Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-80-2017.pdf
PDF · 72.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/80/2017
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Jána Deáka, na neverejnom zasadnutí dňa 26. júla 2017, prejednal odvolanie obžalovaného H. V., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 24.04.2017 sp.zn. 9T/1/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný H. V. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je rozvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 08.09.2016 sp.zn. 3T/36/2016, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. a podľa tohto bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pritom boli zrušené všetky rozhodnutia a výroky obsahovo nadväzujúce na uvedený výrok rozsudku okresného súdu.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku, jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, v konečnom dôsledku s cieľom na oslobodenie podľa § 285 písm. b) Tr. por. V dôvodoch odvolania napadol výrok o vine i treste, pritom v prvom rade napadol procesné ustanovenia v rámci konania na hlavnom pojednávaní, resp., ktoré mu predchádzalo, keď okresný súd začal hlavné pojednávanie 01.02.2017 v senáte a až na hlavnom pojednávaní bol poučený obžalovaný o možnosti odlišnej právnej kvalifikácie predmetného skutku oproti obžalobe v neprospech obžalovaného v rámci ďalšieho konania, a to podľa § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák., hoci tomu konaniu za týchto okolností bránilo ust. § 21 Tr. zák. Pre prípad, že predseda senátu pri prejednaní obžaloby dospel k záveru, že je skutok potrebné posudzovať podľa iného ustanovenia Trestného zákona oproti obžalobe, je povinný oboznámiť s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby a prokurátora a vyzve ich, aby písomne oznámili súdu návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré doposiaľ nenavrhli. Okresný súd tak neurobil a tým bolo porušené ust. § 244 ods. 2 Tr. por. a v konečnom dôsledku právo na spravodlivý proces. Konkrétne bol porušený princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní. V ďalšom napáda rozsudok, jeho zákonnosť z pohľadu ustanovenia podľa § 168 ods. 1 Tr. por., keďže je nie zrejmé z odôvodnenia, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a s hodnotením
ostatných dôkazov, vyznievajúcich v jeho prospech, citujúc ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho obhajobou z hľadiska argumentácie ohľadom skutkových okolností a aj okolností, ktoré mohli mať vplyv na právne posúdenie predmetného skutku, nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že si motorovú kosačku úmyselne prisvojil tým, že sa jej zmocnil, keďže ako sa obhajoval, mal voľný prístup a možnosť dispozície s náradím, ktoré sa nachádzali na pozemku poškodeného, čo tento svedok vlastne aj svojimi výpoveďami a ďalšími dôkazmi potvrdil. V tomto smere poukazuje aj na obsah konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným 28.11.2016, kde poškodený potvrdil jeho obhajobu. Je pritom zrejmé, že pracoval u poškodeného niekoľko rokov, bol s ním poškodený spokojný, ako aj s prácou družky obžalovaného a nebolo konštatované odcudzenie žiadnej veci obidvoch týchto ľudí, ktorí v prospech neho pracovali, teda aj obžalovaného. Za týchto okolností konaním, ktoré bolo zistené, nemohla byť naplnená žiadna skutková podstata trestného činu, či už podľa obžaloby alebo podľa rozsudku okresného súdu. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie uzneseniu predchádzajúce, s prihliadnutím na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. V prvom rade odvolací súd skutočne z vykonaného dokazovania zistil závažné procesné pochybenie, keď obžalobou bol predmetný skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., pritom bez akéhokoľvek ďalšieho podania zo strany súdu pred alebo po prejednaní obžaloby nedošlo k signalizácii, resp. k riadnemu procesnému postupu oznámenia procesným stranám o možnosti zmeny právnej kvalifikácie v ďalšom konaní pred súdom, zvlášť, pokiaľ súd prvého stupňa mal v zámere a v predpoklade, že predmetný