Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: V. T., rod. T., nar. XX.XX.D., bytom N. XXXX/X, XXX XX C., zastúpenej splnomocneným zástupcom Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX C., proti osobe povinnej platiť výživné - odporkyni: K. T., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. ulica XXXX/XX, XXX XX N. L., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Pc/2/2017-59 zo dňa 07.03.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Pc/2/2017-59 zo dňa 07. 03. 2017 v prvej, tretej, štvrtej a piatej vete výroku p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vo zvyšnej časti (veta druhá výroku) zostáva Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Pc/2/2017-59 zo dňa 07. 03. 2017 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 100,00 Eur mesačne, počnúc od 27.01.2017 do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. V ostatnej časti návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 27.01.2017 do vyhlásenia rozsudku, (t.j. do 07.03.2017 - poznámka odvolacieho súdu), vo výške 69,69 Eur súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť k rukám navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Zároveň vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 9P/80/2011-57 zo dňa 21.11.2011 v časti o výživnom na V. T.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na okresný súd dňa 27.01.2017 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporkyni prispievať povinnosť na jej výživu zvýšeným výživným vo výške 200,00 Eur mesačne vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej rodičia v súčasnosti spolu nežijú, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/121/2010-54, ktorým bola navrhovateľka na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Následne bola navrhovateľka spolu s mladším bratom M. T., nar. XX.XX.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti otca, s ktorým žijú v súčasnosti v spoločnej domácnosti (rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 9P/80/2011). Navrhovateľka navštevuje strednú odbornú školu - Hotelovú akadémiu v Liptovskom Mikuláši. Vzhľadom na nezáujem matky, s ňou pravidelný kontakt neudržiava. Matka si voči navrhovateľke plní vyživovaciu povinnosť vo výške 40,00 Eur mesačne a nad rámec tohto výživného určeného súdom už žiadnym navrhovateľke na výživu spôsobom neprispieva. Navrhovateľka nemá vedomosť o príjmoch svojej matky, keďže táto žije vo Švajčiarsku. Svoje nevyhnutné životné náklady navrhovateľka vyčíslila nasledovne: stravovanie v škole v sume 20,00 Eur mesačne, cestovné do školy v Liptovskom Mikuláši v sume 20,00 Eur mesačne, telefón v sume 15,00 až 20,00 Eur mesačne, hygiena v sume 20,00 Eur mesačne, životné poistenie v sume 28,80 Eur štvrťročne, sporenie v sume 20,00 Eur štvrťročne, výdavky do školy v sume 150,00 Eur mesačne, na stužkovú v sume 80,00 Eur ročne a výdavky na lieky mesačne vo výške 5,00 Eur. Okrem toho vynaložila na zubný strojček sumu vo výške 740,00 Eur. Výdavky na oblečenie predstavujú sumu 450,00 Eur ročne, na obuv sumu 150,00 Eur ročne a vreckové sumu 10,00 Eur týždenne. Okrem toho navrhovateľka lyžuje za čo vynakladá ročne sumu 350,00 Eur. Otec navrhovateľky uhrádza nevyhnutné životné náklady na bývanie v rozsahu 165,00 Eur mesačne, na stravu platí 400,00 Eur mesačne. Má tiež náklady v súvislosti s motorovým vozidlom - zákonná poistka vo výške 132,00 Eur ročne, servis auta v sume 800,00 Eur ročne, diaľničná známka v sume 50,00 Eur + 87,00 Eur, čo je 137,00 Eur ročne, poistka otca v sume 198,00 Eur ročne, jeho doplnkové dôchodkové poistenie v sume 26,50 Eur ročne, sporenie na syna M. v sume 52,00 Eur štvrťročne. Výška poplatku za komunálny odpad, predstavuje sumu 57,00 Eur ročne. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2C/97/2014 bola odporkyňa zaviazaná vrátiť navrhovateľke finančné prostriedky, ktoré mala našetrené na základe poistnej zmluvy ako sporenie vo výške 2.713,75 Eur. Pokusy o mimosúdnu dohodu navrhovateľky s jej matkou zostali bezúspešné. 3. Odporkyňa v písomnom vyjadrení, ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že od 01.10.2015 je nezamestnaná a nepoberá žiadnu mzdu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola evidovaná od 01.10.2015 do 03.01.2016. Predtým od roku 2010 pracovala vo firme KONTO KK, s.r.o.. Ku skončeniu tohto pracovného pomeru odporkyne došlo Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 18.08.2015 s tým, že pracovný pomer skončil dňom 30.09.2015. Odporkyňa tvrdila, že ku skončeniu pracovného pomeru pristúpila z dôvodu, že bola na operácii 03.08.2015 a bola práceneschopná 15 dní. U tohto zamestnávateľa odporkyňa dosahovala prvé štyri roky príjem 500,00 Eur mesačne, potom sumu 620,00 Eur. Snažila si nájsť nejakú prácu, napr. vo Švajčiarsku. Na úrade práce je potrebné sa uchádzačom o zamestnanie hlásiť každých 7 až 10 dní a odporkyňa za tým účelom nedokázala dochádzať zo Švajčiarska do Ružomberka. Od 04.01.2016 je preto na vlastnú žiadosť vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Stabilnú prácu vo Švajčiarsku odporkyňa nemá. Snaží nájsť si prácu i vo Švajčiarsku, avšak vyžaduje sa určitá znalosť a úroveň nemčiny, v ktorej sa zdokonaľuje. Zdravotné poistenie a všetky výdavky platí jej priateľ. Pokiaľ prichádza na Slovensko, výdavky a náklady jej uhrádza mama. Počas pobytu vo Švajčiarsku, všetky výdavky uhrádza jej priateľ. Priateľ je Švajčiar, je stolár (živnostník). Odporkyňa s ním býva v 3-izbovom byte, za ktorý priateľ platí úver. 4. Splnomocnený zástupca navrhovateľky - jej otec na pojednávaní uviedol, že od 01.02.2016 pracuje v Rakúsku, aby si zabezpečil dostatočný príjem. Poukázal na výplatné pásky s tým, že v prvých troch výplatných páskach je údaj o hrubej mzde, ako aj o čistej mzde, ktorá mu je vyplácaná, avšak z tejto sumy ešte musel hradiť aj ubytovanie. Na ďalších výplatných páskach sa už uvádza údaj o vyplatení mzdy po stiahnutí sumy za ubytovanie, je to okolo 200,00 Eur mesačne. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok poberá prídavky na maloleté deti, v Rakúsku mu zatiaľ tieto sociálne dávky neboli priznané. S navrhovateľkou a maloletým synom M. býva v byte na V., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Pracuje v týždňových intervaloch v Rakúsku, v piatok prichádza do Ružomberka, počas týždňa je maloletý M. v N. u starých rodičov a počas víkendov sú všetci traja v byte na ulici N. č. X v C.. Okrem výdavkov, ktoré sa uvádzajú v podanom návrhu musel otec zaplatiť i daň z nehnuteľnosti vo výške 15,60 Eur, predložil aj doklad o zaplatení poplatku za komunálny odpad vo výške 56,73 Eur. 5. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 9C/121/2010 - 54 zo dňa 10.11.2010. V tom čase ešte maloletá navrhovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na jej výživu výživným vo výške 240,00 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 2P/27/2011 - 28 zo dňa 27.06.2011 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa v tom čase maloletá navrhovateľka zverila do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným v sume 35,00 Eur mesačne. Následne rozsudkom č. k. 9P/80/2011 - 57 zo dňa 21.11.2011, právoplatným dňa 03.12.2011 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola v tom čase maloletá navrhovateľka i jej mladší brat - maloletý M. T., nar. XX.XX.XXXX zverení do osobnej starostlivosti svojho otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 40,00 Eur mesačne. V tom čase bola matka maloletých detí zamestnaná a dosahovala čistý mesačný príjem 533,83 Eur. Otec bol taktiež zamestnaný, dosahoval príjem 400,00 Eur v čistom + prémie. V súčasnosti je navrhovateľka žiačkou 4.A triedy Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši a býva v spoločnej domácnosti so svojím otcom a mladším bratom M. T.. Otec navrhovateľky pracuje od 01.02.2016 v Rakúsku, kde dosahuje čistý príjem priemerne 1.700,00 Eur mesačne, z ktorého si uhrádza náklady na ubytovanie v mieste pracoviska vo výške 250,00 Eur mesačne. Poberá prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur (rok 2016) a prídavky poberá na deti i v roku 2017. Otec zo svojho príjmu uhrádza náklady na bývanie na Slovensku vo výške 165,00 Eur mesačne, stravovanie 400,00 Eur mesačne, poistenie pre navrhovateľku vo výške 28,80 Eur štvrťročne, poistenie pre mladšieho syna M. vo výške 52,00 Eur štvrťročne, náklady na cestovné pre otca do Rakúska predstavujú sumu 200,00 Eur mesačne, mesačné náklady na cestovné pre navrhovateľku v rámci mesta Liptovský Mikuláš sú vo výške 20,00 Eur mesačne. Okrem toho sú to ďalšie životné nevyhnutné výdavky na oblečenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, ale aj na mimoškolské záujmové činnosti. Odporkyňa pracovala od 01.08.2010 do 30.09.2015 u zamestnávateľa KONTO KK, s.r.o. a ku skončeniu jej pracovného pomeru došlo dohodou podľa § 60 Zákonníka práce zo dňa 18.08.2015 s tým, že pracovný pomer skončil dňom 30.09.2015. Následne bola odporkyňa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce od 01.10.2015 do 03.01.2016 (vrátane) a od 04.01.2016 je dobrovoľne nezamestnaná. Podľa jej vlastných vyjadrení žije vo Švajčiarsku s priateľom, ktorý jej uhrádza všetky životné potreby. Na výživu navrhovateľky odporkyňa prispieva čiastkou 40,00 Eur mesačne. 6. Okresný súd citoval ust. § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine") a konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vyživovacia povinnosť odporkyne voči plnoletej dcére stále trvá. Navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, nakoľko je žiačkou 4. ročníka Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši. K poslednej úprave výživného na navrhovateľku došlo rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9P/80/2011-57 zo dňa 21.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2011. Matka prispieva na výživu navrhovateľka sumou 40,00 Eur mesačne, ktoré jej bolo uložené týmto rozhodnutím. Nad rámec súdom určeného výživného však odporkyňa neprispieva navrhovateľke žiadnou sumou. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky a tiež na strane odporkyne. Navrhovateľka je vekovo staršia, je žiačkou 4. ročníka Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši. Jej životné náklady sa v porovnaní s rokom 2011, (kedy bola len žiačkou na základnej škole) zvýšili. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bola odporkyňa zamestnaná v spoločnosti KONTO KK, s.r.o., kde pracovala až do 30.09.2015 a dosahovala príjem vo výške 533,83 Eur; od 04.01.2016 je však dobrovoľne nezamestnaná. Vychádzajúc z právnej úpravy (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) okresný súd ustálil, že zmena pomerov na strane navrhovateľky a tiež na strane odporkyne odôvodňuje zvýšenie výživného na navrhovateľku. Pri porovnaní nákladov na navrhovateľku okresný súd dospel k záveru, že doposiaľ súdom stanovené výživné vo výške 40,00 Eur mesačne, ktoré má pokryť potreby dospelej ženy a študujúcej osoby, možno považovať aktuálne za minimálne a nedostačujúce. V zmysle ustálenej judikatúry súdov za odôvodnené potreby pre plnenie vyživovacej povinnosti treba totiž považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, ale aj so starostlivosťou o zdravie, kultúrne a športové vyžitie. V prípade každej na výživu odkázanej osoby je však potrebná ich individualizácia z hľadiska konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávnenej osoby, od jej veku, duševnej a telesnej vyspelosti a podobne. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby sú však zároveň ohraničené schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby (v súdenej veci matky - odporkyne). 7. Na základe vyššie uvedených skutočnosti okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľke zo sumy 40,00 Eur mesačne na sumu 100,00 Eur mesačne, ktoré podľa jeho názoru je spôsobilé spolu s výživným poskytovaným zo strany otca navrhovateľky pokryť odôvodnené potreby navrhovateľky s prihliadnutím na výdavky v domácnosti otca navrhovateľky. Vychádzajúc z priemerných výdavkov priemernej domácnosti zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktoré sú všeobecne známe, okresný súd ustálil, že ním zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným výdavkom navrhovateľky na bývanie, odievanie, obuv a hygienu, rovnako aj výdavkov na zdravotné pomôcky a školské potreby. Pokiaľ odporkyňa namietala, že je nezamestnaná a nemá príjem, z ktorého by mohla uhrádzať dcére vyššie výživné, túto okresný súd neakceptoval. Zdôraznil, že odporkyňa rozviazala pracovný pomer so svojím predchádzajúcim zamestnávateľom (spoločnosťou KONTO KK, s.r.o.) dohodou, u ktorého dosahovala stabilný príjem (v roku 2011 vo výške 500,00 Eur mesačne, pričom bol predpoklad zvýšenia príjmu zo závislej činnosti). Odporkyňa sa teda vzdala bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a navyše od 04.01.2016 je dobrovoľne nezamestnaná. Pri stanovení výšky výživného súd preto vychádzal z príjmu odporkyne, ktorý dosahovala u svojho posledného zamestnávateľa. 8. Počiatok platenia výživného súd určil odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 27.01.2017 do vyhlásenia rozsudku (07.03.2017). Za toto obdobie vznikol odporkyni nedoplatok na určenom výživnom

