Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu E.. J. H., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX Z., občan SR, zastúpeného JUDr. Katarína Blšáková, advokátka, P. XX, XXX XX L. L. proti žalovanému Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s. so sídlom M. R. Štefánika 25, 036ˇ01 Martin, IČO:47 166 142, správca úpadcu BEAT - TRANS, s. r. o. so sídlom Vajanského 32, 984 01 Lučenec, IČO:36 041 154, zastúpenému JUDr. Jana Sláviková, advokátka, H. X, XXX XX L. o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/31/2015-122 zo dňa 27.mája 2016 takto

rozhodol:

I. Súd opravuje dátum rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/31/2015-124 z nesprávne uvedeného 27.mája 2015 na správny dátum 27.mája 2016.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/31/2015-122 zo dňa 27.mája 2016 potvrdzuje.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom návrh zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému iné trovy konania v sume 34,03 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 365,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2.V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom dňa 11.11.2015 domáhal, aby súd rozhodol o vylúčení špecifikovaného majetku zo súpisu konkurznej podstaty s tým, že dňa 21.9.2015 bolo v Obchodnom vestníku č. 180/2015 zverejnené uznesenie K 020608, sp. zn. 1K/35/2014 zo dňa 14.9.2015, ktorým súd uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia podal voči žalovanému žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty. Z dôvodu, že žalobca je nositeľom práva vylučujúceho súpis, podal žalobu zo súpisu konkurznej podstaty. Správca dňa 8.4.2015 zapísal do oddelenej podstaty č. 2 zabezpečeného veriteľa INVEST - KAPITAL, a. s. špecifikovaný záloh žalobcu, ktorý zabezpečuje zabezpečenú pohľadávku vedenú v zozname pohľadávok pod č. 7 v zmysle zisteného záložného práva vzniknutého zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. I. zo dňa 23.11.2005 uzatvorenej medzi záložným veriteľom J. L., a. s. a X. P., podnikajúcim pod obchodným menom P. X. AUTOBAZÁR - PLUS ako záložcom za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. I.. Správca dňa 20.4.2015 pripísal poznámku o spornom zápise v zmysle uplatneného nároku tretej osoby k majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty č. 2. Súd ďalej zistil, že písomným úkonom zo dňa 19.1.2015 označeným ako Výzva tretej osobe na zaplatenie hodnoty založeného majetku, predchádzajúci správca majetku žalobcu v zmysle § 79 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. vyzval, aby

v zákonnej lehote 30 dní od doručenia predmetnej výzvy zaplatil na špecifikovaný účet sumu vo výške 1.058.986,06 eur rovnajúcu sa sume zabezpečenej pohľadávky s tým, že ak v stanovenej lehote žalobca výzvu správcu nesplní, správca v zmysle § 79 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. špecifikovaný záloh zapíše do súpisu oddelenej podstaty úpadcu v prospech zabezpečeného veriteľa INVEST - KAPITAL, a. s. Bratislava a následne ho bude speňažovať. Žalobca výzvu prevzal dňa 28.1.2015. Žalobca uviedol, že na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17C/109/2015 je vedená žaloba o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. I. zo dňa 23.11.2005, ktorú žalobca predložil v prílohe. Žalobca má za to, že sú dostatočne preukázané všetky relevantné náležitosti vrátane naliehavého právneho záujmu, vymenované porušenia zákona pri uzatváraní jednak plnomocenstiev ako aj samotnej žalovanej zmluvy.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca podal vylučovaciu žalobu v uloženej lehote, teda žaloba bola podaná včas. Predpokladom úspešnosti vylučovacej žaloby v konkurze je podľa názoru súdu uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, a preto je povinnosťou tvrdenia aj dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že v čase zápisu existovalo právo žalobcu, na základe ktorého správca nemal takýto majetok zapísať a súd v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu len posudzuje, či žalobca ku dňu zápisu preukázal existenciu vylučujúceho zapísanie majetku do podstaty. Súd mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľných vecí zapísaných t. č. na LV č. XXXX okres Z., obec V., k. ú. V., keď vlastnícke právo nadobudol na základe Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 11.10.2006 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcim X. P. podnikajúci pod obchodným menom X. P. AUTOBAZÁR - PLUS Lučenec, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Lučenec dňa 17.9.2006 pod č. V XXXX/XX. Za preukázanú mal súd v konaní skutočnosť, že v čl. V bod 3 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci, teda žalobca kúpnou zmluvou preberá aj ťarchy viaznúce a spojené s nadobudnutými nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané v časti C LV pre k.ú. a obec V. a zaväzuje sa ich trpieť až do zániku a výmazu z citovaného listu vlastníctva, keď za túto ťarchu bolo v zmluve uvedené záložné právo v prospech J. L., a.s. L.. Z dôvodu, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľných vecí a tento majetok zabezpečoval záväzok úpadcu proti veriteľovi - INVEST - KAPITAL, a. s. Bratislava bola žalobcovi žalovaným (predchádzajúcim správcom úpadcu) zasielaná Výzva zo dňa 19.1.2015 na zaplatenie hodnoty založeného majetku. Keďže žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že do 30 dní od doručenia výzvy žalovaného zaplatil sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku, žalovaný správne postupoval ak majetok do súpisu zapísal (§ 79 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z.). Súd mal ďalej za to, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľným veciam žalovaný, ani predchádzajúci správca úpadcu pri výkone funkcie správcu, ani v tomto súdnom konaní nespochybnil. Vlastnícke právo žalobcu považoval za nesporné aj súd, vlastnícke právo žalobcu je zapísané aj v údajoch katastra nehnuteľností. Bolo preto povinnosťou žalobcu uviesť dôvody a predložiť dôkazy, že v čase zápisu majetku žalobcu sa preukázal opak, teda neexistencia záložného práva. Súd uviedol, že žalobca v podanom návrhu len všeobecne konštatoval, že je nositeľom práva vylučujúceho súpis, dal do pozornosti súdu Žalobu o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 23.11.2005 a uviedol, že je nositeľom obligačných práv z kúpnej zmluvy, ktoré neboli pri postupe správcu rešpektované a je nepochybné, že vlastnícke práva boli na žalobcu prevedené kúpnou zmluvou v čase pred vyhlásením konkurzu. Následne žalobca na pojednávaní uviedol, že majetok bol zapísaný na základe neplatnej záložnej zmluvy, navrhol, aby súd preskúmal záložnú zmluvu a zmluvu o úvere a ako dôkaz označil aj výsluch osôb, ktoré sa zúčastňovali podpisu týchto zmlúv. Súd uviedol, že list vlastníctva je verejnou listinou a údaje z katastra sú hodnoverné a záväzné a keďže na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 23.11.2005 bol do katastra nehnuteľností zapísaný aj vznik záložného práva a keďže táto zmluva bola uzatvorená medzi tretími osobami, ktoré neboli účastníkmi tohto súdneho konania a žalobca ani neuviedol dôvody prípadnej neplatnosti, nebol súd oprávnený v tomto súdnom konaní posudzovať jej platnosť, preto súd nevykonal dôkaz výsluchom osôb, ktoré zmluvu podpisovali. Súd ďalej uviedol, že žalobca najneskôr do skončenia pojednávania konaného dňa 27.5.2016, ktoré bolo prvým pojednávaním v tejto veci vyvolanej konkurzom neopísal rozhodujúce skutočnosti o veci samej a neoznačil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, hoci v predvolaní bol poučený o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 118a ods. 1, 3 O.s.p.) a teda nepreukázal opak o zapísaných údajoch v katastri, čím nepreukázal ani skutočnosť, že v čase zápisu majetku do súpisu existovalo právo žalobcu vylučujúce zápis majetku. Súd posúdil návrh žalobcu ako nedôvodný. Ďalej uviedol, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola uzatvorená dňa 23.11.2005, žalobca predmetné nehnuteľnosti spolu s ťarchou záložného práva nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 11.10.2006. Ak mal žalobca za to, že záložné právo, hoci bolo zapísané aj do údajov katastra nemalo vzniknúť, mal dostatok času,

aby tento opak preukázal tak, aby v čase zápisu, resp. najneskôr v tomto súdnom konaní vedel uviesť dôvody a predložiť dôkazy, ktoré by zapísanie majetku z titulu záložného práva vylučovali. Na základe týchto skutočností súd návrh žalobcu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z iných trov konania v sume 34,03 eur ako náklady cestovného žalovaného a z trov právneho zastúpenia v sume 365,50 eur za právne zastúpenie. Súd pri výške úkonu právnej služby vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. a v zmysle ustálenej judikatúry tarifná odmena bola určená ako 1/13 výpočtového základu.

5. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v časti výroku o náhrade iných trov konania a trov právneho zastúpenia, keď namietol, že v prejednávanej právnej veci boli žalovaným trovy právneho zastúpenia spočívajúce v úkonoch právnej služby vyčíslené v zmysle § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v nadväznosti na § 13a vyhlášky, pričom pri výpočte tarifnej odmeny sa vychádzalo z hodnoty vo výške 782.431,--eur, čo je suma majetku vyplývajúca zo súpisu majetku podstát. Má za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky na určenie výšky odmeny za úkony právnej služby, pretože je zrejmé, že v tejto prejednávanej veci hodnotu veci je možné vyjadriť v peniazoch, keďže hodnota veci je v súpise majetku podstát určená a je známa. Nemožno sa stotožniť s argumentom prvostupňového súdu, že svoje rozhodnutie v časti náhrady trov právneho zastúpenia odôvodnil tým, že odkázal na ustálenú judikatúru, ktorú bližšie nekonkretizoval. Vo zvyšku náhrady trov právneho zastúpenia (cestovné náhrady a náhrady za straty času) ako aj v časti iných trov konania (cestovné náhrady žalovaného a hotové výdavky žalovaného) prvostupňový súd rozhodol správne. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v časti výroku o náhrade iných trov konania a trov právneho zastúpenia zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému iné trovy konania v sume 34,03 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.207,36 eur. Zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a trovy právneho zastúpenia tak ako budú v konaní vyčíslené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Nie je pravdou, že by žalobca neopísal rozhodujúce skutočnosti. Z podanej žaloby ako aj z prednesov strán je zrejmé, že žalovaný zapísal do oddelenej podstaty č. 2 majetok, t. j. nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 23.11.2005. Žalobca viackrát zdôraznil, že má za to, že predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že bola podpísaná neoprávnenými osobami a že v zmluve boli urobené nezákonné zásahy, opravy iba jednou zo zmluvných strán - záložným veriteľom, a to bez vedomia druhej strany. Z tohto dôvodu poukázal na Žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, kde boli bližšie špecifikované dôvody neplatnosti, t. j. právna špecifikácia a navrhol vykonať ďalšie dôkazné prostriedky, najmä vypočuť osoby zúčastnené na podpisovaní a opravách záložnej zmluvy. V prípade, že by sa preukázala neplatnosť záložnej zmluvy, žalovaný nemal, a to ani v čase zápisu práva právny titul na zápis nehnuteľností do súpisu majetku, ktorý je vlastníctvom žalobcu. Má za to, že vyriešenie otázky neplatnosti, resp. platnosti predmetnej záložnej zmluvy má podstatný význam pre konanie vedené pod sp. zn. 64Cbi/31/2015, preto navrhol, aby súd prerušil toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17C/109/2015. Súd uznesením návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Prvostupňový súd sa platnosťou, resp. neplatnosťou záložnej zmluvy nezaoberal ani ako predbežnou otázkou, ani nezdôvodnil, prečo tak urobil, preto má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Poukázal na ďalšie vady konania, keď súd neumožnil žalobcovi ani to, aby prečítal na pojednávaní dôvody neplatnosti záložnej zmluvy zo žaloby o určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, a keď bol zo strany žalovaného na pojednávaní predložený dôkazný prostriedok - notárska zápisnica, nebol žalobcovi poskytnutý dostatočný čas na oboznámenie sa s predmetným dôkazom (15 minútové prerušenie konania je podľa názoru žalovaného nedostačujúce) a súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazné prostriedky, pričom svoje konanie dostatočne nezdôvodnil. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že nedostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti, keď vo svojej žalobe len odkázal na listinný dôkaz a súd nebol povinný vyvodzovať závery z priloženej žaloby. V odvolaní poukázal aj na uznesenie NS ČR sp.

