Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/175/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, t.č. A. XX, I., zastúpená advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 1.889,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7C/137/2014-102 zo dňa 18.02.2016 v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako i v závislom výroku o náhrade trov konania žalovanej p o t v r d z u j e , v napadnutom výroku o náhrade trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 m e n í tak, že občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 540,- Eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanej priznal náhradu trov konania od žalobcu 1.030,09 Eur k rukám jej právneho zástupcu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV náhradu trov konania v sume 179,44 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodnutie v napadnutých častiach súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497 Obch. zák., § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 3 a 4, § 544 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že podľa Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100031582 bolo preukázané, že žalobca so žalovanou ako dlžníkom uzatvorili dňa 29.07.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1.500,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 Eur, splatnými v 14. deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť, bola vo výške 3.065,40 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola 66,66%. Úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 70,00% ročne a priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 51,49%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len Zmluvné dojednania) a podľa bodu 7. Zmluvných dojednaní je prílohou zmluvy aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi. V oznámení veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100031582 sú okrem údajov uvedených v zmluve aj dátum splatnosti prvej splátky: 14.09.2010 a dátum splatnosti poslednej splátky: 14.08.2013. V bode 14.1. Zmluvných dojednaní bolo uvedené, že dlžník je v prípade omeškania s úhradou splátky alebo jej časti povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania.

3. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 29.08.2011 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 10, 11, 12, pričom omeškanie na najstaršej splátke je 76 dní a v prípade, ak sa dostane žalovaná do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 02.09.2011.

4. Z karty klienta vyplýva, že posledná splátka pred podaním návrhu na súd bola uhradená dňa 21.10.2013. Takisto z karty klienta vyplýva, že dňa 02.08.2010 bola žalovanej vyplatená čiastka 1.388,53 Eur, žalovaná splatila celkovo 1.176,35 Eur a zostáva jej doplatiť sumu 1.889,05 Eur.

5. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoj návrh v časti istiny vo výške 540,- Eur účinne späť, súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p konanie o návrhu žalobcu v tejto časti zastavil.

6. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe úverovej zmluvy zo dňa 29.07.2010 úverový vzťah. V tomto úverovom vzťahu sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver v sume 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 Eur. Žalobca svoju povinnosť v zmysle zmluvy splnil. Žalovaná si však svoju povinnosť platiť riadne a včas poskytnutý úver žalobcovi, neplnila. Účastníci uzatvorili zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaná uzatvorila uvedenú zmluvu ako spotrebiteľ a žalobca ako veriteľ. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uvádza v § 9 ods. 2 obligatórne náležitosti každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa tohto ustanovenia, konkrétne písmena f), medzi obligatórne náležitostí patrí aj uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Účelom uvedenia tohto údaju má byť, aby spotrebiteľ presne vedel, ktorý deň je termínom konečnej splatnosti úveru bez toho, aby musel nejakým výpočtom tento termín počítať. V predloženej úverovej zmluve sa nikde nenachádza údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je uvedené, že dátum splatnosti poslednej splátky úveru je 14.08.2013. Zákon vyžaduje, aby tento údaj bol uvedený priamo v úverovej zmluve. Požadovaný údaj je uvedený iba v tomto oznámení, ktoré má byť prílohou zmluvy, pričom žalovaná úverovú zmluvu podpísala dňa 28.07.2010 a žalobca tento údaj uviedol v oznámení až dňa 29.07.2010, ktoré je podpísané iba žalobcom a teda žalovaná sa s tým údajom pri podpise zmluvy nemohla oboznámiť a bol jej oznámený dodatočne, čo bolo v rozpore s účelom uvedenia tohto údaju priamo v zmluve, aby sa s ním spotrebiteľ vedel oboznámiť ešte pred podpisom zmluvy a zvážiť tak výhodnosť úveru. Súd má preto za to, že tento údaj v zmluve absentuje a zákon následne neuvedenie takéhoto údaju v zmluve sankcionuje tým, že uvedený úver je bezpoplatkový a bezúročný. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- Eur, pričom žalovaná až do vyhlásenia rozsudku uhradila žalobcovi sumu 1.806,35 Eur, čím uhradila žalobcovi viac ako mu patrilo. Súd považoval zmluvné dojednanie žalobcu a žalovanej o zmluvnej pokute vo výške 0,065% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Taktiež v prípade zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, žalobca ako dodávateľ horeuvedenú zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo viacerých zmluvách, nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu zamietol.

7. Podľa § 11 ods. 3, veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo

dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

8. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

9. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 540,- Eur späť a následne súd konanie v tejto časti zastavil. Sume 540,- Eur zodpovedal súdny poplatok vo výške 32,- Eur. Vzhľadom na túto skutočnosť súd vrátil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch časť súdneho poplatku v sume 25,30 Eur, nakoľko súdny poplatok zodpovedajúci sume 540,- Eur, to je 32,- Eur krátil o sumu 6,70 Eur v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania.

12. Tiež, je názoru, že vedľajší účastník vystupujúci na strane úspešnej žalovanej má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby po 81,33 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej) + režijný paušál za 2 úkony právnej služby v roku 2015 po 8,39 Eur, t.j. spolu 179,44 Eur.

13. Žalovaná má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej služby po 131,13 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci zo dňa 03.08.2015, vyjadrenie vo veci zo dňa 16.09.2015, účasť na pojednávaní dňa 18.02.2016) + 2 úkony právnej služby po 32,78 Eur (účasť na pojednávaní v dňoch 05.11.2015, 14.01.2016, ktoré boli odročené bez prejednania veci), t.j. 590,08 Eur + režijný paušál za 4 úkony právnej služby v roku 2015 po 8,39 Eur, za 2 úkony právnej služby v roku 2016 po 8,58 Eur, t.j. 50,72 Eur. Ďalej cestovná náhradu podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za 3 pracovné cesty na trase Bratislava - Senica a späť v dňoch 05.11.2015, 14.01.2016, 18.02.2016, a to za spotrebu PHM (180 km x 6 l/ 7,5 l/ 4,8 l na 100 km x 1,208 Eur/ 0,991 Eur/, 0,991 Eur na liter) a za náhrady za použitie motorového vozidla (3 x 180 km x sadzba náhrady 0,183 Eur/km). Právnemu zástupcovi žalovanej patrí tiež náhrada za stratu času za 3 pracovné cesty na trase Bratislava - Senica a späť v dňoch 05.11.2015, 14.01.2016, 18.02.2016, a to za jednu cestu v trvaní 6 polhodín x 13,98 Eur/14,30 Eur/14,30 Eur za 1 polhod.). Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.030,09 Eur.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v zamietajúcom výroku a proti výroku o náhrade trov konania. Navrhol ho zmeniť, tak že jeho žalobe súd vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Napadol záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých zmluva uzavretá o revolvingovom úvere č. 8100031582 neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., teda údaj o konečnej splatnosti úveru. Poukázal na to, že jedná sa o zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na lícnej strane listiny a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny a poukázal na čl. č. 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Pevné spojenie listín, nie je v takomto prípade potrebné, ale na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy. Zdôraznil, že v zmysle oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, toto predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale aj je súčasťou zmluvy ako takej. Podľa vôle zmluvných strán, teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166. Ďalej z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, ktorý bude dlžníkovi oboznámený.

Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Tvrdí, že súd dospel teda k nesprávnym skutkovým zisteniam, aj o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o končenej splatnosti úveru. Pri rozhodovaní nezohľadňuje najmä to, čo tvorí zmluvu a čo je jej obsahom, aká bola vôľa strán a ich správanie. Vec nesprávne posúdil, nakoľko neboli dané dôvody, pre postup podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby v časti nároku na zmluvnú pokutu je podľa súdu prvej inštancie neprijateľná zmluvná podmienka, pretože dohoda o zmluvnej pokute nebola dohodnutá individuálne. Rozsudok neuvádza, že dané ustanovenie o zmluvnej pokute spôsobuje nejakú nerovnováhu, pričom žalobca tvrdí, že objektívne ani spôsobovať nemôže, nakoľko výška zmluvnej pokuty a spôsob jej uplatňovania je určený v súlade so zákonom. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Napokon napádal aj rozhodnutie o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie za úspešného konania považoval žalovanú. Opomenul tak, že v časti o zaplatenie istiny došlo k zastaveniu konania na základe správania sa žalovanej a to konkrétne jej úhradami časti žalovanej sumy. V uvedenom rozsahu preto žalovaný úspech nemala, naopak zavinila zastavenie konania a súd mal preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania použiť aj ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku. Tiež napadol výrok o nároku na náhradu trov konania právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Pre nespornosť podotýka, že týmto nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie. Pokiaľ zákonodarca priznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je občianske združenie na ochranu spotrebiteľa, určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádza z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti potom uzavrel, že odôvodnené právne zastúpenie môže byť namieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach, v opačnom prípade, kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových podaní. Ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti, ale je len prostriedkom generovania trov právneho zastúpenia.

15. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý predtým bol v konaní zástupcom združenia. Vo vyjadrení zdôraznila, že žalobca poskytol žalovanej úver, pričom žalovaná zaplatila viac, ako jej žalobca poskytol. Napriek tomu žalobca žiadal v podanej žalobe o zaplatenie 1.889,05 Eur (istinu) a 1.645,24 Eur (zmluvná pokuta). Je nepochopiteľné, ako môže žalobca tvrdiť, že takéto konanie je v súlade so zákonom. Poukázala opakovane na nedostatky zmluvy účastníkov a na neplatnosť dohody o úrokoch a poplatkoch, neprijateľnosť zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute a navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné vyhovieť len v napadnutej časti náhrady trov konania občianskeho združenia, v ostatnej časti, rozhodnutie vo veci samej a o závislom výroku o náhrade trov konania žalovanej, nie je možné odvolaniu priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v týchto častiach vo výroku vecne správny.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.

18. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu čiastočne zamietol z toho dôvodu, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu jeho podstatných náležitostí, ktorými sú konečná splatnosť úveru ako i uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ako aj nesprávne rozhodnutie a posúdenie nároku zmluvnej pokuty.

20. Z odvolacej argumentácie žalobcu, ktorou sa odvolací súd bude ďalej zaoberať vyplýva, že „súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pre prijatie záveru o údajnej absencii podstatnej náležitostí zmluvy - konečnej splatnosti úveru, pretože zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú a jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Táto skutočnosť znamená, že konečnú splatnosť úveru (resp. revolvingu, ak dôjde k jeho poskytnutiu a ktorý predstavuje v podstate ďalší úver) je vždy možné určiť pre úver (revolving). Prakticky teda, ak dôjde k poskytnutiu úveru, tak dlžník vie, kedy je konečná splatnosť úveru. Ak počas trvania zmluvného vzťahu dôjde k poskytnutiu revolvingu, potom tiež po jeho poskytnutí vie, kedy je jeho konečná splatnosť. Údaj „konečná splatnosť úveru“ predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie je však z hľadiska podstatných náležitostí úverového vzťahu rozhodujúca. Z materiálnej stránky tak ide o údaj obsahovo zhodný s údajom Dátum splatnosti poslednej splátky.“

21. Zo zmluvy účastníkov označenej ako Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100031582 bolo preukázané, že žalobca so žalovanou ako dlžníkom uzatvorili dňa 29.07.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1.500,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 Eur, splatnými v 14. deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť, bola vo výške 3.065,40 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola 66,66%. Úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 70,00% ročne a priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 51,49%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len Zmluvné dojednania) a podľa bodu 7. Zmluvných dojednaní je prílohou zmluvy aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100031582 sú okrem údajov uvedených v zmluve aj dátum splatnosti prvej splátky: 14.09.2010 a dátum splatnosti poslednej splátky: 14.08.2013. V bode 14.1. Zmluvných dojednaní bolo uvedené, že dlžník je v prípade omeškania s úhradou splátky alebo jej časti povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania.

22. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

25. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f), ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) a celková výška a konkrétna menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g).

26. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), zákona, preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvoinštančný, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V texte zmluvy nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Odvolací súd uzatvára, že s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej zmluve ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený žiadnym spôsobom.

28. Pokiaľ sa odvolateľ odvoláva na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, z ktorých termín konečnej splatnosti úveru má tiež vyplývať, je potrebné vychádzať z toho, že oznámenie veriteľa o schválení úveru žalobca nemal pre žalovanú ako dlžníka k dispozícii pri podpise zmluvy z jeho strany, ale až neskôr pri schválení úveru. Žalovaná tak tieto listiny nemala k dispozícii ku dňu, kedy zmluvu podpísala, teda nemala možnosť sa pred podpisom zmluvy s nimi oboznámiť, preto nemôžu tvoriť platnú prílohu zmluvy.

29. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala ani rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2 písm. f) a k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.12.2015 žalovaná celkovo uhradila sumu 1.806,35 Eur. Je teda zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila viac, než jej na spornom úvere bolo poskytnuté.

31. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. dojednanie nemožno považovať za platné. V tejto časti rozsudku sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nárok nie je dôvodný. V zmluvnej pokute sa jedná o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Je upravená v ust. § 544 až § 545a Občianskeho zákonníka a v ust. § 300 až § 302 Obchodného zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute musí (1) mať písomnú formu, (2) musí v nej byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a (3) musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode vymedzené určito. Tieto podmienky dohody o zmluvnej pokute potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. M Obdo 4/2003 (judikát č. 92/2004). Okrem toho dohoda o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou len všeobecných podmienok, ako tomu bolo v prejednávanej veci, pretože žalovaný ako spotrebiteľ podpisoval len samotnú zmluvu, nie všeobecné podmienky. Pre uzavretie platnej dohody o povinnosti účastníka zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu je okrem obligatórnej náležitosti, ktorou je písomná forma, platná dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať všetky náležitosti

stanovené všeobecne pre platnosť právnych úkonov. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme. Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Obč. zák. požadovať úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške.

32. Všeobecné podmienky sú len také, ktoré sú všeobecne známe, pričom sa predpokladá, že sú známe aj obom zmluvným stranám záväzkového vzťahu napr. z ich predchádzajúcej podnikateľskej činnosti alebo ide naozaj o všeobecné podmienky, čo ale zmluvná pokuta nie je. Preto jej obsiahnutie v zmluvných dojednaniach (všeobecných) nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí a formuluje. V podstate žalovaný ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok. Aj podľa Nálezu ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis). Z dôvodu absolútnej neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute tak žalovaný nemal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a návrh je v tejto časti nedôvodný. Dojednanie o zmluvnej pokuty v zmluvných podmienkach je neplatné. Keďže ide o neplatnosť absolútnu, je súd na tento dôvod absolútnej neplatnosti prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa tohto dôvodu neplatnosti niektorý z účastníkov dovolá, alebo nie. Žalobca tak nepreukázal, že by existovalo platné dojednanie o zmluvnej pokute.

33. V tejto súvislosti aj odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v citovom náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a to formou obmedzení autonómie vôle (por. nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I.ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765). V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje).

34. Z uvedených dôvodov bolo dôvodným návrh zamietnuť aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty.

35. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu vo vzťahu k rozhodovaniu o veci samej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane odvolaním napadnutého aj závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

37. Správnym ale už nebol postup súdu prvej inštancie, keď občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vystupujúceho do 30.06.2016 v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý procesný inštitút prijatím nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2016, zanikol zo zákona, priznal náhradu trov konania predstavujúcu len trovy právneho zastúpenia.

38. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy v ust. § 93 ods. 2 OSP. Keďže malo v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež ust. § 93 ods. 4 vety prvej OSP), možno z toho vyvodiť len jeden záver a to, že aj vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) so všetkými jeho atribútmi - teda i so samozrejmosťou práva na náhradu trov konania). Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval možnosť zastúpenia advokátom absenciou (nedostatkom) odborných znalostí účastníka a teda ani nevylučuje, aby sa i účastník odborne spôsobilý hájiť svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom nemohol dať zastúpiť advokátom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých. Občianskemu združeniu, t.j. VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016 tak môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu v tom čase označovanému účastníkovi, na strane ktorého tento vedľajší účastník v konaní vystupoval, avšak len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne, ktorú účelnosť odvolateľ spochybňuje.

39. Podľa § 142 ods. 1 OSP (aktuálne § 255 ods. 1 v spojení s § 251 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

40. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou potom zásadne patria i trovy reprezentované odmenou a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním nimi právnych služieb ich klientom (účastníkom súdnych konaní/stranám sporu), keď tu nepochybne treba súhlasiť i s prípadným argumentom o neodňateľnom práve na súdnu a inú právnu ochranu.

41. Otázka využitia práva na právnu pomoc advokáta a otázka účelnosti v takejto súvislosti vynakladaných trov sú však otázkami, ktoré majú len čiastočný súvis a ktoré preto neslobodno zmiešavať (bez ďalšieho). V každom prípade namietanej účelnosti takýchto trov tak treba robenie záverov podriadiť tomu, či by inak advokátom zastupovaný účastník (strana sporu) bol v konkrétnej situácii schopný uplatňovania ním práv (resp. obrany voči uplatňovaniu práv niekým iným) aj bez pomoci advokáta, samozrejme za podmienky schopnosti hájenia práv spôsobom zásadne rovnocenným s tým, ako sa do problému „vložil“ advokát.

42. Z hľadiska vyššie popísaného potom nemožno prehliadnuť, že advokát občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka tu (obdobne ako v iných tunajšiemu súdu známych a ním skôr prejednaných vecí za účasti rovnakého vedľajšieho účastníka i advokáta) pred súdom prvej inštancie požadoval (nad rámec paušálnych náhrad) odmenu za 2 úkony právnej pomoci, z ktorých tým prvým bolo prevzatie a príprava zastúpenia druhým vyhotovenie písomného podania vyjadrenie vo veci doručené súdu dňa 18.03.2015 (č.l. 39), z ktorého obsahu (pominúc konkrétne údaje, opísané zo žaloby) je zrejmý len

odkaz na občianskoprávny charakter vzťahu strán, namietanie neprijateľných zmluvných podmienok, ako i bezpoplatkovosti a bezúročnosti zmluvy a tiež i jej vnútorný obsahový rozpor bez toho, aby v ktorejkoľvek druhovo totožnej veci za účasti toho istého žalobcu vznikla potreba na takomto podaní (opäť vyjmúc údaje zistiteľné zo žaloby) čokoľvek meniť. Okrem uvedeného ide aj o vznesenie námietky premlčania, bez jej konkretizácie a uplatnenie náhrady trov konania. Takéto podanie tak má formu vzorového podania, ktoré sa dá použiť identicky aj v iných konaniach. Toto podanie tak obsahuje len údaje a argumentáciu nasvedčujúce tomu, že sa nimi paušálne uplatňujú iba také argumenty spochybňujúce nárok žalobcu, ktorých výskyt (a opodstatnenosť) sa síce v tzv. spotrebiteľských veciach v rôznej miere očakáva, no v žiadnom prípade nezaručuje.

43. Odvolací súd práve vo vyššie uvedenom (i s použitím úpravy z ust. § 150 ods. 1 OSP, s ekvivalentom v § 257 videl dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý priznanie náhrady občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšiemu účastníkovi nebolo možným, hoc aj v tomto prípade o vzniku trov pochybnosti byť nemuseli.

44. Keďže odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo výrokovej časti priznávajúcej vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti o náhrade trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV zmenil podľa § 388 tak, že občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznal.

45. V odvolacom konaní bola úspešnosť strán v podstate rovnaká, keďže vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o veci samej bola plne úspešná žalovaná a vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania občianskeho združenia, stojacieho práve na strane žalovanej, bol plne úspešný zase žalobca, z čoho odvolací súd vyvodil (riadiac sa i princípom spravodlivosti) v podstate zhodný úspech strán sporu, preto v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods.1 vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .