Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4T-59-2017.pdf
PDF · 83.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/59/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich Veroniky Mikulcovej a Milana Kováča v trestnej veci proti obžalovanej P. F. pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.07.2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
H.. P. F., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom V. E. Č.. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 13.07.2017
j e v i n n á , ž e :
v čase od 17:00 hod. do 17.42 hod. dňa 13.01.2017 neoprávnene vnikla na oplotený pozemok nachádzajúci sa v obci O. E. Z. H. R., na ktorom sa nachádza rodinný dom so súpisným číslom 328, ktorého vlastníkmi sú H. F. T. D. F. a do ktorého taktiež neoprávnene vnikla takým spôsobom, že preskočila uzamknutú bránu oplotenia, prešla ku vchodovým dverám, na ktoré zaklopala a následne búchala, keď jej nikto neotváral, prešla k zadným vchodovým dverám domu, kde znovu klopala a búchala a následne prešla na zadnú terasu domu, kde s kvetináčom, ktorý a nachádzal na terase, rozbila sklenú výplň balkónových dverí, cez ktoré vošla dnu do kuchyne, prešla do obývačky, kde sa nachádzala H. F., ktorá na ňu kričala, aby vypadla z ich domu, následne P. F. X. H. F., že ju prišla zabiť a vytiahla z kabelky nerezový nôž o celkovej dĺžke 33 cm a dĺžke čepele 19,5 cm, s ktorým ju stredne silnou intenzitou bodla do oblasti chrbta v lopatkovej čiare, následne spolu zápasili, H. F. P. F. vyrazila nôž z ruky, pričom P. F. počas zápasenia H. F. viackrát uhryzla do oboch rúk, čím jej uvedeným útokom spôsobila štyri centimetrovú bodnú ranu pravej strany chrbta cca 1 cm od tŕňového výbežku vpravo v oblasti strednej časti lopatky zasahujúcej hlbšie do podkožia a svalovej vrstvy asi 4 cm, hryzné povrchové rany v oblasti oboch rúk a pomliaždenie ľavého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 2 až 3 týždne,
t e d a :
-dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustila v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,
- neoprávnene vnikla do obydlia iného a spáchala čin závažnejším spôsobom konania (vlámaním)
t ý m s p á ch a l a :
pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona
Z a to s a o d s u d z u j e :
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), l), n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ukladá sa trest prepadnutia vecí, a to 1 ks nerezový kuchynský nôž o dĺžke 31 cm s dĺžkou čepele 17 cm a 1 ks nerezový kuchynský nôž o dĺžke 30 cm s dĺžkou čepele 19,5 cm. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadných vecí sa stáva štát.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby krajského prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej P. F. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaná po prednesení obžaloby vyhlásila, že je vinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.
Obžalovaná na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu odpovedala: áno
- písm. d/ Tr.por., či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, odpovedala: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona, odpovedala: áno
- písm. g/ Tr.por., či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené jej za vinu, odpovedala: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona, odpovedala: áno
Vzhľadom na to, že obžalovaná na položené otázky odpovedala kladne, súd na návrh prokurátora, prijal je vyhlásenie a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, a to predovšetkým vyhlásením obžalovanej, že je vinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, a dopustila sa ho tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím úmyselným konaním naplnila objektívnu aj subjektívnu stránku pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona (vlámaním). Obžalovaná s nožom zaútočila na telesnú integritu poškodenej spôsobom ustálením znalcom z odvetvia traumatológia MUDr.Šimona Kónyu, ktorý ustálil mechanizmus spôsobenia zranení. Vzhľadom na hĺbku poranenia konštatoval, že sa jednalo o násilie stredne silnej intenzity smerujúce do oblasti chrbta v lopatkovej čiare. Daným nožom a danou intenzitou nemohla byť spôsobená ťažká ujma na zdraví. Súd pri ustálení právnej kvalifikácie, tak ako prokurátor, vychádzal nielen z následkov útoku, ale prihliadol aj na zbraň, ktorá pri útoku bola použitá a verbálny prejav obžalovanej pred samotným útokom a dospel k záveru, že obžalovaná do domu poškodenej išla s úmyslom spôsobiť jej minimálne ťažkú ujmu na zdraví, k dokonaniu ktorého nedošlo. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
obžalovanej a jej úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 145 a § 194 zákona (ochrana ľudského života a domovej slobody) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaná z miesta bydliska bližšie hodnotená nie je. Vo výpise evidencie priestupkov má jeden záznam za dopravnú nehodu spôsobenú 12.9.2013, kedy jej bola uložená bloková pokuta 150,- Eur. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatria MUDr. Kataríny Romsauerovej a z odboru psychológia Mgr. Mariany Ťapušíkovej súd zistil, že obžalovaná netrpí ani v minulosti netrpela žiadnou závažnou duševnou chorobou ani poruchou z okruhu psychóz. Diagnostikovaná u nej bola porucha osobnosti a adaptačná porucha. V čase spáchania činu sa jednalo o skratovú reakciu, čo bola krátkodobá porucha. Skratová reakcia pôsobila len forenzne nevýznamne na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obvinenej. Jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska pre jej rodinu ani pre spoločnosť nie je nebezpečný. Z psychologického hľadiska najpravdepodobnejšie motív konania obžalovanej in tempore criminis niesol podobu najpravdepodobnejšie skratovej reakcie - skratového konania, vedúceho k úniku z nepríjemnej situácie, so zbrklosťou, chýbajúcou plánovitosťou, bez prihliadania na vhodnosť a výhodnosť zvoleného riešenia. Vyšetrením nebol zistený žiaden patologický variant motivácie. Znalec u obžalovanej predikuje možnosť pozitívnej resocializácie, nie je teda predpoklad, aby obdobné konanie v budúcnosti reprízovala, je schopná sa z trestu poučiť.
Vzhľadom na hore uvedené závery znaleckého posudku, súd mal preukázané, že obžalovaná v čase spáchania trestného činu netrpela duševnou chorobou, na čas spáchania skutku znalci diagnostikovali zmiešanú poruchu osobnosti a skratovú reakciu.
Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanej trest, zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru. Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 155 odsek 1 Trestného zákona (trestná sadzba pri tomto zločine je určená výmerou štyri až 10 rokov), za trestný čin najprísnejšie trestný z dvoch spáchaných trestných činov. Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania, činu jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovanej, jej osobné pomery a možnosť nápravy. Obžalovanej súd pričítal tri poľahčujúce okolnosti a to, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, priznala sa k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, pričom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Pri úvahe o výmere trestu súd prihliadol na to, že obžalovaná konala v priamom úmysle, avšak konanie obžalovanej nebolo plánované. Ďalej súd prihliadol aj na to, do akej miery sa konanie obžalovanej priblížilo k dokonaniu trestného činu a na okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu činu nedošlo činu, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na závery vyššie uvedeného znaleckého posudku znalca MUDr. Šimona Kónyu.V neposlednom rade súd prihliadol aj na správanie sa obžalovanej pred spáchaním skutku, a motív pre ktorý vôbec sa rozhodla riešiť svoje majetkové pomery s bývalým manželom prostredníctvom jeho sestier bývajúcich v označenom dome, čo obžalovaná odôvodnila tým, že nenašla iný spôsob ako kontaktovať svojho bývalého manžela, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu ju vyzval, aby ho vyplatila zo spoločnej nehnuteľnosti, na čo nemala dostatok finančných prostriedkov, vyvrcholením čoho bolo jej skratové konanie.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky za použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, v zmysle ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Podľa § 39 odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, keďže pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Ďalej bol obžalovanej uložený aj trest prepadnutia vecí a to 1 ks nerezový kuchynský nôž o dĺžke 31 cm s dĺžkou čepele 17 cm a 1 ks nerezový kuchynský nôž o dĺžke 30 cm s dĺžkou čepele 19,5 cm, ktoré patrili obžalovanej, a ktorými bol trestný čin spáchaný. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Zároveň súd má za to, že takáto výmera a druh trestu povedie obžalovanú k tomu, aby sa v budúcnosti obdobného trestného činu nedopustila, svoje osobné a hlavne majetkové problémy riešila s chladnou hlavnou po prípadnej porade s odborníkom, a v neposlednom rade so svojou rodinou.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného, o ochrannom opatrení a náhrade škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.