Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-232-2016.pdf
PDF · 81.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/232/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Ing. Š. W., W. B. P. XXX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 2.700 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C/106/2014-74, zo dňa 1.3.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol; žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 14.1.2014 a postúpenou súdu prvej inštancie 6.6.2014 domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.700 eur s 9 % úrokom z omeškania od 1.1.2014 do zaplatenia titulom nezaplatených provízií.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovi bolo rozhodnutím NBS z 16.11.2006, číslo rozhodnutia UDK-002/2006/PMAF podľa § 14 ods. 1 zákona č. 340/2005 Z.z. udelené povolenie na sprostredkovanie poistenia ako poisťovací maklér. Na základe udeleného povolenia bol žalobca ako sprostredkovateľ poistenia (poisťovací maklér) oprávnený uzatvoriť so žalovaným ako poisťovňou Zmluvu o spolupráci č. XXPMnXXX (ďalej len „pôvodne dojednaná zmluva o spolupráci“). V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že zákon č. 186/2009 Z.z. zrušil s účinnosťou od 1.1.2010 zákon č. 340/2005 Z.z.; v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. sa poisťovací maklér podľa doterajších predpisov považuje za finančného poradcu v sektore poistenia a zaistenia podľa predmetného zákona, pričom poisťovací maklér bol povinný najneskôr do 31.12.2010 zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami predmetného zákona. S poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. ďalej uviedol, že finančný poradca vykonáva finančné poradenstvo na základe písomnej zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva s klientom (nie s poisťovňou). Podľa § 5 zákona č. 186/2009 Z.z. klientom sa na účely zákona rozumie osoba, ktorej je poskytované finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo. Ďalej zistil, že až 10.6.2011 NBS zrušila zápis žalobcu ako finančného poradcu podnikajúceho pod registračným číslom 34971 a 5.8.2011 ho zapísala ako samostatného finančného agenta pod registračným číslom 143989, číslo rozhodnutia ODT-8827-1/2011 (č.l. 38 súdneho spisu). Dňa 5.8.2011 bola medzi žalobcom ako finančným sprostredkovateľom (samostatným finančným agentom) a žalovaným ako poisťovňou uzatvorená podľa zákona č. 186/2009 Z.z. a § 566 Obchodného zákonníka zmluva o sprostredkovaní poistenia č. XXSFAXXX (ďalej len „nová zmluva o sprostredkovaní poistenia“).
3. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že nová právna úprava (zákon č. 186/2009 Z.z.) spôsobila, že došlo k zániku pôvodne dojednanej zmluvy o spolupráci priamo zo zákona a počnúc 1.1.2011 prestal existovať právny podklad na vyplácanie odmeny za sprostredkúvané zmluvy žalovaným žalobcovi. Keďže žalobca nesplnil povinnosť uloženú mu novým právnym predpisom upravujúcim jeho podnikateľskú činnosť a túto dal do súladu so zákonom až dňom 5.8.2011, kedy bol NBS zapísaný ako samostatný finančný agent, v období od 1.1.2011 do 5.8.2011 nebol oprávnený na prijímanie odplaty od poisťovne. V tomto období mohol prijímať plnenie za výkon svojej činnosti (finančného poradenstva) len od klienta, teda osoby definovanej v § 5 zákona č. 186/2009 Z.z., pretože žalobca mal v tomto období právny status „Finančného poradcu“ podľa § 10 zákona č. 186/2009 Z.z. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca vykonávajúci podnikateľskú činnosť v oblasti poisťovníctva mal novú právnu úpravu regulujúcu jeho podnikateľskú činnosť poznať, najmä, ak táto mu poskytla časové obdobie jedného roka na zosúladenie svojej činnosti s aktuálnym zákonom. Z uvedeného bolo podľa súdu prvej inštancie možné uzavrieť, že žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) z dôvodu prijatia poistného, tak ako sa mylne domnieva žalobca, pretože plnenie (poistné) z prípadne žalobcom sprostredkovaných poistných zmlúv prijal od klienta (poistníka, alebo poisteného). Napokon poukázal na to, že zo žalobcom predloženého zoznamu produkcie od 1.1.2011 do 20.6.2011 nie je možné ustáliť ani dôvodnosť uplatneného nároku čo do jeho výšky, keďže žalobca nevedel spoľahlivo určiť, či z poistných zmlúv, ktoré v predmetnom zozname produkcie uviedol, bolo aj zaplatené poistné, čo je všeobecne podmienkou na vznik nároku na províziu od poisťovne. S poukazom na to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojej žaloby voči žalovanému, čo do právneho základu, ani čo do výšky, a pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie, ako aj pasívnej vecnej legitimácie, súd prvej inštancie v zmysle § 5, § 10 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že plne procesne úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli, mu ich nepriznal.
4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci a skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oponoval, že pri uzatvorení poistných zmlúv ako poistný maklér na účet žalovaného odviedol sumy, ktoré boli navýšené o províziu poisťovacieho makléra a následné provízie. Zastával preto názor, že žalovaný na účte vedie finančné prostriedky, ktoré mu zo zákona nepatria a prijal sumy, ktoré sú odlišné od finančných prostriedkov prijatých za uzavretie poistnej zmluvy; argumentoval, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nestotožnil sa s právnym názorom, že mal lehotu na zosúladenie svojej činnosti s novelou zákona; aj po oboznámení sa s predmetnou novelou zákona mal za to, že odmena za vykonanú prácu mu bude vyplatená.
5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.7.2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
6. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby pre zánik pôvodne dojednanej zmluvy o spolupráci priamo zo zákona s tým, že počnúc 1.1.2011 prestal existovať právny podklad na vyplácanie odmeny žalobcovi za sprostredkúvané zmluvy; ani v odvolacom konaní tak neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že dôsledkom zásady verejnosti práva je existencia pravidla, podľa ktorého neznalosť právneho predpisu neospravedlňuje
(ignorantia iuris neminem excusat); ide o všeobecne platnú zásadu, ktorá znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí preto náležite vyložil, že pôvodne dojednaná zmluva o spolupráci zanikla zo zákona v dôsledku toho, že sa zmenila právna úprava týkajúca sa právneho postavenia žalobcu, bez ohľadu na to, či žalobca o tejto zmene vedel, prípadne podľa nej konal; v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. (ktorý nahradil zákon č. 340/2005 Z.z.) sa zmenil status žalobcu z finančného makléra na finančného poradu a podľa § 10 predmetného zákona mohol žalobca ako finančný poradca vykonávať finančné poradenstvo jedine na základe písomnej zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva uzavretej s klientom (teda nie s poisťovňou). V dôsledku uvedeného pôvodne dojednaná zmluva o spolupráci uzavretá medzi žalobcom ako finančným poradcom a žalovaným ako poisťovňou 1.1.2011 zanikla a novú zmluvu o spolupráci uzavreli strany sporu až 5.8.2011 (žalobca už v postení samostatného finančného agenta). S ohľadom na to, že v období od 1.1.2011 do 5.8.2011 nebola spolupráca v oblasti sprostredkovania poistenia medzi žalobcom a žalovaným zmluvne upravená, nemal žalobca nárok na výplatu provízií vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv, pretože na takéto plnenie neexistoval právny základ. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti ďalej správne poznamenal, že žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu z dôvodu prijatia poistného, pretože plnenie (poistné) z prípadne žalobcom sprostredkovaných poistných zmlúv prijal od klienta (poistníka, alebo poisteného). Náležite tiež objasnil, že žalobca ako podnikateľ v oblasti poisťovníctva mal novú právnu úpravu regulujúcu jeho podnikateľskú činnosť poznať, najmä, ak táto mu poskytla časové obdobie jedného roka na zosúladenie svojej činnosti s aktuálnym zákonom; na uvedenom základe súd prvej inštancie žalobu žalobcu dôvodne zamietol.
8. S poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby neboli žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobca poukazoval vo svojom odvolaní a bližšie sa nimi nezaoberal, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).