Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ľudmilou Jurčovou, so sídlom T., E. X, proti žalovanému P. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., F. XXXX/X, toho času P. H. W., G. XXX/X, o zaplatenie 69,59 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17Csp/139/2015-58 zo dňa 30. júna 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 69,59 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 26.11.2013 do zaplatenia.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne titulom náhrady trov prvoinštančného konania sumu 25,49 eur.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zrušení platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 17C/139/2015 zo dňa 13.4.2016.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1/3-iny.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 69,59 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 26.11.2013 do zaplatenia. Mal za preukázané, že žalovaný ako odberateľ uzavrel so žalobcom ako dodávateľom dňa 2.2.2011 zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, na základe ktorej žalobca žalovanému dodával elektrinu a s tým súvisiace služby. Faktúrou splatnou dňa 25.11.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za dodanú elektrinu a súvisiace služby vo výške 69,59 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Nárok žalobcu tak okresný súd vyhodnotil ako opodstatnený. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou predmetného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry (25.11.2013) žalovaného zaťažuje aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania. 2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore neúspešnému žalovanému uložil povinnosť nahradiť ich žalobcovi v celkovej sume 76,48 eur, ktorú výšku trov konkrétne špecifikoval. Zároveň samostatným výrokom zrušil - pre nedoručenie žalovanému - pôvodne v súdenej veci vydaný platobný rozkaz.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Samotnú faktúru žalobcu zo dňa 8.11.2015 považoval za bezpredmetnú, lebo nehnuteľnosť na adrese R., F. XXXX/X, nevlastnil od 29.11.2011. V tejto spojitosti poukazoval na výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 12.12.2011.

4. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňoval medzi stranami uzavretú zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny k odbernému miestu na adrese R., F. X/XX. V zmysle platných obchodných podmienok uzatvorením takej zmluvy odberateľ potvrdzuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti alebo že má súhlas jej vlastníka na dodávku a distribúciu elektriny do odberného mesta, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádza. Žalobca doplnil, že informáciu od žalovaného o zmene vlastníckych práv k dotknutej nehnuteľnosti neeviduje, preto nemohol pristúpiť k ukončeniu zmluvy. K tomu došlo až ku dňu 31.10.2013 z dôvodu zmeny dodávateľa energie, pričom ku danému dňu zmluvný vzťah so žalovaným trval a k tomuto dátumu bola žalovanému vystavená aj posledná vyúčtovacia faktúra.

5. V následnom vyjadrení žalovaný uviedol, že nepopiera uzavretie zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny so žalobcom. Opätovne však poukázal na zmenu vlastníctva danej nehnuteľnosti. Vzhľadom na zrušenie klientského centra žalobcu v Martine „prebehla“ prihláška na odber elektriny k odbernému miestu po nadobudnutí dotknutej nehnuteľnosti novým vlastníkom elektronicky. Dodal, že „doposiaľ nie je zrejmé, kto uhradil odber elektrickej energie za rok 2011 a 2012“.

6. Žalobca v reakcii na popísané vyjadrenie odvolateľa zotrval na svojich tvrdeniach z prvotného vyjadrenia k odvolaniu protistrany a konštatoval celkovú účelovosť odvolania žalovaného. To neobsahuje žiadne právne relevantné odôvodnenie a ide iba o snahu žalovaného vyhnúť sa plneniu záväzkov voči žalobcovi. Len na okraj doplnil, že zo štyroch platieb za roky 201-2012 boli dve zaplatené poštovou poukážkou a dve prevodom z účtu; vždy v mene žalovaného. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP; z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku o zrušení platobného rozkazu) a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa § 388 zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

8. Základom posudzovanej veci je existencia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Žalovaný vôbec nespochybňoval uzatvorenie zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny so žalobcom; naopak toto (výslovne) potvrdil. V zmysle predmetnej zmluvy bol žalobca dodávateľom a žalovaný odberateľom elektriny, a to (aj) v období, ktorého sa nárok na zaplatenie ceny uplatnený v prejednávanom prípade týka; t.j. od 19.2.2013 do 31.10.2013. 9. Žalovanému ako odberateľovi elektriny tak vznikol záväzok uhradiť cenu odobranej elektrickej energie. Otázka vlastníka nehnuteľnosti nie je rozhodujúca. Podstatné je, kto je, resp. v rozhodnom období bol podľa uzatvorenej zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny jej odberateľom v predmetnom odbernom mieste. Týmto subjektom bol jednoznačne žalovaný. Nebolo preukázané ukončenie zmluvného vzťahu týkajúceho sa daného odberného miesta pred vyššie uvedeným rozhodným obdobím; napr. odhlásením žalovaného (ako pôvodného odberateľa) a prihlásením nového odberateľa (nového vlastníka nehnuteľnosti). Bez ohľadu na prípustnosť takýchto nových skutkových tvrdení (§ 366 CSP, resp. v čase rozhodovania okresného súdu § 205a ods. 1 O.s.p.) súvisiaca argumentácia odvolateľa je veľmi všeobecná a nie je podporená ani žiadnym konkrétnym (aspoň označeným) dôkazom.

10. Bezpredmetná je tiež (procesná) odvolacia námietka žalovaného, že okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. V napadnutom rozsudku okresný súd náležite vysvetlil, s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, že vzhľadom na predmet konania, resp. výšku uplatňovaného nároku, ide o drobný spor, v ktorom nie je potrebné nariaďovať pojednávanie (body 7. až 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Predmetný procesný postup v plnej miere zodpovedá stavu prejednávaného prípadu i súvisiacim právnym normám citovaným v rozsudku okresného súdu.

11. Nakoľko žalobcom vymedzené odvolacie námietky, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

12. Naproti tomu krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu v súvisiacom výroku o trovách konania. Vzhľadom na to, že išlo o tzv. drobný spor a výška trov pri uplatňovanom nároku 69,59 eur činila 76,48 eur, bolo zo strany okresného súdu namieste aplikovať ustanovenie vtedy účinného § 150 ods. 2 O.s.p. Ten umožňoval v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť náhradu trov konania, ak boli neprimerané voči pohľadávke. Za neprimerané možno označiť trovy, ktoré bez nutnosti vykonania vyššieho počtu úkonov právnej služby (nehovoriac o ich nízkej odbornej náročnosti) presahujú samotnú výšku nárokovanej pohľadávky. 13. Hoci aktuálne účinný procesný predpis neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce citovanému § 150 ods. 2 O.s.p., aplikáciou všeobecnej právnej normy umožňujúcej modifikáciu náhrady trov konania (§ 257 je prípustné zohľadniť aj tieto súvislosti jednotlivého prípadu. Nadväzne odvolací súd za rešpektujúce vyššie uvedené konkrétnosti súdenej veci a tiež spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu sporových strán považoval primerané zníženie náhrady trov konania žalobcovi na rozsah jednej tretiny. Vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania tak ide o sumu 25,49 eur (76,48 eur : 3). Len na okraj krajský súd dodáva, že podľa aktuálne účinnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhoduje z úradnej povinnosti (§ 262 ods. 1 .

14. Úvahy a závery vymedzené v predchádzajúcich dvoch bodoch sa v plnej miere týkajú i odvolacieho konania, z ktorého titulu krajský súd konštatoval, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu jeho trov v rozsahu jednej tretiny. Odvolateľ - žalovaný totiž nebol v odvolacom štádiu konania úspešný a vo všeobecnosti by ho zaťažovala povinnosť náhrady trov konania protistrane v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 , avšak vyššie rozoberané kritérium (ne)primeranosti náhrady trov modifikuje tento procesný nárok žalobcu v súdenej veci i v odvolacom konaní.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.