Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-141-2017.pdf
PDF · 129.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/141/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: R. T., nar. XX. XX. XXXX, T. XXX/XXX, U. C., o vymoženie sumy 49,37 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4Er/676/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 23631/15, o odvolaní oprávneného zo dňa 22. 03. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 1. marca 2017 č. k. 4Er/676/2015-84, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd návrhy oprávneného zo dňa 22. 03. 2017 na prerušenie konania z a m i e t a .
Účastníkom konania odvolací súd n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil, povinnému náhradu trov konania nepriznal a súčasne rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 9a ods. 1 a § 47 ods. 3 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 161 ods. 1, 2, § 230, § 240, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok vydaný dňa 20. 08. 2009 pod sp. zn. SR 13786/09 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom v Bratislave.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že svojím uznesením č. k. 4Er/1045/2009-12 zo dňa 01. 02. 2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože oprávnený za účelom preskúmania súladu exekučného titulu so zákonom nepredložil zmluvu o úvere, ktorá bola základnom právneho vzťahu účastníkov a bez ktorej nebolo možné jednoznačne určiť, či exekučný titul je v súlade so zákonom, o čom boli aj bez zmluvy pochybnosti, keďže exekučný titul zaväzuje povinného na zaplatenie 0,25 % denného (t. j. 91,25 % ročného) úroku z omeškania. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26CoE/35/2010-24 zo dňa 29. 04. 2010 uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1045/2009-12 zo dňa 01. 02. 2010 potvrdil. Uznesenia Okresného súdu Topoľčany a Krajského súdu v Nitre nadobudli právoplatnosť dňa 11. 06. 2010. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia Okresný súd Topoľčany uznesením
č. k. 4Er/1045/2009-29 zo dňa 01. 07. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2010, exekúciu zastavil.
5. Poznamenal, že v zmysle zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozhodnutí súd kedykoľvek za konania (ak nie je ustanovené inak) prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) a ak zistí nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, alebo nedostatok podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť, konanie zastaví (§ 161 ods. 1, 2 CSP).
6. Medzi prekážky konania (nedostatky procesných podmienok konania), ktoré nie je možné odstrániť, patrí aj prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a jej existencia (zistenie) musí v každom štádiu konania viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejedaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej (meritórne), a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o účastníkov, nie je samo osobe významné, či majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia), resp. či v neskoršom konaní vystupujú z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie právni nástupcovia účastníkov skoršieho právoplatne skončeného konania.
7. Súd prvej inštancie ďalej pripomenul, že uznesením č. k. 4Er/676/2015-31 zo dňa 30. 10. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 03. 2015. Rozhodol tak preto, že v rámci skúmania súladu exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) zistil, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného aj na právom nedovolené plnenia a plnenia v rozpore s dobrými mravmi a najmä, preto že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie, pretože právomoc rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke (§ 53 ods. 5 OZ, § 39 OZ). Oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre (odvolací súd) uznesením č. k. 11CoE/344/2016-68 zo dňa 27. 10. 2016 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Uviedol ďalej, že z uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v tejto veci, t. j. vo veci vedenej na exekučnom súde pod sp. zn. 4Er/676/2015, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, ďalším uznesením zo dňa 01. 07. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2010, exekučné konanie zastavil. Uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením o zastavení exekučného konania bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule a uplatnený v exekučnom konaní, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, čo znamená, že ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatnej rozhodnutej veci. Poznamenal, že vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastával právny názor, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 01. 02. 2010 (zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ) a zo dňa 01. 07. 2010 (zastavenie exekučného konania) vo veci vedenej pod sp. zn. 4Er/1045/2009 založili prekážku res iudicatae vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4Er/676/2015 a z uvedených dôvodov bolo potrebné odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30. 10. 2015 zrušiť (na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, čo nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej
inštancie ďalej poznamenal, že podľa intencií vyplývajúcich z uznesenia odvolacieho súdu, bolo jeho povinnosťou v ďalšom konaní vo vyššie naznačenom smere posúdiť existenciu právoplatných rozhodnutí v exekučnej veci vedenej u neho pod sp. zn. 4Er/1045/2009 a následne vo veci rozhodnúť, pričom po procesnej stránke bude potrebné vec posudzovať s poukazom na ustanovenie § 9a Exekučného poriadku a ust. § 470 CSP (prechodné ustanovenia), teda i s použitím ust. § 161 ods. 1, 2 CSP a ust. 230 CSP.
9. Uviedol, že keďže prekážka res iudicata predstavuje nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 9a ods. 1 EP, § 470 ods. 1 EP, § 161 ods. 1, 2 EP a exekučné konanie zastaviť, pretože zo spisu vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/1045/2009 zistil, že existujú právoplatné rozhodnutia, ktorými bola v tej istej veci (exekučná vec vedená medzi tými istými účastníkmi, na základe toho istého exekučného titulu, pre vymáhanie tých istých nárokov) zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavené exekučné konanie.
10. V závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania strán (účastníkov) rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý podal opakovane návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci, preto má právo na náhradu trov konania povinný. Tomu však v konaní trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinnému náhrada trov konania nebola priznaná, o výške náhrady trov konania povinného podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.
11. O trovách konania súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 47 ods. 3 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania. Konanie bolo zastavené zavinením oprávneného, ktorý podal opakovane návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci, preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že o výške náhrady trov konania súdneho exekútora rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením, a to s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
12. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
13. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, judikatúru Súdneho dvora EÚ, rozhodnutia európskych súdov a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Bratislave. Uviedol, že ak súd nehodlá akceptovať v odvolaní uvedenú interpretáciu, navrhuje, aby konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálnu otázku v znení: „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak sa spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“ Mal za to, že všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, avšak ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok obsiahnutých v týchto ustanoveniach, zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu. Nerešpektovaním vyššie uvedeného by teda mohlo dôjsť k tomu, že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní by stratil vplyvom nahradenia opraveného procesu indikovaného v ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Exekučný súd nebol podľa názoru oprávneného povinný skúmať to, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, z dôvodu, že v čase vydania rozhodnutia bola SR právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak však žalovaný (dlžník) takto nepostupoval, nemožno za
súčasného právneho stavu zvrátiť rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom, nakoľko exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a naprávať pasivitu účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Uviedol tiež, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený poukázal na ust. čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je potrebné aplikovať tam, kde je porušovaná rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv, t. j. i v predmetnej veci, pretože oprávnený sa domnieval, že v konaní pred exekučným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s dlžníkom. Exekučný súd argumentoval postavením oprávneného ako podnikateľa. Mal za to, že exekučný súd napadnutým uznesením vylúčil akúkoľvek možnosť podať opravný prostriedok vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a jej rozporu s dobrými mravmi, uviedol, že exekučný súd bol v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom bolo v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Bolo potrebné dodať, že právny poriadok SR neumožňuje exekučnému súdu skúmať otázku platnosti rozhodcovskej doložky, avšak ak by odvolací súd i napriek tomu usúdil, že bol oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený mal za to, že táto je platná. Podľa názoru oprávneného nebolo možné posúdiť zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, z dôvodu, že oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (VPPÚ) v bode 19 sa účastníci konania dohodli, že sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Namietal i nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. i s bodom 6 VPPÚ, neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere, v zmysle ktorého, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má výlučne sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v tom prípade, ak poruší zmluvné podmienky (nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve o úvere). Oprávnený uviedol, že výška úrokov z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu, ako i s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, si účastníci dohodli úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. V súvislosti s dohodnutým úrokom z omeškania poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutie NS SR č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR, v ktorých sa najvyšší súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné sa zo strany odporcov odvolávať na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, a to povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Oprávnený v súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru uviedol, že v zmysle ust. § 499 Obchodného zákonníka si mohol dojednať odplatu - v tomto prípade príslušný poplatok, ktorý pozostával v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V závere svojho odvolania k poplatku za zasielanie upomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 VPPÚ sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok sumu 1,99 eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Zdôraznil, že v predmetnej veci exekučný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie, t. j. exekučný súd nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny
postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dbajúc na existenciu ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Zdôraznil tiež, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.
14. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie oprávneného v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekučného konania bez nariadenia odvolacieho pojedávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného týkajúce sa výroku o zastavení exekučného konania nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 01. 03. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným dňa 15. 03. 2015 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 49,37 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 20. 08. 2009 pod sp. zn. SR 133786/09 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 08. 10. 2009. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo dňa 16. 03. 2015 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 06. 05. 2015) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vymoženie sumy 49,37 eur s príslušenstvom na základe vyššie označeného exekučného titulu. Z úradného záznamu exekučného súdu (na č. l. 16 v spise) spísaného dňa 16. 10. 2015 vyplýva, že z elektronického registra Okresného súdu Topoľčany boli vyhotovené rozhodnutia vydané vo veci vedenej pod sp. zn. 4Er/1045/2009, a to uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 04. 2010 č. k. 26CoE/35/2010-24, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12 (pričom uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené) a uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 07. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-29, ktorým bolo zastavené exekučné konanie po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia. Z elektronického registra bolo súčasne zistené, že uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 04. 2010 č. k. 26CoE/35/2010-34 nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 06. 2010 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 07. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-29 nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2010. Dňa 30. 10. 2015 súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 03. 2015 z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia, proti ktorému oprávnený podal odvolanie. Súd prvej inštancie na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 30. 03. 2016 pripojil v predmetnej veci spis Okresného súdu Topoľčany vedený pod sp. zn. 4Er/1045/2009 a vec následne predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného zo dňa 10. 11. 2015 podanom proti uzneseniu zo dňa 30. 10. 2015 č. k. 4Er/676/2015-31. O vyššie uvedenom odvolaní oprávneného rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 27. 10. 2016 č. k. 11CoE/344/2016-68 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30. 10. 2015 č. k. 4Er/676/2015-31 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne vydal sudca súdu prvej inštancie uznesenie zo dňa 01. 03. 2017, ktorým exekučné konanie zastavil, povinnému náhradu trov konania nepriznal a súčasne rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania.
17. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
18. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu, exekučný súd ako súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o potrebe vydania rozhodnutia o zastavení exekučného. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia zo dňa 01. 03. 2017, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP toto uznesenie ako vecne správne potvrdil. Je však potrebné uviesť, že oprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 22. 03. 2017 uviedol prevažne také dôvody, ktoré nekorešpondujú s argumentmi súdu prvej inštancie, pre ktoré exekučné konanie zastavil.
21. V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 03. 2015 domáhal vykonania exekúcie (vymoženia sumy 49,37 eur s príslušenstvom) proti povinnému R. T., a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný dňa 20. 08. 2009 pod sp. zn. SR 13786/09 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 05. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 08. 10. 2009.
22. Z obsahu pripojeného exekučného spisu súdu prvej inštancie pod sp. zn. 4Er/1045/2007 bolo zistené, že o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania už bolo právoplatne rozhodnuté, a to uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1045/2009-12 zo dňa 01. 02. 2010, ktorým došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Voči tomuto sa oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolal, pričom o jeho odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 26CoE/35/2010 zo dňa 29. 04. 2010, právoplatným dňa 11. 06. 2010, tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Ďalším uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/1045/2009-29 zo dňa 01. 07. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2010, bolo exekučné konanie zastavené. Vyššie uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením o zastavení exekučného konania bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule a uplatnený v exekučnom konaní,
pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, čo znamená, že ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatnej rozhodnutej veci.
