Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/145/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: EDMA s.r.o., so sídlom Trieda KVP 1, Košice, IČO: 36 217 239, právne zastúpeného JUDr. Mariom Hollerom, advokátom so sídlom Krmanova 16, Košice, proti povinným: X. O. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. Č. XX, M., X. T. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. Č. XX, M., obaja zastúpení JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice, X. E. M., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej, so sídlom Kováčska 32, Košice, pod sp. zn. EX 166/2004, o vymoženie 5.274,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22.01.2021, č. k. -183, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II zo dňa 07.06.2002, sp. zn. , poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v predmetnej veci poverením č. 5803 001977 zo dňa 29.04.2004. Dňa 30.01.2019 doručili povinní v 1. a 2. rade súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnili neprimeranými prieťahmi v konaní spočívajúcimi v neefektívnom postupe súdneho exekútora, ktorý nepristúpil k vymoženiu pohľadávky výkonom záložného práva a jeho nečinnosťou, v dôsledku ktorej sa navýšilo príslušenstvo pohľadávky o úroky z omeškania za viac ako 14 rokov trvania exekúcie. Žiadali exekúciu zastaviť podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) pre existenciu iných dôvodov, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať, resp. podľa Exekučného poriadku, lebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súdna exekútorka k návrhu povinných uviedla, že pôvodný súdny exekútor vykonával úkony priebežne, v rokoch 2007 až 2010 sa exekučný spis nachádzal na súde kvôli opakovaným návrhom povinných na zastavenie exekúcie, od 26.06.2012 povinný v 1. rade uhrádzal dlh prostredníctvom splátok avšak nepravidelne a od roku 2018 v sume 200,- eur ročne pravidelne. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie. Súd prvej inštancie citoval ust. Exekučného poriadku, v ktorom sú taxatívne vymedzené dôvody zastavenia exekúcie a uviedol, že v konaní nezistil a povinní nepreukázali súdu existenciu takých skutočností, ktoré by v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovali zastavenie exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a súd nezistil žiadnu zo skutočností, ktorá by spôsobila, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, či brániace jeho

vymáhateľnosti alebo spôsobujúce neprípustnosť exekúcie. Vzhľadom na uvedené návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie povinní v 1. a 2. rade a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil a exekúciu zastavil.

4. Povinní vyčítali súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal správne a dostatočne s danosťou dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Povinní opísali časovú chronológiu predmetného konania a zdôraznili, že neprimeraná dĺžka exekučného konania (14 rokov) bola zapríčinená neefektívnym postupom a nečinnosťou súdneho exekútora. Súdny exekútor nepristúpil k výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Slanec, na ktorú zriadil exekučné záložné právo a rovnako postupoval pri zriadení záložného práva na byt vo vlastníctve povinných v 1. a 2. rade. Súdny exekútor tiež nepristúpil k vymoženiu pohľadávky postihnutím obchodného podielu povinného v3. rade Branislava Kertésa v spoločnosti YOUR MEDIA AGENCY s.r.o., ktorá medzičasom aj zanikla. Podľa povinných sa súd prvej inštancie s dôvodmi zastavenia exekúcie uvedenými v návrhu povinných na zastavenie exekúcie vysporiadal len povrchne a formálne. Vyčítali mu, že za dôvod neprípustnosti exekúcie nepovažoval neefektívny postup súdneho exekútora a jeho nečinnosť (v príčinnej súvislosti s ktorými sa navýšilo príslušenstvo pohľadávky o úroky z omeškania tak, že momentálne prevyšujú samotnú istinu pohľadávky viac ako trojnásobne) v spojení so zohľadnením hmotnoprávnych aspektov judikovanej pohľadávky, prípadne širších trestnoprávnych súvislostí pri hodnotení zákonnosti exekúcie. Tiež namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ich námietkami ohľadom prevodu pohľadávky spočívajúcej v trovách súdneho konania. Povinní v 1. a 2. rade mali ďalej za to, že súd prvej inštancie sa mal ex offo zaoberať aj otázkou zastavenia exekúcie podľa iných ustanovení Exekučného poriadku či podľa o ukončení niektorých exekučných konaní. Citovali ust. , podľa ktorého ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Podľa povinných toto ustanovenie zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa a Exekučného poriadku.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2021 považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Uviedol, že dĺžka exekučného konania je daná úkonmi súdneho exekútora a súčinnosťou, ktorú mi povinní poskytujú. V danom prípade povinní vymáhanú pohľadávku neuhradili a odmietajú ju uhradiť. Zastavením exekúcie by došlo k zmareniu možnosti oprávneného domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky. Ak povinní nie sú spokojní s vedením exekučného konania, môžu sa obrátiť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a žiadať o preskúmanie postupu súdneho exekútora. Oprávnený sa tiež nestotožnil s výkladom príslušných ustanovení Exekučného poriadku a konštatoval, že podľa jeho názoru nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie ani podľa

6. Súdna exekútorka podaním zo dňa 28.05.2021 oznámila, že v priebehu exekúcie došlo k vymoženiu 8 023,22 eur, pričom oprávnenému bola poukázaná suma vo výške 6 097,65 eur.

7. Dňa 19.08.2021 súdna exekútorka doručila súdu prvej inštancie Upovedomenie o čiastočnom zastavení starej exekúcie, a to voči povinnému V. M., O.. XX.XX.XXXX, a to z dôvodu podľa ust. , pretože povinný bol oddlžený konkurzom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. - 384 , bez nariadenia pojednávania ( ) a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

9. Vychádzajúc z podaného odvolania povinní namietali, že v danom prípade sú dané dôvody na zastavenie exekúcie nakoľko exekúcia sa vinou súdnej exekútorky vedie neprimerane dlho, že na oprávneného neprešla pohľadávka na vymáhanie trov súdneho konania a že predmetnú exekúciu možno zastaviť aj z dôvodov podľa o ukončení niektorých exekučných konaní.

10. Posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 14.04.2004, kedy bol pôvodnému súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ( Exekučného poriadku), preto sa naň vzťahuje znenie Exekučného poriadku účinné do 31.03.2017, keďže podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Exekučné konanie je vedené k tomu, aby nútene bolo vymožené to, o čom bolo rozhodnuté v nachádzacom konaní. Nastupuje najprv vtedy, ak je v nachádzacom konaní rozhodnuté, čo je právom, čo má byť plnené, a až vtedy, ak nie je plnené dobrovoľne, dochádza k donúteniu prostredníctvom exekúcie. Predpokladom exekučného konania potom je, že toto právo, resp. povinnosť stále trvá. Nakoľko však po vydaní exekučného titulu môžu nastať okolnosti, ktoré znamenajú zánik exekučným titulom stanoveného hmotného práva, musí aj exekučný súd na ne prihliadať. Aj v exekučnom konaní môže byť uplatňované len právo skutočne existujúce.

13. Dôvody zastavenia exekúcií začatých do 31.03.2017 upravuje § 57 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, neprimeraná dĺžka exekučného konania či tvrdená nečinnosť súdneho exekútora nie sú uvedené ako zákonné dôvody na zastavenie exekúcie ako sa mylne domnievali povinní v 1. a 2. rade. Tieto skutočnosti nemožno subsumovať ani pod znenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda ako dôvody neprípustnosti exekúcie, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať.

15. Citované ustanovenie rieši situácie, kedy je exekúcia neprípustná z iných dôvodov ako tých, ktoré sú upravené v ostatných ustanoveniach Exekučného poriadku. Musí ísť o také okolnosti, pre

ktoré ďalšie vedenie exekúcie odporuje zásadám, na ktorých je exekúcia ako procesnoprávny inštitút postavená alebo odporujú účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to splnenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. Musí však ísť o závažnú kolíziu vzniknutých okolností so zásadami exekučného procesu, nakoľko prirodzeným zmyslom exekúcie je, aby bola vykonaná. Pôjde predovšetkým o prípady pochybenia exekučného súdu pri nariaďovaní exekúcie (napr. nedostatok právomoci súdu alebo procesnej spôsobilosti účastníka konania), započítania vzájomných pohľadávok, premlčania práva, zrušenia exekučného titulu ústavným súdom, vydania exekučného titulu nepríslušným orgánom alebo napr. situácia, kedy oprávnený nemá podľa hmotného práva nárok na plnenie deklarované v notárskej zápisnici. Tieto okolnosti musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ).

16. Tvrdená neprimeraná dĺžka exekučného konania alebo nečinnosť súdneho exekútora nespôsobujú zánik vymáhaného nároku z hľadiska hmotného práva ale ani, ako to už bolo uvedené vyššie, procesnú prekážku ďalšieho výkonu exekúcie. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že uvedené okolnosti nie sú takej intenzity, aby boli spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie ešte pred tým, ako došlo k vymoženiu judikovanej pohľadávky.

17. Navyše, nemožno sa stotožniť ani s podaniami povinných v 1. a 2. rade, ktorí svojimi tvrdeniami de facto preniesli zodpovednosť za splnenie uloženej povinnosti na súdneho exekútora. Ako to uviedli samotní povinní v podanom odvolaní, títo v priebehu exekúcie disponovali majetkom (nehnuteľnosť k. ú. Slanec, byt vo vlastníctve povinných v 1. a 2. rade), resp. finančnými prostriedkami (mzda z pracovného pomeru), ktoré mohli použiť na splatenie vymáhaného dlhu. Nariadenie výkonu rozhodnutia (začatie exekúcie) neznamená, že judikovanú pohľadávku možno splniť len prostredníctvom súdneho exekútora. Povinnosť plnenia zaťažuje v prvom a neposlednom rade povinných z exekučného titulu a súdny exekútor predstavuje len štátom určenú a splnomocnenú osobu na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku) tam, kde povinní svoju povinnosť neplnia dobrovoľne.

18. Obdobné platí aj o niekoľkonásobnom navýšení vymáhanej pohľadávky o úroky z omeškania, ktoré boli priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a k výške ktorých exekučný súd nemá moderačné právo. Pohľadávka sa navyšuje o úroky z omeškania vtedy, ak nie je plnená riadne a včas ( a ). Podľa Exekučného poriadku (v znení do 31.03.2017), plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného. Podľa odseku 5 veta prvá tohto ustanovenia, z prijatého plnenia sa na pohľadávku podľa odseku 4 písm. a) použije vždy najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na pohľadávku podľa odseku 4 písm. b); na pohľadávky podľa odseku 4 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 4 písm. b).

19. Uvedeným ustanovením zákonodarca ustanovil záväzné a vzájomne nadväzujúce poradie uspokojovania jednotlivých zložiek a nárokov, ktoré sa z plnení súdnym exekútorom prijatých alebo vymožených uspokojujú. Každé prijaté alebo vymožené plnenie sa podľa prvého hlavného pravidla započíta pomerom 24?% k 76?%, a to v prospech istiny vymáhanej pohľadávky. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že zákonodarca nijako nezastavil nárast príslušenstva vymáhanej istiny, avšak plnením rozhodujúceho pomeru 76?% z prijatého alebo vymoženého plnenia v exekúcii na istinu sa nárast exekučným titulom priznaného príslušenstva vyjadreného v absolútnych hodnotách podstatným spôsobom spomalí. Uvedené je prejavom dominancie plnenia na istinu vymáhaného nároku. Teda včasným a riadnym plnením svojho záväzku mohli povinní spomaliť úročenie vymáhanej pohľadávky a podstatným spôsobom tak znížiť ich úroky z omeškania.

20. Ak by napriek uvedenému povinní nesúhlasili s postupom súdneho exekútora, odvolací súd už len dodáva, že Exekučný poriadok v ust. § 218a a nasl. upravuje postup vybavovania sťažností týkajúcich sa činnosti súdneho exekútora, ktorý podlieha kontrolnej právomoci zo strany Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Slovenskej komory exekútorov. Tvrdená neefektívnosť práce súdneho exekútora však nemôže viesť k zastaveniu exekúcie.

21. Povinní v 1. a 2. rade tiež videli dôvod zastavenia exekúcie v o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ust. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

22. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

23. Podľa , ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa rozhodnou dobou rozumie doba piatich rokov.

24. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, napr. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, ktorá je vymedzená na obdobie piatich rokov, a ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi.

25. Uvedený zákon sa vzťahuje sa všetky exekučné konania začaté do 31.03.2017 okrem tých, na ktoré sa vzťahujú tzv. absolútne alebo relatívne výnimky upravené v zákone. Medzi absolútnu výnimku z tohto zákona patrí o. i. ust. § 2 ods. 2 písm. f), podľa ktorého exekúcia sa nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch pred dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur. V prejednávanej veci súdna exekútorka podaním zo dňa 02.12.2020 uviedla, že povinní pristúpili k postupnému splácaniu vymáhanej sumy v pravidelných splátkach od 12.09.2018 a rovnako povinní v 1. a 2. rade v podanom odvolaní uviedli, že nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa citovaného ust. . Preto je potrebné mať za to, že v predmetnej exekúcii sú dané okolnosti predstavujúce absolútnu výnimku zo , a teda tento zákon nemožno na uvedenú exekúciu aplikovať.

26. Z toho analogicky vyplýva, že v exekúcii sa nemožno dovolávať ani použitia ust. § 3 ods. 2 tohto zákona (v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku ako to žiadali povinní), keďže exekúcia je vyňatá z pôsobnosti citovaného zákona.

27. Na ozrejmenie odvolací súd už len dodáva, že podľa dôvodovej správy k upravuje právnu fikciu, ktorá slúži najmä na zjednodušenie a pomoc pri aplikácii osobitných právnych predpisov súvisiacich primárne s vedením účtovníctva. Ide o relatívne nevyvrátiteľnú domnienku nemajetnosti povinného v starej exekúcii. Účelom tejto právnej fikcie je vymedziť, že zastavenie starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je v skutočnosti čo do dôsledkov podľa osobitných predpisov (napr. predpisy o účtovníctve) rovnakým dôvodom pre jej zastavenie ako tzv. nemajetnosť povinného.

28. Povinní v 1. a 2. rade ďalej žiadali zastaviť exekúciu v časti vymáhania trov pôvodného súdneho konania, v ktorom došlo k vydaniu platobného rozkazu ako exekučného titulu. Poukázali na skutočnosť, že platobný rozkaz sp. zn. bol vydaný Okresným súdom Košice II dňa 07.06.2002. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava postúpil pohľadávku z tohto exekučného titulu na postupníka, spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. dňa 05.09.2002. Až dňa 01.10.2002 exekučný titul nadobudol právoplatnosť. Povinní teda tvrdili, že nakoľko v čase

postúpenia pohľadávky platobný rozkaz ešte nenadobudol právoplatnosť, nemohli byť trovy konania ako príslušenstvo pohľadávky predmetom postúpenia.

29. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

30. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

31. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene záväzku na strane veriteľa. Ide o singulárnu sukcesiu, kedy nedochádza k zmene obsahu záväzku, rozsahu ani obsahu povinností dlžníka, iba sa mení subjekt na strane veriteľa, ktorý úplne vstupuje do práv pôvodného veriteľa. Postúpením pohľadávky prechádza na postupníka pohľadávka vrátane jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených, a to v podobe, v akej v čase postupu existovala, vrátane tzv. vedľajších práv, bez ohľadu na to, či sú v zmluve o postúpení pohľadávky vyslovene konkretizované (obdobne rozhodnutie R 80/2007).

32. Príslušenstvo pohľadávky podľa predstavujú aj náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky, pod ktorými sa o. i. rozumejú aj trovy súdneho konania. Tieto sa pri prevode pohľadávky spravujú rovnakým režimom ako ostatné príslušenstvo pohľadávky, teda spolu s postúpenou pohľadávkou prechádzajú na nového veriteľa popri úrokoch či úrokoch z omeškania. V tomto smere je bez právneho významu, že v čase postúpenia pohľadávky o trovách súdneho konania bolo rozhodnuté len neprávoplatným rozhodnutím (rovnako ako o úrokoch z omeškania). Trovy súdneho konania vznikali postupne od začiatku konania a ich priznanie v platobnom rozkaze malo len deklaratórny charakter, potvrdzovalo ich existenciu. Trovy súdneho konania nevznikli opatrením exekučného titulu doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Preto ak v čase postúpenia pohľadávky nebolo o trovách súdneho konania právoplatne rozhodnuté, nebránilo to tomu, aby s postúpenou pohľadávkou prešli trovy súdneho konania na nového veriteľa v súlade s ust. .

33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil v konaní dôvody, pre ktoré by mala byť predmetná exekúcia zastavená.

34. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože povinní v 1. a 2. rade nemali v tomto konaní úspech a oprávnenému a ostatným účastníkom konania preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).