Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/153/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: L. O., N. XXXX/X, S. Q., zastúpená advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, Nová Doba 920/5, Galanta, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 30C 90/2015-78 zo dňa 16. februára 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (akt. žalobkyni) sumu 1.422,03 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) náhradu trov právneho zastúpenia v sume 278,56 eur k rukám jej advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 103,- eur na účet súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g), i), j), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 3, 4, § 451 ods. 1, 2, § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vecne tým, že posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ide o spotrebiteľský úver. Odporca bol v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v postavení veriteľa s poukazom na predmet podnikania a navrhovateľka bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Táto zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľka ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákon o ochrane spotrebiteľa). V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.10.2009 odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľke ako dlžníkovi čiastku úveru

1.493,73 eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splatiť formou 30 mesačných splátok po 91,28 eur do 19. dňa v mesiaci, a to pri ročnom úroku 68,83% a RPMN 63,14%. Zmluvná odmena predstavovala 1.244,77 eur. Z prehľadu platieb uskutočnených navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľke bolo skutočne vyplatených iba 1.419,77 eur, pričom jednotlivými splátkami v období od 23.12.2009 do 13.2.2014 na predmetný úver navrhovateľka uhradila odporcovi sumu 2.741,12 eur. V priebehu konania dňa 17.4.2015 navrhovateľka odporcovi uhradila sumu 50,- eur a v mesiaci november 2015 došlo ešte k zrážke zo mzdy navrhovateľky vo výške 154,13 eur v prospech odporcu. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 23.10.2009 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, pričom v zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, a ktorý nemožno vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru, dátumu splatnosti poslednej splátky). Počet a termíny splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Z textu zmluvy mal súd preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 91,28 eur bez jasnej a určitej špecifikácie aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky, keď navrhovateľ takýmto postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia ZoSÚ. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd tiež poukazuje na okolnosť, že podľa údajov zmluvy o (revolvingovom) úvere zo dňa 23.10.2009 v jej bode 6 (Údaje o schválenom revolvingovom úvere) RPMN za úver predstavuje 63,14% a ročná úroková sadzba úveru 68,83%. V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky (napríklad za poskytnutie úveru, za správu účtu), poistenie úveru a podobne. Je zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia; môže byť minimálne rovnaká. Z vyššie uvedených údajov bodu 6. zmluvy však vyplýva, že RPMN za úver (63,14%) je nižšia než úroková sadzba úveru (68,83%), čo pri správnosti oboch údajov nie je možné. Buď je nesprávna hodnota RPMN za úver alebo ročnej úrokovej sadzby úveru. Tieto údaje je z hľadiska informovanosti spotrebiteľa o podmienkach, resp. nákladoch úveru, nevyhnutné považovať za základné údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nesprávnosť niektorého z uvedených dvoch údajov možno vyhodnotiť ako jeho absenciu. Spotrebiteľ totiž nemá a nemôže mať záujem na tom, aby bol o podmienkach úveru v tak dôležitej oblasti, akou sú náklady úveru, informovaný mylne. Nesprávny údaj o výške úrokovej sadzby alebo o RPMN za úver môže ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť pre neho v skutočnosti nevýhodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vychádzajúc z nesprávnych informácií od poskytovateľa úveru. Podľa dokladov predložených navrhovateľkou mal súd za preukázané, že navrhovateľka celkovo odporcovi zaplatila sumu 2.945,25 eur, od odporcu prijala plnenie v sume 1.419,77 eur, t. j. odporcovi uhradila viac než jej na spornom úvere bolo poskytnuté, a to o sumu 1.525,48 eur (2.945,25 - 1.419,77). Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel, viazaný jej návrhom. Súd sa stotožnil aj s názorom navrhovateľky, že odporca pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval v súlade s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, dostatočne nechránil jeho práva, a preto navrhovateľke priznal aj finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur, ktorého výšku mal súd za primeranú, a to vzhľadom na nebezpečenstvo a reálne vykonaný zásah do majetkových práv navrhovateľky, ktorý zásah bol spôsobilý privodiť jej ujmu na uspokojovaní životných potrieb, potenciálne počnúc základnými životnými potrebami. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 278,56 eur za 4 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie + doplnenie zo dňa 19.8.2015 (2x po á 61,41 eur - odmena vypočítaná z tarifnej hodnoty 1.322,03 eur), návrh na vydanie predbežného opatrenia po á 40,66 eur (podľa ust. § 13a ods. 2 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z.), účasť na pojednávaní dňa 16.2.2016 (po 81,33 eur - odmena vypočítaná z tarifnej hodnoty 1.722,03 eur), 3x režijný paušál po á 8,39 eur a 1x režijný paušál 8,58 eur, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporca povinný podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátovi navrhovateľky. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 103,- eur (6% z 1.722,03 eur) rozhodol súd podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) v spojení s § 2 ods. 2 veta prvá Zákona o súdnych poplatkoch,

keďže navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a jej návrhu bolo vyhovené, a preto poplatková povinnosť prešla na odporcu.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok z dôvodu nesprávnych skutkových záverov, nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nesprávneho právneho posúdenia veci, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 122,34 eur. Žalovaný napáda rozhodnutie súdu podľa ktorého by úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.10.2009 mal byť bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere bola medzi účastníkmi uzavretá na dobu neurčitú. Uvedená skutočnosť nebola zo strany súdu zohľadnená predovšetkým v súvislosti so záverom o neuvedení údaju o konečnej splatnosti. Keďže revolvingový úver umožňuje opakované čerpanie úveru vyplýva, že stanoviť konečnú splatnosť je možné len vždy len vo vzťahu ku konkrétnemu čerpaniu. Táto skutočnosť bola zohľadnená v článku 4. ods. 4.5. zmluvných dojednaní zmluvy. Tento údaj je uvedený aj v oznámení o schválení úveru. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nezisťoval, v dôsledku čoho je jeho záver o chýbajúcom údaji o konečnej splatnosti minimálne predčasný. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Teda zmluva údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje. Závery súdu o tom, že uzavretá zmluva neobsahuje ani údaj o počte a termíne splátok s uvedením aká časť pripadá na istinu, úrok atď., sú nesprávne, vychádzajú z nesprávnej interpretácie zákonných ustanovení. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a pod. Zmluva teda obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky, počet splátok, teda spĺňa náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i). Súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, nakoľko nesprávne vyložil aj samotnú právnu normu o uvedenej skutočnosti. Pri výklade ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) aký vyplýva z rozsudku a teda rozpisovaní splátky by nebolo možné reálne vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Nakoľko ustanovenia zákona č. 258/2001 sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch aj z jej ustanovení, prípadne aj z článku 10 ods. 1 písm. h) smernice. Pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je nutné vychádzať zo znenia smernice, ktoré tvrdenie súdu o rozpisovaní splátky popiera. Súd teda nerozhodol správne aj preto, že vo veci nepoužil ustanovenie únijného práva. Súd prvej inštancie sa podľa obsahu napadnutého rozsudku obsahom zmluvy nezaoberal, jej obsah vo vzťahu ku svojim záverom nevyhodnotil. Rozhodnutie súdu a jeho závery odporujú pravidlám hodnotenia dôkazov, závery súdu sú nepostačujúce a nezdôvodnené. Súd vychádza z nesprávneho výkladu zákonu v dôsledku čoho sú nesprávne aj jeho skutkové závery podľa ktorých by uzavretá zmluva nemala obsahovať určité náležitosti. Závery súdu o nesprávnosti buď údaj o RPMN alebo údaj o úrokovej sadzbe sú nepreskúmateľné, pretože súd nerozlišuje, že údaj o RPMN sa počíta iným spôsobom ako ročná úroková sadzba. Žalovaný napáda výrok aj v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia, v tejto časti súd nielenže neudáva žiadne dôvody na základe ktorých rozhodol, ale ani nezdôvodnil podľa čoho určil primerané zadosťučinenie. Rozsudok neobsahuje označenie žiadnej konkrétnej povinnosti pri porušení ktorej je možné daný nárok priznať. Nepreskúmateľný je aj postup súdu pri stanovení výšky zadosťučinenia. Súd prvej inštancie neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti z ktorých pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal. Žalovaný napáda rozhodnutie aj z dôvodu, že súd vychádza zo skutočností, ktoré ani žalobca v priebehu konania netvrdil, žalobca v priebehu konania neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré súd v rozsudku uvádza ako dôvod pre priznanie finančného zadosťučinenia.

4. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 potvrdiť.

7. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 1.422,03 eur uplatňovanej z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenie sumy 300 eur uplatňovanej ako primerané finančné zadosťučinenie. Predmetom odvolacieho prieskumu sú výroky, ktorými žalovanému bola uložená povinnosť na zaplatenie sumy 1.422,03 eur a sumy 300 eur ako aj závislý výrok o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie právne správne posúdil nárok žalobkyne.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.10.2009 bola medzi veriteľom - žalovaným a dlžníčkou- žalobkyňou uzavretá zmluva o revolvingovom úvere na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 1.493,73 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť formou 30 mesačných splátok po 91,28 eur do 19. dňa v mesiaci, a to pri ročnom úroku 68,83% a RPMN 63,14%. Zmluvná odmena predstavovala 1.244,77 eur. Z prehľadu platieb uskutočnených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyni bolo skutočne vyplatených iba 1.419,77 eur, pričom jednotlivými splátkami v období od 23.12.2009 do 13.2.2014 na predmetný úver žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 2.741,12 eur. V priebehu konania dňa 17.4.2015 žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 50 eur a v mesiaci november 2015 došlo ešte k zrážke zo mzdy žalobkyne vo výške 154,13 eur v prospech žalovaného.

9. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. b), keď poukázal na to, že v prejednávanom prípade právny vzťah medzi žalobcom a pôvodným žalovaným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1,). Súd prvej inštancie vyhovel žalobe dôvodiac, že úverová zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v takomto prípade sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nesúhlasil s takýmto právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, uvádzal, že zmluva údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje, zákon o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacej jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe a súd nerozlišuje, že údaj o RPMN sa počíta iným spôsobom ako ročná úroková sadzba.

10. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník - "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

11. Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie, a nespochybnil ani žalovaný. Žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, teda poskytnutie peňažných prostriedkov bez dohodnutého účelu ich použitia. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné

podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané z obsahu úverovej zmluvy, ktorú podrobil kontrole, že neobsahuje údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo namietal žalobca v odvolaní. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v preskúmavanom rozsudku za náležité a na zdôraznenie ich správnosti predkladá ďalšiu argumentáciu.

13. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb dodávateľa a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v ustanovení § 4 ods. 3 veta posledná, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciu pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

14. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon v ustanovení § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje (§ 4 ods. 1 citovaného zákona). Obsahové náležitosti sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona. Ustanovenie § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vyplývajúcimi jednak z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ustanovení § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že v nej nie je uvedený termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon ukladá povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to za účelom zabezpečenia dostatku presných informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje uvedenie tohto údaju v zmluve, pričom absencia tejto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru, vrátane uvedenia splatnosti splátok spôsobom, ktorý umožní spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy jednotlivých splátok úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie nielen o podmienkach poskytnutia úveru a nákladoch spojených s úverom, ale aj o podmienkach splácania už poskytnutého úveru. Zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je svojvoľné, ale predstavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v jeho povinnostiach vyplývajúcich mu zo záväzkového vzťahu. Postup žalobcu ako veriteľa, ktorý v zmluve neuvedie termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je neakceptovateľný a javí známky úmyselného obchádzania zákona a konania v rozpore s povinnosťami veriteľa a úctou k právam spotrebiteľa. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje absenciu tejto náležitosti v úverovej zmluve.

16. Vzhľadom na to, že pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 4 ods. 3 zák. o spotrebiteľských úveroch postačuje nesplnenie čo i len jednej z uvedených zákonných náležitostí zmluvy o úvere, bolo už ďalej nadbytočným zaoberať sa ostatnými náležitosťami zmluvy o revolvingovom úvere.

17. Naviac odvolací súd poznamenáva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

18. Ak teda súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý žalovaným žalobkyni v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere podľa ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, dospel k správnemu právnemu záveru.

19. Odvolateľ nesúhlasil s priznaním sumy 300 eur prestavujúcej primerané zadosťučinenie.

20. Účelom finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobkyni ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri jeho nároku postačuje samotná hrozba ujmy. Z uvedených dôvodov, preto má žalobkyňa podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného, na primerané finančné zadosťučinenie. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania trpieť a je

aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. 21. Za daného stavu nie je možné považovať konanie žalobkyne, ktorá si popri vydaní bezdôvodného obohatenia uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie za šikanózne, v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu, zodpovedá svojmu účelu, teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie celom rozsahu, vrátane výroku o náhrade trov konania odvolaním osobitne nenapadnutého, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .