Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého E.É. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E. dieťaťa rodičov: T.. P. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej A..F..Q.. XX/X R.É. P. a H. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo R. P. na ul. J. H. č. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.10.2016 č.k. 23P 26/2016-45 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. E. zo 116,18 € na 150 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 10. dňa v mesiaci vopred od 5.2.2016. Dlžné výživné za obdobie od 5.2.2016 do 31.10.2016 v sume 299,81 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka a poukázala na to, že podaným návrhom sa domáhala zvýšenia výživného na 220 € z dôvodu, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo obdobie 8 rokov, čo automaticky znamená, že náklady na maloletého sa zvýšili. Poukázala na nedostatočne zistený skutkový stav, pretože na pojednávaní bola dotazovaná ohľadne predloženia dôkazov o výške nákladov na maloletého a vytkla konajúcemu súdu, že viackrát upozorňovala na to, že otec maloletého nehovorí pravdu. Žiadala súd, aby vykonal dokazovanie, kde toho času býva, na zistenie výšky dôchodkov rodičov otca. Vytkla konajúcemu súdu, že nevzdal do úvahy, že maloletý je žiakom 9. ročníka, v súvislosti s čím má zvýšené odôvodnené potreby aj s prípravou na stredoškolské štúdium a nesúhlasila so špecifikáciou nákladov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné na 220 € mesačne od 5.2.2016 a zároveň žiadala vyčísliť dlžné výživné, ktoré žiadala splácať spolu s bežným výživným.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol návrh matky zamietnuť. Poukázal na to, že po prevzatí rozsudku začal plniť vyživovaciu povinnosť v sume 150 € mesačne a v sume 20 € spláca aj dlžné výživné v súlade s rozsudkom. Poukázal na to, že neprítomnosť na prvom pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu a matkou špecifikované náklady na maloletého považuje za nadsadené. Pokiaľ matka kalkulovala jedlo, vodu, ubytovanie maloletého, tak tieto sa približujú nákladom v hotelových zariadeniach. Poukázal na to, že príjem plnoletej R., ktorá žije s matkou v spoločnej domácnosti, matka úmyselne skresľuje, nakoľko je policajtkou, ako aj matka. Policajné tabuľky jasne ukazujú platovú triedu

a tarifu, ako aj výšku príjmu. V priebehu prvostupňového konania matka spochybňovala miesto jeho pobytu napriek tomu, že predložil čestné prehlásenie, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a s tehotnou partnerkou A., s ktorou očakávajú narodenie dieťaťa a s jej dvoma dcérami L. 10-ročnou a R.S. 4-ročnou. Uviedol, že jeho partnerka je na materskej dovolenke, jej výšku platu dokladoval a zároveň spláca spotrebné úvery na mrazničku 130,50 €, umývačku riadu po 21,99 €, pračku po 21,80 €, nakoľko uvedené spotrebiče nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich životných potrieb aj potrieb ich detí. Poukázal na to, že matku zaujíma len výška spoločného príjmu, avšak nepredložila žiadne potvrdenie o výške služobného platu z učtárne, resp. o výške príjmu svojej plnoletej dcéry. Nepreukázala výšku dôchodku a vdovského príspevku jej matky, u ktorej maloletý syn býva cez prázdniny a víkendy počas celého roka. Matka býva v spoločnom byte bez vysporiadania BSM, pričom ho dlhodobo platí sám a spláca hypotekárny úver 40 € bez prispenia matky a nikdy nepožadoval platenie nájmu a ani splácanie úveru. Poukázal na to, že maloletý ho odmieta, vyhýba sa mu, v roku 2015 bol u neho trikrát a v roku 2016 len raz, keď mal narodeniny, z čoho vyplýva, že je ovplyvňovaný matkou. Maloletý bude mať 15 rokov, je dostatočne vnímavý na to, aby začal plniť súdne rozhodnutie o úprave styku a aby ho začal navštevovať ako otca a aj starých rodičov, ktorým veľmi chýba. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezohľadnil jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči družke, ktorá je tehotná a čakajú spoločné dieťa, v súvislosti s čím má zvýšené výdavky. Námietka matky ohľadne zvýšenia odôvodnených potrieb maloletého nástupom na strednú školu sú nedôvodné, pretože vyživovaciu povinnosť možno zvýšiť od zmeny pomerov, teda od nástupu maloletého na strednú školu. Uviedol, že matka má porovnateľne vyšší príjem ako on a jej osobná starostlivosť o maloletého už nie je potrebná, nakoľko je už v takom veku, že je sebestačný a uvedené okolnosti majú vplyv na výšku výživného v tom zmysle, že vyživovacia povinnosť matky je s ohľadom na jej vyšší príjem vyrovnaná, ak nie vyššia.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol vyhovieť odvolaniu matky prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletého a zárobkové schopnosti a možnosti otca.

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady za bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že

súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. E.Q. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca, pričom je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že otec dlhodobo sám spláca hypotekárny úver na byt v BSM, ktorý je nevysporiadaný a v ktorom matka s maloletým býva.

9. Pokiaľ ide o splácanie spotrebných úverov otca, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine nejde o taký výdavok, ktorý by bolo možné zohľadniť ako nevyhnutný, majúci prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k mal. E., ktorý nie je schopný sám sa živiť. Na základe uvedených skutkových zistení odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné pre mal. Máté v rozsahu 150 € mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, pretože súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti zvýšeného výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným, pretože súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. E. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 .

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .