Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/12/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: M. K., nar. X.X.XXXX, bytom v C., K. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, o vymoženie 789,13 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 4890/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 25.8.2016 č.k. 38Er/1324/2014-30 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. P o v i n n ý m á právo na náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 41,16 eur, ktorú je oprávnený povinný nahradiť povinnému do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Rybára, Kuzmányho 29, Košice č. T. A 8XXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podaným návrhom na vykonanie exekúcie vymáha od povinného svoju pohľadávku na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 11472/11 zo dňa 3.4.2012. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 24.4.2014 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 4.7.2014 povinný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol exekúciu zastaviť z dôvodov porušenia tzv. spotrebiteľských práv povinného v konaní predchádzajúcom exekučné konanie a podaním zo dňa 2.7.2014 povinný navrhol odklad exekúcie. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 2, 3, 4,6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 ods. 1, § 4 ods.1 a 2, § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a uviedol, že oprávnenému vznikla povinnosť ex lege doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom bolo vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu povinnosť exekúciu zastaviť (ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku). Oprávnený podaním zo dňa 21.1.2016 doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že záväzok povinného vyplýva zo zmluvy o úvere č. 901300434 uzavretej účastníkmi konania dňa 6.12.2010. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že ide o vzťah spotrebiteľský. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinný bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne (aj pre nedodržanie písomnej formy § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Poukázal na to, že rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) uplatnenú sumu s príslušenstvom na základe predloženej vyplnenej blankozmenky zo dňa 6.12.2010 a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok a exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi aj so zákonom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012). Rozhodcovský rozsudok vydaný v takom konaní je nespôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu zastavil a uviedol, že tu boli dôvody na zastavenie predmetnej exekúcie aj v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že odmieta posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa. Dňa 6.12.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 901300434, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania, pričom povinný v zmluve o úvere uviedol aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na uvedený účel. Je teda potrebné vychádzať z toho, že informácie uvedené povinným sú pravdivé. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť na čo konkrétne povinný následne poskytnutý úver využil nie je podstatné. Zastával názor, že povinný nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov SR a poukázal aj na rozsiahlu európsku judikatúru. Uviedol, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporu. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie tejto argumentácie by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka pritom v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné tak podľa vnútroštátneho, ako aj európskeho práva. Neprípustnosť sa týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Zdôraznil, že rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Trval na tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

4. Povinný k odvolaniu oprávneného podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie dňa 15.11.2016. Tento uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s napadnutým uznesením ako aj s jeho odôvodnením. Tento rozhodcovský rozsudok, ale aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný, spĺňa nielen podmienky stanovené v § 53 ods. 1 pre jej posúdenie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale bola uzavretá taktiež v rozpore so zákonom. Vychádzajúc z rozhodcovskej doložky ďalej uviedol, že v prípade iniciovania sporu zo strany oprávneného bude vždy príslušným súdom na rozhodovanie rozhodcovský súd, ktorý si už vo formulácii zmluvného ustanovenia oprávnený sám vybral už pri vzniku zmluvného vzťahu. To jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a tvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto zmluvného dojednania a tak má za následok, že exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci tak urobiť a preto rozhodcovské rozhodnutie je potrebné považovať za neplatné. K tvrdeniu oprávneného, že predmetná úverová zmluva nespadá pod režim Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že vychádzajúc z podmienok uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je preukázateľné, že predmetná zmluva je spotrebiteľská, pretože podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje každá zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v sume 72,03 eur.

5. Oprávnený k vyjadreniu povinného sa vyjadril podaním z 13.1.2017. Uviedol v podstate skutočnosti uvedené aj v odvolaní a žiadal, aby súd podanie povinného v celom rozsahu zamietol.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 11472/11 zo dňa 3.4.2012, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Tento rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť sumu 839,13 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 839,13 od 27.6.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 839,13 od 10.8.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 262,24 eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská zmluva.

9. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

10. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. 901300434 zo dňa 6.12.2010 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

14. Podľa § 2 písm. a), písm. b) a písm. d) citovaného zákona v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Oprávnený poskytol ako veriteľ povinnému úver podľa Obchodného zákonníka. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Oprávnený je právnickou osobou a v predmete činnosti má okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov. Povinný je fyzickou osobou a je pravdou, že v zmluve o úvere je za textom „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“ krížikom v okienku vyznačené „povolania“. Nie je však zrejmé, či toto vyznačenie urobil povinný. Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel zamestnania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké zamestnanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. Hoci úverová zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ktorý tento typ zmluvy aj upravuje, skutočnosť, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou znamená, že na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich sa použije aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnému ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá mu z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva.

16. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že podpis povinného sa síce nachádza pod prehlásením o účele poskytnutého úveru, nad ktorým sú však uvedené údaje o povinnom (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo) a tiež údaje o výške poskytnutého úveru, o výške sumy, ktorú má celkom vrátiť, počte a výške mesačných splátok a dátumom prvej splátky, takže povinný svojim podpisom nepotvrdzoval len účel poskytnutého úveru, ale potvrdzoval predovšetkým základné údaje o úvere. Pokiaľ oprávnený zastáva názor, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský úver, je to práve oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno preukázať spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nespotrebiteľský charakter zmluvy. Pretože oprávnený v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil, súd prvej inštancie správne pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom ako podmienky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z toho, že úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom.

17. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania dojednali platne v samostatnej rozhodcovskej zmluve. Oprávnený nepredložil rozhodcovskú zmluvu k návrhu na vykonanie exekúcie z 10.2.2014 ani k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie z 21.1.2016, preto odvolací súd vychádzal z uzavretej úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere.

18. V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Podstatné pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie bolo preto posúdenie, či v zmluve, prípadne v inom dokumente si strany dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.

19. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

20. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).

21. V čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvené, že veriteľ, dlžník a ručiteľ (zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere a zaviazali sa pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. Preto sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené pred Mediačným centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

22. Podľa Štatútu Mediačné centrum, zriadené a vedené o spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, je centrom pre výkon činnosti mediátorov zapísaných v zozname mediátorov vedenom Mediačným centrom podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a Štatútu mediačného centra. Cieľom Mediačného centra je riešiť existujúci spor medzi jeho stranami, ktorý vznikol alebo vznikne z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, majúci základ v občianskom, rodinnom, pracovnom alebo obchodnom práve, a tak predchádzať konaniu na všeobecnom súde.

23. Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zriadila aj Stály rozhodcovský súd ako rozhodcovský súd pre rozhodovanie majetkových sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorého sídlom je Karloveské rameno 8, Bratislava. Podľa Štatútu tohto Stáleho rozhodcovského súdu rozhodcovský súd na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, rozhoduje majetkové spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Rozhodcovský súd rozhoduje len majetkové spory, ktoré by v konaní pred všeobecným súdom mohli skončiť súdnym zmierom.

24. Z uvedeného vyplýva, že len rozhodcovský súd má právo rozhodovať veci podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

25. V posudzovanej veci rozhodcovská doložka nie je súčasťou zmluvy o úvere, nie je zakotvená ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a oprávnený súdu nepredložil ani rozhodcovskú zmluvu. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať dohodu strán, že prípadné spory zo zmluvy o úvere budú riešiť pred Mediačným centrom, ktorého cieľom je predchádzať súdnym konania, nie vo veci rozhodnúť vykonateľným rozhodnutím. To znamená, že neexistuje písomná dohoda účastníkov konania, podľa ktorej na prejednanie a rozhodnutie ich sporu zo zmluvy o úvere je oprávnený rozhodcovský súd.

26. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, potom bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej veci teda chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

27. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

28. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vydané dňa 25.8.2016 odvolací súd považuje za správne, pretože bolo vydané po 23.12.2015, teda po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony, vrátane Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej úpravy v čase rozhodovania o zastavení exekúcie.

29. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

30. Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu pre neplatnú rozhodcovskú zmluvu, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z. nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie prihliadal na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a oprávnený už v návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, uviedol, že uplatnený nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému súdu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka a exekučný súd v napadnutom uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím bol naplnený účel uvedenej novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku.

31. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil.

32. Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej doložky a rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného nezaoberal.

33. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že povinný mal v konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) podľa ktorej advokátovi patrí za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie 15.11.2016 k odvolaniu oprávneného 25,72 eur t.j. polovičná odmena zo základnej sadzby (§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) cit. vyhlášky) + 1 x režijný paušál 8,58 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) + 20% DPH 6,86 eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu vo výške 41,16 eur a na ich úhradu zaviazal neúspešného oprávneného, ktorý je povinný ich nahradiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu povinného - JUDr. Petra Rybára č. T..

35. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).