Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/22/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518 právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: T. Q., bytom Q. XX, U., o zaplatenie 133,57 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 133,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 133,57 Eur od 06.08.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou došlou súdu 15.01.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 133,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 133,57 eura od 06.08.2010 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 58,58 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola jeho poverenými pracovníkmi vykonaná kontrola odberného miesta, pri ktorej bol zistený - odber elektrickej energie bez zmluvy na dodávku. . O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Neoprávneným odberom elektriny mu vznikla škoda v celkovej výške 133,57 Eur, za ktorú v zmysle ustanovení § 39 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike zodpovedá žalovaný. Vzniknutú škodu v uvedenej výške vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX vystavenou dňa XX.XX.XXXX a splatnou dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú škodu neuhradil ani čiastočne a to i napriek písomnej výzve zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené uplatňuje si voči nemu aj zákonný úrok z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

Následne bola žaloba žalovanému doručená dňa 23.04.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa. Žalovaný sa k doručenému návrhu písomne nevyjadril. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Dňa 14.06.2017 bolo na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené, že dňa 26.07.2017 o 14.30 hod. v pojednávacej miestnosti č.d. 204 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p..

Súd vykonal vo veci dokazovanie protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa XX.XX.XXXX spolu s fotodokumentáciou, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, vyúčtovaním náhrady škody č. XXXXXXX, pokusom o zmier zo dňa XX.XX.XXXX. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci : Dňa XX.XX.XXXX bola pracovníkmi žalobcu vykonaná kontrola odberu elektriny na odbernom mieste ČOM: XXXXXX/EXS. V čase kontroly bol prihlásený k trvalému pobytu na tomto odbernom mieste žalovaný, ktorý nemal uzatvorenú zmluvu na dodávku elektriny. Kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny. Z protokolu žalobcu vyplýva, že plomby neboli porušené, neboli odstránené overovacie (ciachové) plomby, neporušené boli aj - pretlačené podnikové plomby na kryte svorkovnice elektromera. Žalovaný odoberal neregistrovanú elektrickú energiu, ktorú používal pre potreby svojej domácnosti pri dennej spotrebe 18,23 kWh vypočítanej podľa § 1 ods. 3, 4,5, Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Trvanie odberu bolo od 123.06.2010, t.j. 35 dní a pri počte 12 hodín denne celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola určená 638,00 kWh a v cene 65,86 Eur. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vypočítané podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 boli vypočítané vo výške 56,94 Eur. DPH z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 je vo výške 10,78 Eur. Celková škoda predstavuje sumu 133,57 Eur. Škoda bola v tejto výške vyúčtovaná žalobcom faktúrou č. 3901774 zo dňa 21.07.2010 s dátumom splatnosti 05.08.2010. Dôkaz o tom, že by žalovaný túto škodu uhradil, súdu predložený nebol.

Podľa § 46 ods. 1 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.12.2012 neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, dodávke alebo združenej dodávke elektriny, zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa § 46 ods.2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny pôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife; v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov. Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia; na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej; za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov; za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW. Podľa § 1 ods. 4,5 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz; ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Podľa § 232 ods.1-4) (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Zo strany žalobcu bola v predmetnej veci s poukazom na § 1 ods. 2 vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, uplatnená škoda vo výške 100,39 Eur, ktorá pozostáva zo sumy neoprávnene odobranej elektriny vo výške 100,39 Eur za trvanie odberu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, teda za 12 dní, dennej spotrebe 14,78 kWh, v počte 12 hodín/deň, pri zaregistrovanej spotrebe vo výške 198 kWh.V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,39 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100,39 Eur od 05.11.2009 do zaplatenia. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vypočítané podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 boli vypočítané vo výške 56,94 Eur. DPH z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 je vo výške 10,78 Eur. Celková škoda predstavuje sumu 133,57 Eur. Dôkaz o tom, že by žalovaný túto škodu uhradil, súdu predložený nebol. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 133,57 Eur. Žalovaný spôsob výpočtu škody, ani jej výšku nenamietal. Súd konštatoval opodstatnenosť nároku žalobcu a s poukazom na opísaný skutkový stav rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o energetike tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) . Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%). Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Škoda spôsobená žalovaným bola splatná dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko žalovaný škodu v lehote splatnosti neuhradil, od nasledujúceho dňa, t.j. od XX.XX.XXXX bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi prináležia úroky z omeškania od tohto dňa vo výške 9,00 % ročne až do úplného zaplatenia. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20/ Toto ustanovenie vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v rozsahu 100% s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samotným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Piešťany

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej