Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-39-2022.pdf
PDF · 84.42 KB
Case nature
Subarea
20CoP/39/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci vo veci starostlivosti súdu o maloletú t.č. plnoletú: I. W., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. XX, X., zastúpená advokátkou JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., so sídlom: Drieňová 17, Bratislava, a otca: W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. XX, X., o návrhu matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. decembra 2021, č.k. 27P/182/2021-30, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. decembra 2021, č.k. 27P/182/2021-30, z r u š u j e a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.12.2021, č.k. 27P/182/2021-30, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca platiť na výživu v tom čase maloletej I. W. sumou vo výške 150,- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením uznesenia a vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2021, sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletú I. do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletú výživné vo výške 300,- € mesačne. Súčasne s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uložil otcovi povinnosť platiť na v tom čase maloletú I. výživné vo výške 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov matka dôvodila tým, že všetku starostlivosť o maloletú zabezpečuje sama, pričom otec na úhradu potrieb maloletej matke žiadnym spôsobom neprispieva a maloletá nemôže byť až do právoplatného skončenia konania vo veci samej odkázaná na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb iba zo strany matky, pričom nariadením neodkladného opatrenia sa zabráni tomu, aby výška výživného a frekvencia jeho plnenia bola ponechaná na svojvôli otca. Matka maloletej uviedla, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec na výživu maloletej neprispieva a maloletá žije v domácnosti s ňou a jej dvoma súrodencami v prenájme, pričom náklady na domácnosť (nájom) predstavujú sumu 650,- € mesačne. Zároveň uviedla, že I. navštevuje Strednú školu na Bieloruskej ulici č. 1. v Bratislave a matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Mesačné náklady spojené so starostlivosťou o maloletú matka vyčíslila nasledovne: bývanie 162,50 €, strava 200,- €, školné 10,- €, oblečenie a obuv 80,- €, školské potreby 25,- €, kozmetika a drogéria 30,- €, voľnočasová aktivity 30,- €, mobilný telefón 20,- €, MHD 20,- € a vreckové 15,- €, t. j. spolu vo výške 592,50 €.
3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom matky a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v okamžitom určení výživného na maloletú I.. Súdu prvej inštancie bolo z podaného návrhu zrejmé, že rodičia maloletej spolu nežijú v spoločnej domácnosti a otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Súd prvej inštancie uviedol, že takýto stav je pre neho neakceptovateľný, keďže matka okrem hradenia všetkých výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletú spolu vo výške 592,50 €, poskytuje maloletej vecné plnenia za súčasného výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Prihliadnuc na uvedené, mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu potreby dočasnej úpravy a mal za to, že je nevyhnutné upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, aspoň v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zamietnutie návrhu matky o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej by bolo v rozpore so záujmom maloletej, a súčasne by spôsobilo ohrozenie zabezpečovania základných potrieb maloletej. Súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 150,- € mesačne, keďže takto určené výživné zodpovedá veku maloletej a zabezpečí pokrytie základných potrieb maloletej, zahŕňajúcich predovšetkým stravu, ošatenie, a nevyhnutné školské výdavky. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa vyššie uvedeného považoval súd prvej inštancie výživné vo výške 150,- € za primerané.
4. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej navrhovala určiť vyživovaciu povinnosť otca prevyšujúcu sumu 150,- € mesačne zamietol, a to z dôvodu, že súd v zmysle ust. § 366 CMP určuje vyživovaciu povinnosť povinného rodiča len v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že určené výživné vo výške 150,- € mesačne je na pokrytie nevyhnutných a základných potrieb postačujúce.
5. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal otec odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s tým, že by mal uhrádzať výživné do rúk matky, nakoľko jej nedôveruje. Zároveň uviedol, že o maloletú prejavil už viackrát záujem a nemal by problém uhrádzať náklady na jej starostlivosť za predpokladu, že by žila v spoločnej domácnosti s ním. Na záver uviedol, že má záujem o riadne súdne konanie, kde by mal možnosť viac sa vyjadriť.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá I. W. počas konania (dva dni po nariadení neodkladného opatrenia t.j. dňa XX.XX.XXXX) dosiahla plnoletosť, odvolací súd vyzval plnoletú I. W., aby sa vyjadrila, či pristupuje ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je vedené na tunajšom súde, či pristupuje ku konaniu vedenom na súde prvej inštancie o návrhu matky na úpravu práv a povinností maloletej, a to konkrétne do časti úpravy o vyživovacej povinnosti. Plnoletá I. W.Č.Q. výzvu odvolacieho súdu riadne prevzala dňa 05.04.2022, avšak na predmetnú výzvu odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nereagovala.
7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, avšak uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť (§ 161 ods.2 CSP).
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 12. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
16. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 17. Je nepochybné, že konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len návrh. Aktívne legitimované na podanie návrhu je teda plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Pasívne legitimovaný je rodič, ktorý si voči tomuto dieťaťu riadne neplní vyživovaciu povinnosť. Je nepochybné, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v čase maloletosti I.. Z obsahu spisu vyplýva, že neodkladné opatrenie bolo nariadené dňa 16.12.2021 a dňa XX.XX.XXXX (t.j. X dni po nariadení neodkladného opatrenia) maloletá I. W. nadobudla plnoletosť. Vzhľadom na túto skutočnosť ju odvolací súd ju vyzval, aby mu oznámila, či pristupuje ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní vedenom na tunajšom súde, a súčasne či pristupuje ku konaniu vedenému na súde prvej inštancie o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletej, a to konkrétne do časti úpravy vyživovacej povinnosti. Plnoletá I. W. však na predmetnú výzvu odvolacieho súdu nereagovala a ku dňu vyhotovenia tohto rozhodnutia svoje pristúpenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolaciemu súdu riadne neoznámila, a preto odvolací súd nemohol ďalej pokračovať v predmetnom konaní. Inými slovami, s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh a s poukazom na skutočnosť, že I. W. po dosiahnutí plnoletosti napriek výzve odvolacieho súdu do konania o nariadenie neodkladného opatrenia riadne nepristúpila, odvolací súd s ňou ďalej ako s účastníčkou konania konať nemohol. Keďže plnoletá I. W. nevyjadrila svoj záujem pokračovať v predmetnom konaní je zrejmé, že za tohto stavu nie je daná ani potreba bezodkladnosti úpravy pomerov. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu absencie pristúpenia navrhovateľky do konania t.j. z dôvodu nedostatku procesnej podmienky konania na strane navrhovateľky (plnoletá navrhovateľka návrh nepodala) zastaviť (§ 161 ods. 2 CSP).
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného odvolací súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).