Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-51-2017.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/51/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obvinenému Ing. B. L. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/30/2017 zo dňa 20. 3. 2017 na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 26. júla 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť poškodeného L. Z..
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava podľa § 241 ods. 1 písm. c/ z dôvodov uvedených v § 215 ods. l písm. b/ Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie proti obvinenému T.. B. L. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011, ktorý mal spáchať tak, že
ako zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba T.. B. L. Deštruktprojekt Rožňava, v mesiaci jún roku 2012 v Rožňave, nevyplatil svojmu zamestnancovi L. Z. mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve, uzavretej dňa 26.03.2012, pri osemhodinovom dennom pracovnom čase a to za 5 odpracovaných dní v tomto mesiaci v rozsahu 40 hodín , čo činí v zmysle pracovnej zmluvy 160,- € (á 4 €/1 hod.) a za 11 dní, po ktoré vznikla prekážka v práci na strane zamestnávateľa čo činí 198,88 € (á 2,26 €/1 hod.), i keď v tomto čase mal na svojom účte dostatok finančných prostriedkov, čím poškodenému Ladislavovi Z. nevyplatením mzdy spôsobil škodu vo výške najmenej 358,88 €,
pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 283 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Y. XXX/X s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor a poškodený L. Z..
V písomných dôvodoch sťažnosti prokurátor uviedol, že je síce pravdou, že poškodený svojmu zamestnávateľovi nepredložil výkazy o vykonaných prácach v prospech spoločnosti SKANSKA, a.s., avšak podklady pre mzdové nároky boli zabezpečené zamestnávateľom a ktoré jednoznačne svedčia o tom, že poškodený skutočne odpracoval v rozhodnom čase 40 hodín. Je pravdou, že časť nárokov poškodeného voči obvinenému je sporná vzhľadom k tomu, že tvrdenie obvineného je iného charakteru a to, že poškodený bezdôvodne opustil pracovisko, za čo mu vykázal neospravedlnené absencie a to v čase od 15. 6. 2012 do 30. 6. 2012. Jedná sa však o jednostranné tvrdenie obvineného, ničím konkrétnym nepodložené. Podstatnou skutočnosťou skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 os. 1 Tr. zák. je nárok zamestnanca na vyplatenie mzdy, jej náhrady, platu
alebo inej odmeny za prácu alebo odstupného v deň splatnosti, hoci tento deň mal zamestnávateľ peňažné prostriedky na výplatu a tieto nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti tak, aby bez výpadkov v podnikateľskej činnosti bol schopný zabezpečiť ďalší chod firmy. Trestným v zásade je aj vyplatenie len časti finančných prostriedkov, ak sú splnené ďalšie znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu pri zohľadnení ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. Má zato, že z vyššie uvedeného je nesporné, že poškodenému L. Z. nebola uhradená úkolová mzda za prinajmenej 5 odpracovaných dní v mesiaci jún roku 2012 v sume 160 € a to napriek tomu, že obvinený disponoval v rozhodnom čase dostatkom finančných prostriedkov na jej vyplatenie, čo vyplýva z výpisu z podnikateľského účtu firmy. V danej veci nie je podstatná tá okolnosť, že podklady o vykonaných prácach poškodený v rozhodnom čase nepredložil svojmu zamestnávateľovi sám, ale tieto zabezpečil zamestnávateľ. Prokurátor poukázal na skutočnosť, že poškodený podal dňa 22. 3. 2014 žalobu na Okresný súd Rožňava, ktorou sa domáhal zaplatenia mzdy obvineným a to v období od 27. 3. 2012 do 30. 6. 2012, včítane mzdových nárokov za prestoje, ktoré sú aj predmetom obžaloby. Tento spor vedený pod sp. zn. 12Cpr 3/2014 ukončený nebol a teda vzhľadom k protichodným tvrdeniam obvineného a poškodeného je pravdou, podľa názoru prokurátora, že nie je možné jednoznačne určiť, či skutočne došlo k prestojom na strane zamestnávateľa, za ktoré by vznikli poškodenému mzdové nároky voči nemu alebo sa jednalo o bezdôvodné opustenie pracoviska poškodeným tak, ako to tvrdí obvinený. Údajné spôsobenie škody obvineného, resp. jeho firme v dôsledku absencií v práci zavinených poškodeným Ladislavom Z., o čom obvinený spísal protokol o vzniku škody dňa 16. 7. 2012 nemá vplyv na jeho povinnosť, ktorá mu vyplývala z pracovnej zmluvy, t. j. uspokojiť mzdové nároky zamestnanca prinajmenej za 5 odpracovaných dní, za čo mu prináležala mzda v celkovej výške 160 €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a prikázal tomuto súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Poškodený L. Z. v písomnej sťažnosti uviedol, že okresný súd nesprávne rozhodol, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci a prokurátor správne podal obžalobu na obvineného za prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. Obvinený skutočne mu nevyplatil mzdu a diéty za mesiac jún 2012 v sume 358,80 eur a žiadne diéty za odpracované obdobie od 27. 3. 2012 - 30. 6. 2012, pričom mu vyplatil len časť mzdy za obdobie odpracované od 27. 3. 2012 - 31. 5. 2012 a to len sumu 490,06 eur dňa 17. 5. 2012 a dňa 24. 6. 2012 len sumu 368,95 eur a za mesiac jún 2012 nevyplatil ani „cent“. Čo sa týka „Protokolu o vzniku škody“ údajne vo výške 3.018,40 eur, ktorá mala vzniknúť obvinenému uviedol, že to je účelovo špekulatívne vykonštruovaný podvod zo strany obvineného, pretože tento doklad si sám účelovo vypísal, aby mu nemusel vyplatiť mzdy a diéty. Ďalej uviedol, že tvrdenie obvineného, že mu vyplatil mzdu za mesiac apríl a máj je zavádzajúce, vyplatil mu len čiastočne mzdy, pretože nevyplatil mu skutočnú mzdu a diéty za skutočne odpracované hodiny. Navrhol súdu vyžiadať znalecký posudok z Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 12Cpr/3/2014. Z vykonaného dokazovania možno, podľa jeho názoru potvrdiť, že obvinený skutok spáchal tak, ako mu to kladie obžaloby za vinu, že tento skutok je trestaným činom a je dôvod postúpenia veci na trestné stíhanie obvineného v zmysle § 234 Trestného poriadku.
