie žalovanému ako spoločenstvo vlastníkov odovzdala v zmysle preberacieho protokolu dňa 31. 05. 2014. Za predmetné vyúčtovanie nebola v zmluve o výkone správy medzi účastníkmi dohodnutá žiadna osobitná odmena. Preto túto činnosť bola žalobkyňa povinná vykonať za odmenu, ktorá jej bola poskytovaná ako správcovi bytového domu v čase, keď bola žalobkyňa správcom bytového domu žalovaného. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že sa so žalovaným ústne dohodla, že žalobkyňa vypracuje vyúčtovanie za odmenu. Túto skutočnosť mala preukázať mailová komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa však žiadnu mailovú komunikáciu, ktorá by preukazovala takúto dohodu medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadne odmeny a jej výšky za vykonanie vyúčtovania za rok 2013 nepredložila a teda nijako súdu nepreukázala skutočnosť, že k takejto dohode medzi sporovými stranami došlo. V konaní nebolo ani preukázané, žeby medzi žalobkyňou a vlastníkmi bytov došlo aj k zmene príslušného dojednania o povinnosti žalobkyne vykonať vyúčtovanie za rok 2013 v písomne uzatvorenej zmluve o výkone správy, ktorá zmena by však taktiež musela byť uzatvorená písomne, inak by bola neplatná. V tejto súvislosti je irelevantné aj to že, žalovaný si skôr pohľadávku žalobkyne voči nemu započítal voči svojej pohľadávke, ktorú mal voči žalobkyni, nakoľko započítať v zmysle zákona možno len existujúcu pohľadávku. S poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že samotná existencia pohľadávky žalobkyne voči žalovanému a jej výška nebola v spore preukázaná a preto si žalovaný nemohol túto pohľadávku voči žalobkyni nikdy účinne započítať. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobkyne voči žalovanému, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 856,80 € s príslušenstvom titulom vypracovania vyúčtovania za rok 2013 zamietol ako nedôvodnú a nepreukázanú.

32. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobkyni v časti, v ktorej sa domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy 1.247,61 € titulom bezdôvodného obohatenia, súd vzhliadol nárok žalovaného v tejto

časti voči žalobkyni za dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa si neplnila povinnosti správcu voči vlastníkom a to konkrétne povinnosti vyplývajúce z článku III. bod 24 a 25 zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi žalobkyňou a vlastníkmi bytov. Žalobkyňa sama ani v konaní netvrdila, ani nepreukázala, že odovzdala zástupcom vlastníkom predmetné listiny. V konaní sa žalobkyňa iba bránila tvrdením, že pokiaľ vlastníci, alebo ich zástupcovia niečo požadovali, vždy im predložila predmetné listiny. Toto tvrdenie však ničím podľa názoru súdu nepreukazuje splnenie povinnosť žalobkyne ako správcu odovzdať príslušné dokumenty zástupcom vlastníkov bez ohľadu na skutočnosť, či o tieto listiny požiadali, alebo nie, nakoľko tento záväzok vyplýval žalobkyni ako správcovi priamo z citovaného zmluvného dojednania. Pokiaľ teda žalobkyňa túto povinnosť neplnila a v konaní plnenie tohto záväzku v konaní ničím nepreukázala, porušila tak zmluvné povinnosti vyplývajúce z bodu 24 článku III. zmluvy o výkone správy, ktorých následkom je skutočnosť, že nemá až do splnenia danej povinnosti nárok na odmenu. Nakoľko žalobkyňa súdu nepreukázala či vôbec a kedy splnila túto povinnosť, nemali vlastníci povinnosť platiť žalobkyni ako správcovi odmenu za výkon správy. Pokiaľ tak vlastníci urobili a žalobkyni ako správcovi uhradili odmenu za výkon správy, žalobca sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko plnili bez právneho dôvodu. Preto majú voči žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške odmeny za správu, ktorá bola v sume vo výške 178,23 €. Predmetnú sumu tvorí poplatok za správu za rok 2011 vo výške 59,65 €, za rok 2012 vo výške 58,58 €, a za rok 2013 vo výške 60,- €. Nakoľko jednotliví vlastníci postúpili svoje pohľadávky na žalovaného a to v rozsahu sumy 1.247,61 €, t.j. za 7 vlastníkov t.j. sumu 178,23€, preto súd zaviazal žalobkyňu na úhradu predmetnej sumy žalovanému. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že samotnú výšku postúpenej pohľadávky žalobkyňa ničím relevantne nespochybňovala, a preto ju súd má za preukázanú. Žalobkyňa len tvrdila, že tieto pohľadávky nevznikli, nakoľko neporušila svoje povinnosti v zmysle ustanovenia zmluvy o výkone správy, a že na žalovaného ako spoločenstvo vlastníkov v zmysle zákona o vlastníctve bytov nemohli byť postúpené. V súvislosti s postúpením predmetnej pohľadávky súd vyhodnotil za irelevantné tvrdenia žalobkyne, že pohľadávky nemohli byť na žalovaného v zmysle zákona o vlastníctve bytov postúpené, nakoľko tieto tvrdenia nemajú žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Naopak vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že predmetné pohľadávky v uvedených vlastníkov voči žalobkyni vznikli a boli platne postúpené na žalovaného. Preto súd vzájomnej žalobe žalovaného v tejto časti vyhovel a zaviazal žalobkyňu na úhradu sumy vo výške 1.247,61Eur.

33. Pokiaľ ide o námietku premlčania na zaplatenie sumy 1.247,61 eur, ktorú vzniesol právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči, súd uvádza, že námietka premlčania, je hmotnoprávnou námietkou podľa 152 . Predmetnú námietku vzniesol právny zástupca žalobkyne až v záverečnej reči, pričom žalobkyňa mala možnosť uvedenú námietku uplatniť už skôr, počas celého konania na súde prvej inštancie, nakoľko nemožno vyvodiť, že ide o skutočnosť, ktorá by po podaní vzájomnej žaloby žalovaným bola žalobkyni neznáma. Preto súd v súlade s princípom sudcovskej koncentrácie konania na uvedenú námietku premlčania neprihliadol, nakoľko s uplatnenou námietkou premlčania, ktorá nebola uplatnená včas (viď zápisnica z 21.10.2016) by bolo spojené navyše aj s ďalším rozsiahlym dokazovaním.

34. Nakoľko žalobkyňa, ktorá bola na úhradu predmetnej sumy žalovaným riadne vyzvaná svoj dlh nesplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania. Preto súd žalobkyňu zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 1.247,61 € od 26. 09. 2014, (t.j. odo dňa kedy nastala splatnosť dlhu v zmysle výzvy na zaplatenie) až do zaplatenia.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , . Žalovaný bol voči žalobkyni v konaní o zaplatenie 856,80 eur úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.

36. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil, jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa , a ďalej tým, že žalovaný súdu počas celého konania súdu nepredložil dôkaz a to doloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalovaný nadobudnúť údajnú pohľadávku od vlastníkov bytov v bytovom dome. Vo vzťahu k vyhodnoteniu povinností žalobcu voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov máme záver súdu prvej inštancie za absolútne chybný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca, ktorý vykonával správu bytového domu do 31.12.201 3, no následne odovzdal celú agendu bytového domu novému subjektu vykonávajúcemu správu bytového domu, a to žalovanému. Platnosť zmluvy o

výkone správy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a vlastníkmi bytov skončila dňa 31.12.2013. Od 1.1.2014 teda žalobca nemal k dispozícii žiadne podklady žalovaného, nedostával žiadne vyúčtovania od dodávateľa, ktoré by podľa názoru súdu prvej inštancie mal spracovávať v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 31.5.2014. Taktiež je nutné poukázať aj na zákonnú dikciu tejto povinnosti, keď prvá veta: „Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu.“ Z uvedeného vyplýva, že túto povinnosti by mal žalobca iba v prípade, ak by v čase od 1.1.2014 do 31.5.2014 aj bol správcom bytového domu, ktorého správu však v tom čase realizoval už žalovaný ako spoločenstvo vlastníkov bytov. Žalobca tak pre žalovaného dodal služby, ktoré si e-mailom objednal a ktoré sa pri prebratí dodaných prác aj zaviazal uhradiť. Neplnil si tak jeho zmluvnú povinnosť titulom bývalej zmluvy o výkone správy, ani zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia prvá veta

37. Voči predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie do výroku č. IV rozsudku podal odvolanie taktiež aj žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil vo výroku č. IV a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa . Súd prvej inštancie v bode 53. odôvodnenia Rozsudku uvádza, že „Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že ... vzájomná žaloba žalovaného voči žalobkyni je dôvodná.“ Ďalej súd prvej inštancie v bode 57. odôvodnenia Rozsudku uvádza, že „Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobkyni v časti, v ktorej sa domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy 1.247,61 EUR titulom bezdôvodného obohatenia, súd vzhliadol nárok žalovaného v tejto časti voči žalobkyni za dôvodný.“ Ak súd prvej inštancie dospel, podľa žalovaného, k správnemu názoru, že vzájomná žaloba žalovaného voči žalobcovi je dôvodná, je podľa žalovaného nelogické, nezodpovedajúce spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahov a teda nespravodlivé a nesprávne, aby žalovaný mal byť zaviazaný na úhradu trov konania voči žalobcovi. Takýto záver súdu premietnutý do výroku č. IV. Rozsudku nie je podľa žalovaného správny, a podľa žalovaného nezodpovedá ani článku 2 ods. 2 a ani §-u 255 ods. 1 a ods. 2 , teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

38. Ďalšie vyjadrenia súdu zaslané neboli.

39. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a (t. j. v celom rozsahu) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného ani žalobkyne nie je dôvodné.

40. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že žalovaný v konaní nedoložil zmluvu o postúpení pohľadávky odvolací súd poukazuje na (Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému) a (ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení). Z citovaných ustanovení zákona je evidentné, že cesia sa uskutočňuje na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom a v zásade bez účasti samotného „postúpeného“ dlžníka, jeho súhlas sa na platnosť postúpenia nevyžaduje a účinky cesie nastanú aj proti vôli dlžníka a bez jeho vedomia. Teda v konaní pre preukázanie platnosti uvedeného postúpenia pohľadávky nie je potrebné, aby zmluvu o postúpení postupca žalovanému doložil, nakoľko postupca má v zmysle iba oznamovaciu povinnosť. Naviac oznamovacia povinnosť postupcu nie je viazaná na žiadnu predpísanú formu. Právne účinnú notifikáciu možno teda realizovať akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ sú zachované náležitosti právneho úkonu v zmysle . Oznámenie postúpenia pohľadávky siedmych vlastníkov bytov voči žalobkyni na žalovaného v celkovej výške 1.247,61 eur bolo žalovaným v konaní preukázané dôkazmi uvedenými na č.l. 37 a nasl. súdneho spisu (oznámeniami o postúpení pohľadávok zo dňa 08.08.2014, resp. 11.08.2014), zároveň odvolací súd dodáva, že výška postúpených pohľadávok spochybnená nebola. Pričom postupca, ako doterajší účastník záväzkového vzťahu, nemusí v rámci notifikácie dlžníkovi preukazovať zmluvu ani inú právnu skutočnosť. Stačí oznámenie o postúpení pohľadávky.

41. Dlžník, ktorému bolo postúpenie pohľadávky oznámené postupcom, je povinný plniť postupníkovi označenému v notifikačnom úkone. Účinnosťou oznámenia mu navyše zanikla možnosť zbaviť sa svojho dlhu plnením postupcovi. Nemá právo dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je individuálnym súkromnoprávnym úkonom medzi postupcom a postupníkom. Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky je teda plnohodnotným legitimačným nástrojom, ktorý dlžníkovi záväzne identifikuje osobu postupníka a núti ho plniť výlučne nadobúdateľovi pohľadávky. Žiadny ďalší právny úkon, ani inú právnu skutočnosť zákon v tejto súvislosti nevyžaduje. Teda dlžník musí po oznámení postupcu plniť v prospech postupníka a nie je oprávnený namietať prípadnú neplatnosť alebo neexistenciu samotnej cesie.

42. Na doplnenie v tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že právny vzťah medzi postupcom a postupníkom je založený na zmluve o postúpení pohľadávky, ktorej nie je dlžník účastníkom. Jej eventuálna (pre dlžníka neznáma) neplatnosť sa právneho postavenia dlžníka bezprostredne netýka a nemôže mu byť na škodu. Zmluvou o postúpení pohľadávky sa súd v tomto prípade nezaoberá a neskúma prejudiciálne ani jej platnosť, teda vykonanie zmluvy o postúpení, ako to namieta žalobca v odvolaní nie je v konaní potrebné. Za správnosť svojho notifikačného úkonu zodpovedá postupca, ktorý znáša následky prípadného dobromyseľného plnenia dlžníka tretej osobe Uvedený právny názor je plne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, uvedenom napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby, ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

43. Ohľadne odvolania žalovaného v rozsahu jeho odvolania, odvolací súd poukazuje na to, že voči náhrade škody vo výške 2671,51 eur, ktorú súd prvej inštancie nepriznal žalovanému sa žalovaný neodvolal. Žalovaný sa odvolal len vo výroku IV rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa týka náhrady trov konania. Odvolací súd tak nemohol vyhovieť odvolaniu žalovaného, pretože výrok o zamietnutí časti napadnutého návrhu je právoplatný.

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . Nakoľko v odvolacom konaní nemala žiadna zo sporových strán úspech, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnej z nich.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).