skutok napĺňa skutkovú podstatu podstatne prísnejšiu, teda kvalifikovanú podstatu uvedeného trestného činu podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., ale aj podľa ods. 4 písm. f) Tr. zák., ktorá skutočnosť potom zakladá právomoc na prejednania veci v senátnom zložení a nie samosudcovsky, podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní č.l. 90 až 92 súd len oznámil po zistení prítomnosti predvolaných osôb na hlavné pojednávanie a v zachovaní podmienok pre vykonanie hlavného pojednávania, upozornil obžalovaného a obhajcu na sprísnenie právnej kvalifikácie podľa § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák., pritom v zápisnici sa konštatuje, že strany nemajú námietky voči vykonaniu hlavného pojednávania. Zjavne ide o pochybenie pri poučení v rámci takéhoto postupu priamo na hlavnom pojednávaní zo strany predsedu senátu, keď aj zistil takúto skutočnosť, mal poučiť o právach obžalovaného na procesné strany o možnosti požiadať o lehotu na prípravu v dôsledku zmeny právneho posúdenia doteraz žalovaného skutku podstatne miernejšie, opomenutím takejto skutočnosti samotnej došlo k porušeniu základného práva obžalovaného na obhajobu a aj ostatných procesných strán na prípravu na hlavné pojednávanie v dôsledku takto závažnej procesnej a hmotnoprávnej zmeny, keď súd prvého stupňa v konečnom dôsledku po zistení, že by malo ísť o vec prislúchajúcu prejednať senátu, obžalobu vôbec predbežne neprejednal v senáte, zjavne ju prejednal len predtým sám. Nič na veci nemení fakt, že v konečnom dôsledku v skutočnosti k zmene právnej kvalifikácii pri uznaní viny a vynesení rozsudku súdom prvého stupňa nedošlo, proces sa však niesol v duchu kvalifikácie podstatne prísnejšej oproti obžalobe a neboli zachované hlavne práva obžalovaného na prípravu na hlavné pojednávanie v zmysle riadnej obhajoby aj za pomoci svojho obhajcu. Podľa § 244 ods. 2 Tr. por., ak súd dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba, oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby a prokurátora, a vyzve obvineného a prokurátora, aby písomne oznámili súdu a sebe navzájom návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré dosiaľ nenavrhli. Zároveň ich upozorní na ustanovenie § 252 ods. 2 až 5. Podľa § 241 ods. 1 písm. k) Tr. por., obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec senátu, alebo potom podľa písm. l) nariadil hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania. Tu ide o preskúmanie obžaloby, pokiaľ ide o vec samosudcovskú, na druhej strane však podľa § 243 ods. 1 Tr. por., obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie. Tu však už treba opätovne poukázať na spomínaný postup ust. § 241 ods. 2 Tr. por., keď podľa § 243 ods. 2 Tr. por. taktiež predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy, ak má za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.
Je teda zjavné, že súd prvého stupňa jednoznačne postupoval v rozpore s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku a už z tohto pohľadu je akékoľvek ďalšie rozhodnutie v zmysle rozhodnutia vo veci samej nezákonné, vrátane napadnutého rozsudku. V ďalšom treba zdôrazniť, že súd prvého stupňa sa dôsledne nevysporiadal so všetkými výrokmi napadnutého rozsudku od skutkových záverov cez právne posúdenie skutku a tiež výroku o treste, predovšetkým tu treba zdôrazniť otázku namietanej právnej kvalifikácie pri uznaní viny obhajobou, teda že nešlo o krádež, pokiaľ sa aj predmetného skutku obžalovaný dopustil, mohlo ísť maximálne o spreveneru alebo iný trestný čin pri nakladaní s cudzou vecou. Z pohľadu hodnotenia dôkazov v písomnom odôvodnení rozsudku tento nemá náležitosti ust. § 168 ods. 1 Tr. por., ktoré vychádza z ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a napadnutý rozsudok je okrem predmetnej konštrukcie nezákonný a nepreskúmateľný. Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vykonať hlavné pojednávanie za dodržania všetkých zákonných podmienok a odstránenie pochybností o zákonnosti jednak procesných postupov a tiež aplikácii ustanovení Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.