23. Za týchto podmienok bol súd prvej inštancie toho názoru, že právoplatne skončené konanie vo veci vedenej na Okresom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/1045/2009 znamená prekážku rozhodnutej veci pre toto exekučné konanie vedené u neho pod sp. zn. 4Er/676/2015, ktoré potom bolo potrebné zastaviť podľa ust. § 161 ods. 2 CSP.
24. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci znamená, že súd nemôže konať a rozhodovať o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Prekážka res iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie 161 ods. 1 CSP podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). V ustanovení § 161 ods. 2 CSP je zakotvené, že ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení CSP teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
25. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae) je daná vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1/ začne sa opätovne konať vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté; 2/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3/ a o tej istej veci. Vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené konanie (i exekučné), v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii nedostatku podmienky konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.
26. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že nakoľko Exekučný poriadok neobsahoval ani neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, bolo na exekučné konanie potrebné aplikovať ust. § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
27. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný navrhovateľom súdneho (teda i exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu, teda návrh oprávneného na tzv. nútený výkon rozhodnutia (právoplatného a vykonateľného exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu nie je materiálne vykonateľný zakladá prekážku res iudicata a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ktoré sa považujú za rozhodnutia vo veci samej.
28. Odvolací súd opätovne pripomína, že uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1045/2009-12 zo dňa 01. 02. 2010, došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Voči tomuto podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 26CoE/35/2010 zo dňa 29. 04. 2010, právoplatným dňa 11. 06. 2010, tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Ďalším uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1045/2009-29 zo dňa 01. 07. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2010, bolo exekučné konanie zastavené. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že právoplatné uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 01. 02. 2010 a 01. 07. 2010 založili prekážku res iudicatae vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4Er/676/2015.
29. Pokiaľ teda oprávnený spísal opätovne dňa 15. 03. 2015 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe toho istého exekučného titulu a konanie o tomto jeho návrhu sa vedie pod sp. z. 4Er/676/2015, odvolací súd rovnako so súd prvej inštancie je toho názoru, že v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
30. V zmysle ust. § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade zistenia, že tieto nie sú splnené, musí skúmať, či ide o nedostatok podmienok konania odstrániteľný, resp. neodstrániteľný a následne i náležite procesne reagovať. Súd prvej inštancie preto správne v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľného nedostatku podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Na správnosti dôvodu zastavenia exekučného konania pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci nemôže nič meniť ani tá skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/1045/2009 sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 226,37 eur s príslušenstvom a v tomto konaní (t. j. konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/676/2015) sa domáha vymoženia sumy 49,37 eur, čo odôvodnil tým, že povinný už svoj dlh čiastočne uhradil. Podstatné je to, že sa jedná o exekučné konanie vedené na základe toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi konania, teda o tej istej veci, ako v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/1045/2009, ktoré je už právoplatne skončené, a to dňom 13. 08. 2010.
31. K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c) CSP a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva: Podľa vyššie uvedeného ustanovenia CSP, súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia CSP to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.
32. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods.5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod podľa návrhu oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa ust. § 162 ods.1 písm. c/ CSP, nakoľko ani žiadny osobitný zákon, ktorý by bolo možné aplikovať v predmetnej veci neustanovuje možnosť, resp. povinnosť súdu konanie prerušiť.
33. Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je potrebné obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
34. Oprávnený v odvolaní tiež žiadal, aby súd konanie vo veci prerušil a predložil Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods.2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s čl. 1 ods.1 vety prvej Ústavy SR, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bez akejkoľvek časovej limitácie.
35. V zmysle ust. § 162 ods.1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh ústavnému súdu na začatie konania konanie o súlade právnych predpisov. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.
36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade so zákonom a súdnou praxou, keď exekučné konanie zastavil podľa ust. § ust. 161 ods. 2 s použitím ust. 230 CSP (z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci) a preto nie je dôvod, aby predložil oprávneným navrhovanú otázku na posúdenie Ústavnému súdu SR.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodne podané.
38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.1 CSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
39. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.