Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-4-2021.pdf
PDF · 114.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu Š. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. N. XX, XXX XX N. F., právne zastúpeného: Steiner & Associates s.r.o., IČO: 36 864 081, advokátska kancelária so sídlom Plávková 2, 040 11 Košice - Lorinčík, za ktorú koná JUDr. Pavel Šteiner - advokát a konateľ, proti žalovanému Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „ústredie“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2020 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o sociálnom poistení“ resp. „ZoSP“) zamietol žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Ústredie svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že napriek tomu, že žalobca bol odborným posudkom uznaný za invalidného z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, keďže ku dňu vzniku invalidity získal 1 rok a 122 dní obdobia dôchodkového poistenia a na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je potrebných najmenej osem rokov obdobia dôchodkového poistenia.
2. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s hlavnou diagnózou a je presvedčený, že úraz, ktorý utrpel v detstve, spustil u neho v dospelosti poruchy, kvôli ktorým je nútený navštevovať psychologickú a psychiatrickú ambulanciu a užívať lieky. Uviedol tiež, že je presvedčený, že určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v ďalšom texte aj „MPSVZČ“) v hornej úrovni zákonom stanoveného rozpätia lepšie zodpovedá reálnemu stavu, vyjadreniam a záväzným odporúčaniam jeho ošetrujúcej lekárky - špecialistky v odbore neurológia. Kvôli úrazu z detstva má dodnes zdravotné problémy a nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť, kvôli čomu nespĺňa podmienku obdobia dôchodkového poistenia a žiada o uznanie invalidity z mladosti.
3. V odvolacom konaní rozhodla o podanom odvolaní Sociálna poisťovňa, ústredie prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (v ďalšom texte aj: „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 30.11.2020, ktorým podľa § 218 ods. 2 ZoSP žalovaný odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný v uvedenom rozhodnutí uviedol, že na základe podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce dňa 09.10.2020, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, na základe čoho zdravotný stav žalobcu posúdil aj posudkový lekár sociálneho poistenia Ústredia so sídlom v Košiciach dňa 20.11.2020, závery ktorého žalovaný zhrnul v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí s tým, že posudkový lekár sociálneho poistenia Ústredia so sídlom v Košiciach zotrval na posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce z 18.09.2020 a 09.10.2020, na základe ktorých celková MPSVZČ žalobcu je 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely vzniku invalidity boli zohľadnené lekárske nálezy odo dňa 23.11.1998 do 25.09.2020, teda od úrazu do času posudzovania invalidity. Žalovaný ďalej v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 18.02.2020 dosiahol vek 34 rokov, na základe čoho podľa § 72 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení bol vznik nároku na invalidný dôchodok v danom prípade podmienený získaním najmenej ôsmich rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Žalobca podľa žalovaného vyššie uvedenú podmienku nesplnil, keďže z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplynulo, že žalobca pred vznikom invalidity získal len 487 dní, teda 1 rok a 122 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa žalovaného pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Obdobia uvedené žalobcom v žiadosti o invalidný dôchodok, t.j. obdobie od 08.06.2007 do 24.09.2019, kedy žalobca nebol zamestnaný, ani nebol vedený v evidencii nezamestnaných občanov a obdobie od 25.09.2019, kedy bol žalobca nezamestnaný a bol vedený v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, žalovaný vyhodnotil s poukazom na ust. § 60 ods. 1 ZoSP ako obdobia, ktoré nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia, pretože nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, a ani za náhradnú dobu podľa § 255 ods. 1 ZoSP, pretože nejde o dobu vedenia v evidencii nezamestnaných občanov pred 01.01.2004. V záverečnej časti rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok nie je možné vyhovieť.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 01.02.2021 (z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - SSP) správnu žalobu, v ktorej úvode uviedol, že v roku 1998 ho ako 12-ročného zrazilo osobné motorové vozidlo, v dôsledku čoho utrpel obojstranné krvácanie do mozgu a ostal pripútaný k lôžku. Bol odkázaný na pomoc rodičov, s ktorými po absolvovaní základnej a strednej školy odišiel v roku 2006 do Veľkej Británie. V dôsledku trvalých následkov úrazu žalobca získal v roku 2007 vo Veľkej Británii nárok na vyplácanie príspevku na živobytie pre ťažko zdravotne postihnutých a ďalší príspevok. Neskôr v roku 2018 nárok na vyplácanie príspevku v UK zanikol a následne sa s rodičmi vrátil na Slovensko. Žalobca ďalej uviedol, že v prvej polovici roku 2019 bola jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce, ktorej rozhodnutie potvrdil aj žalovaný, z dôvodu nesplnenia medicínskej podmienky, t.j., že nebol v čase podania žiadosti invalidný, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to na základe odborného posudku posudkového lekára Ústredia (ďalej len ako „posudok č. 1“). Žalobca 02.07.2020 podal opätovne žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a v rámci tohto konania bol vyhotovený ďalší odborný posudok (ďalej len ako „posudok č. 2“), v rámci ktorého posudkový lekár určil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je organický psychosyndróm (v posudku č. 1 sa malo jednať o chorobu podporného a pohybového aparátu) a žalobca tak už spĺňa podmienku invalidity, t.j., že pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola celkovo po navýšení ohodnotená na 55%. Posudkový lekár sa teda vo svojom posudku č. 2 odchýlil od znenia posudku č. 1 a za hlavné (rozhodujúce) zdravotné postihnutie žalobcu určil úplne inú diagnózu - organický psychosyndróm (teda nie poruchu pohybového a podporného aparátu ako v posudku č.1). Napriek tomu však bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 14.08.2020 jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu, že pred vznikom invalidity, t.j. pred 18.02.2020 nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení. Žalobca v bode III. správnej žaloby citoval z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že: „Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy, nemožno preto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný
dôchodok a odvodzovať ho od dátumu podania žiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidný dôchodok. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ Žalobca ďalej poukázal na rozpor základu napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi, ktorý vidí v tom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím, pre ktoré bol posudkovým lekárom v posudku č. 2 uznaný za invalidného, je tzv. organický psychosyndróm a v tejto súvislosti poukázal na neurologické vyšetrenia z 14.02.2006 a 31.05.2005, ktoré potvrdzujú, že u neho bol v dôsledku poranenia lebky a mozgu po úraze z roku 1998 už v tom čase konštatovaný organický psychosyndróm, ktorý bol neskôr opäť potvrdený vyšetrením v roku 2015. Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že už v roku 2005 trpel postihnutím, pre ktorý bol posudkovým lekárom uznaný za invalidného, pričom organický psychosyndróm u neho nebol vyvolaný jeho vlastným zavinením, ale vznikol práve v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri autonehode. Napriek tomu, že posudkový lekár mal k dispozícii v administratívnom spise komplexnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, vrátane správ z vyšetrení zo dňa 31.05.2005 a 14.02.2006 preukazujúcich existenciu organického psychosyndrómu už v roku 2005, posudkový lekár v posudku č. 2 stanovil dátum invalidity až na deň 18.02.2020 (na základe psychiatrického vyšetrenia z uvedeného dňa). Uvedené predstavuje nesprávne zistený skutkový stav, ktorý je v rozpore so spisovým materiálom (zdravotnou dokumentáciou), pričom takto nesprávne zistený skutkový stav vzal správny orgán za základ svojho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu pre nesplnenie podmienok. Dátum určenia invalidity bol u žalobcu posudkovým lekárom v posudku č. 2 stanovený nesprávne na deň 18.02.2020, pričom správny dátum vzniku invalidity má byť dátum, kedy bola táto diagnóza prvýkrát u žalobcu zistená, t.j. dňa 31.05.2005. Ak by teda žalovaný určil vznik invalidity ku dňu 31.05.2005, žalovaný mal pre určenie vzniku invalidity posudzovať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení (žalobca mal ku dňu 31.05.2005 iba 19 rokov). Namiesto toho žalovaný uplatnil v žalobcovom prípade ustanovenie § 72 ods. 1 písm. e) označeného zákona, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Záverom žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2020, vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.04.2021 nad rámec záverov uvedených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že pre určenie dátumu vzniku invalidity aj pri opakovanom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu je dôležité jednoznačné určenie, kedy zdravotný stav žalobcu odôvodňoval uznanie invalidity, t.j. skutočné medicínsko - posudkové kritériá. Podľa doloženej a vyžiadanej zdravotnej dokumentácie (vrátane lekárskych správ z detstva) posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej stanovil dátum vzniku invalidity od dátumu psychiatrického vyšetrenia zo dňa 18.02.2020, ktoré verifikuje, že ide o progresiu organického psychosyndrómu z ľahkého do stredne ťažkého stupňa v kombinácii s organickou afektívnou poruchou. Ľahký stupeň ochorenia nespĺňal vyššie uvedené medicínsko - posudkové kritériá pre uznanie invalidity. Záverom žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti tohto rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2020 a tieto sú podľa žalovaného zákonné a správne, na základe čoho žiadal, aby súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Žalobca v replike k vyjadrenie žalovaného uviedol, že trvá na podanej správnej žalobe a napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné. Opakovane nesúhlasil so záverom žalovaného, že invalidita u neho vznikla 18.02.2020, keďže v zmysle administratívneho spisu a z lekárskych posudkov vyplýva, že organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa sa u neho prejavil už podstatne skôr. Ak by žalovaný posúdil vznik invalidity v súlade s jeho zdravotným stavom, tak by žalobca bol schopný v zmysle poučenia, resp. dôvodenia žalovaného doplatiť si potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Z lekárskej správy - posudku zo dňa 31.05.2019 vyplýva, že v roku 2015 bol žalobca prvýkrát vyšetrený psychiatrom pre poúrazový organický psychosyndróm (ďalej len „OPS“). Psychiater konštatoval, že na základe klinického priebehu ide o stredne ťažký OPS. U žalobcu boli následne v roku 2018 realizované testy organicity, ktoré u neho potvrdzujú progredujúci OPS stredne ťažkého stupňa a organickú afektívnu poruchu. Stredne ťažký stupeň OPS bol u žalobcu potvrdený aj posudkovým lekárom v odbornom posudku zo dňa 25.02.2019. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca trpel postihnutím, pre ktoré bol posudkovým lekárom uznaný za invalidného s MPVZČ o viac ako 40 % už v roku 2015. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo posudkový lekár stanovil dátum vzniku invalidity žalobcu na deň
18.02.2020, keď u žalobcu bol stredne ťažký stupeň OPS konštatovaný už v roku 2015. Z uvedeného preto vyslovil svoje presvedčenie, že žalovaný mal postupovať v zmysle zákona a určiť dátum vzniku jeho invalidity od roku 2015 (žalobca mal v danom čase 29 rokov). Za daných okolností by žalobca potreboval pre uznanie invalidného dôchodku päť rokov dôchodkového poistenia, (a nie osem, ako určil žalovaný). Žalovaný úplne odignoroval skutočnosť, že žalobca trpel stredne ťažkou formou OPS už v roku 2015 a jednostranne a nezákonne rozhodol o určení dátumu vzniku invalidity ku dňu 18.02.2020. Opakovane tvrdil, že žalovaný mal pre určenie vzniku invalidity posudzovať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. d/ ZoSP, t.j. päť rokov.
7. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením § 106 ods. 2 SSP žalovaný nereagoval a k replike žalobcu sa duplikou nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, preto postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 30.05.2022 vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2020 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
9. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a podané odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu, ktorým mu nebol priznaný invalidný dôchodok zamietol z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
10. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
11. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou so záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 správneho súdu). Správny súd pritom nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca (fyzická osoba) namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
12. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
13. Podľa § 70 ods. 1 ZoSP v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
14. Podľa § 70 ods. 2 ZoSP v znení neskorších predpisov, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
15. Podľa § 71 ods. 1 ZoSP v znení neskorších predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
16. Podľa § 71 ods. 2 ZoSP v znení neskorších predpisov, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
17. Podľa § 71 ods. 3 ZoSP v znení neskorších predpisov, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 71 ods. 4 ZoSP v znení neskorších predpisov, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
19. Podľa § 72 ods. 1 ZoSP v znení neskorších predpisov, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov.
20. Podľa § 72 ods. 2 ZoSP v znení neskorších predpisov, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
21. Podľa § 72 ods. 3 ZoSP v znení neskorších predpisov, poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
22. Podľa § 60 ods. 1 ZoSP v znení neskorších predpisov, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
23. Podľa § 255 ods. 1 ZoSP v znení neskorších predpisov, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
24. Podľa § 142 ods. 3 ZoSP v znení neskorších predpisov, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola fyzickou osobou s odvodovou úľavou podľa § 4 ods. 1 písm. d), c) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné. Nedostatky v postupe administratívneho orgánu vidí správny súd v skutočnosti, že pre potreby rozhodnutia správny orgán prvého stupňa a neskôr aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav, ak v jednotlivých posudkoch posudkových lekárov, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie žalovaného, nebola zohľadnená skutočnosť, že z lekárskej správy - posudku zo dňa 31.05.2019 vyplýva, že v roku 2015 bol žalobca prvýkrát vyšetrený psychiatrom pre poúrazový organický psychosyndróm a konštatoval, že na základe klinického priebehu ide o stredne ťažký OPS. Tu správny súd zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie žalobcu, pre ktoré má v súčasnosti trvalé zdravotné ťažkosti, vzniklo následkom úrazu v čase, keď mal 12 rokov a tieto vážne zdravotné následky pretrvávajú aj v súčasnosti. OPS bol u žalobcu zistený pri neurologickom vyšetrení z 31.05.2005 a neskôr 14.02.2006, pričom v tom čase nedosahoval stredne ťažký stupeň, pri prechode do ktorého bolo uvedené rozhodujúcim pre stanovenie dátumu vzniku invalidity od 18.02.2020. Jednotlivé lekárske správy posudkových lekárov však nehodnotia skutočnosť, že už v roku 2015 u žalobcu bol na základe klinického priebehu OPS stanovený jeho stredne ťažký stupeň, čo v spojení s výsledkami testov z roku 2018 potvrdzujúcich progredujúcu OPS stredne ťažkého stupňa a organickú afektívnu poruchu nedáva odpoveď na otázku, prečo dátum vzniku invalidity u žalobcu nebol stanovený pred dátumom 18.02.2020. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že stredne ťažký stupeň OPS bol u žalobcu potvrdený aj posudkovým lekárom v odbornom posudku zo dňa 25.02.2019.
26. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
27. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na invalidný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti s tým, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).