Obvinený sa k sťažnosti poškodeného vyjadril v tom smere, že túto navrhuje zamietnuť ako sťažnosť podanú neoprávnenou osobou podľa § 186 ods. 1 Tr. por.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Po dôslednom preskúmaní predloženého spisového materiálu, napadnutého uznesenia, ako aj dôvodov podanej sťažnosti zo strany prokurátora krajský súd konštatuje, že okresný súd správne zistil a vyhodnotil, že z vykonaného dokazovania možno jednoznačne vyvodiť, že poškodený v mesiaci jún 2012 odpracoval v prospech obvineného len 5 dní v rozsahu 40 hodín a to : 1., 8., 11., 13. a 14. júna 2012, čo nepochybne vyplýva zo záznamov o prevádzke nákladnej dopravy (č.l. 114 až 118), potvrdených spoločnosťou SKANSKA, ako aj podpisom poškodeného. Ako to vyplýva z obžaloby v zmysle pracovnej zmluvy tak vznikol poškodenému nárok za tieto dni vo výške 160 eur. Z vykonaného dokazovania však nemožno nepochybne vyvodiť, s čím sa v podstate v písomných dôvodoch sťažnosti stotožnil aj prokurátor, že po 14. 6. 2012 vznikla prekážka v práci na strane obvineného ako zamestnávateľa a že by poškodený mal nárok na náhradu za 11 dní vo výške 2,26 eur za hodinu, t. j. na vyplatenie 198,88
eur. Správne tak okresný súd skonštatoval, že nebol vykonaný a zabezpečený žiaden dôkaz, že by vznikla prekážka v práci zo strany zamestnávateľa, resp. že by došlo k prestojom, o čom sa vykonáva dokazovanie aj v konaní na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12 Cpr 3/2014.
Pokiaľ ide o mzdu vo výške 160 eur, okresný súd na podklade vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že z prehľadu podnikateľského účtu obvineného (č.l. 180 až 188) vyplýva, že obvinený v mesiaci júl 2012, kedy mala byť vyplatená poškodenému mzda za mesiac júl 2012 mal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie tejto mzdy s tým, že k nevyplateniu došlo v dôsledku započítania škody zo strany obvineného, ktorá mu mala vzniknúť tým, že stroj pridelený poškodenému nevykazoval predpokladané výkony od 15. 6. 2012 zavinením poškodeného, ktorý, podľa tvrdenia obvineného bezdôvodne nechodil do práce. Správne zároveň v tejto súvislosti okresný súd skonštatoval, že tieto protichodné tvrdenia obvineného a poškodeného sú predmetom pracovno-právneho sporu vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12 Cpr 3/2014.
Trestné právo sa ako špecifické právne odvetvie vyznačuje subsidiárnou funkciou, čo znamená, že ochrana jeho prostriedkami sa použije len v prípade, ak prostriedky iných právnych noriem nie sú dostačujúce, prípadne sa minuli účinku. Vzhľadom na subsidiárnu funkciu trestného práva sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že neboli využité všetky prostriedky, ktoré poskytuje občianske, resp. pracovné právo na riešenie danej situácie, ktorá je predmetom už uvedeného pracovno-právneho sporu vedeného na Okresnom súde Rožňava.
Pokiaľ ide o sťažnosť podanú poškodeným, krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. túto sťažnosť zamietol ako sťažnosť podanú neoprávnenou osobou a to z nasledovných dôvodov.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 8 rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 241 ods. 4 Tr. por. proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a/ až h/ môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že proti rozhodnutiu samosudcu o zastavení trestného stíhania podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda v štádiu bezprostredne po podaní obžaloby môže podať sťažnosť len prokurátor a obvinený. Zo znenia tohto kogentného ustanovenia tak vyplýva, že v danom štádiu trestného konania zákon nepripúšťa možnosť podania opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu poškodenému.
Nadriadený orgán v rámci konania o podanej sťažnosti vždy najprv preskúma otázku, či nejde o niektorý z prípadov uvedený v ustanovení § 193 ods. 1 písm. a/ alebo b/ a ak zistí takéto okolnosti, napadnuté uznesenie meritórne podľa § 192 nepreskúmava, ale sťažnosť zamietne.
Z uvedeného je tak zrejmé, že nadriadený orgán zamietne sťažnosť okrem iného aj v prípade, ak bola podaná neoprávnenou osobou.
Pre úplnosť krajský súd dodáva, že okresnému súdu možno v tomto smere vytknúť skutočnosť, že v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol všeobecné poučenie o možnosti podať sťažnosť bez toho, aby v uvedenom poučení výslovne uviedol, že podľa § 241 ods. 4 Tr. por. môže v danom prípade podať sťažnosť len prokurátor a obvinený. To však nič nemení na tom, že v zmysle citovaných ustanovení bola sťažnosť poškodeného podaná ako sťažnosť neoprávnenou osobou.
To boli dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.