zn. 32Odo/916/2003 zo dňa 22.6.2004, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26.2.2003, sp. zn. II. ÚS 154/08 z 24.9.2008. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie alebo zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania žalobcu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca namieta, že v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu nebola vyriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s tým, že súd nezdôvodnil, prečo sa platnosťou, resp. neplatnosťou záložnej zmluvy nezaoberal. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie na str. 8,9 a 10 napadnutého rozhodnutia náležite odôvodnil skutočnosť, prečo sa v prebiehajúcom konaní nezaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti záložnej zmluvy a tiež dôvodom, prečo nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz výsluchom osôb, ktoré záložnú zmluvu podpisovali, preto žalovaný túto námietku žalobcu považuje za irelevantnú. K námietke žalobcu, že mu nebol na pojednávaní poskytnutý dostatočný čas na oboznámenie sa s notárskou zápisnicou, ktorú žalovaný ako dôkazný prostriedok predložil na pojednávaní žalovaný uviedol, že dňa 26.4.2016 spolu s doplnením svojho vyjadrenia k žalobe označil a doložil súdu prvej inštancie dôkaz - list, ktorým bol žalobca dňa 19.1.2015 vyzvaný bývalým správcom konkurznej podstaty na zaplatenie hodnoty založeného majetku. V tejto výzve bol žalobca oboznámený s tým, že dňa 23.11.2005 bola spísaná notárska zápisnica, v ktorej úpadca súhlasil s tým, že v prípade nesplnenia jeho záväzku voči veriteľovi J. L., a. s. bude notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom. Žalovaný túto skutočnosť v konaní aj preukázal. Notárska zápisnica je samostatným titulom oprávňujúcim ho zapísať dotknutý majetok do súpisu majetku. Žalobca nepreukázal, že by bol napadol platnosť, resp. neplatnosť aj tohto titulu. Uviedol, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal skutočnosť, že dotknuté nehnuteľnosti nemali byť zaradené do súpisu majetku a tiež neoznačil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol s tým, že žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v časti náhrady trov konania uviedol, že vylučovacia žaloba je žalobou procesnej povahy patriacou medzi tzv. incidenčné žaloby, teda žaloby konkurznom vyvolané a ďalej vo vyjadrení poukázal na niektoré z množstva zhodných rozhodnutí, ktoré poskytli odpoveď na otázku hodnoty vecí v prípade exindačnej žaloby. Uviedol, že vzhľadom na uvedené je nepochybné, že tvrdenia uvedené v odvolaní žalovaného predstavujú názorový exces, ktorý by nemal byť pri rozhodovaní odvolacieho súdu v žiadnom prípade zohľadnený.

9. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá bola prijatá v iných spoločenských pomeroch a takmer pred desiatimi rokmi, preto považuje za potrebné a primerané aplikovať na tento prípad rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoKR/12/2009-202 zo dňa 29.apríla 2010, v zmysle ktorého, ak je v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty hodnota nehnuteľnosti, ktorá sa vylučuje zo súpisu všeobecnej podstaty určená konkrétnou sumou, použitie ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. nie je opodstatnené, keďže predmet sporu bol preukázateľne vyjadriteľný v peniazoch a zistenie hodnoty sporu bolo možné bez nepomerných ťažkostí.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil.

11. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k prejednaniu odvolania žalobcu a žalovaného, podľa ust. § 224 v spojení s § 378 ods. 1 opravil dátum v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/31/2015-124, v ktorom bol nesprávne uvedený dátum 27.mája 2015. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že pojednávanie sa uskutočnilo dňa 27.mája 2016. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok a zároveň na tomto pojednávaní súd uznesením návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, pričom na uznesení 64Cbi/31/2015-122, ktorým súd návrh žalobcu na prerušenie súdneho konania zamietol je uvedený správny dátum, a to 27.mája 2016.

12. S poukazom na uvedené odvolací súd potom dátum v rozsudku okresného súdu nesprávne uvedený 27.mája 2015 opravil na správny dátum, a to dátum 27.mája 2016.

13. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

15. Podľa § 383 Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na vylúčenie špecifikovaného majetku zo súpisu konkurznej podstaty zamietol, ako aj preskúmanie rozsudku v časti výroku, ktorým priznal žalovanému náhradu iných trov konania právneho zastúpenia. Základnou odvolacou námietkou žalovaného, ktorý podal odvolanie v časti výroku o náhrade trov konania je, že súd prvej inštancii mal pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby postupovať podľa ust. § 10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., nie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že dostatočným spôsobom, a to aj poukázaním na podanú žalobu o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam preukázal a dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých malo byť jeho žalobe o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty vyhovené.

17. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaných odvolaní dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

18. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal skutočnosti tvrdené v žalobe, teda nepreukázal, že je nositeľom práva vylučujúceho súpis. Odvolací súd uvádza, že len na základe skutočnosti, že žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 23.11.2005 nepreukazuje a neosvedčuje jeho nárok na vylúčenie špecifikovaného majetku zo súpisu konkurznej podstaty. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že žalobca bol predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty na zaplatenie hodnoty založeného majetku vyzvaný výzvou z 19.1.2015. Žalobu o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 23.11.2005 podal na Okresnom súde Lučenec dňa 23.3.2015, teda až po doručení výzvy predchádzajúceho správcu úpadcu. Správne súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazuje na skutočnosť, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená dňa 23.11.2005, žalobca predmetné nehnuteľnosti spolu s ťarchou záložného práva nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 11.10.2006, teda, ak bol za to, že záložné právo, hoci bolo zapísané do údajov katastra nemalo vzniknúť, mal dostatok času, aby opak preukázal, keďže od uzavretia kúpnej zmluvy do podania žaloby o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva uplynulo takmer 9 rokov, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tak žalobca učinil až na základe výzvy predchádzajúceho správcu úpadcu z 19.1.2015, ktorý ho vyzval na zaplatenie hodnoty založeného majetku podľa ust. § 79 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. Ak žalobca svoje právo na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty odôvodňuje neplatnosťou zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú žalobu aj k žalobe o vylúčenie majetku pripojil, dospel odvolací súd k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že by v čase zápisu majetku do súpisu podstaty, ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, existovalo právo žalobcu, na základe ktorého správca nemal takýto majetok zapísať, teda nepreukázal existenciu práva vylučujúceho zapísanie majetku do podstaty. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu, v ktorom sú účastníkmi E.. J. H. a Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s. správca úpadcu BEAT - TRANS, s. r. o. Lučenec nemôže vykonávať dokazovanie ohľadne platnosti, prípadne neplatnosti zmluvy o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam, ktorá je uzavretá medzi tretími osobami, ktoré nie sú účastníkmi tohto súdneho konania, potom správne nevykonal ani dôkaz výsluchom osôb, ktoré zmluvu podpisovali. S poukazom na uvedené potom neobstojí ani námietka žalobcu, že viackrát zdôraznil, že predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná a uviedol aj dôvody, v ktorých má za to, že táto zmluva je neplatná, keďže súd prvej inštancie sa platnosťou, resp. neplatnosťou zmluvy v tomto konaní zaoberať nemohol.

19. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne zdôvodnené. Predchádzajúci správca úpadcu postupoval zákonne, keď vyzval žalobcu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa sume zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa INVEST - KAPITAL, a. s. Bratislava. Keďže žalobca uvedenú sumu nezaplatil, bol špecifikovaný majetok zapísaný do súpisu oddelenej podstaty úpadcu v prospech zabezpečeného veriteľa. Odvolací súd poukazuje aj na kúpnu zmluvu (č. l. 16 spisu), ktorou žalobca ako kupujúci nadobudol od predávajúceho X. P. podnikajúci pod obchodným menom X. P. - AUTOBAZÁR - PLUS Lučenec nehnuteľnosti špecifikované v čl. I zmluvy. Zároveň bolo v zmluve vyznačené a uvedené záložné právo v prospech J. L., a. s. L. s tým, že prevzatie tiarch zapísaných pod por. č. 1 z predávajúceho na kupujúceho je medzi účastníkmi zmluvy dojednané v čl. V bod 3 tejto zmluvy, podľa ktorého účastníci zmluvy sa dohodli, že kupujúci touto zmluvou preberá aj ťarchy viaznuce a spojené s nadobúdanými nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané v časti C LV č. XXXX pre k. ú. a obec V. a zaviazal sa ich trpieť až do ich zániku a výmazu z citovaného LV. Z uvedeného je nepochybné, že žalobca od uzavretia kúpnej zmluvy a nadobudnutia predmetných nehnuteľností, t. j. od 11.októbra 2006 mal vedomosť o predmetnej zmluve o zriadení záložného práva a mal ako už bolo vyššie uvedené dostatok času domôcť sa jej neplatnosti, ak mal za to, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom.

20. Preskúmaním odvolania žalovaného v časti výroku o náhrade trov konania, a to konkrétne trov právneho zastúpenia dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne priznal žalovanému hodnotu úkonu právnej služby vypočítanú podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., nakoľko žaloba o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty je žalobou určovacou, odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožnil a poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podľa ktorých je napr. žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky žalobou určovacou, pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., obdobne tak pri žalobe o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, ktorá je svojim charakterom žalobou procesnou. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade sa jedná o konanie súvisiace s konkurzným konaním a takéto konanie o vylučovacej žalobe je treba z hľadiska určenia tarifnej odmeny za úkon právnej služby považovať za také konanie, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.

23. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní vo veci samej úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

24. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .