Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-78-2017.pdf
PDF · 130.85 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: O. K., nar. XX.XX.XXXX, A. I. XXX, zastúpená advokátom: Mgr. Peter Magdálik, Vajanského 1520, Galanta a Q. C., nar. XX.XX.XXXX, A. I. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Dagmar Hornáková, A. Hlinku 3058/17, Sereď, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 16P 323/2015-94 zo dňa 10. novembra 2016 vo výroku II. a III., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o výživnom m e n í tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 20.10.2015 prispievať na výživu maloletej Q. sumu 78,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o úprave styku r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom II. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne, počnúc od 10.11.2016, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Výrokom III. upravil styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom bez obmedzenia zo strany súdu tak, ako sa v každom jednotlivom prípade na tom dohodne s matkou maloletého dieťaťa. Výrokom IV. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ neboli upravené rozsudkom. Uznesením č. k. 16P/26/2016-7 zo dňa 17.02.2016 súd nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bola maloletá ponechaná v osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 100,- Eur a návrh v časti obmedzenia styku bol zamietnutý. Odvolací súd toto uznesenie v časti určenia výživného zmenil tak, že otec bol povinný prispievať na výživu maloletej sumou 50,- Eur mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej s ohľadom na jej vek, ako aj zo schopností a možností rodičov podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletej a výživné zo strany otca na maloletú určil sumou 50,- Eur mesačne, a to počnúc od 10.11.2016,
t.j. odo dňa rozhodnutia súdu vo veci samej. Odo dňa podania návrhu do konca decembra 2015 matka znemožnila otcovi maloletej bývať v jej domácnosti, čím mu zamedzila možnosť priamo sa podieľať na uspokojovaní potrieb maloletej. V nasledujúcom období sa otec o maloletú staral s vedomím a súhlasom matky v čase, kedy sa maloletá nachádzala v jeho domácnosti, čo medzi rodičmi maloletej nebolo sporné. Od nariadenia predbežného opatrenia až doteraz otec výživné vo výške 50,- Eur preukázateľne riadne platil. Súd na strane otca vychádzal z výšky jeho príjmu 388,70 Eur mesačne a tiež zo skutočnosti, že otec maloletej je invalidný dôchodca a má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v dôsledku srdcovej choroby a cukrovky. Otec spláca pôžičky vo výške 195,- Eur mesačne z čias spolužitia s matkou maloletej, ktoré slúžili na zabezpečenie spoločných potrieb rodiny, vrátane bývania. Musí si uhrádzať lieky a jeho zdravotný stav mu objektívne, bez vlastného pričinenia znemožňuje uplatniť sa na trhu práce a zvýšiť si tak svoj príjem. Maloletá má 7 rokov a 4 mesiace, navštevuje 2. ročník základnej školy, má cukrovku. O maloletú sa stará osobne navrhovateľka, pričom kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj svojou osobnou starostlivosťou o maloletú. Matka maloletej je riadne zamestnaná, privyrába si na základe dohody o pracovnej činnosti, poberá rodinné prídavky na maloletú, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a plnoletá dcéra jej prispieva na domácnosť. Súd vzhľadom na uvedené vyhovel návrhu matky ohľadom výšky výživného len čiastočne a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške uvedenej vo výroku rozhodnutia, keďže má za to, že na strane otca nie je dostatočný priestor na platenie vyššieho výživného, najmä z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu a s uvedenou výškou výživného sa stotožnila aj kolízna opatrovníčka. Súd považuje takto určené výživné za adekvátne, ktoré zodpovedá možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Styk otca s maloletou súd ponechal bez obmedzenia zo strany súdu tak, ako sa v každom jednotlivom prípade na tom dohodne s matkou maloletého dieťaťa, vzhľadom na to, že otec má záujem stretávať sa s maloletou a takúto úpravu styku sám navrhol a stotožnila sa s ňou aj kolízna opatrovníčka. Od prerušenia spolužitia otca maloletej s jej matkou sa otec s maloletou stretáva. Počas styku sa riadne o maloletú stará, čo nerozporovala ani matka maloletej, len spochybňovala otcove rodičovské kompetencie, čo však nijako súdu nepreukázala. Z týchto dôvodov potom súd považoval návrh matky na konkrétnu úpravu styku otca s maloletou za neúčelný, ktorý nekorešponduje záujmu maloletej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom advokáta a to výlučne vo výrokoch II. a III., ktorými súd rozhodol o výživnom a stretávaní sa otca s maloletým dieťaťom. Podľa odvolateľky sú tieto výroky nesprávne a trpia vadami pre ktoré neobstoja, pretože v danom prípade sú dané odvolacie dôvody, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolateľka citovala § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Matka považuje výrok ohľadom výživného za nesprávny, pretože v prejednávanom prípade sú potreby maloletej oproti iným deťom v obdobnom veku nepomerne zvýšené a to v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu maloletej ako aj špeciálnym vzdelávacím potrebám maloletej, ktoré sú podmienené tiež zdravotným stavom maloletej. Ako bolo v konaní preukázané a nesporné maloletá približne od prvého roku veku trpí cukrovkou, ktoré ochorenie si vyžaduje, aby maloletá dodržiavala špeciálne stravovacie návyky, užívala lieky súvisiace s týmto ochorením. Tieto náklady sa pohybujú na úrovni približne 100,- eur mesačne z toho pravidelné výdavky sú 30,- až 45,- eur na prúžky do glukomeru, špeciálna strava a lieky minimálne 5,- až 10,- eur, telefón a internet 22,- eur mesačne a jednorazové výdavky glukomer 14,52 eur, váha na potraviny 12,- eur, mobil 20,- eur a iné. Náklady na súkromné vzdelávanie dosiahli 110,- eur a to poplatky za kurz, ktorý maloletá absolvovala, 120,- eur poplatky za aktuálny kurz, 20,- eur kurz za matku pre maloletú v súvislosti so vzdelávaním maloletej a 40,- eur poplatok za letný tábor v rámci vzdelávacieho kurzu. Tieto špeciálne vzdelávacie nároky maloletej boli v konaní preukázané aj z priložených dokladov a to pedagogickej správy, zo správy špeciálneho pedagogického vyšetrenia a psychologickej správy. Na druhej strane matka preukázala aj výšku svojich príjmov, ktoré predstavuje mzda v pracovnom pomere cca 400,- eur mesačne a príjem z dohody o pracovnej činnosti maximálne 10 hodín týždenne za 2,328 eur za hodinu, pričom za mesiac október 2016 odmena dosiahla spolu 68,61 eur. Zároveň matka poberá
rodinné prídavky v sume 23,52 eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov v sume 18,39 eur. V súvislosti so svojimi výdavkami otec nepredložil v konaní jediný dôkaz aké sú jeho reálne výdavky v súvislosti s liečením ako ani žiaden doklad o tom, že by spomínané pôžičky splácal. Matka poukazuje na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinnej osoby. Zároveň matka upozorňuje aj na to, že rovnako ako otec aj ona spláca pôžičku sumou 175,- eur mesačne, čo v konaní preukázala. Otec maloletej prispieva na starostlivosť o maloletú len v minimálnej miere a to platením výživného v sume 50,- eur a otec nepreukázal žiadne iné úhrady v súvislosti so starostlivosťou o maloletú. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že výživné v sume 50,- eur mesačne nie je primeraným výživným a nezodpovedá opodstatneným potrebám maloletej ako ani možnostiam a schopnostiam, majetkovým pomerom povinnej osoby. Preto rozsudok vo výroku o určení výživného je nesprávny a nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Zároveň je matka názoru, že súd mal priznať výživné na maloletú počnúc od 16.10.2015 t.j. odo dňa kedy otec opustil spoločnú domácnosť s matkou a nie od 10.11.2016 odo dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Matka predovšetkým poukazuje na to, že od 16.10.2016 otec maloletej na jej výživu nijak neprispel až do júna 2016 kedy súd túto povinnosť uložil predbežným opatrením a od tej doby prispieva iba sumou 50,- eur čo nie je primerané výživné potrebám maloletej. Vzhľadom na to je potrebné, aby súd priznal matke aj zameškané výživné od 16.10.2015 do okamihu právoplatnosti rozhodnutia v danej veci a to so zohľadnením súm, ktoré zaplatil od júna 2016 do právoplatnosti rozhodnutia. Čo sa týka styku otca s maloletou v jej záujme je pravidelný režim, ktorý umožní riadne si plniť vzdelávacie povinnosti ako aj zabezpečiť všetky potreby týkajúce sa zdravotného stavu kde sa už vyskytli problémy v súvislosti s dávkovaním inzulínu maloletej, keď v období od 09.10.2015 do 16.10.2015 bola matka hospitalizovaná v nemocnici a o maloletú sa staral otec, tak u maloletej sa vyskytol akútny stav predávkovania inzulínom. Taktiež matka poukázala na to, že otec maloletej vopred často sľúbil, že príde za ňou a následne za ňou nepríde a ani jej nezavolá z čoho je maloletá sklamaná. Preto matka navrhuje, aby súčasne vymedzil stretávanie otca s maloletou a to nepárne víkendy v nedeľu od 7.00 hod. do 19.00 hod. Pokiaľ sa súd odvoláva na výdavky otca na lieky, tieto výdavky neboli otcom nijak preukázané. Je pravdou, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojou staršou dcérou a jej maloletým synom. Dcéra bola na materskej dovolenke a v súčasnosti je prihlásená na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na podporu, a na financovaní potrieb domácnosti sa preto nepodieľa. Matka považuje rozsudok za nedostatočne a nesprávne odôvodnený a má za to, že v konaní nedostatočne a nesprávne zistil skutočný stav veci. Postupom súdu bolo matke maloletej znemožnené brániť sa ničím nepodloženým tvrdeniam otca napr. v tom smere jeho výdavkov, keď ich súd uznal bez toho, aby boli v konaní preukázané, čím matke znemožnil brániť sa týmto tvrdeniam, rozsudok súdu je nedostatočne odôvodnený, vychádza z tvrdení ktoré neboli v konaní nijak preukázané a odôvodnenie je naopak aj v rozpore s preukázanými skutočnosťami, pričom súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, súd nesprávne právne vec posúdil, keď na základe ničím nepodložených tvrdení otca maloletej rozhodol o neprimerane nízkom výživnom a nesprávne rozhodol aj o styku otca s maloletou a nerešpektoval preukázané a dôkazmi podložené tvrdenia matky maloletej, pričom ak by súd riadne zisťoval skutočný stav veci a vyžadoval preukázanie tvrdení otca, matka by bola nútená použiť aj ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku ktoré použité doteraz neboli, keďže tvrdenia otca neboli v konaní doložené žiadnymi dôkazmi. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil a to tak, že uloží otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne od 16.10.2015, upraví stretávanie otca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou vždy v nepárny víkend v nedeľu od 07.00 hod. do 19.00 hod. a zaviaže zaplatiť otca zameškané výživné v sume rozdielu medzi otcom zaplateným a súdom určeným výživným za obdobie od 16.10.2015 do právoplatnosti rozsudku alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu sa vyjadril otec prostredníctvom advokátky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiada, aby bolo potvrdené. Výživné v sume 50,- eur zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a výška výživného bola podporená aj kolíznym opatrovníkom. Tvrdenia matky uvedené v odvolaní sú zavádzajúce. Čo sa týka úpravy styku otec nemal v úmysle stresovať maloletú aj seba presnou výmerou času, ktorý otec s maloletou strávi a preto sa nedomáhal úpravy styku s maloletou formou súdneho rozhodnutia. Otec však v budúcnosti nevylučuje, že si v rámci samostatného návrhu požiada o úpravu styku, pretože matka skutočnosť, že styk nie je upravený zneužíva. Priznáva, že sa v začiatkoch liečby cukrovky maloletej dopustil chyby a tieto veci sa už otec naučil a nie je problém, aby vhodne zareagoval. Otec si vzhľadom na svoj zdravotný stav nedokáže iným spôsobom získať finančné prostriedky a resp. si iným spôsobom k invalidnému dôchodku privyrobiť. Otec je po vážnej operácii
srdca a akákoľvek namáhavá práca by mohla ohroziť jeho zdravie a zdravotný stav. Ďalej otec uviedol, že v rámci možností okrem platenia výživného zabezpečuje veci na oblečenie a obuv, určité lekárske pomôcky na liečbu maloletej.
5. K vyjadreniu otca zaslal stanovisko advokát matky. Vo vyjadrení otca absentujú akékoľvek právne a vecné argumenty. Neupravený styk otca s maloletou nijak nezneužíva, práve naopak sa domáha, aby súd túto úpravu vykonal. Otec v konaní neprodukoval jediný dôkaz týkajúci sa jeho starostlivosti o maloletú a výdavkoch na maloletú, neprodukoval žiaden dôkaz ohľadom jeho zdravotného stavu, výdavkoch na liečenie, príjmov spolužijúcich osôb, nákladov na bývanie a splácanie pôžičiek, ktorými v konaní argumentoval avšak na druhej strane matka svoje výdavky na bývanie, starostlivosť o maloletú riadne vydokladovala a tiež preukázala ten fakt, že o maloletú sa riadne stará a zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť aj vzdelanie. Zároveň poukázala na to, že príjem z invalidného dôchodku nemusí byť jediným príjmom otca, pretože potom ako bol otec uznaný za invalidného ďalej pracoval na základe dohody o vykonaní práce a to v mesiaci november zarobil 323,92 eur a v decembri 2015 sumu 129,57 eur, teda je možné že si privyrába aj dnes. Matka navrhuje, aby si súd vyžiadal doklady o zdravotnom stave otca, od sociálnej poisťovne o príjmoch osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s otcom maloletej. Doplnila doklad o svojej odmene vo výške 68,61 eur, ktorý dosiahla v októbri 2016 titulom dohody o pracovnej činnosti.
6. K vyjadreniu matky zaslal ďalšie vyjadrenie otec maloletej prostredníctvom advokátky. Poukázal na to, že súdom upravený styk otca s maloletou s presne nastavenými pravidlami by bol pre matku zaväzujúci a musela by ho rešpektovať avšak otec nechce na takúto alternatívu pristúpiť z toho dôvodu, že medzi ním a maloletou je pekný citový vzťah. Maloletej chýba každodenná prítomnosť otca a otec sa chce s ňou vídať kedykoľvek to bude možné a maloletá to bude požadovať. Okrem svojho invalidného dôchodku otec iný príjem nemá. V súvislosti so zdravotným stavom sa mu pridružili ďalšie choroby napr. vysoký krvný tlak a cukrovka, teda nemôže vykonávať práce bez ohrozenia svojho zdravia.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne opodstatnené, z ktorého dôvodu je preto potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom podľa § 388 CSP zmeniť a vo výroku o úprave styku zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/323/2015 je návrh otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II. ktorým súd určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumu 50,- eur od 10.11.2016, vo výroku III. ktorým súd rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou bez obmedzenia.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).
15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
16. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
17. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, súd prvej inštancie síce vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec posúdil správne i po právnej stránke, zabezpečil relevantné skutkové zistenia, avšak na základe nich neurčil správny rozsah vyživovacej povinnosti otca a tak rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti stanovenia výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletej je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť.
18. V danom prípade bolo potrebné pri určení výšky výživného zohľadniť najmä tú skutočnosť, že otec má v súčasnosti príjem predstavujúci invalidný dôchodok vo výške 388,70 eur. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné, ktoré bolo otcovi stanovené súdom prvej inštancie na maloletú vo výške 50,- eur aj s prihliadnutím na súčasné odôvodnené potreby maloletej, vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, je neprimerané. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 20 - 30% z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného nedostatočne zohľadnil. Vzhľadom na existenciu jednej vyživovacej povinnosti u otca maloletého, je dôvodným pri určení výšky výživného vychádzať zo sumy 20% z príjmu otca, čo predstavuje sumu 78,- eur. Vzhľadom na vek maloletej bolo dôvodné uvažovať o určení výživného na dolnej hranici uvedeného rozpätia so zohľadnením prípadného zvýšenia výživného v budúcnosti. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb, ich možností a schopností odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletej má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletej sumou 78,- eur mesačne. Sumu určeného výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej.
19. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného, preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že zaviazal otca platiť na výživu maloletej Q. sumu 78,- eur mesačne od podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. od 20.10.2015 a to v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
20. Vzhľadom na zmenu výroku o určení výživného aj v časti účinnosti určenia výživného, ktoré bolo súdom prvej inštancie určené nesprávne, odvolací súd nemal dostatok podkladov ako bolo výživné na maloletú platené od podania návrhu, keď súd prvej inštancie tieto skutočnosti nezisťoval, odvolací súd nemal inú možnosť ako uložiť povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť o zročnom výživnom.
21. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného zmenil podľa § 388 CSP.
22. V prípade napadnutého výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletou, tu je potrebné mať na mysli, že kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je skutočne významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje zdravý vývoj dieťaťa. Nie v každej rodine sú však vzťahy medzi jej členmi ideálne. V individuálnych prípadoch môže naopak zachovávanie nepriaznivých vzťahov viesť k ohrozeniu zdravého vývinu maloletého dieťaťa.
23. V zmysle § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
24. V zmysle § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia.
26. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
27. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
28. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
29. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...
30. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
31. I v Občianskom súdnom poriadku je v § 100 ods. 3 zakotvené, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
32. V súčasnosti už platí § 38 CMP, podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Rovnako platí i § 116 CMP, podľa ktorého ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
33. V zmysle § 120 ods. 2 OSP pritom vo veciach, v ktorých možno konanie začať aj bez návrhu..., ktorým je v zmysle § 81 ods. 1 OSP i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
34. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
35. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
36. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.
37. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
38. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že matka žiada úpravu styku súdnym rozhodnutím, otec navrhuje ponechať styk bez obmedzenia, teda z uvedeného vyplýva, že rodičia sa momentálne nevedia dohodnúť. S poukazom na už citované ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 OSP, teraz už § 38 a 116 CMP sa za daných okolností veci javí ako nevyhnutné, aby si súd zabezpečil dôkaz i výsluchom maloletej, ktorá má 8 rokov, pričom je už dôvodné predpokladať, že vzhľadom na tento svoj vek a k nemu primeranú rozumovú vyspelosť je schopná samostatne vyjadrovať svoj názor, a tomuto názoru potom musí byť venovaná náležitá pozornosť, aby nebolo znemožnené maloletej Q. ako účastníkom konania (v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom) uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.
39. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie i pri odhliadnutí od tých najzávažnejších (oberajúcich predovšetkým maloletých účastníkov o ich procesné práva v prvoinštančnom konaní, teda v tej časti konania z dôkazného hľadiska najvýznamnejšej) vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).
40. Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd náležitým nevykonaním dokazovania na otázku styku, znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, odvolací súd s použitím ust. § 369 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku, včítane závislého výroku o trovách konania, odvolaniami nenapadnutého, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
41. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a až následne po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu majúcich vplyv na určenie zročného výživného ako i na úpravu styku otca s maloletou, opätovne vo veci rozhodol, pričom rozhodnutie je potrebné v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP náležite odôvodniť.
42. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 52 až § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
43. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).