Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-362-2016.pdf
PDF · 85.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/362/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: S. E. B., a.s., so sídlom C. XXXX/ XXX, XXX XX W., IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, adresa pre doručovanie: C. XXXX/XXX, XXX XX W., proti žalovanému: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX N. V. nad M., o zaplatenie 905,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03. marca 2016, č. k. 10C/300/2015-72, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.000 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v nadväzujúcom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 905,60 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 130,65 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 905,60 eur od 11.12.2014 do zaplatenia sumy 750 eur zastavil. Žalobcovi vrátil súdny poplatok za návrh vo výške 47,30 eur po právoplatnosti rozhodnutia prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice. Žalovanému vrátil súdny poplatok za odpor vo výške 47,30 eur po právoplatnosti rozhodnutia prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1.000 eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v sume 6,70 eur titulom súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 905,60 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 130,65 eur, úroku z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 905,60 eur od 11.12.2014 do zaplatenia, na základe úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným, č. 3809142103. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanému úver na základe uvedenej zmluvy vo výške 4.149,24 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 84 splátkach po 82,92 eur mesačne. Žalovaný sa dostal so splácaním dlhu do omeškania. Žalobca listom zo dňa 25.09.2013 vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru. Žalovaná suma sa skladá z istiny vo výške 888,42 eur a úrokov vo výške 17,18 eur. Na pojednávaní žalovaný predložil súdu poštové poukážky, z ktorých vyplynulo, že po podaní žaloby celkovo zaplatil žalobcovi 945 eur. Zároveň žalovaný vzniesol vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby mu žalobca vrátil peňažné prostriedky vo výške 1.000 eur, nakoľko o túto sumu úver preplatil. Žalobca sa k vzájomnej žalobe žalovaného nevyjadril. Následne žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby celú dlžnú sumu uhradil. Z týchto dôvodov súd rozhodol o zastavení konania s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p., a zároveň účastníkom vrátil súdne poplatky. Ďalej rozhodoval o vzájomnej
žalobe žalovaného. Konštatoval, že dňa 22.09.2008 bola medzi sporovými stranami uzavretá úverová zmluva č. 3809142103, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 125.000,- Sk (4.149,24 eur), pričom celkové náklady mali predstavovať sumu 84.832,- Sk (2.815,91 eur). Ročná percentuálna miera nákladov nebola stanovená, len priemerná ročná percentuálna miera nákladov, a to 16,64%, ročná úroková sadzba bola vyčíslená vo výške 16,06%. Úver mal byť splatený v pravidelných 84 splátkach po 2.498,- Sk (82,92 eur) mesačne, teda súd matematickým násobením zistil, že celkové náklady úveru mali byť 6.965,28 eur, čo v úverovej zmluve nebolo uvedené. V zmluve nebola uvedená konečná splatnosť úveru, výška a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splatnosť prvej splátky. Takáto zmluva, ktorá nepochybne je spotrebiteľskou zmluvou, sa potom v zmysle § 3 posledná veta zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný na splátkach do podania žaloby uhradil celkovo 5.756,15 eur a po podaní žaloby prostredníctvom poštových poukážok zaplatil ďalších 945 eur, teda žalovaný žalobcovi uhradil celkovo 6.701,15 eur, preto uzavrel, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť peňažné prostriedky z poskytnutého úveru riadne splnil už pred podaním žaloby (istina predstavoval sumu 4.149,24 eur) a na jeho úkor sa žalobca bezdôvodne obohatil vo výške 2.551,90 eur. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného a uložil žalobcovi zaplatiť 1.000 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov vo výške 6,70 eur titulom nevráteného súdneho poplatku za odpor, pričom iné trovy žalovaného zo spisu nevyplývali.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 1.000 eur a proti výroku o trovách konania. V odvolaní uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na pojednávaní predložil poukážky vo výške 945 eur a vzájomne si uplatnil vzájomnú žalobu vo výške 1.000 eur, nakoľko o túto sumu úver preplatil. Zároveň súd v odôvodnení uvádza, že k vzájomnej žalobe sa žalobca nevyjadril. Túto skutočnosť pokladá žalobca za spornú, nakoľko mu zo súdu nebola doručená vzájomná žaloba žalovaného. Žalobcovi bolo prostredníctvom súdu doručené predvolanie na pojednávanie dňa 11.02.2016 spolu so zápisnicou z pojednávania zo dňa 10.11.2015 (prvá a tretia strana) a poštové poukážky, ktorými žalovaný preukázal, že žalobcovi uhradil sumu 945 eur. Na základe poukážok, ktoré boli žalobcovi prostredníctvom súdu doručené, zobral žalobu späť z dôvodu, že žalobca uhradil požadovanú sumu po podaní žaloby, čím zapríčinil späťvzatie žaloby a zároveň žalobca požiadal súd, aby žalovaného zaviazal na úhradu trov právneho zastúpenia v späťvzatí zo dňa 10.02.2016. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že žalovaný svojim správaním zapríčinil späťvzatie žalobného návrhu. Žalobca však nebol informovaný o vzájomnej žalobe, ktorú pravdepodobne žalovaný predniesol na pojednávaní a o ktorom nebola vyhotovená zápisnica (aspoň tak sa žalobca domnieval, nakoľko mu bola doručená iba prvá a tretia strana zápisnice). Súd prvej inštancie tak zapríčinil procesnú chybu, nakoľko mal o tejto skutočnosti informovať žalobcu. Na podporu svojich tvrdení predložil kópiu zásielky, ktorá mu bola prostredníctvom súdu zaslaná dňa 16.11.2015.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, t. j. čo do rozsahu a dôvodov odvolania, v napadnutej časti (t. j. okrem výrokov, ktorým bolo konanie zastavené a sporovým stranám vrátený súdny poplatok) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
5. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý v odvolaní nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania, ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky sám dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania stanovuje ust. § 379 CSP, pričom podľa tohto zákonného ustanovenia súd nie je viazaný iba rozsahom podaného odvolania; dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný aj v tomto prípade.
