Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Evy Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky: H. Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, zastúpenej spoločnosťou STEHURA & partners v.o.s, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, a otca: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXXX, zastúpeného JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, so sídlom H. XXXX, XXX XX M., o návrhu matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6P/41/2015-79 zo dňa 16.08.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6P/41/2015-79 zo dňa 16. 08. 2016 vo výrokoch I. II. III. V. a VI., p o t v r d z u j e .

Vo výroku IV., ktorým súd schválil dohodu rodičov o styku otca s maloletou R. zostáva rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6P/41/2015-79 zo dňa 16.08.2016 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú R. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.). Súčasne uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej R. sumou 150,00 Eur mesačne s účinnosťou od 30.09.2015 so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej (výrok II.). Nedoplatok na výživnom za čas od 30.09.2015 do 16.08.2016, vrátane splatného výživného za mesiac august 2016 v sume 920,00 Eur súd povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 10,00 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti (výrok III.). Zároveň súd schválil rodičovskú dohodu o styku otca s maloletou R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou R. každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod.. Otec si maloletú prevezme od matky v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska maloletej u matky a na tom istom mieste ju v čase určenom pre ukončenie styku odovzdá matke. Matke uložil maloletú na styk riadne pripraviť (výrok IV.). Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 10P/3/2012-50 zo dňa 01.06.2012 vo výroku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o výživnom na maloleté dieťa (výrok V.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom podaným na súd dňa 30.09.2015 domáhala, aby súd zrušil striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloletú R. určenú na základe

rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/3/2012 zo dňa 01.06.2012, maloleté dieťa zveril do jej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného na dcéru v sume 180,00 Eur mesačne odo dňa podania návrhu. Zároveň navrhla upraviť styk otca s dcérou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou od piatka 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod., kedy je matka povinná maloletú na stretnutie riadne pripraviť a odovzdať v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný matke dieťa v stanovenom čase vrátiť. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/3/2012 bolo jej manželstvo s otcom maloletej rozvedené. Zároveň bola týmto rozhodnutím schválená i rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jej výživu matke sumou 80,00 Eur mesačne. Postupom času sa situácia zmenila. Otec nezabezpečuje starostlivosť o maloletú dcéru v stanovenom rozsahu, doma sa zdržiava sporadicky a všetka starostlivosť o dcéru tak zostáva na jeho matke. Otec si tiež pravidelne neplní vyživovaciu povinnosť voči dcére a nad rámec súdom určeného výživného jej žiadnym spôsobom neprispieva. Maloletá k otcovi nechodieva, nakoľko otec má priateľku, s ktorou má trojročné dieťa. Otec preto neprejavuje o dcéru taký záujem, ako v minulosti. Dcéra chodieva k otcovi každý víkend na jeden deň, no chodí tam najmä kvôli starej mame, s ktorou má vytvorený výborný vzťah. Matka na pojednávaní preukazovala tak potreby svoje i dcérine a bežné mesačné výdavky. Na dcéru R. vynakladá priemerne mesačne sumu 180,00 Eur mesačne až 285,00 Eur.

3. Prvoinštančný súd citoval ust. § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 10P/3/2012-50 zo dňa 01.06.2012 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Zároveň bola týmto rozhodnutím schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá R. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od nedele od 17.00 hod. do piatku do 13.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od piatku od 13.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a otec naopak bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od nedele od 17.00 hod. do piatku do 13.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci od piatku od 13.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec maloletej sa zároveň zaviazal prispievať na výživu maloletej R. sumou 80,00 Eur mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletej. Styk rodičov s maloletou súd neupravil. Matka maloletého dieťaťa v tom čase poberala opatrovací príspevok za opatrovanie svojej starej matky, bývala v rodičovskom dome s bratom a privyrábala si mesačne u I. P., kde zarobila sumu 64,80 Eur a jej príjem za opatrovanie predstavoval sumu 175,37 Eur. Otec bol v tom čase živnostník a vo svojej výpovedi deklaroval príjem vo výške 1.500,00 Eur mesačne, keď daňové priznanie v čase konania nepodal. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny otec v tom čase nebol nezamestnaný a nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi. 4. Zo správy Daňového úradu Čadca mal okresný súd preukázané, že v roku 2015 mal otec príjem zo živnosti v sume 6.751,00 Eur. Lustráciou v Sociálnej poisťovni okresný súd zistil, že otec hradil poistné z vymeriavacieho základu naposledy zo sumy 1.135,80 Eur v mesiaci august 2015. Jeho vymeriavací základ za mesiac január 2015 predstavoval sumu 635,32 Eur. Otec žije v dome svojich rodičov, kde má vytvorenú samostatnú bytovú jednotku. Pracoval ako živnostník s príjmom 700,00 Eur mesačne, v súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce v evidencii nezamestnaných. Má výdavky na telefón v sume 100,00 až 120,00 Eur mesačne, svojej matke prispieva sumou 250,00 Eur mesačne, okrem toho platí výživné na syna R. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150,00 Eur mesačne. Voči maloletej R. nemá zameškané výživné. Na základe uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. 11Tp/44/2015-8 zo dňa 18.12.2015 bol otec I. P. vzatý do väzby, nakoľko bol dôvodne podozrivý zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, ktoré trestné činy mal spáchať voči bývalej manželke - matke maloletej R., ako aj voči bývalej partnerke E. J. - matke jeho maloletého syna R.. Z uvedených trestných činov bol otec právoplatne uznaný za vinného a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/8/2016. V období od 17.12.2015 do 03.02.2016 bol otec vo väzbe, odkiaľ bol prepustený z dôvodu uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. 5. Matka má výdavky na elektrinu v sume 50,00 Eur mesačne, splátku hypotéky v sume 100,00 Eur mesačne, telefóny v sume 18,00 Eur mesačne, platí obedy pre maloletú R. v sume 25,00 Eur mesačne, plienky pre maloletú dcéru J. v sume 70,00 Eur mesačne. Kolízny opatrovník po vykonanom šetrení vo svojej správe uviedol, že matka je na materskej dovolenke a s manželom D. Q. má dcéru J. Q.,

nar. XX.XX.XXXX. Poberá rodičovský príspevok vo výške 202,00 Eur, prídavky na deti a opatrovací príspevok v sume 160,00 Eur mesačne. Maloletá R. je žiačkou ôsmej triedy základnej školy a dosahuje priemerné vyučovacie výsledky.

6. V nadväznosti na rozporuplné výpovede rodičov v priebehu konania okresný súd vypočul v konaní aj maloletú R., ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že nechce byť zverená do striedavej starostlivosti rodičov, ale chce bývať výlučne u svojej mami, kde má vytvorené dobré zázemie. Zároveň súd zamietol návrh otca na vykonanie dokazovania výsluchom jeho matky s odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a bol by ním preukázaný iba vrúcny vzťah starej matky k vnučke, nie však predmetu sporu.

7. Akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať. Miera komunikácie schopnosť komunikovať bola podľa názoru súdu medzi rodičmi narušená nielen samotným rozvodom, ale i vytvorením nových vzťahov z ktorých pochádzajú ďalšie maloleté deti. K ich absolútnemu narušeniu došlo vplyvom trestného stíhania otca v dôsledku protiprávneho konania nielen k matke maloletej R., ale i maloletého R.. Súd preto nevyhodnotil návrh matky ako postoj, ktorý by bol obštrukčný a neodôvodnene podávaný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný stav pomerov týkajúcich sa vzťahu maloletej dcéry s matkou a otcom. Maloletá R. prejavila vo svojej výpovedi jednoznačný a nespochybniteľný postoj, v rámci ktorého nechcela tráviť čas s otcom v rozsahu, aký bol určený predchádzajúcim rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (striedavá starostlivosť). Súd napriek získanému stanovisku prostredníctvom kolízneho opatrovníka (CD nosič) s poukazom na aktuálnu úpravu zák. č. 161/2015 Z. z. vo veci vypočul osobne maloleté dieťa. Maloletá vo výpovedi okrem iného uviedla pozitívny vzťah s otcom, avšak naďalej sa chce s ním stretávať podľa svojho uváženia, ktorý názor, (čo do zrušenia striedavej starostlivosti), v následne rešpektovali i rodičia maloletej. V konaní teda nebolo preukázané, že by matke išlo o výživné, ale takýto návrh bol podaný jednoznačne v záujme maloletej dcéry. Z uvedených dôvodov rešpektujúc názor maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku 14 rokov, ako i práva oboch rodičov súd zveril maloletú R. do starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

8. Vzhľadom k uvedenej situácii, na druhej strane rešpektujúc i právo otca podieľať sa na výchove a starostlivosti o dcéru, súd dospel k záveru, že aj pri opodstatnenosti zrušenia striedavej starostlivosti je nevyhnutné zachovať istú periodicitu stretávania sa dcéry s otcom. V súčasnom období ku dňu rozhodnutia súdu vo veci zmenu v riešení otázky výchovného prostredia tak, aby nebol narušený vzťah dieťaťa k otcovi a súčasne aby sa dotváralo budovanie pozitívnych väzieb medzi nimi (a tiež i rodičmi otca) rešpektuje uzatvorená dohoda rodičov, pričom bude zachovaný priestor na realizáciu spoločných voľnočasových kultúrnych, športových i vzdelávacích aktivít s tým, že matka je povinná odovzdať maloletú riadne pripravenú na styk s otcom v mieste bydliska matky, a otec je povinný maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska.

9. Pokiaľ súd zveril matke dcéru do jej výlučnej starostlivosti rozhodol súčasne o povinnosti otca platiť výživné. V tomto smere prihliadol na zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloletú R. rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/3/2012. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletej dcéry rodičov, ako i na schopnosti a možnosti povinného rodiča - otca. Okresný súd konštatoval, že zmena pomerov nastala tak u matky, ako aj u otca, nakoľko obaja majú z nových vzťahov ďalšie maloleté dieťa. Otec má syna R., nar. XXXX a matka má dcéru J., nar. XXXX. V čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2012 bol otec pracoval ako živnostník a deklaroval príjem v sume 1.500,00 Eur. Matka v tom čase poberala príspevok za opatrovanie 165,00 Eur a privyrábala si mesačne sumou cca 65,00 Eur.

10. V čase rozhodovania súdu v prejednávanej veci mal súd preukázané, že otec bol dobrovoľne nezamestnaným, neevidovaným na úrade práce, ukončil podnikanie a matka maloletého dieťaťa bola na rodičovskej dovolenke poberala rodičovský príspevok, príspevok za opatrovanie, prídavky na dieťa. S prihliadnutím na to, že otec sa vzdal bez vážneho dôvodu zamestnania - živnosti vychádzal z jeho príjmu vo výške 1.135,85 Eur mesačne, z ktorého naposledy pred ukončením živnosti otec odvádzal odvody do poisťovne a nezohľadnil ním deklarovanú stratu a nemožnosť nájsť si zamestnanie v dôsledku svojho trestného stíhania, ktorú situáciu si v plnom rozsahu zavinil sám. Zároveň súd prihliadol i na to, že na maloletého syna vo veku 3 roky otec platí výživné v sume 150,00 Eur mesačne. Výživné na

dcéru R., ktorá má 14 rokov, dospieva a bezpochyby má vyššie nároky, (nielen na bežné výdavky, ale i školu), sa javí súdu primerané tiež v sume 150,00 Eur mesačne, ktoré náklady reálne matka s maloletou dcérou má. Súd neuveril výpovedi otca v tom smere, že je nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Otec vo vyjadrení k návrhu sám uviedol, že pracuje, preto keď nie je doma o maloletú sa stará jeho matka. Rovnako v priebehu konania vo svojich výpovediach otec uviedol, že pracuje. Pokiaľ na poslednom pojednávaní otec uviedol, že mu požičiava peniaze jeho mama, tieto jeho tvrdenia okresný súd preto vyhodnotil ako účelové. Navyše v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia vo veci Okresného súdu Čadca sp.zn. 10P/3/2012, otec pri striedavej starostlivosti mal doplácať výživné na maloletú R. k rukám matky v sume 80,00 Eur mesačne, a to napriek tomu, že dcéra u neho mala byť polovicu toho času, ako aj u matky, (bez ohľadu na to, že takáto starostlivosť nebola zrejme nikdy naplnená v zmysle rozhodnutia súdu).

11. Splatné (zameškané) výživné, ktoré vzniklo otcovi na maloletú dcéru za obdobie od 30.09.2015 do 16.08.2016, vrátane splatného výživného za mesiac august 2016 v celkovej sume 920,00 Eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,00 Eur mesačne spoločne s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.

12. S poukazom na zmenu čo do úpravy práv a povinností k maloletej R. okresný súd vo svojom rozhodnutí samostatným výrokom vyslovil zmenu rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10P/3/2012-50 v časti rodičovskej dohody čo do striedavej starostlivosti a výživnom na maloleté dieťa.

13. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 52 a ani jedným z účastníkov nebol v konaní vznesený ani návrh na ich náhradu.

14. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, a to proti jeho výrokom II. a III. v ktorých sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej R. sumou 80,00 Eur mesačne s účinnosťou od 30.09.2015, so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej; alternatívne navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Uviedol, že nemôže súhlasiť s výškou výživného na maloletú R. určenou súdom, ktoré je v rozpore s jeho pomermi po prepustení z väzby. Aktuálne otec nemá dostatočný príjem na platenie súdom určeného výživného na obe deti a má dlhy na sociálnom poistení, zdravotnom poistení, daniach, o čom pripojil ku svojmu opravnému prostriedku doklady. Zároveň odvolateľ konštatoval, že je schopný si privyrobiť len príležitostne ako pomocný robotník. Napadnutý rozsudok v predmetnej časti označil za nesprávny, nedôvodný a nepreskúmateľný, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu veci, ani zákonu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní totiž nezohľadnil jednak pomery otca, a ani skutočnosť, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom ma maloletú R. mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi R., na ktorého prispieva k rukám jeho matky sumou 150,00 Eur mesačne. Odvolateľ ďalej namietol, že okresný súd si nepripojil ku spisu v prejednávanej veci spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 9P/35/2016, hoci to navrhoval v prvoinštančnom konaní. Predmetom uvedeného konania je návrh otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletým synom R. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý otec podal z dôvodu nepriaznivých pomerov, v ktorých sa nachádza po jeho prepustení z väzby. V dôsledku nevykonania tohto dôkazu okresný súd nezistil skutočný stav veci dostatočne. Obsahom tohto spisu sú aj doklady preukazujúce nepriaznivé aktuálne pomery otca. V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie okresného súdu predčasné. Okrem toho zo strany súdu prvej inštancie neboli dôsledne skúmané ani pomery matky, ktorej bola maloletá R. zverená do osobnej starostlivosti. Súd v tomto konaní zaoberal návrhom na zrušenie striedavej starostlivosti k maloletej R., no na pojednávaní súčasne rozhodol aj o výživnom na dcéru, čo otec považuje za porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preto odvolateľa prekvapivé, najmä v štádiu keď netušil, že či bude vôbec súdom zrušená striedavá osobná starostlivosť k maloletej dcére. Podľa jeho názoru mal súd primárne rozhodnúť o tom, či zrušuje striedavú starostlivosť a až následne po dôslednom skúmaní pomerov maloletej R., pomerov otca i matky rozhodnúť aj o výživnom a úprave ostatných práv a povinností rodičov k maloletej dcére a to takým spôsobom, aby sa otec mohol pripraviť a mať možnosť realizovať svoje procesné práva ohľadne úpravy práv a povinností k maloletej po zrušení striedavej starostlivosti podľa § 33 ods. 2 CMP. Otec tiež namietal odôvodnenie súdu prvej inštancie v jeho rozhodnutí na strane 3, ktoré označil za bezvýznamné, keďže sa jednalo o stav popísaný predtým, ako bol vzatý do väzby. Zdôraznil, že väzbou sa jeho pomery zmenili a súdom priznané výživné tak nie je odôvodnené pomermi osoby

povinnej výživou. Vyjadrenie otca zo dňa 09.02.2016 bolo urobené bezprostredne po prepustení otca z väzby a nemôže mať s rozhodovaním súdu vo veci samej žiaden súvis. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že nakoľko má záznam v registri trestov, doposiaľ má problémy zamestnať sa a nájsť si riadnu prácu. Na živnosť pracovať nemôže, najmä pre jeho dlhy na poistnom. Aj keby mohol podnikať, jeho vzťahy sa narušili tým, že bol vzatý do väzby. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu o výživnom by nemalo otca uviesť do nepriaznivých finančných pomerov, lebo inak by sa jednalo o rozhodnutie v rozpore s jeho základnými právami. Právo na výživné pre maloleté dieťa končí tam, kde začína právo otca, aby nebol uvrhnutý do situácie, že nemá na zaplatenie výživného, resp. aby mu po jeho zaplatení mu nič neostalo na živobytie. S pomocou svojich rodičov je preto otec schopný platiť na dcéru výživné maximálne vo výške 80,00 Eur mesačne tak, ako tomu bolo doposiaľ. Aktuálne má už problémy s exekúciou na výživné na maloletého R.. Bol nútený si na výživné aj požičať, ale nemôže tomu tak byť donekonečna. 16. Napriek odvolaniu len do výroku o výživnom na maloleté dieťa zopakoval svoje tvrdenie z prvoinštančného konania, že zrušenie striedavej starostlivosti o maloletú je proti záujmom dcéry a matke ide zrejme len o peniaze, a nie o R.. Matka chce dosiahnuť viac peňazí do svojich rúk a zrušenie striedavej starostlivosti je len formálnym krokom, keďže všetko zostane tak ako doposiaľ. Maloletá R. má 14 rokov a zrejme bude ku otcovi chodiť tak ako doposiaľ. Otec, rovnako aj jeho rodičia u ktorých býva ju nikdy neodmietne. Dcéra teda môže ku nemu kedykoľvek prísť a otec jej podľa svojich schopností s pomocou svojich rodičov pomôže. 17. Okrem toho odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nedôsledne pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodina a neprihliadol ani na skutočnosť, že životná úroveň matky vzhľadom na uzavretie manželstva je iná, než keby žila sama. Súd prvej inštancie preto nemôže prihliadať na príjmy matky izolovane, pretože pojem životná úroveň rodiča (matky) zahŕňa aj všetko čo patrí do BSM, teda aj príjmy jej manžela a s prihliadnutím na vzájomnú existenciu vyživovacej povinnosti medzi manželmi je teda životná úroveň matky vyššia, než bolo prezentované v napadnutom rozhodnutí. Obsah pojmu životnej úrovne rodiča nie je možné vysvetľovať formalisticky a zužujúco. V tomto smere okresný súd zistil skutkový stav nedostatočne. Navyše okresný súd pri svojom rozhodnutí neskúmal dôsledne ani pomery maloletej dcéry R., čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 18. Otec tiež zdôraznil, že ukončenie jeho podnikania nebolo dobrovoľné, tak ako to uviedol okresný súd v bode 10. odôvodnenia svojho rozsudku, ale súviselo a bolo výslovne vyvolané rozhodnutím Okresného úradu Čadca o pozastavení prevádzkovania jeho živnosti č. OU-CA-OZP-2015/009977-4. Pokiaľ by si súd prvej inštancie pripojil k spisu v prejednávanej veci aj spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 9P/35/2016, bol by zistil, že otec sa svojej živnosti nevzdal dobrovoľne. 19. Ku svojmu opravnému prostriedku odvolateľ pripojil v prílohe aj vyčíslenie nedoplatkov na poistnom vystavené Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca č. 9780-3/2016-CA zo dňa 19.04.2016, z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa eviduje nedoplatok otca na poistnom v celkovej výške 16.647,52 Eur, ďalej potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Čadca, z ktorého vyplýva nedoplatok otca na zdravotnom poistení v sume 7.577,77 Eur ,a to ku dňu 08.03.2016. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca vystavil potvrdenie dňa 21.04.2016, že ku dňu 23.03.2016 otec dlhuje na dani z príjmov fyzickej osoby sumu 31.552,47 Eur, dani zo závislej činnosti sumu 67,16 Eur, DPH v sume 19.477,47 Eur a daň z motorových vozidiel sumu 1.212,38 Eur. Otec tiež pripojil do spisu rodný list maloletého R. J., nar. XX.XX.XXXX a tiež rozhodnutie o pozastavení prevádzkovania jeho živnosti vystavené Okresným úradom Čadca, odborom živnostenského podnikania dňa 18.11.2015 pod. č. OU-CA- OZP-2015/009977-4, ako aj potvrdenie o ukončení jeho podnikania ku dňu 27.02.2016. Obsahom príloh otca je aj jeho návrh na zníženie výživného na maloletého R. J., ktorý podal na Okresný súd Čadca dňa 21.07.2016, uznesenie o jeho vzatí do väzby (uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 11Tp/44/2015-8, zápisnicu o verejnom zasadnutí konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 3T/8/2016 a rozsudok v predmetnej veci, ako aj upovedomenie o začatí exekúcie na pohľadávku výživného na maloletého R. J. (spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 3Er/352/2016, EX 229/2016), potvrdenie matky L. P. o tom, že dňa 02.03.2016 požičala svojmu synovi na platbu výživného na dcéru R. sumu 160,00 Eur a na syna R. sumu 200,00 Eur a tiež potvrdenie rodičov otca maloletej (L. P. a I. P.) zo dňa 04.03.2016 o tom, že svojho syna po prepustení z väzby živia).

20. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

21. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie a správne ustálil skutkový stav. Otec predložil do spisu vyjadrenie dňa 11.02.2016, v ktorom uviedol, že pracuje, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi na

pojednávaní dňa 21.04.2016. Otec má teda dostatočné príjmy z práce, z ktorej neodvádza odvody dane a podobne. Túto skutočnosť okresný súd vyhodnotil správne. Otcom predložené dôkazy o ukončení živnosti a jeho nedoplatkoch na daniach a poistnom sú preto bez právneho významu. Z písomných podaní i ústnych prejavov otca v konaní pred prvoinštančným súdom je zrejmé, že otcovi vo vzťahu k maloletej nikdy nešlo o výchovu a starostlivosť, tú totiž ani v minulosti nerealizoval a išlo mu len o to, aby výživné nemusel platiť, resp. aby ho platil v čo najmenšej výške. To je zrejmé aj z jeho odvolania, v ktorom namieta nesprávny postup súdu a tvrdí, že postupom súdu mu bola odmietnutá možnosť riadne sa pripraviť ohľadne úpravy práv a povinností po zrušení striedavej starostlivosti k maloletej. Tvrdenie odvolateľa, že zrušenie striedavej starostlivosti je proti záujmu maloletej a matke išlo len o to, aby mala viac peňazí vo svojich rukách je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Aj z výsluchu otca je totiž zrejmé, že striedavá starostlivosť nikdy nefungovala, otec sa dcére vo vymedzenom čase nevenoval. Okresný súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci o výške výživného na maloletú vychádzal z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Napokon nemôže byť na ujmu maloletej, že jej otec bol vo výkone väzby a z tohto dôvodu si nemôže nájsť trvalé zamestnanie.

22. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní zo dňa 07.03.2017 zotrval na skutočnostiach uvádzaných vo svojom opravnom prostriedku.

23. Tvrdenia matky v jej predchádzajúcom vyjadrení označil za nepravdivé. Uviedol, že o maloletú má záujem, chce sa o ňu starať a podieľať sa na jej výchove. Maloletá R. ku nemu chodí, navštevuje ho a bežne u neho aj prespí. Dcéra vie, že môže byť u otca kedykoľvek, že má u neho všetko zabezpečené, čo sa týka jej potrieb (strava, bežné oblečenie). Otec s dcérou chodieva spoločne na nákupy i výlety. Finančná podpora dcére je daná aj zo strany rodičov otca, ktorí jej vždy finančne prilepšia. Na Vianoce otec dcére poskytol finančný darček v sume 50,00 Eur a v januári 2017 ňou bol na spoločné nákupy oblečenia podľa jej vlastného výberu. Keď R. otca osloví, že potrebuje finančné prostriedky, (do školy, na záujmovú činnosť, na krúžky), otec jej prispeje. Ešte nikdy sa nestalo, že by jej otec odoprel finančnú podporu. V prípade, že je otec mimo domova, túto pomoc poskytne R. stará matka (matka otca maloletej). Otec má dcéru veľmi rád a má s ňou vybudovaný pekný citový vzťah. Je si vedomý, že zrušením striedavej starostlivosti jeho vyživovacia povinnosť k dcére nezaniká. Argument matky maloletej, že striedavá starostlivosť nikdy nefungovala, označil otec za účelový a nepravdivý. Na výživu maloletej prispieva otec podľa svojich možností, no momentálna finančná situácia mu nedovoľuje platiť výživné vo výške požadovanej matkou. Došlo totiž u neho k podstatnej zmene pomerov, keďže je bez trvalého pracovného pomeru a nemá pravidelný príjem. Zdôraznil, že napriek tomu, že vyvíja maximálne úsilie, aby si zabezpečil nejakú prácu, nedarí sa mu zamestnať do trvalého pracovného pomeru. Hľadá si preto prácu formou brigád, fušiek a vykonáva tiež práce, ktoré mu dohodia jeho kamaráti pri dokončovaní stavieb. Pri takejto forme zamestnania je otec schopný plniť svoje záväzky v takej výške, ako to bolo určené doteraz, t. j. platiť výživné na maloletú R. sumou 80,00 Eur mesačne. V prípade, že sa v budúcnosti zamestná a nájde si prácu v regióne kde žije aspoň s príjmom cca 1.000,00 Eur mesačne, nebráni sa platiť na dcéru požadované výživné v sume 150,00 Eur. Finančná podpora maloletej dcére je podľa odvolateľa adekvátna jeho finančným príjmom a potrebám žiačky, ktorá navštevuje základnú školu. Napriek tomu sa ako rodič snaží, aby dcéra mala zachovaný bežný štandard. Matke sa takáto podpora otca máli a povedala, že to pre ňu nič neznamená. Z toho vyplýva, že matka je skutočne zaťažená na peniaze, čoho výsledkom je aj nesprávna výchova maloletej dcéry k hospodáreniu s finančnými prostriedkami. Naopak maloletá R. je veľmi vďačná a pochopila, že nemôže od otca dostať finančnú podporu inú, než je v jeho možnostiach. Otec maloletej každý druhý týždeň, resp. v prípade potreby dobíja kartu na telefón O2. O tom svedčí aj komunikácia otca prostredníctvom SMS správ. Výška výživného určená prvoinštančným súdom je pre otca neúnosná a tento nie je schopný ju plniť s ohľadom na svoje zárobkové a majetkové pomery. Zároveň zdôraznil, že ako osoba povinná výživou nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani motorových vozidiel a nemá zriadený účet cenných papierov.

24. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu k vyjadreniu otca zo dňa 21.03.2017 opätovne navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

25. Uviedla, že tak v odvolaní proti rozsudku okresného súdu a vo svojom vyjadrení zo dňa 06.03.2017 otec neuvádza prečo sa ich dcéra R. P. nezdržiavala u svojho otca počas párnych týždňov v mesiaci, ale len občas ho navštevovala.

26. K uvedenému vyjadreniu sa otec nevyjadril.

27. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa zostal v odvolacom konaní nečinný.

28. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) vo výrokoch I., II., III., a tiež v závislých výrokoch V. a VI. rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a § 2 ods. 1 ako vecne správny potvrdil; vo výroku IV. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

29. Výrok I. rozsudku okresného súdu účastníci nenapadli odvolaním. Odvolací súd ho však preskúmal s prihliadnutím na znenie ust. § 65 a § 66 a dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, nakoľko vychádza z ust. § 36 ods. 1 Zákona 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) v ňom citovanom a zodpovedá skutočnému stavu veci zistenému vykonaným dokazovaním a zároveň rešpektuje najlepší záujem dieťaťa, ktoré tiež vo svojej výpovedi na pojednávaní sa vyjadrilo, že chce byť zverené do výchovy matky. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v predmetnej časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Kolízny opatrovník maloletej v konaní pred okresným súdom konštatoval, že nezistil nedostatky v starostlivosti matky; navyše otec po výsluchu dcéry na pojednávaní vyjadril súhlas so zverením maloletej do výchovy matky. Rodičia teda akceptovali názor maloletej R., že chce byť zverená do výchovy matky. S ohľadom na jej vek je takéto rozhodnutie súdu prirodzené, ktoré rešpektuje jej najlepší záujem. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

30. Vo vzťahu k výroku IV., ktorým súd schválil dohodu rodičov o styku otca s maloletou R. kolízny opatrovník nepodal odvolanie a rodičia nie sú oprávnení podať proti tomuto výroku odvolanie (§ 122 . Z tohto dôvodu zostalo rozhodnutie okresného súdu v predmetnej časti nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

31. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti t. j. výroku o zvýšení výživného otca na maloletú dcéru na sumu 150,00 Eur mesačne s účinnosťou od 30.09.2015 a vo výroku III. o nedoplatku otca na výživnom splatným za čas za obdobie od 30.09.2015 do 16.08.2016 odvolací súd preskúmal i námietky otca uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

32. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a až na výnimku uvedenú ďalej sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 . Námietku odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú. 33. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osoby výživou povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

34. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

35. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 185 ods. 1 , a nie účastníkov. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo návrhu matky na zvýšenie sčasti vyhovel a prečo ho vo zvyšnej časti nepovažoval za dôvodný a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. 38. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že naposledy bolo o výživnom na maloletú R. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 10P/3/2012-50 zo dňa 01.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Zároveň bola týmto rozhodnutím schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá R. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od nedele od 17.00 hod. do piatku do 13.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od piatku od 13.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a otec naopak bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od nedele od 17.00 hod. do piatku do 13.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci od piatku od 13.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec maloletej sa zároveň zaviazal prispievať na výživu maloletej R. sumou 80,00 Eur mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletej. Styk rodičov s maloletou súd neupravil. Matka maloletého dieťaťa v tom čase poberala príspevok za opatrovanie svojej starej matky, bývala v rodičovskom dome s bratom a privyrábala si mesačne u I. P., kde zarobila sumu 64,80 Eur a jej príjem za opatrovanie predstavoval sumu 175,37 Eur. Otec bol v tom čase živnostník a vo svojej výpovedi deklaroval príjem vo výške 1.500,00 Eur mesačne, keď daňové priznanie v čase konania nepodal. Maloletá R. bola žiačkou základnej školy a trpela prieduškovou astmou a alergickou nádchou, na liečenie ktorých užíva viaceré lieky a spreje.

39. Aktuálne je R. staršia o päť rokov a ako dospievajúce dievča, končiace základnú školu, má výdavky primerané veku, ktoré sú všeobecne známe, tak ako ich popísala aj matka vo svojom návrhu. Matka sa po rozvode s otcom maloletej znovu vydala a s manželom D. Q. má maloletú dcéru J. Q., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou je na materskej dovolenke. Pribudli jej teda dve vyživovacie povinnosti (k manželovi i ďalšiemu maloletému dieťaťu). Poberá rodičovský príspevok vo výške 202,00 Eur, prídavky na deti a príspevok za opatrovanie v sume 160,00 Eur mesačne. Má tiež výdavky na elektrinu v sume 50,00 Eur mesačne, splátku hypotéky v sume 100,00 Eur mesačne, telefóny v sume 18,00 Eur mesačne, platí obedy pre maloletú R. v sume 25,00 Eur mesačne, plienky pre maloletú dcéru J. v sume 70,00 Eur mesačne. Netreba opomínať, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej R. plní aj výkonom osobnej starostlivosti o dcéru a zabezpečovaním jej bytovej potreby (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že tak robila tak aj v čase, keď bola maloletá R. zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá z dôvodov na strane otca nebola dôsledne dodržiavaná a ktorá bola aj dôvodom, pre ktorý bolo výživné otca na dieťa určené len čiastkou 80,00 Eur.

40. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že otec je momentálne dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v evidencii nezamestnaných, pretože podľa jeho vlastných slov sa mu to neoplatí a nepoberá ani žiadne dávky sociálnej pomoci. Ako sám uviedol, zarába si príležitostnými brigádami; podnikanie ukončil k 27.02.2016. V období od 17.12.2015 do 03.06.2016 bol vo väzbe. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť k synovi R. J., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého platí výživné vo výške 150,00 Eur mesačne. V roku 2015 mal otec príjem zo živnosti v sume 6.751,00 Eur. Lustráciou v Sociálnej poisťovni okresný súd zistil, že otec hradil poistné z vymeriavacieho základu naposledy zo sumy 1.135,80 Eur v mesiaci august 2015. Jeho vymeriavací základ za mesiac január 2015 predstavoval sumu 635,32 Eur. Otec žije v dome svojich rodičov, kde má vytvorenú samostatnú bytovú jednotku. Pracoval ako živnostník s príjmom 700,00 Eur mesačne, v súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce v evidencii nezamestnaných. Má výdavky na telefón v sume 100,00 až 120,00 Eur mesačne, svojej matke prispieva sumou 250,00 Eur mesačne.

41. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z vymeriavacieho základu otca za rok 2015. Táto suma totiž nie je znížená o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie (ak je SZČO sporiteľ), poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovej poistenej SZČO. Aj keď ich otec štátu predmetné platby neuhrádzal, bude tak musieť robiť, čoho si je vedomý i on sám. Vymeriavací základ môže byť len jedným, no nie jediným z kritérií pri rozhodovaní súdu v tejto veci. V ostatnom však možno s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v napadnutom rozhodnutí súhlasiť a odvolací súd na ňu poukazuje.

42. Pokiaľ otec poukazoval na svoje dlhy voči štátu, (keď jeho odvodové nedoplatky boli dôvodom na pozastavenie jeho podnikania), táto jeho argumentácia podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Ak bol otec SZČO a dlhodobo neplatil poistné a odvody štátu, ktoré v tejto svojej pozícií bol povinný platiť, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť.

43. Ani fakt, že otec bol od 17.12.2015 do 03.06.2016 vo väzbe, ktorá sa mu následne zarátala do výkonu trestu odňatia slobody, nemôže byť na ťarchu maloletej R.. Väzbu i samotné trestné stíhanie, za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti voči matkám svojich maloletých detí, (za ktorú bol otec neskôr súdom aj právoplatne odsúdený - pozri bod 4. tohto rozhodnutia), si otec spôsobil sám, čím sám sa obral o možnosť stabilného príjmu.

44. Rovnako neobstojí argumentácia odvolateľa o tom, že mu príslušným správnym orgánom bolo rozhodnutím pozastavené prevádzkovanie živnosti. Túto situáciu si zavinil otec sám svojím nezodpovedným prístupom k plneniu si svojich odvodových povinností v pozícii SZČO.

45. Otec je zdravý a v produktívnom veku, preto mu nič nebráni vykonávať práce, či už v rámci trvalého pracovného pomeru alebo dohodami, prípadne brigádnickou činnosťou a to z dôvodu zabezpečenia výživy svojich maloletých detí. Napokon on sám v priebehu konania pred okresným súdom uviedol, že si chodí brigádnicky privyrábať a pomáhať na stavbách. Pri rozhodovaní

súdu o výživnom v takomto prípade súd prihliada aj na notoricky známe údaje Štatistického úradu SR o priemernom zárobku pracovníkov v stavebníctve, ktorý v roku 2016 medzimesačne neustále rástol a napr. v mesiaci jún dosahoval sumu 676, 00 Eur mesačne. Otec nie je evidovaný v evidencii nezamestnaných príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Je teda dobrovoľne nezamestnaný. Ako sa sám vyjadril, lebo sa mu to neoplatí a chce sa zamestnať v zahraničí. Pri otcom prezentovaných mesačných príjmoch 500,00 Eur a výdavkoch 540,00 Sk mesačne sa jeho tvrdenia o tom, že je bez príjmu viac-menej odkázaný na pomoc a pôžičky svojich rodičov, javia viac ako nedôveryhodné. Treba pritom prihliadnuť aj na to, že otec si v súdnych konaniach platí služby advokátky, ktorých cena, ako je všeobecne známe, nezodpovedá ním prezentovanému statusu chudobného človeka bez príjmu, odkázaného na pomoc rodičov. V plnomocenstve udelenom svojej advokátke na zastupovanie v tomto konaní otec uviedol, že si je vedomý, že podľa dohody o poskytnutí právnej pomoci s advokátkou, odmenu za zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času je povinný právnej zástupkyni kedykoľvek po jej vyúčtovaní tieto zaplatiť bez ohľadu na to, či bola prisúdená „odporcovi“ a že je zároveň povinný dať v súvislosti s tým advokátke aj primeraný preddavok. V prípade zlej sociálnej situácie by otec nepochybne využil služby Centra právnej pomoci, zriadených pre tento účel sociálne odkázaným ľuďom.

46. Naviac odvolací súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti dotazom na Okresnom súde Čadca zistil, že v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 9P/35/2016 vo veci starostlivosti o maloletého R. J., nar. XX.XX.XXXX prebehlo pojednávanie dňa 07.07.2017, na ktorom otec zobral svoj návrh na zníženie výživného na maloletého syna späť (výrok I. rozsudku) s tým, že obidvaja rodiča sa proti tomuto výroku, ako aj proti výroku II., ktorým bolo zastavené konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať voči nemu odvolanie. Predmetné rozhodnutie ešte nebolo vyhotovené samosudkyňou v písomnej forme. Otec je teda na jednej strane ochotný platiť na o desať rokov mladšieho nevlastného brata maloletej R. sumu 150,00 Eur mesačne, no na strane druhej sa v prejednávanej veci sa bráni platiť na R. zvýšené výživné, hoci predchádzajúca výška výživného v sume 80,00 Eur sa odvíjala od skutočnosti, že dieťa bolo v tom čase v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Po zmene rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa a jeho zverení do osobnej starostlivosti matky, bol súd aj bez návrhu s ohľadom na zmenu odôvodnených potrieb dieťaťa rozhodnúť o zvýšení výživného otca na maloletú R. (§ 121 .

47. Argumentácia otca, že v prípade, ak on nemá peniaze, vypomáhajú mu jeho rodičia tiež neobstojí. Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má primárne otec ako rodič dieťaťa, ktorý je povinný zabezpečiť si dostatok prostriedkov na to, aby zabezpečil osoby odkázané na neho výživou. Otec sám v konaní opakovane prezentoval, že sa spolieha na to, že jeho rodičovské povinnosti nejakým spôsobom neustále suplujú jeho rodičia, (či v súvislosti s výživným, alebo opaterou dcéry, ktorá ho navštívi v čase jeho neprítomnosti). Musí si byť preto vedomý toho, že práve takýto jeho postoj bol dôvodom na úpravu práv a povinností k maloletej R. realizovaný súdom v napadnutom rozhodnutí.

48. Pokiaľ otec vo svojom opravnom prostriedku argumentoval, že súd nedostatočne zistil pomery matky, s takýmto jeho tvrdením nemožno súhlasiť. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že matka je aktuálne na materskej dovolenke s mladším synom a prezentovala svoje výdavky v domácnosti konštatované v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného (t. j. maloletej R.), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v súdenej veci otca).

49. Rovnako námietka otca, že sa jedná o prekvapivé rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dôvodná. Predmetom tohto konania na základe návrhu matky podaného na Okresný súd Čadca dňa 30.09.2015 bola jednak otázka zrušenia striedavej osobnej starostlivosti rodičov k maloletej, zverenia maloletej R. do výchovy matky, zvýšenia výživného na maloletú R. na sumu 180,00 Eur, ako aj úpravu styku otca s maloletým dieťaťom (č. l. 1 spisu). Takéto tvrdenie otca je vyslovene účelové a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani obsahu spisu v prejednávanej veci. Okrem toho kedykoľvek súd zmení svoje rozhodnutie o výchove k maloletému dieťaťu v závislosti od zmeny takéhoto výroku rozhodnutia je povinný rozhodnúť aj o výške výživného na maloleté dieťa, a to aj bez návrhu (121 .

50. Za daných okolností by bolo akékoľvek ďalšie dokazovanie v prejednávanej veci prvoinštančným, ale i odvolacím súdom nadbytočné. Ich vykonanie by totiž nemohlo ovplyvniť skutkové závery a rozhodnutie súdu v tejto veci. Na listinné dôkazy predložené otcom k odvolaniu preto odvolací súd neprihliadal a tieto

nevykonal. Ako už bolo uvedené vyššie, posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 185 ods. 1 , a nie účastníkov. To platí aj v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

51. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.