vo výške 69,69 Eur (ako súčet jeho pomernej časti za mesiac január 2017 vo výške 9,69 Eur a za mesiac február 2017 vo výške 60,00 Eur). 9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol. U navrhovateľky neboli totiž preukázané také opodstatnené výdavky, na uspokojenie ktorých by bolo potrebné zaviazať matku výživným vo výške 200,00 Eur mesačne. Ani zo strany matky súd nemal preukázané také príjmové schopnosti, z ktorých by bola schopná dcére uhrádzať výživné vo výške 200,00 Eur mesačne. 10. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 52 (správne má byť uvedené - poznámka odvolacieho súdu).

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie; alternatívne navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietne. 12. Uviedla, že z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že je evidovaná ako nezamestnaná, nepoberá žiadnu mzdu a nemá žiaden iný príjem. Napriek tomu okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z príjmu, ktorý odporkyňa dosahovala u svojho posledného zamestnávateľa. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom však u odporkyne došlo k zmene v tom smere, že sa jej príjem znížil. Postup prvoinštančného súdu, ktorý napriek tomu zvýšil odporkyni výživné na navrhovateľku preto považuje odvolateľka za nesprávny a v rozpore so zákonom. Zdôraznila pritom, že ku skončeniu pracovného pomeru u jej posledného zamestnávateľa došlo z dôvodu závažných zdravotných problémov, ktoré u nej pretrvávajú až doposiaľ. Odporkyňa totiž prekonala operáciu a momentálne sú jej výsledky z lekárskych vyšetrení také, že bude musieť prísť na Slovensko na dlhší čas a zrejme bude nútená podrobiť sa liečbe. Za takejto situácie nie je možné, aby súd vyhodnotil skončenie jej pracovného pomeru so spoločnosťou KONTO KK, s.r.o. ako vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu. Odporkyňa aktuálne nemá možnosť, aby platila svojej dcére výživné v sume 100,00 Eur mesačne. Okrem toho odvolateľka zdôraznila, že otec detí v inom konaní žiada zvýšiť výživné i na maloletého syna M. na sumu 200,00 Eur mesačne. Zopakovala, že aktuálne je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, no hľadá si zamestnanie v zahraničí, kde sa prechodne zdržiava. Zhoršený zdravotný stav jej však všetko komplikuje. Všetky výdavky hradia odporkyni jej blízke osoby. Odporkyňa riadne a včas prispieva na výživu syna i dcéry každému po 40,00 Eur mesačne. Synovi vždy pri príležitosti sviatkov (meniny, narodeniny, Vianoce a podobne) zakupuje podľa jeho predstáv aj darčeky, a to napr. oblečenie, obuv, športové potreby, atď. Zakúpila niečo aj dcére, V. však nemá o matku žiaden záujem. Predtým sa matka snažila dcére kupovať nejaké darčeky, ale keď V. nemala záujem sa s ňou ani stretnúť a odkázala jej, že jej má poslať peniaze na účet, následne sa o to už nepokúšala. Odporkyňa tiež zdôraznila, že otec detí, ktorý je zamestnaný má podstatne vyšší príjem ako má ona. Jej však sa po skončení posledného pracovného pomeru v mesiaci september 2015 nepodarilo už nájsť si prácu, hoci sa o to intenzívne snažila. Odporkyňa má možnosť bývania v zahraničí (Švajčiarsko), kde sa snaží nájsť si pracovné uplatnenie. Absolvovala aj kurz nemeckého jazyka a dúfa, že čím skôr sa jej podarí zamestnať. To, že je aktuálne dobrovoľne nezamestnaná, neznamená, že by sa nechcela zamestnať. Postupovala tak z dôvodu, aby mohla hľadať svoje pracovné uplatnenie v zahraničí. Pokiaľ by matka bola v zahraničí, nemohla sa hlásiť pravidelne (každý týždeň či dva) na úrade práce. Navyše v období, keď matka bola evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii nezamestnaných (od 01.10.2015 do 03.01.2016) jej tento orgán žiadne pracovné ponuky neponúkol. Keď odporkyňa videla, že v Ružomberku a jeho okolí sa nemá možnosť zamestnať, rozhodla sa hľadať si pracovné uplatnenie v zahraničí. Aj keď by dcére rada prispievala na výživné viac, jej momentálna situácia jej to neumožňuje. Ona sama nemá ani na úhradu základných potrieb. Odporkyni pomáhajú jej rodičia i priateľ. Nič navyše si nemôže dovoliť. Oblečenie a obuv, ktoré používa, sú tie, ktoré si zakúpila, kým ešte pracovala; nič nové si momentálne nekupuje. Nebyť pomoci svojich najbližších, ostala by bez akýchkoľvek prostriedkov.

13. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 14. Odvolacie dôvody odporkyne označila za formálne a zavádzajúce. Zdôraznila, že pôvodne žiadala, aby súd zvýšil výživné odporkyni na sumu 200,00 Eur mesačne. Akceptovala však rozhodnutie súdu, že suma vo výške 100,00 Eur mesačne je pre ňu primerané, a preto ani voči zamietajúcej časti rozsudku nepodala opravný prostriedok. Súd správne vyhodnotil oprávnené potreby navrhovateľky a tiež aj majetkové a príjmové pomery povinného rodiča (odporkyne). Rozhodol tak v záujme plnoletého dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu svojich rodičov, aj keď v minimálnej výške, ktorú však navrhovateľka rešpektuje. Skutočnosť, že matka dobrovoľne skončila zamestnanie, je zrejmá zo súdneho spisu a nemôže byť hodnotená na ťarchu dieťaťa. Matka skončila pracovný pomer dohodou ku dňu 30.09.2015. Odvtedy, t.j. takmer dva roky, stále nepracuje. Navyše po rozvode manželstva (rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/121/2010-54) si rodičia navrhovateľky vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a otec v roku 2013 vyplatil matke sumu 15.500,00 Eur. Hoci matka v tom čase pracovala, nekúpila si byt, ani pozemok, a nie je zrejmé, na čo tieto peniaze použila. Okrem toho matka navrhovateľke neoprávnene vybrala peniaze z jej poistky, na zaplatenie ktorých ju súd zaviazal v prospech navrhovateľky. Skutočnosť, že odporkyňa nemá žiaden príjem a je nezamestnaná, je preto právne irelevantná. Odporkyňa mohla pracovať v spoločnosti, s ktorou mala uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Skutočnosť, že dobrovoľne skočila pracovný pomer u tohto zamestnávateľa je dôkazom, že sa účelovo vyhýba plateniu výživného. Od rozvodu manželstva rodičov navrhovateľky v roku 2011 matka platí na výživu dcéry výživné v nezmenenej výške 40,00 Eur mesačne. Nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti odporkyňa navrhovateľke nič iné neplatila. Raz darovala navrhovateľke pyžamo, ktoré jej však bolo malé, a preto jej ho navrhovateľka vrátila. Odporkyňa však pyžamo nevymenila za väčšie, a navrhovateľka zostala bez darčeka. Navrhovateľka poprela, že by jej odporkyňa dávala darčeky, ktoré ona odmietala. Iba v tomto roku na Veľkú noc poslala navrhovateľke stará matka zo L. ručne vyrobenú brošňu. Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdením odporkyne, že má nejaké zdravotné problémy. Pokiaľ by tomu tak bolo, odporkyňa by totiž poberala čiastočný alebo plný invalidný dôchodok. Podľa jej názoru odporkyňa má možnosť zamestnať sa aj v okolí Ružomberka, o čom svedčia ponuky práce, ktoré sú bežne dostupné na internetovom portály Profesia (pracovník podpory pojazdnej kancelárie, zoom optika, s.r.o., kuchár, pomocná sila do kuchyne, ekonómka citynet, osobný bankár Ružomberok, manažér obchodnej skupiny Ružomberok - životné poistenie, predavač

- záložňa Ružomberok, obchodno-technický zástupca exim tech, predavačka záložne Dolný Kubín, atď.). Po vyhlásení rozsudku v tejto veci odporkyňa uhradila navrhovateľke spolu s bežným výživným v mesiaci 3/2017 čiastku 169,90 Eur a v mesiaci 4/2017 výživné v sume 100,00 Eur. To je dôkazom, že odporkyňa má možnosť zohnať si dostatok finančných zdrojov na úhradu výživného pre svoju dcéru. Odporkyňa tvrdí, že si hľadá zamestnanie v zahraničí, no ponuky práce má aj na Slovensku. Argumentácia odvolateľky, že sa s dcérou nestretáva, a preto jej nekupuje darčeky, je len výhovorka. Navrhovateľka tiež zdôraznila, že pôvodne bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti odporkyne. Následne, v čase, keď bola ešte maloletá, došlo k zmene osobnej starostlivosti a bola zverená do výchovy otca Y. T., u ktorého stále býva v spoločnej domácnosti aj so svojím mladším bratom M. T., nar. XX.XX.XXXX. V určitom období bola navrhovateľka zverená aj do striedavej osobnej starostlivosti rodičov (rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2P/27/2011). Následne však bola zverená otcovi do jeho výlučnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 9P/80/2011. Navrhovateľka sa pripravuje na budúce povolanie. Navštevuje školu mimo svojho trvalého bydliska (t.j. mimo C.), keď dochádza do Liptovského Mikuláša. Nepochybne od posledného rozhodovania súdu o výživnom na odporkyňu došlo k zmene pomerov. Doposiaľ určené výživné je už nízke a nezodpovedá jej skutočným výdavkom na živobytie, čo bolo dôvodom podania jej návrhu v tejto veci na súd. Príjem, ktorý odporkyňa dosahovala u svojho pôvodného zamestnávateľa, predstavoval okolo 620,00 Eur netto. Tohto pracovného pomeru sa však bez dôležitého dôvodu vzdala. Na internete je dosť pracovných ponúk, ktoré odporkyňa nevyužila. Nie je pravdivým ani tvrdenie odporkyne, že sa v zahraničí zdržiava len prechodne. Odporkyňa žije dlhšiu dobu v zahraničí so svojím priateľom. Musí mať dosť financií, keďže ísť do zahraničia bez nich a žiť tam, sa reálne nedá. Pokiaľ si odporkyňa vie zabezpečiť financie na pobyt v zahraničí, je nepochybne schopná plniť si aj svoju zákonnú povinnosť voči svojmu dieťaťu vo forme výživného. Napriek tomu si dlhodobo neriešila svoju finančnú situáciu tvrdiac, že je odkázaná na pomoc svojich blízkych. Pokiaľ by zdravotný stav odporkyni nedovoľoval ďalej pracovať, tento dôvod by bol uvedený aj v dohode o rozviazaní pracovného pomeru s bývalým zamestnávateľom. Odporkyňa nemá zdravotné problémy, ktoré by jej bránili zamestnať sa. V opačnom prípade by už poberala invalidný dôchodok.

15. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky v podaní zo dňa 02.06.2017 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v opravnom prostriedku. 16. Opätovne zdôraznila, že svoje zamestnanie neskončila dobrovoľne, ale z dôvodu vážnych zdravotných problémov. Čakala ju operácia a následná liečba. Jej zdravotný stav bol vážny, a preto nebola schopná plniť nároky, ktoré sa od nej v práci očakávali. Pokiaľ by boli bývali v tomto smere pochybnosti, mohol si súd vyžiadať stanovisko zamestnávateľa. Poukazovať na výplatok, ktorý odporkyňa dostala od svojho bývalého manžela v rámci vyporiadania BSM v roku 2013, je neprimerané.

Tým totiž došlo k prerozdeleniu majetkových hodnôt nadobudnutých počas manželstva. Majetok nepomerne vyššej hodnoty nadobudol totiž jej exmanžel. Odporkyňa poprela, že by sa účelovo vyhýbala plateniu výživného na dcéru. Doposiaľ ho platí za pomoci svojich blízkych riadne a včas. Pokiaľ dcéra popiera záujem odporkyne o ňu i snahu jej niečo kúpiť, odporkyňa nemá ako preukázať, že tieto jej tvrdenia nie sú pravdivé. Snažila sa s dcérou kontaktovať a aj jej niečo kúpiť. Keďže dcéra nemala záujem o spoločné stretnutia, odporkyňa už ďalej nemala silu bojovať o jej priazeň. Verila, že postupom času niektoré veci dcéra pochopí. Odporkyňa považuje za zarážajúce, že dcéra popiera existenciu jej zdravotných problémov. V minulosti mala nález na krčku maternice, ktorý bolo treba riešiť operačne. V súčasnosti ju zrejme čaká ďalšia operácia. Tvrdila, že požiada svojho ošetrujúceho lekára o vystavenie správy o zdravotnom stave, ktorú súdu predloží. Tieto zdravotné problémy matke bránia zamestnať sa. Odporkyňa často navštevuje lekára a pri plánovaných operačných výkonoch a následnej liečbe a má obmedzené možnosti sa zamestnať. Ak vyšetrenia, ktorá má matka podstúpiť, vyjdú rovnako nepriaznivo ako tie posledné, v lete ju bude čakať operácia. Pokiaľ navrhovateľka označila v opravnom prostriedku viacero pracovných ponúk, k týmto sa odporkyňa nevyjadrila, keďže na Slovensku sa jej nepodarilo zamestnať. Žije preto v zahraničí, kde jej vypomáha priateľ a robí všetko preto, aby sa mohla zamestnať. Výživné určené napadnutým rozhodnutím, odporkyňa platí navrhovateľke tak, že finančné prostriedky na to jej dáva mama, keďže je momentálne bez príjmu. Keď sa zamestná, tieto peniaze jej bude musieť vrátiť. Pokiaľ by nebolo pomoci blízkych, odporkyňa by nemala financie tak pre seba, ako aj na platenie výživného. Odporkyňa tiež uviedla, že sa zdržiava v zahraničí preto, lebo tam chce zostať natrvalo žiť a zamestnať sa. Finančne jej vypomáha aj jej priateľ, takže nie je to o tom, že si vie na pobyt v zahraničí zabezpečiť prostriedky sama.

17. K tomuto vyjadreniu odporkyne sa navrhovateľka nevyjadrila.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie odporkyne bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 379 CSP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1 v prvej, tretej, štvrtej a piatej vete výroku ako vecne správne potvrdil.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

20. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky odporkyne uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

21. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

22. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

23. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci odporkyne) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakovala svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 185 ods. 1 , a nie účastníkov. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo návrhu navrhovateľky na zvýšenie sčasti vyhovel a prečo ho vo zvyšnej časti zamietol a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

26. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že naposledy bolo o výživnom navrhovateľky rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9P/80/2011-57 zo dňa 21.11.2011, právoplatným dňa 03.12.2011. Uvedeným rozhodnutím bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola v tom čase maloletá navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti otca spoločne s mladším bratom - maloletým M. T., nar. XX.XX.XXXX, a matka (t.j. odporkyňa v aktuálnom konaní) sa zaviazala prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 40,00 Eur mesačne. Okrem navrhovateľky mali obidvaja jej rodičia ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi M. T., nar. XX.XX.XXXX.. V tom čase bola matka navrhovateľky zamestnaná a dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 533,83 Eur. Otec bol tiež v tom čase zamestnaný a dosahoval čistý príjem vo výške 400,00 Eur a prémie.

27. Aktuálne je navrhovateľka študentkou 4. A. triedy Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši. Býva v spoločnej domácnosti so svojím otcom a mladším bratom M. T., na ktorého matka platí otcovi tiež výživné vo výške 40,00 Eur mesačne. Počet vyživovacích povinností na strane obidvoch rodičov navrhovateľky zostal nezmenený. Otec navrhovateľky pracuje od 01.02.2016 v Rakúsku, kde dosahuje čistý mesačný príjem 1.700,00 Eur mesačne. Z tohto príjmu uhrádza náklady na ubytovanie v Rakúsku vo výške 250,00 Eur mesačne. Poberá tiež prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Otec tiež hradí náklady na bývanie na Slovenku vo výške 165,00 Eur mesačne, stravu 400,00 Eur mesačne, poistenie pre navrhovateľku vo výške 28,80 Eur štvrťročne, poistenie pre mladšieho syna M. vo výške 52,00 Eur štvrťročne. Má tiež výdavky s dochádzaním za prácou do Rakúska - cestovné vo výške 200,00 Eur mesačne. Okrem má tiež ďalšie nevyhnutné výdavky na oblečenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, či mimoškolské záujmové činnosti pre deti. Navrhovateľka má aj výdavky na cestovné do školy na trase Ružomberok - Liptovský Mikuláš a späť vo výške 20,00 Eur mesačne.

28. Tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, odporkyňa naposledy pracovala v období od 01.08.2010 do 30.09.2015 u zamestnávateľa KONTO KK, s.r.o. Jednalo sa o pracovný pomer na dobu neurčitú. Ku skončeniu tohto pracovného pomeru došlo dohodou zamestnanca so zamestnávateľom podľa § 65 Zákonníka práce zo dňa 18.08.2015 s tým, že pracovný pomer skončil dňom 30.09.2015. Následne bola odporkyňa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 01.10.2015 do 03.01.2016; od 04.01.2016 je však dobrovoľne nezamestnaná. Ako sama uviedla žije vo Švajčiarsku so svojím priateľom, ktorý jej uhrádza všetky životné potreby. Niektoré výdavky jej hradí matka. Odporkyňa doposiaľ prispieva na výživu navrhovateľky čiastkou 40,00 Eur mesačne. Okrem tejto sumy už žiadnym spôsobom na výživu navrhovateľky neprispieva. Je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom vzrástli odôvodnené potreby navrhovateľky. Aktuálne je navrhovateľka študentkou strednej odbornej školy s výdavkami popísanými vyššie. Výživné matky vo výške 40,00 Eur už v súčasnosti už aktuálne nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky na bývanie, odevy, obuv, hygienu, výdavky na zdravotné pomôcky a školské potreby. Pokiaľ je odporkyňa dobrovoľne nezamestnaná, okresný súd správne vychádzal z jej príjmu v roku 2015. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odporkyňa sa bez dôležitého dôvodu vzdala svojho zamestnania, ktorý bol dlhoročne zdrojom jej príjmov. Jej tvrdenia, že ku skončeniu pracovného pomeru u zamestnávateľa KONTO KK, s.r.o. došlo zo zdravotných dôvodov zostali v rovine nepodložených tvrdení. Z dohody o skončení pracovného pomeru táto skutočnosť vôbec nevyplýva. Rovnako odporkyňou prezentované tvrdenia o pretrvávajúcich zdravotných problémoch, ktoré jej bránia dlhodobo sa zamestnať, tak na Slovensku, ako aj vo Švajčiarsku, zostali v konaní nepreukázané. 29. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného odporkyne na navrhovateľku (jej dcéru) postupoval správne, keď neprihliadol na fakt, že aktuálne odporkyňa nemá žiaden príjem. Tvrdenia odporkyne, že ku skončeniu jej pracovného pomeru u zamestnávateľa KONTO KK, s.r.o. došlo zo zdravotných dôvodov a že z rovnakých dôvodov je dlhodobo nezamestnaná zostali v konaní totiž nepreukázané. Okresný súd v prejednávanej veci vychádzal preto z potenciálnych príjmov odporkyne, teda príjmov, ktoré by mala, resp. mohla dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Odporkyňa ako matka, si musí byť vedomá svojej vyživovacej povinnosti voči svojej dcére (navrhovateľke), a preto je povinná vynaložiť oveľa väčšie úsilie pri hľadaní zamestnania a nebyť pasívna, ako tomu bolo doteraz. Svoj životný štandard si matka môže zvýšiť jednak brigádnickou činnosťou, prípadne pracovným pomerom na dobu určitú. Hoci odporkyňa formálne tvrdí, že chce dcére prispievať na výživu, ku tejto svojej povinnosti pristupuje veľmi laxne. O tom svedčí aj to, že okrem sumy 40,00 Eur mesačne už dcére žiadnym spôsobom na výživu neprispieva. Je nepochybné, že doposiaľ určené výživné už nepostačuje na pokrytie výdavkov súvisiacich so starostlivosťou otca o obidve deti pochádzajúce z manželstva odporkyne a otca navrhovateľky. So zvyšujúcim sa vekom rastú navrhovateľke aj náklady na ošatenie, stravovanie, úhradu nákladov v súvislosti s návštevou strednej školy, či vyvíjaní mimoškolských aktivít a záujmovej činnosti. Okresný súd preto postupoval správne, keď zvýšil výživné na navrhovateľku o 60,00 Eur mesačne. Táto suma výživného v primeranej miere zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky ako osoby oprávnenej výživou a tiež vývoj životných nákladov. Odporkyňa sa nemôže spoliehať na to, že otec bude v plnej miere zabezpečovať výživu dcéry (a tiež ich syna) a ona sa vzhľadom na príjem otca nebude podieľať na zvýšených nákladoch na výživu svojej dcéry. Netreba tiež opomínať fakt, otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči obidvom deťom plní i výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním ich bytovej potreby (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Tak, ako správne uzavrel prvoinštančný súd, takto zvýšené výživné zohľadňuje mieru proporcionality i limity matkiných možností a schopností a tiež jej ďalšiu vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi M. T., nar. XX.XX.XXXX. 30. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného na navrhovateľku teda postupoval dôsledne a zhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného matky na plnoletú dcéru, ako aj deň začiatku plnenia jej vyživovacej povinnosti je vecne správne a zodpovedá zákonným ustanoveniam citovaným v napadnutom rozsudku.

31. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozsudku pri vyčíslení nedoplatku matky na výživnom na navrhovateľku a tiež vo výroku, v ktorom bola konštatovaná zmena pôvodného rozhodnutia o výživnom v dôsledku zmenených pomerov (§ 157 .

32. Vecne správnym je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 52 aplikovaného súdom prvej inštancie na prejednávanú vec.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v prvej, tretej, štvrtej a piatej vete výroku podľa § 387 ods. 1 a § 2 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

34. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (veta druhá výroku) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 CMP, § 58 a § 396 ods. 1 s použitím § 2 ods. 1 CMP.

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).