Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo námestie 14, Bratislava, IČO 17 310 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO 36 677 175 proti žalovanému: CAFECO TRADING, s.r.o., Pohronská 2607/5, Spišská Nová Ves, IČO 47 511 273 o zaplatenie 80,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.1.2017 č. k. 10Cb/59/2016-55 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zhodného tvrdenia strán sporu, že žalovaný prevádzkuje Kaviareň Barista Cafe na Letnej 61 v Spišskej Novej Vsi, v ktorej je technické zariadenie, prostredníctvom ktorého žalovaný vykonáva verejný prenos zvukových a audiovizuálnych záznamov. Žalobca uviedol, že ako občianske združenie na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a vo vzťahu k zahraničiu vykonáva pôsobnosť na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci s partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je SR viazaná. Žalobca zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových a obrazových záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre zastupovaných. Žalobca zistil, že žalovaný v priestoroch svojej prevádzky vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia, a preto je povinný uhradiť primerané odmeny autorom, výkonným umelcom a výrobcom zvukovo-obrazových záznamov. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 80,- eur, ktorá podľa sadzobníka žalobcu pozostáva z ročného paušálu za vykonávanie verejného prenosu v stravovacích a pohostinských prevádzkach (kaviareň) s rozlohou ozvučenej plochy do 100 m2 vo výške 40,- eur, t. j. 2x 40,- eur za roky 2014 a 2015. Žalobca v konaní namietal, že od 1.1.2014 do 14.6.2014 prevádzka nefungovala, pretože zmluvu o nájme uzavrel v marci 2014 a následne prevádzku rekonštruoval. Tvrdil, že od uvedenia prevádzky do činnosti 15.6.2014 do 29.9.2015 sprístupňoval verejnosti výlučne diela alternatívnych zahraničných poskytovateľov, ktoré nespadajú pod kolektívnu ochranu práv, pretože ich

autori túto ochranu výslovne odmietli. Od 30.9.2015 sprostredkúva vysielanie výlučne z internetovej stránky ww.jamendo.com a predložil certifikát, ktorým spoločnosť Jamendo S.A., Luxemburg, správca autorských práv nezávislých zahraničných umelcov, oprávňuje žalovaného na verejný prenos týchto diel, za čo žalovaný podľa predloženej faktúry platí ročne 95,88 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 5 ods. 14 , § 65 ods. 1 a 2, § 67 ods. 1 a § 81 ods. 1 písm. a/, písm. h/ a písm. j/ zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) platného v čase vzniku žalobcom uplatneného nároku (zrušený k 1.1.2016), a pretože žalobca otvoril prevádzku až 14.6.2014 a v prevádzke reprodukciu hudby zabezpečuje cez internetové rádio, za ktorú službu platí spoločnosti Jamendo príslušný poplatok, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by vykonávaním verejného prenosu zvukovo-obrazových záznamov získal žalovaný priamy alebo nepriamy finančný benefit, preto žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd prvej inštancie vec neprávne právne posúdil. K záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný otvoril prevádzku až 14.6.2014 žalobca s poukazom na výpoveď žalovaného uviedol, že žalovaný mal uzavrieť nájomnú zmluvu dňa 1.3.2014, uzavretie odlišnej nájomnej zmluvy medzi žalovaným a prenajímateľom v období predchádzajúcom dňu 1.3.2014 nie je vylúčené, čo nepriamo vyvodzoval z výpisu žalovaného zo živnostenského registra, podľa ktorého má žalovaný oprávnenie poskytovať služby rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu už od 19.11.2013. Žalovaným predloženú nájomnú zmluvu preto nepovažoval za dôkaz potvrdzujúci toto tvrdenie žalovaného. V súvislosti s vykonávaním verejného prenosu a sprístupňovaním verejného prenosu diela žalobca citoval ustanovenie § 5 ods. 14 a ods. 11 zákona č. 618/2003 Z. z., právny názor Súdneho dvora Európskej únie k pojmu verejný prenos uvedený v rozsudku zo dňa 4.10.2011 vo veci Football Association Premier League Ltd a iní proti QC Leisure a iní (C-403/08) a Karen Murphy proti Media Protection Services Ltd. (C-429/08) a k svojmu tvrdeniu o prínose priameho ekonomického benefitu žalovanému vykonávaním verejného prenosu zvukového záznamu citoval z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2186/14. Na základe uvedeného žalobca vyslovil presvedčenie, že žalovaný vo svojej prevádzke vykonával verejný prenos, ktorým získal priamy ekonomický benefit a poukázal na to, že žalovaný vykonávanie verejného prenosu zvukových záznamov prostredníctvom technických zariadení nepoprel. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že využíva na vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom zvukových zariadení výlučne hudbu cez internetové rádio prevádzkované spoločnosťou Jamendo, žalobca to nepovažoval za skutočnosť vylučujúcu povinnosť žalovaného zaplatiť primeranú odmenu žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy práv. Žalobca tvrdil, že je oprávnený zastupovať práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, ktoré im patria podľa autorského zákona. Zdôraznil, že žalovaný neposkytol žiaden dôkaz o tom, že Jamendo ako komerčné internetové rádio poskytuje hudbu výlučne tých autorov, ktorí nie sú zastúpení kolektívnymi správcami, pričom žalobca ako predstaviteľ organizácie kolektívnej správy práv zastupuje práva aj tých autorov, ktorí s ním nemajú uzavretú zmluvu o zastupovaní. Uviedol, že ak autori nemajú záujem nechať sa zastupovať organizáciou kolektívnej správy práva, sú povinní takéto zastupovanie výslovne písomne vylúčiť. Ďalej tvrdil, že prehlásenie autorov, že nie sú zastupovaní organizáciou kolektívnej správy práv nie je dôkazom o uzavretí licenčnej zmluvy, prípadne vylúčení takejto správy priamo voči predmetnej organizácii kolektívnej správy práv, navyše podľa žalobcu, takéto prehlásenie nemusí byť pravdivé. Žalobca preto zastával názor, že v rámci repertoáru poskytovaného práve platformou Jamendo nemožno vylúčiť výskyt skladieb tých autorov, ktorých práva spadajú pod kolektívnu správu žalobcu. Podľa mienky žalobcu preto poplatky platené poskytovateľovi internetového rádia Jamendo nezbavujú žalovaného povinnosti uhradiť primeranú odmenu žalobcovi podľa zákona č. 618/2003 Z. z.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zdôraznil, že prevádzka žalovaného v období od 1.1.2014 do 14.6.2014 nefungovala, lebo nájomnou zmluvou preukázal, že priestory mal v nájme od 1.3.2014 a následne tieto rekonštruoval. Tvrdenia žalobcu preto považoval za hypotetické, špekulatívne a nezakladajúce sa na žiadnom priamom dôkaze preukazujúcom jeho tvrdenia. Poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej možno preukázať len to, čo sa stalo, nie to, čo sa preukázať nedá. Zastával preto názor, že žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Žalovaný zdôraznil, že v čase od 15.6.2014 do 29.9.2015 sprostredkovával vysielanie v prevádzke výlučne z internetovej stránky R. sekcia CCO Public Domain Dedication/No Rights Reserved, ktorá sprístupňuje zvukové záznamy verejnosti neobmedzene bez súhlasu ich autorov, ktorí sa výslovne vzdali všetkých svojich práv a odmietli kolektívnu ochranu. Poukázal na ustanovenie § 164 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z., podľa ktorého organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv, ak o to nositeľ práv požiada a zdôraznil, že nositelia práv organizáciu kolektívnej správy o zastupovanie nielenže nepožiadali, ale výslovne sa všetkých svojich práv vzdali a akúkoľvek kolektívnu ochranu odmietli. Ďalej žalovaný uviedol, že od 30.9.2015 vysiela výlučne z internetovej stránky R. o čom predložil certifikáty od spoločnosti Jamendo S.A. Luxemburg, správcu nezávislých zahraničných umelcov, ktorí nie sú registrovaní v iných organizáciách a všetky autorské práva im zabezpečuje práve táto spoločnosť. Žalovaný od tejto spoločnosti získal súhlas na prehrávanie hudby, za čo platí príslušný poplatok, preto súhlas žalobcu už nepotrebuje. Zastával názor, že zakúpením licencie od spoločnosti Jamendo S.A. Luxemburg si žalovaný splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu vznikli v súvislosti so zámerom prehrávať hudbu vo svojej prevádzke, preto finančné nároky žalobcu považoval za neopodstatnené. Žalovaný považoval kontrolu žalobcu v jeho prevádzke za nedôslednú, lebo si nepreveril odkedy prevádzka žalovaného funguje, akým spôsobom žalovaný riešil otázku reprodukcie hudby, ale automaticky zasielal výzvy na zaplatenie, pričom ani v konaní nepredložil fotografie z kontroly, z ktorých by bolo zrejmé, že v prevádzke žalovaného sa nachádza deklarované technické zariadenie - hifiveža, televízor a pod. Pokiaľ žalobca odkazov na judikatúru českých súdov žalovaný uviedol, že rozhodnutia sa týkali reprodukcie hudby v ubytovacích zariadeniach, kde prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia dáva hosťom na izbách k dispozícii technické prístroje so signálom pre televíziu alebo rozhlasové vysielanie a neeviduje, čo si hostia aj púšťajú. V tomto prípade však sám žalovaný určuje, aká hudobná stanica a hudba bude reprodukovaná a ak vysiela tzv. slobodnú hudbu autorov, ktorých nezastupuje žiadna organizácia kolektívnej správy autorských práv, nevzniká žalovanému povinnosť platiť poplatky žalobcovi alebo iným takýmto organizáciám.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd udáva:

9. Žalobca odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C. s. p.). Odvolací súd zastáva názor, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, z

ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci.

11. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1 a 2 C. s. p.).

13. V sporovom konaní majú strany povinnosť tvrdenia, t. j. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu (§ 150 C. s. p.) a povinnosť dôkaznú, ktorá znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak sú tvrdenia strán sporné, súd musí vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. Súd však nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v rozhodnutí o veci. Posúdenie, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné vychádza z toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. To znamená, že sporným je len také skutkové tvrdenie, ktoré bolo protistranou účinne popreté, pričom popretie musí byť výslovné a konkrétne. V prípade, že strana neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, procesným dôsledkom je domnienka, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

14. V podanej žalobe uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na peňažné plnenie z dôvodu, že žalovaný ako podnikateľ prevádzkuje kaviareň, v ktorej priestoroch žalobca kontrolnou činnosťou zistil, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého vykonáva verejný prenos zvukových a obrazových záznamov. Žalobca tvrdil, že za takýto verejný prenos patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu odmena podľa zákona č. 618/2003 Z. z. a keďže žalovaný dobrovoľne primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu v rokoch 2014 a 2015 neuhradil, žalobou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.

15. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný nepoprel, že pre návštevníkov kaviarne sprístupňuje zvukové záznamy, namietal však dôvodnosť podanej žaloby, pretože prevádzku Kaviareň Barista Cafe v Spišskej Novej Vsi otvoril až od 15.6.2014, teda do 14.6.2014 nevykonával verejný prenos, že od otvorenia prevádzky až do 29.9.2015 mu nevznikla povinnosť podľa autorského zákona, lebo zákazníkom sprostredkúval výlučne diela alternatívnych zahraničných poskytovateľov, ktoré nespadajú pod kolektívnu ochranu práv, lebo ich autori túto výslovne odmietli a certifikátom preukazoval, že od 30.9.2015 sprostredkúva vysielanie výlučne z internetovej stránky www.jamendo.com <http:// www.jamendo.com> za odplatu.

16. Súd prvej inštancie odpor doručil žalobcovi dňa 26.5.2016 a vyzval žalobcu, aby sa k nemu vyjadril. Žalobca sa k odporu žalovaného nevyjadril, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Keďže žalobca nenamietal pravdivosť tvrdení žalovaného a nenavrhol (vzhľadom na námietky žalovaného) vykonať ani dokazovanie na preukázanie dôvodnosti svojho nároku, súd prvej inštancie posúdil predmet sporu podľa žalovaným predložených dôkazov.

17. Pokiaľ žalobca následne v podanom odvolaní spochybňoval tvrdenie žalovaného o začiatku prevádzkovania kaviarne (od 15.6.2014), namietal, že žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že Jamendo ako komerčné internetové rádio poskytuje hudbu výlučne tých autorov, ktorí nie sú zastúpení kolektívnymi správcami a vzdali sa práva na takúto ochranu a tvrdil, že v rámci repertoáru Jamendo nemožno vylúčiť výskyt skladieb tých autorov, ktorých práva spadajú pod kolektívnu správu žalobcu, ide

o novoty v odvolacom konaní, keďže pravdivosť týchto tvrdení žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca nespochybnil aj keď mu boli známe.

18. Podľa § 383 C. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti vychádza zo skutkového stavu ako ho zistil súd prvej inštancie. Je pravdou, že aj v odvolacom konaní môžu strany uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, uvádzať nové tvrdenia a dôkazy, odvolacie konanie však vychádza z neúplného apelačného systému, to znamená, že odvolateľ môže v odvolacom konaní použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, len v obmedzenom rozsahu za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v ustanovení § 366 C. s. p. Žalobcom uvádzané odvolacie dôvody sa však netýkajú procesných podmienok ani vylúčenia sudcu či nesprávne obsadeného senátu a tieto dôvody nemožno podradiť ani pod iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a v dôsledku toho nesprávne právne posúdenie veci, neuviedol dôvody, pre ktoré svoje skutkové tvrdenia nemohol uplatniť bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže neboli splnené zákonné podmienky podľa § 366 C. s. p., na žalobcom až v odvolacom konaní tvrdené nové skutočnosti nemohol odvolací súd prihliadať.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní uniesol bremeno tvrdenia i bremeno dôkazu na preukázanie ním tvrdených skutočností, t. j. na preukázanie, že v čase do 15.6.2014 kaviareň neprevádzkoval a potom sprostredkovával vysielanie výlučne z internetovej stránky, kde zvukové záznamy možno ďalej sprostredkovať verejnosti neobmedzene bez súhlasu autorov, resp. od 30.9.2015 na základe certifikátu sprostredkúval hudbu od spoločnosti Jamendo S.A. Luxemburg. Bol to práve žalobca, ktorý v konaní nepreukázal, že by žalovaný vo svojej prevádzke vykonával verejný prenos aj pred 15.6.2014 a tiež nepreukázal, že žalovaný sprístupňuje zvukové a audiovizuálne záznamy, ktorých autorom či výrobcom poskytuje ochranu žalobca, keďže „každá organizácia kolektívnej správy spravuje práva len vo vybraných odboroch, vo vzťahu ku konkrétnym predmetom ochrany, v rozsahu oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR“ (výklad Ministerstva kultúry SR k zákonu č. 618/2003 Z. z.).

22. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške.

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 S. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).