Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/30/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov do obchodného registra navrhovateľa: ATO EXPERTS LTD., so sídlom 3rd Floor 207 Regent Street, Londýn, W1B 3HH, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, vo veci zapísanej osoby: ATO Experts Ltd., organizačná zložka, so sídlom Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, IČO: 47 245 743, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -2 zo dňa 10.01.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -2 zo dňa 10.01.2022 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky navrhovateľa zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že ako príslušný registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol dňa 22.11.2021 v zmysle o obchodnom registri v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vykonať zmenu zapísaných údajov na základe návrhu , ktorý bol podaný navrhovateľom dňa 12.11.2021, vo veci zmeny zapisovaných údajov ATO Experts Ltd., organizačná zložka, so sídlom Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, IČO: 47 245 743, nakoľko predmetný návrh nebol úplný. Navrhovateľ v časti vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a štatutárneho orgánu zahraničnej právnickej osoby neuviedol „iný identifikačný údaj“, resp. ako iný identifikačný údaj uviedol „občan ČR“. Registrový súd mal za to, že pokiaľ nemá navrhovateľ rodné číslo pridelené v SR, môže uviesť rodné číslo pridelené v ČR alebo číslo občianskeho preukazu.

3. Dňa 03.12.2021 boli súdu prvej inštancie v elektronickej forme doručené námietky proti predmetnému odmietnutiu vykonania zápisu, z obsahu ktorých vyplýva, že navrhovateľ sa nestotožnil s právnym názorom registrového súdu, keďže nesúhlasí s tým, že údaj o štátnom občianstve nie je „iným identifikačným údajom“ podľa a a má za to, že zákon pojem „iný identifikačný údaj“ nešpecifikuje a ani nijak neobmedzuje jeho obsah. Podľa navrhovateľa je plne v jeho kompetencií, aby uvážil, ktorý z obvyklých identifikačných údajov zvolí a ak uviedol štátnu príslušnosť ako iný identifikačný údaj, má za to, že zákonnú povinnosť jednoznačne splnil, nakoľko zákon žiadnu povinnosť, čo musí byť ako také zahrnuté pod „inými identifikačnými údajmi“ neukladá.

4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie , , a , , a , a C.mp. a konštatoval, že nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté, navrhovateľ neodstránil. Do obchodného registra sa povinne zapisujú identifikačné údaje o členoch štatutárneho orgánu právnickej osoby, vrátane údajov o

členoch štatutárneho orgánu zahraničnej právnickej osoby, ktorá má na území SR zriadený podnik alebo organizačnú zložku podniku, a to v rozsahu: meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom. V prípade zahraničnej fyzickej osoby, ktorá rodné číslo pridelené nemá, povinne zapisovaným údajom vymedzeným zákonným pojmom „iný identifikačný údaj“ sa rozumie údaj, ktorý predstavuje ekvivalent rodného čísla prideleného fyzickej osobe v krajine, ktorej štátnym príslušníkom je fyzická osoba, ktorá má byť zapísaná ako člen štatutárneho orgánu do obchodného registra. Uvedenému výkladu zodpovedá aj samotná formulácia ustanovenia , v zmysle ktorého sa pod pojmom „iný identifikačný údaj“ rozumie taký identifikačný údaj, ktorý zodpovedá rodnému číslu ako trvalému identifikačnému údaju fyzickej osoby, ktorým má byť zabezpečená jej jednoznačná identifikácia v informačných systémoch. Iným identifikačným údajom namiesto rodného čísla v zmysle ustanovenia možno rozumieť napr. osobné číslo, prípadne iný trvalý identifikačný údaj, ktorý je prideľovaný zahraničnej fyzickej osobe v krajine jej pôvodu. Navrhovateľ v návrhu uviedol ako „iný identifikačný údaj“ štátne občianstvo ČR, ktorý je síce osobným údajom, avšak nespĺňa kvality identifikátora, ako je to pri údajoch zodpovedajúcim rodnému číslu, ktorými je jednoznačne zabezpečená identifikácia fyzickej osoby.

5. Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -2 zo dňa 10.01.2022 podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že vedúci organizačnej zložky nie je štatutárnym orgánom, do funkcie nie je vymenovaný spoločenskou zmluvou, ale len rozhodnutím podnikateľa a jeho postavenie je definované len ako zákonný zástupca. Vzhľadom na uvedené je preto odkaz na ustanovenie nesprávne. Požiadavky na vedúceho organizačnej zložky sú stanovené výlučne v cit. zákona a pre vedúceho organizačnej zložky podniku sa spolu s menom, priezviskom, bydliskom a dátumom narodenia, zapisuje rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené. Nakoľko sa rodné číslo prideľuje len občanovi SR, cudzincovi s trvalým alebo dlhodobým pobytom na území SR, utečencovi alebo osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, ak o jeho pridelenie požiada, na ostatných (ktorí nemajú slovenské rodné číslo pridelené) sa v rovnakom rozsahu vzťahuje ustanovenie o inej identifikácii, pričom občania alebo rezidenti ČR nemajú žiadne špeciálne práva ani povinnosti. Požiadavka na iný identifikačný údaj sa teda môže použiť len na to, aby sa vyžadoval údaj, ktorý môžu splniť všetci rovnako

- bez toho, aby sa prejudikovala pozícia navrhovateľa alebo aby bol k niečomu nútený. Navrhovateľ má za to, že označenie občianstva je jednoznačné a predstavuje trvalú identifikáciu. Zákonodarca umožnil (namiesto údajov občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu alebo dokladu o pobyte cudzinca) poskytnúť iný identifikačný údaj ako legitímnu alternatívu, a to za okolností, ak rodné číslo v SR nie je pridelené. Zoznam požadovaných údajov nie je zákonom vyčerpávajúci a výslovne pripúšťa alternatívy k údajom navrhovaným súdom. Takouto alternatívou je podľa navrhovateľa nepochybne údaj o štátnom občianstve ako trvalá identifikácia fyzickej osoby, ktorá v kombinácii s menom a dátumom narodenia zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu v informačnom systéme na vymedzenom území štátu. Keďže zoznam požadovaných údajov nie je vyčerpávajúci a zákon (vrátane tlačiva) výslovne pripúšťa alternatívy k údajom občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo dokladu o pobyte cudzinca, pričom súd prvej inštancie ani v odmietnutí a následnom napadnutom uznesení neuviedol alternatívne iné identifikačné údaje, ktoré by boli spoločné pre všetkých cudzincov bez ohľadu na krajinu pôvodu alebo štátnu príslušnosť a ktoré považuje za primerané, navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie zmenil a vykonal príslušný zápis zmien v obchodnom registri v zmysle návrhu.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „C.s.p“) v spojení s C.m.p. preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

7. Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 282 ods. 1 C.m.p., ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu.

9. Podľa § 286 ods. 2 C.m.p., o zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len „zápis“) z predložených listín preverí, či: a) návrh na zápis podala oprávnená osoba, b) je návrh na zápis úplný, c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom, d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom, e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona nepodliehajú poplatkovej povinnosti.

11. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Skutočnosti, ktoré pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov súd prvej inštancie ako registrový súd preveruje, vyplývajú z ustanovení a . Registrový súd v zásade nepreskúmava správnosť údajov uvedených v návrhu, ani správnosť priložených listín, ale len to, či je návrh úplný, či sú priložené všetky prílohy - a to zároveň v predpísanej forme - a zhodu údajov uvedených v návrhu s údajmi v prílohách, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne stanovených formálnych predpokladov zápisu. Zodpovednosť za obsahovú stránku návrhu a príloh, vrátane ich formy, je teda na navrhovateľovi zápisu.

13. Odvolací súd v predmetnej veci preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým boli zamietnuté námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov, pričom (rovnako ako súd prvej inštancie v rámci prieskumu odôvodnenosti odmietnutia vykonania zápisu vyšším súdnym úradníkom z hľadiska splnenia podmienok a ) preskúmava napadnuté rozhodnutie so zreteľom na splnenie podmienok pre rozhodnutie o zamietnutí námietok.

14. Do obchodného registra sa v zmysle ustanovenia zapisujú: označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti organizačnej zložky podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra, spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom alebo iným identifikačným údajom, ak rodné číslo nie je pridelené, vedúceho organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie. Z obsahu spisu vyplýva, že k návrhu na zmenu zapísaných údajov, podanému dňa 12.11.2021, navrhovateľ ako iný identifikačný údaj vedúceho organizačnej zložky podniku uviedol údaj o štátnom občianstve (ČR), ktorý bol súdom prvej inštancie vyhodnotený ako nespĺňajúci zákonné náležitosti, preto registrový súd navrhovateľom požadovaný zápis (pre jeho neúplnosť) odmietol vykonať.

15. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v plnom rozsahu stotožňuje s postupom registrového súdu v napadnutom uznesení, nakoľko mal za preukázané, že navrhovateľ následne ani v rámci námietok, podaných proti odmietnutiu vykonania navrhovaného zápisu zmeny zapísaných údajov, neodstránil nedostatok, ktorý bol dôvodom na odmietnutie vykonania predmetného zápisu. Odvolací súd má za to, že údaj o štátnom občianstve navrhovateľa (vedúceho organizačnej zložky podniku) ako „iný identifikačný údaj“, predstavujúci rovnocennú alternatívu k rodnému číslu, ak toto nie je pridelené (čo je aj uvedený prípad), nie je, nakoľko sa nejedná o dostačujúci identifikátor dotknutej fyzickej osoby, na základe ktorého by táto bola nezameniteľnou s inou fyzickou osobou. Štátne občianstvo je jedným zo základných definičných znakov štátu a je spojený s personálnou suverenitou štátu. Je definované ako právny vzťah (zväzok) medzi fyzickou osobou a štátom, z ktorého vyplýva komplex vzájomných práv a povinností, ktoré vo svojom súhrne určujú obsah štátneho občianstva. Štátne občianstvo je teda právnou kategóriou tvorenou súhrnom právnych vzťahov, ktoré na základe určitých podmienok umožňujú štátoobčiansky vzťah založiť alebo aj zrušiť, z čoho je vyvoditeľný jednoznačný záver, že údaj o štátnom občianstve nemožno definovať ako identifikačný údaj fyzickej osoby predstavujúci adekvátny ekvivalent k rodnému číslu fyzickej osoby - ak toto nie je pridelené. Za takýto identifikačný údaj (zahraničnej) fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť, sa považuje číslo preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu (pasu), prípadne dokladu o pobyte cudzinca (k uvedenému bližšie viď taktiež usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR, zverejnené na jeho webovom sídle: <https://www.justice.gov.sk/sluzby/ obchodny-register/najcastejsie-otazky/>).

16. Nakoľko k splneniu predmetnej podmienky zo strany navrhovateľa, a teda k odstráneniu nedostatku, existencia ktorého viedla súd prvej inštancie k odmietnutiu návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov, ani v rámci podaných námietok nedošlo, ako správne konštatoval v napadnutom uznesení aj registrový súd, pričom ani v rámci odvolania navrhovateľa predmetný nedostatok zhojený nebol, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle , napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).