8. V preskúmavanej veci žalobca v odvolaní proti napadnutému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, že je povinný zaplatiť žalovanému sumu 1.000 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia namietal iba to, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď ho neinformoval o vzájomnej žalobe, prednesenej žalovaným na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie. Potvrdil, že súd prvej inštancie mu síce poslal zápisnicu o pojednávaní zo dňa 10.11.2015, tvrdil však, že mu bola poslaná iba prvá a tretia strana predmetnej zápisnice, preto sa nedozvedel o vzájomnej žalobe žalovaného a nemal možnosť na ňu reagovať a vyjadriť sa k nej. Ďalšie námietky vo vzťahu k uvedenému výroku rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevzniesol.
9. Krajský súd preskúmaním spisu súdu prvej inštancie zistil, že táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná. Zo spisu mal preukázané, že vo veci bolo súdom prvej inštancie vytýčené prvé pojednávanie na deň 10.11.2015, pričom žalobca (jeho právny zástupca) predvolanie na pojednávanie prevzal do vlastných rúk dňa 11.09.2015. Podaním zo dňa 09.11.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti a prípadne aj aby bolo bez jeho prítomnosti v predmetnej veci rozhodnuté. Na pojednávaní dňa 10.11.2015, na ktorom sa zúčastnil iba žalovaný, sa žalovaný k podanej žalobe vyjadril tak, že podľa jeho názoru poskytnutý úver vo veľkom rozsahu žalobcovi preplatil. Predložil súdu poštové poukážky o zaplatení ďalších súm po podaní žaloby a vzniesol vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal proti žalobcovi zaplatenia sumy 1.000 eur, v ktorej považoval úver za preplatený. Následne súd prvej inštancie pojednávanie odročil na termín 11.02.2016 s tým, že bude opätovne volaný žalobca a zároveň sa mu doručí rovnopis zápisnice na vyjadrenie v lehote 10 dní. Z úpravy vykonanej súdom prvej inštancie (č. l. 59 spisu), ako aj z pripojenej doručenky je zrejmé, že žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) bol doručený rovnopis zápisnice zo dňa 10.11.2015, čo právny zástupca žalobcu potvrdil na doručenke svojim podpisom. Následne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 10.02.2016 zobral žalobu v celom rozsahu späť, uplatnil si náhradu trov zastaveného konania a zároveň oznámil súdu prvej inštancie, že sa nezúčastní pojednávania na súde prvej inštancie určeného na 11.02.2016. Na súde prvej inštancie následne prebehlo pojednávanie dňa 11.02.2016, na ktorom sa opätovne žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnil (pojednávania sa opätovne zúčastnil iba žalovaný) a následne na pojednávaní dňa 03.03.2016 súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok.
10. Na základe uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie riadne dodržal procesné predpisy o konaní pred súdom a odvolací súd v jeho postupe nezistil žiadne pochybenie. Odvolací súd nemal dôvod pochybovať o doručení celej zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.11.2015 žalobcovi, nakoľko z pripojenej doručenky ani z úpravy súdu nevyplýva, že by súd zaslal žalobcovi iba niektoré strany uvedenej zápisnice. Napokon je treba poukázať na to, že vo veci súd prvej inštancie vytýčil dva termíny pojednávania, na ktoré žalobcu riadne predvolal a ktorých sa žalobca, resp. jeho právny zástupca mohol osobne zúčastniť a reagovať tak na vzniknutú procesnú situáciu, avšak túto žalobca opakovane nevyužil a na pojednávania sa bez dôležitého dôvodu nedostavil.
11. Keďže odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v procesnom pochybení súdu bola nedôvodná a žalobca iné námietky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie do výroku o povinnosti zaplatiť žalovanému 1.000 eur nevzniesol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti výroku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe, keď súd prvej inštancie správne priznal úspešnému žalovanému náhradu jemu vzniknutých trov konania spočívajúcich v nevrátenom súdnom poplatku za odpor v sume 6,70 Eur.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu týchto trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).