Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/134/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne Q. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. O. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Csp/34/2016-39 zo dňa 29. 11. 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 29. 11. 2016 určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 54158785 zo dňa 12. 10. 2004 je neplatná (prvý výrok) a žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania (druhý výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 10. 2004, alternatívne určenia, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že v zmluve nebola dohodnutá výška RPMN ani rozpis výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ani základné údaje umožňujúce spotrebiteľovi vyhodnotiť výhodnosť spotrebiteľského úveru, preto je klamlivá v položke odplaty za spotrebiteľský úver. Úroková sadzba je neprimeraná, dvojnásobne prevyšuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné spotrebiteľské úvery v čase uzavretia úverovej zmluvy. Odplata je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, absolútne neplatné s poukazom na § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa z poskytnutých úverových prostriedkov uhradila 1.062,20 Eur a napriek tomu žalovaný pohľadávku zo zmluvy od nej ďalej vymáha. Postúpenie pohľadávky na žalovaného žalobkyni oznámil právny predchodca žalovaného. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí napríklad dohoda o uznaní dlhu a zmluvné sankcie. Výška úrokov musí byť priamo súčasťou obsahu zmluvy. Rozhodnutie vo veci Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 z 09. 11. 2016 podporuje jej výklad vnútroštátnej právnej úpravy. z listinných dokladov z 26. 02. 2008 a 19. 03. 2015 vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom zmluvy sa aktuálne vymáha. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať rozpis splátky istiny, úrokov a poplatkov. Revolvingový úver je typický tým, že ho veriteľ dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu, preto na začiatku jeho trvania nie je možné určiť výšku RPMN. Namietol absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobkyne, pretože sa voči nej nevedie aktívne konanie za účelom vymoženia úverovej pohľadávky. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného Home Credit Slovakia, a. s., bola dňa 12. 10. 2004 uzatvorená

Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty V. s číslom XXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky. Pohľadávka bola postúpená na Intrum Justitia, s. r. o., a následne dňa 22. 01. 2008 na žalovaného. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru formou revolvingu s dohodnutým úverovým rámcom 663,88 Eur (20 000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške po 26,56 Eur (800,- Sk) so splatnosťou splátky k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Z hlavy 7 § 1 všeobecných obchodných podmienok vyplývala ročná úroková sadzba 26,52 %. Žalovaná doposiaľ uhradila 1.062,20 Eur. Právny predchodca žalovaného žalobkyňu vyzval výzvou z 26. 02. 2008 k úhrade dlhu 717,27 Eur a dňa 19. 03. 2015 na uhradenie dlhu vo výške 395,73 Eur. S poukazom na § 37 ods. 1, § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva formulárovej povahy je určená pre širší okruh spotrebiteľov, ktorí majú obmedzenú možnosť zasiahnuť do obsahu zmluvných podmienok. Záväzkový právny vzťah ňou založený preto kvalifikoval ako spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy konal ako dodávateľ a žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľky. Zároveň ich právny pomer klasifikoval za spotrebiteľský úver. Konštatoval, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe s poukazom na § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyplývajúci z osobitného zákona, ktorým je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa súdu prvej inštancie má spotrebiteľka právo poznať, či žalovaný má nárok na uhradenie poplatkov a úrokov zo spotrebiteľskej zmluvy a mať vyriešenú otázku jej skutočného dlhu voči žalovanému, ktorému zaplatila časť dlhu a naďalej sa nachádza v neistom právnom postavení, pretože nevie, koľko ešte má zaplatiť vzhľadom na namietané dôvody neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmet zmluvného vzťahu nie je vymedzený dostatočne určito. Ide o zmluvný formulár s vyhotovenou predtlačou, do ktorej žalobkyňa najskôr vpísala svoje identifikačné údaje a vyplnila údaje o svojich príjmových pomeroch a pomeroch v domácnosti, čím definovala požiadavku na pridelenie úverového rámca, ktorý po ich vyhodnotení žalovaný stanovil na úrovni 663,88 Eur. Žalovaný odovzdal žalobkyni kreditnú kartu na čerpanie úveru. Podľa súdu prvej inštancie obsah zmluvy dostatočne zrozumiteľne nevymedzuje podstatné časti a minimálny zmluvný obsah, ktorým je určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu) poskytnutia peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť formou splátok a zaplatiť z nich úroky. Z obsahu zmluvy nevyplýva dohoda strán o výške úrokov. Dojednanie o výške úrokovej sadzby bolo zahrnuté v hlave 7 § 1 všeobecných obchodných podmienok, v ktorom je uvedený výňatok zo sadzobníka uvádzajúci ročnú úrokovú sadzbu 26,52 %. Aj keď vychádza z predpokladu, že dlžník je povinný platiť úroky v dohodnutej výške, inak vo výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona v najvyššej prípustnej výške, uvedenie výšky a splatnosti splátok úrokov z poskytnutých úverových prostriedkov je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanou ustanovením § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Záväzok dlžníka, do akej doby a v akej výške má povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom musí byť vymedzený jasne a zrozumiteľne. Navyše uvedenie ročnej úrokovej sadzby na úrovni 26,52 % považoval súd prvej inštancie za rozporné s dobrými mravmi, pretože značne prevyšuje výšku obvyklej úrokovej miery za úvery poskytované obchodnými bankami, ktoré sa v rozhodnom období podľa údajov zverejnených na portáli Národnej banky Slovenska pohybovali na úrovni 6,73 % ročne. Vady odplatnej zmluvy o úvere týkajúce sa jej podstatných obsahových náležitostí zakladajú jej absolútnu neplatnosť ako celku s poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 OZ. Pri súdnej kontrole obsahu úverovej zmluvy v rozsahu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že zmluva vôbec neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý je možné vyjadriť na začiatku trvania revolvingového úverového vzťahu. Nedostatok tejto zákonnej náležitosti osobitný zákon nesankcionoval neplatnosťou zmluvy vtedy, ak bol spotrebiteľovi poskytnutý na základe zmluvy úver, ktorý spotrebiteľ začal čerpať. Tento záver konštatoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k absencii údaja o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a poplatkov, resp. poradia, v akom sa tieto priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, pričom podľa názoru okresného súdu nebol dôvod na prehodnotenie tohto stanoviska ani vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ zdôrazňovanú žalovaným. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky. Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) tvoriace prílohu zmluvy sú napísané drobným písmom, sú nečitateľné a žalobkyňa im ako priemerná spotrebiteľka nemohla porozumieť. Použitie takmer nečitateľného textu zmluvy v zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy považoval súd prvej inštancie za zrejmú nekalú praktiku. Zdôraznil § 4 hlavy

7 VOP umožňujúci žalovanému jednostranne predĺžiť premlčaciu lehotu, § 3 hlavy 11 VOP umožňujúci žalovanému uplatniť zmluvnú pokutu v rozsahu 100 % poskytnutého úveru, aj dojednanie bodu 3 zmluvy umožňujúce žalovanému jednostranne meniť spôsob splácania splátok bez ohľadu na možnosti žalobkyne. Zmluva podľa záveru súdu prvej inštancie vykazuje vážne nedostatky a je neudržateľná ako celok, jej vady sa dotýkajú jej podstatných náležitostí a jej obsah zakladá hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľ). Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 262 ods. 1 a úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. Namietol neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, či tu právo je alebo nie je, ktorým by mohol byť podľa odvolateľa len dôkaz o aktívnom procese vymáhania pohľadávky voči žalobkyni. Žalovaný voči žalobkyni, ako uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie, nevedie žiadne aktívne konanie za účelom vymoženia pohľadávky z úveru. Nesúhlasil s tým, že procesný predpoklad určovacej žaloby žalobkyne v pozícii spotrebiteľky vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to s poukazom na ústavné právo rovnosti strán súdneho konania podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR. Ak by aj bol daný právny záujem na určovacej žalobe, namietol správnosť zistenia súdu prvej inštancie, že úverová zmluva je ako celok neplatným právnym úkonom pre absenciu jej podstatných náležitostí podľa § ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu. Písomná forma úverovej zmluvy bola splnená, úver bol spotrebiteľke poskytnutý a začala ho čerpať, čo potvrdila žalobou. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. účinného v čase vzniku úverovej zmluvy bola zmluva o spotrebiteľskom úvere aj pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 § 4 platná, ak bol spotrebiteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ani prípadná neplatnosť dojednania úrokov z úveru nemá za následok neplatnosť zmluvy ako celku, nakoľko z povahy právneho úkonu, ani z jeho obsahu nevyplýva, že by túto časť nebolo možné oddeliť od ostatného obsahu úverovej zmluvy. Poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/2004 aj rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/2011 tvrdiac, že napadnutý rozsudok je vydaný v rozpore s princípom právnej istoty a rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-453/10 F., F. proti SOE Financ spol. s r. o., preferoval výklad v prospech platnosti právneho úkonu, ak je ďalšia existencia zmluvy možná bez nekalých podmienok.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že spotrebiteľ v zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemusí preukazovať, pretože vyplýva priamo z § 5b a iných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čo potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 16Co/955/2015-32 zo 17. 12. 2015 alebo Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn 14Co/9/2016 zo dňa 28. 08. 2016. Uvedené potvrdzuje aj nové znenie Civilného sporového poriadku. Citoval aj rozhodnutie NS SR z 31. 07. 2009 sp. zn. 1MCdo 1/2009, v zmysle ktorého s poukazom na § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere spotrebiteľ, ktorý potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Odvolateľka nemá k dispozícii iný právny prostriedok obrany voči plneniu, ktoré od nej žalovaný vymáha. Na podanie tejto žaloby žalobkyňu priamo aktívne legitimuje § 3 ods. 1 zákona č. 250/2010 Z. z.. Poprela pravdivosť tvrdenia žalovaného, že od nej dlh nevymáha s poukazom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise aj na to, že aj po začatí súdneho konania bola viackrát vyzvaná mandatárom žalovaného Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., k úhrade dlhu. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby za účelom ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zakladá § 3 a § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je objektívne v rozpore s dobrými mravmi pre neprimeranosť výšky dojednanej odplaty. Pokiaľ je odplata v úverovej zmluve dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, úverová zmluva ako celok stráca svoje hospodárske opodstatnenie. V rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/100/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/677/2014 bol vyslovený právny názor, že už dvojnásobné prevýšenie odplaty, za ktorú poskytovali v čase uzavretia zmluvy o úvere úvery banky má za následok rozpor dojednania odplaty s dobrými mravmi.

Rozhodnutia NS SR, na ktoré poukazuje v odvolaní žalovaný nesúvisia s prejednávanou vecou, nakoľko nešlo o spory medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, ale o obchodnoprávne vzťahy upravené odlišnou právnou úpravou. Žalovaný v odvolaní nepreukázal existenciu niektorého z odvolacích dôvodov podľa CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nereagoval.

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 a § 362 odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý v nedostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a), c), § 391 ods. 1 .

6. Nakoľko súd prvej inštancie ustálil, že predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alternatívne určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a v konaní sa zaoberal len neplatnosťou zmluvy, odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu najprv z hľadiska podmienok rozhodných pre určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je bola podľa § 80 písm. c) O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 existencia naliehavého, t. j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Táto právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.

9. K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinnej od 01. 07. 2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Jeho § 137 rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c)), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d)). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M. a kol., Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 .

10. Aj keď bolo konanie začaté 02. 08. 2016, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie sa ustanovením § 137 dôsledne neriadil. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení formálne ustanovením § 137 písm. c) (vzťahujúcim sa na určenie

(ne)existencie práva), ustanovením § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a tým, že „spotrebiteľ má právo poznať, či žalovaný má nárok na uhradenie poplatkov a úrokov zo spotrebiteľskej zmluvy a mať vyriešenú otázku skutočného dlhu žalobcu voči žalovanému.... nachádza sa v neistom postavení, pretože nevie, koľko má ešte žalovanému zaplatiť vzhľadom na namietané dôvody neplatnosti zmluvy“. Okresný súd opomenul, že ustálenie správnej výšky dlhu dlžníka je vo všeobecnosti predmetom dokazovania v konaní o žalobe na plnenie.

11. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude v zmysle kritérií uvedených v bode 8 tohto odôvodnenia dôsledne rozlíšiť a odôvodniť, či sa žalobkyňa domáha určovacou žalobou určenia (ne)existencie práva, alebo určenia (ne)existencie právnej skutočnosti. Po takomto rozlíšení okresný súd ustáli, či sú splnené podmienky § 137 c) v prípade, ak sa žalobkyňa domáha určenia (ne)existencie práva. Ak sa žalobkyňa domáha určenia (ne)existencie právnej skutočnosti, bude súd prvej inštancie precízne skúmať splnenie procesnej podmienky podľa § 137 písm. d) a v dôvodoch svojho rozhodnutia uvedenie presné ustanovenie hmotného práva, umožňujúce žalobkyni podať žalobu o určenie neplatnosti právnej skutočnosti (zmluvy). Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu, že jej možnosť požadovať, aby sa rozhodlo o určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva z § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (zrejme mala na mysli § 3 ods. 5 uvedeného zákona) súd prvej inštancie posúdi jej tvrdenie v kontexte § 3 ods. 1 a § 1 uvedeného zákona a vyhodnotí, či možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spadá pod ochranu právnych vzťahov danú uvedeným zákonom. 12. Vzhľadom na formuláciu žalobného petitu, podľa ktorého sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ak súd neurčí, že zmluva je neplatná, žiadala určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru odvolací súd poukazuje na potrebu, aby sa okresný súd žalobným petitom zaoberal dôslednejšie. Povinnosťou žalobcu v sporovom konaní je vymedziť žalobný petit jasne a určite, jeho vymedzenie podmienkou (ak....tak) nie je prípustné. Žalovaný má právo od počiatku sporu sa brániť, vyjadrovať, reagovať, čo predpokladá jednoznačné vymedzenie predmetu konania. Určenie neplatnosti zmluvy je úplne iným nárokom ako určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ako dominus litis vymedzuje predmet konania, jeho činnosť nemôže nahrádzať protistrana ani súd. Pokiaľ okresný súd ustálil, že ide o petit alternatívny, odvolací súd pripomína, že alternatívny petit nadväzuje na hmotné právo, ak jeho normy umožňujú, aby dlžník mohol záväzok splniť viacerými spôsobmi (napr. § 561 Občianskeho zákonníka). Alternatívny petit vychádza z toho, že žalovanému sa jeho znením poskytuje právo voľby spôsobu, ktorým sa zbaví svojho záväzku (napr. dodá vec, alebo zaplatí určitú sumu peňazí). Ak bude žalobe vyhovené, žalobca sa môže domáhať len plnenia uplatneného primárnym petitom, súčasne je zaviazaný prijať plnenie náhradné. V ďalšom konaní sa preto súd prvej inštancie bude zaoberať riadnym vymedzením predmetu konania, a to aj za použitia § 129 CSP.

13. Napokon odvolací súd zdôrazňuje potrebu dôsledného rozlišovania procesného postavenia strán sporu a ich zástupcov. Okresný súd v odseku 4 odôvodnenia rozsudku uvádza tvrdenia, ktoré mala na pojednávaní konanom dňa 29. 11. 2016 uviesť žalobkyňa (okresný súd uvádza tvar slova žalobca v mužskom rode). Z obsahu zápisnice o pojednávaní (č. l. 35 súdneho spisu) ale vyplýva, že žalobkyňa na ňom nebola prítomná a v rozsudku okresného súdu uvádzané tvrdenia predniesol substitučný právny zástupca.

14. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .