Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-24-2017.pdf
PDF · 83.16 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanému D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. O. XXXX/X, aktuálne Q., M. R. Q. XXXX/X, o zaplatenie 12.148,99 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/221/2014-88 zo dňa 2. júna 2015 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby v rozsahu 3.669,61 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 12.8.2013 do zaplatenia.
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o určení zmluvných podmienok za neprijateľné a neplatné a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 8.479,38 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 12.8.2013 do zaplatenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.479,38 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 12.8.2013 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 13.8.2010 k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebný úver vo výške 11.000 eur. Tento úver okresný súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., lebo v predmetnej úverovej zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Celkovo žalovaný zaplatil 2.520,62 eur, čo deklaroval samotný žalobca. Nadväzne okresný súd zaviazal žalovaného k povinnosti úhrady sumy predstavujúcej rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 11.000 eur a doposiaľ vykonaným rozsahom splátok (2.520,62 eur). Nakoľko žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, bolo mu uložené zaplatiť tiež úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,5 % ročne od 12.8.2013 do zaplatenia. Zároveň v rozsahu istiny 3.669,61 eur (rozdiel medzi žalobcom uplatňovanou istinou 12.148,99 eur a priznaným nárokom vo výške 8.479,38 eur) s príslušenstvom okresný súd žalobu zamietol. 2. Samostatným výrokom taktiež určil, že zmluvné podmienky úverovej zmluvy č. 0313994210 zo dňa 13.8.2010, vrátane všeobecných obchodných podmienok o tom, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich
splatnosti stávajú súčasťou istiny, o povinnosti platiť poplatok za správu úveru, ktorý sa stáva súčasťou istiny, o tom, že jednotlivé úhrady žalovaného sa započítavajú v poradí: 1. splatné poplatky a náklady s úverom, 2. úroky z omeškania, 3. úroky, 4. istina, za neprijateľné a pre ich neprijateľnosť za neplatné v celom rozsahu. Žalovanému uložil povinnosť náhrady trov konania žalobcovi v celkovej sume 1.184,56 eur, ktorú výšku trov konkrétne odôvodnil. V otázke úspešnosti sporových strán vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 70 % a neúspešný v rozsahu 30 %, v dôsledku čoho „čistý úspech“ žalobcu predstavuje 40 %. V tomto rozsahu mu bola priznaná i náhrada trov v konaní účelne vynaložených.
3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o určení zmluvných podmienok za neprijateľné/neplatné podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prioritne namietal, že okresný súd nijako nezdôvodnil, prečo považoval zmluvné podmienky uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, za neprijateľné. Mal za to, že bolo nevyhnutné posúdiť, či v danom prípade došlo „k zneužitiu zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa“, a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu zmluvných povinností žalovaným; taktiež špecifikovať, akým spôsobom uvedené zmluvné podmienky spôsobili značnú nerovnováhu/hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 4. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku odvolateľ tvrdil, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Cieľom § 9 označeného zákona je poskytnutie dostatočného množstva informácií spotrebiteľovi, pričom v posudzovanom prípade bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný o tom, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. Podľa názoru žalobcu dotknutá úverová zmluva náležite obsahovala výšku, počet a termíny splátok (splátka 179,41 eur, 119 splátok v termínoch od 20.9.2010 do 20.7.2020). Keďže v sume splátky je zahrnutý i úrok a poplatky špecifikované v zmluve, uvedené údaje sa týkajú aj týchto položiek splátky. Odvolateľ poukazoval na to, že zo zákona nevyplýva rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky, preto ho „súd neprimerane prísne sankcionuje“, ak uvedené od žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) vyžaduje. 5. Eventuálna požiadavka, aby súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka s presným rozpisom, aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a aká na poplatky, je v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku zákonom č. 129/2010 Z.z. V danej súvislosti odkazoval odvolateľ na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v obdobnej veci (C-42/15 zo dňa 9.11.2016), podľa ktorého porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, ale dotknutá sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí (ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku) sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať uvedená sankcia, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné dôsledky.
6. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP; z toho titulu nedotknutým zostal odvolaním nenapadnutý výrok, ktorým bolo žalobe v časti vyhovené - o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 8.479,38 eur s príslušenstvom) a v preskúmavanej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP v zamietajúcom výroku a podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a vo výroku o náhrade trov konania.
8. Odvolateľ nespochybňoval správnosť samotného (rozhodujúceho) záveru okresného súdu, že predmetná úverová zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok jednotlivo istiny, úrokov a iných poplatkov a ani prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - 13.8.2010). Krajský súd, zhodne s okresným súdom, dotknuté zákonné ustanovenie vykladá tak, že vyžaduje od dodávateľa jasnú špecifikáciu, aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úroky a aká na (ďalšie) poplatky. Práve
takýto „rozpis“ zodpovedá nielen bezprostredne zákonnému textu, ale aj požiadavke zrozumiteľného informovania spotrebiteľa, na základe ktorého sa môže s náležitou znalosťou/ /vedomosťou orientovať v ponuke úverových služieb na bankovom (eventuálne i nebankovom) trhu.
9. Z konštatovaného je zároveň zrejmé, že žalobcom prezentovaný výklad dotknutého zákonného ustanovenia nerešpektuje nielen znenie právnej normy, ale ani všeobecné východiská ním samotným citované z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15. Navyše, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemôžu slúžiť (a to ani s odkazom na požiadavku eurokonformného výkladu) na rozhodovanie contra legem, teda v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou. Súdny dvor medze nepriameho účinku „európskych“ smerníc prehľadne zhrnul vo veci Adeneler (C-212/04 zo 4. júla 2006), keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“. Eventuálne nároky súvisiace s nesprávnou, či nepresnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 do právneho poriadku Slovenskej republiky nie sú uplatniteľné v súdenej veci a ani žalovaný nie je subjektom, voči ktorému by takéto (aktuálne skôr hypotetické) nároky mohli smerovať.
10. V záujme prehľadnosti a jednoznačnosti krajský súd v (potvrdzujúcej) výrokovej časti doplnil konkrétnu špecifikáciu príslušenstva, ktorým je úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 3.669,61 eur od 12.8.2013 do zaplatenia. Uvedené zodpovedá tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok. Zároveň týmto spresnením nedošlo k žiadnej obsahovej zmene predmetného výroku rozsudku okresného súdu.
11. Odvolanie žalobcu je však opodstatnené vo vzťahu k výroku o určení príslušných zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.8.2010 za neprijateľné a neplatné. Zodpovedá stavu veci a obsahu napadnutého rozsudku, že okresný súd v odôvodnení len konštatoval neprijateľnosť (a tým aj neplatnosť) predmetných zmluvných podmienok bez toho, aby svoj záver akýmkoľvek spôsobom odôvodnil. 12. V dôsledku uvedeného je nielen nemožný (konkrétny) odvolací prieskum vecnej správnosti tejto časti rozhodnutia, ale predovšetkým dotknutá strana sporu (v súdenej veci žalobca) nemala možnosť relevantne spochybniť úvahy a východiská okresného súdu vedúce k namietanému záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok. V podstate úplné absencia dôvodov súdneho rozhodnutia v predmetnej otázke spĺňa charakteristiku postupu súdu prvej inštancie, kedy svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nedostatok/absencia dôvodov rozhodnutia okresného súdu zároveň bráni, aby tento nedostatok bol napravený v konaní pred odvolacím súdom; osobitne, ak v danej časti rozhodoval okresný súd bez návrhu (§ 153 ods. 3 O.s.p. v čase rozhodovania okresného súdu, resp. aktuálne § 298 ods. 1 CSP). 13. V prípade nového rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok bude úlohou okresného súdu jasne vymedziť svoje východiská a úvahy tak, aby (aj v tejto časti) jeho rozhodovanie/rozhodnutie spĺňalo kritéria definované v § 220 ods. 2 CSP.
14. Vzhľadom na (čiastočné) zrušenie meritórnych výrokov bol ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ CSP) zrušený aj výrok o trovách konania, hoci nebol bezprostredne odvolaním napadnutý. V rámci „nového“ rozhodovania o trovách konania rozhodne okresný súd aj o náhrade aktuálneho odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.