Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/279/2011

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: E.. Š. M., E.. XX.XX.XXXX, Y.. XX.XX.XXXX, E. I.: G. Q. XXX/XX, O., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 205/2011, o vymoženie uloženej povinnosti 1.369,29 € s príslušenstvom a trov exekúcie takto

rozhodol:

Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom povinného: Angela Fekete, nar. 05.06.1972, bytom: Blažov 105, Blažov.

Súd exekúciu zastavuje.

O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 03.03.2011 podal oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, sp. zn. RK-1113/10-EK zo dňa 07.07.2010. Na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 17.03.2011 pod č. k. 4Er/279/2011-14 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Dňa 29.03.2011 súdny exekútor doručil na tunajší súd podnet na prešetrenie prípadných dôvodov na zastavenie alebo čiastočné zastavenie exekúcie v konaní EX 205/2011, ktoré bolo začaté na základe Návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24.02.2011.

3. Na základe podnetu súdneho exekútora tunajší súd opätovne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj príslušný spis rozhodcovského súdu. Po ich preskúmaní súd uznesením sp. zn. 4Er/279/2011-21 zo dňa 06.09.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal dňa 26.10.2011 odvolanie oprávnený. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 30.07.2013, sp. zn. 3CoE/37/2013-56 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Súd pri doručovaní uznesenia odvolacieho súdu účastníkom konania zistil, že povinný: Štefan Gittler, nar. 22.12.1945 zomrel dňa 19.06.2013. Dedičské konanie po nebohom povinnom bolo skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 7D/88/2013, Dnot 153/2013 zo dňa 06.05.2014, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva jediným dedičom: dcérou poručiteľa Angelou Fekete, nar. 05.06.1972, bytom: Blažov 105, Blažov.

6. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa ust. § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa ust. § 63 ods. 2 C.s.p. v konaní pokračuje súd najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9. Konajúci súd vo veci rozhodovania o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu pričom zistil, že došlo k prechodu práva vyplývajúceho z exekučného titulu, čo bolo preukázané listinou preukazujúcou prechod práva - Osvedčením o dedičstve sp. zn. 7D/88/2013, Dnot 153/2013 zo dňa 06.05.2014, ktoré vydala JUDr. Tímea Hájos, notárka ako súdna komisárka so sídlom v Dunajskej Strede, Hlavná ulica 5599/3A.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zmenu účastníka konania na strane povinného pripustil tak, že v ďalšom štádiu exekučného konania bude ako povinný vystupovať: Angela Fekete, nar. 05.06.1972, bytom: Blažov 105, Blažov.

11. Na základe uznesenia odvolacieho súdu pristúpil súd opätovne k preskúmaniu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj príslušného spisu rozhodcovského súdu. Po ich preskúmaní súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe nekalej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a preto je potrebné exekúcie v celom rozsahu zastaviť.

12. Nároky priznané v rozhodcovskom rozsudku vychádzajú zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100006195 zo dňa 11.02.2008 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou osobou. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia spol. s r.o.. Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom, konajúcim v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným ako dlžníkom, vystupujúcim ako fyzická osoba, dospel k záveru, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z obsahu zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná osoba sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej v zmluve. Z formy a obsahu zmluvy je ďalej zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený vystupoval pri poskytovaní úveru v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom jednoznačne vyplýva aj to, že sa vzťah medzi oprávneným a povinným musí riadiť len zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takémuto právnemu vzťahu je preto potrebné poskytnúť ochranu podľa režimu citovaných zákonov a dbať o to, aby zmluva o úvere neobsahovala neprijateľné podmienky.

13. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

14. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

15. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16. Podľa ust. § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

17. Podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

18. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

19. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

20. Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

21. Podľa ust. § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

22. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

24. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

26. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

27. Podľa ust. § 53 ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa ust. § 53 ods. 2 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa ust. § 53 ods. 3 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

31. Podľa ust. § 53 ods. 5 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Podľa ust. § 54 ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa ust. § 54 ods. 2 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. Zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnost PROFIREAL Slovakia spol. s r.o.. Vzhľadom na uvedené konajúci súd sústredil súdny prieskum na Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11.02.2008, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, a v ktorých je v bode 18.1 upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pre rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov z tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.“ Klient vyjadruje svoj súhlas s touto rozhodcovskou doložkou podpisom na príslušnej zmluve.

36. Cieľom rozhodcovskej doložky je pritom dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát, i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ.

37. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie je exekučný súd toho názoru, že zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský alebo štátny súd podľa výberu žalobcu, ale ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, je na škodu spotrebiteľa, zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Naviac, v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník už mal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) bolo do Občianskeho zákonníka zapracované od 01.01.2008, t.j. pred uzavretím zmluvy, podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodcovskú doložku nie je možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

38. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Doložky nemôžu predstavovať mechanizmy na dosiahnutie čo najskoršieho privodenia exekúcie.

39. V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).

40. Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní dáva nie možnosť, ale ukladá povinnosť zastaviť exekučné konanie, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

41. Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu. Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného.

42. Uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku Občiansky zákonník považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde. Tak mu vlastne znemožňuje sa domôcť svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo výberu len tomu z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska charakteru zmluvy, ktorou je zmluva o spotrebiteľskom úvere, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť voči dodávateľovi neplní. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy, sa musel vzdať, prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, teda v zmluvnom vzťahu jednoznačne silnejšieho účastníka. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.

43. Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské konanie a aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným titulom (pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať. Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

44. V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený jej vykonaním. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie exekúcie podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní boli splnené už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a exekúciu v plnom rozsahu zastavil.

Poučenie:

Proti výroku o zmene účastníka konania na strane povinného odvolanie nie je prípustné. /§ 355, § 357 C.s.p./.

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajšom súde /§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z./.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné /§ 358 Civilného sporového poriadku/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 Civilného sporového poriadku/.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 Civilného sporového poriadku/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 Civilného sporového poriadku/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania /§ 364 Civilného sporového poriadku/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. /§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. /§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku/.

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.